Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prigožin potvrdil, že vagnerovci sa z Bachmutu začnú sťahovať 25. mája

Vodca ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v nedeľu po údajnom dobytí mesta Bachmut na východe Ukrajiny oznámil, že jeho sily vykonali svoju prácu a oblasť opustia v priebehu niekoľkých dní. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

"Vagnerovci dnes (v nedeľu) neobsadili nové územie. Dobyli sme všetko územie, ktoré sme sľúbili dobyť, do posledného centimetra," povedal Prigožin vo zvukovej nahrávke zverejnenej na platforme Telegram.

"Ako sme včera uviedli, naše pozície odovzdávame (ruskému) ministerstvu obrany a 25. (mája) opúšťame zónu konfliktu," dodal Prigožin.

Dobytie Bachmutu po mesiacoch krutých bojov oznámil Prigožin v sobotu. Ukrajina tieto vyjadrenia Prigožina odmietla ako nepravdivé. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu povedal, že ruskí vojaci síce sú v Bachmute, avšak toto mesto nedobyli.

O Bachmut sa viedli prudké boje napriek tomu, že podľa vojenských analytikov nemá žiadnu strategickú hodnotu. Moskva uviedla, že jeho dobytie by bolo odrazovým mostíkom k ďalšiemu postupu do priemyselného regiónu Donbas.

(tasr)

Minúta  |  

Na Everest prvýkrát vystúpil človek s nohami amputovanými nad kolenami

Bývalý vojak britskej armády z radov Gurkhov, 43-ročný Hari Budha Magar, ktorý prišiel v Afganistane o obe nohy, sa minulý týždeň zapísal sa do dejín horolezectva, keď ako prvý človek s nohami amputovanými nad kolenami zdolal najvyššiu horu sveta Mount Everest. Uviedla to v nedeľu agentúra PA.

Budha Magar dorazil pod Everest 17. apríla, presne 13 rokov po tom, čo mu výbušné zariadenie v Afganistane odtrhlo obe nohy. Na dosiahnutie vrcholu však musel čakať do 19. mája a 18 dní bol nútený stráviť čakaním v základnom tábore, kým sa počasie neumúdri.

Počas výstupu on a jeho tím videli, ako z hory znášajú dve mŕtve telá.

Budha Magar odišiel z Nepálu, aby slúžil ako desiatnik v pluku Gurkov v britskej armáde. Pre PA povedal, že do svojich 19 rokov vyrastal v Nepále a videl, ako sa v odľahlých dedinách zaobchádzalo s postihnutými ľuďmi.

"Mnoho ľudí si tam stále myslí, že postihnutie je hriech z predchádzajúceho života," povedal.

Po udalosti v Afganistane istý čas holdoval alkoholu a niekoľkokrát sa pokúsil spáchať samovraždu. Po tom, čo vyskúšal celý rad športov, začal si opäť veriť a prestal piť.

Pôvodne plánoval vyliezť na Everest v roku 2018, ale postihnutí ľudia to mali zakázané, aby sa znížil počet obetí medzi horolezcami. Bol jedným z tých, ktorí sa zaslúžili o zrušenie tohto zákazu.

Po návrate domov chce Budha Magar stráviť nejaký čas so svojou rodinou v Canterbury a vrátiť sa do Afganistanu na miesto, keď prišiel o nohy.

(tasr)

Minúta  |  

Na Ukrajine podľa Rusov nie je infraštruktúra ani personál na prevádzku F-16

Ukrajina nemá podľa ruského veľvyslanca v USA Anatolija Antonova potrebnú infraštruktúru ani personál na prevádzku stíhačiek F-16, ktoré jej chcú poskytnúť západní spojenci. Antonov to uviedol v pondelok na účte ruskej ambasády v aplikácii Telegram. TASR o tom informuje na základe správy televízie Sky News.

"Každý odborník vie, že na Ukrajine nie je infraštruktúra na prevádzku F-16 a nie je tam ani potrebný počet pilotov a obslužného personálu. Čo sa stane, ak americké stíhačky vzlietnu z letísk NATO, ktoré prevádzkujú zahraniční 'dobrovoľníci'?“ napísal Antonov v odpovedi na novinársku otázku o záveroch víkendového summitu skupiny G7 v japonskej Hirošime.

Poskytnutie stíhačiek a podpora úderov na Krym s použitím amerických a iných západných zbraní podľa Antonova opäť jasne dokazujú, že Spojené štáty nikdy nemali záujem o mier a rozhodnutie uskutočniť tzv. špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine bolo absolútne správne.

"Od prevratu v Kyjeve v roku 2014 chceli Spojené štáty len strategickú porážku Ruska a teraz pokračujú v rozdúchavaní plameňov," tvrdí ruský veľvyslanec.

Americký prezident Joe Biden pred summitom G7 dal západným spojencom súhlas na začatie výcviku ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 americkej výroby, čím sa položil základ pre ich prípadný presun na Ukrajinu. Oznámil aj nový balík americkej vojenskej pomoci Ukrajine za približne 375 miliónov dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko obvinilo sudcu a žalobcu Medzinárodného trestného súdu

Rusko v nedeľu oznámilo obvinenia voči sudcovi a prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý vydal na ruského prezidenta Vladimira Putina zatykač pre vojnové zločiny. Informovala o tom agentúra AP.

Sudca ICC Rosario Salvatore Aitala a hlavný žalobca tohto súdu Khan Karim Asad Ahmad sú obvinení z "prípravy útoku na predstaviteľa cudzej krajiny požívajúceho medzinárodnú ochranu s cieľom skomplikovať medzinárodné vzťahy", uvádza sa podľa AP v oznámení ruského Vyšetrovacieho výboru.

Obaja čelia aj ďalším obvineniam. V prípade uznania viny by im mohli udeliť tresty do 12 rokov väzenia. Výbor tiež uviedol, že vyšetrovanie vedú aj voči ďalším predstaviteľom ICC.

Marcový zatykač na Putina obviňuje šéfa Kremľa z osobnej zodpovednosti za nelegálne deportácie ukrajinských detí. ICC obvinil aj ruskú prezidentskú komisárku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú.

Bolo to po prvý raz, čo medzinárodný súd vydal zatykač na lídra jedného zo stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

Rusko nie je členom ICC a jurisdikciu tohto súdu neuznáva.

(tasr)

Minúta  |  

Trápenie Demokratov pokračuje. Odmietlo ich aj niekoľko mikrostrán

Mimoparlamentná strana Demokrati sa na nedeľnom rokovaní nedohodla na spoločnom postupe so stranami Modrí – Európske Slovensko, Most-Híd a Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana. Po stretnutí o tom informoval predseda strany Eduard Heger.

Ide o subjekty, z ktorých majú niektoré tak nízke preferencie, že sa nimi nezaoberajú ani relevantné prieskumné agentúry.

"Demokrati dali férovú ponuku na spoločný postup, ostatné strany ju odmietli a chcú ísť samostatne," skonštatoval Heger. Priblížil, že k rokovaciemu stolu išli s ponukou pomerného rozdelenia kandidátky a nákladov na kampaň na základe preferencií za posledné mesiace.

"Napriek tomu, že spomedzi menovaných sme preferenčne najsilnejšia strana, boli sme ochotní rokovať aj o pozícií lídra kandidátky," poznamenal s tým, že cieľom je zabrániť prepadu demokratických hlasov a návratu vlády chaosu, Smeru a oligarchie.

Odmietnutie ponuky Hegera mrzí. "Spolupráca sa vynútiť nedá. Ak sa tak rozhodli, tak to rešpektujeme a sústredíme sa na svoju ponuku alternatívy pokoja, hodnôt a konštruktívnej spolupráce. Želáme im všetko dobré. V prípade, že si to rozmyslia, u Demokratov majú dvere otvorené," dodal predseda strany.

Hegerovci sa naposledy pokúšali o predvolebnú spoluprácu s pomerne silným KDH. Strana ich však odmietla. Predseda KDH Milan Majerský Demokratov nazval pololiberálmi.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Guterres: Pokrok dosiahnutý vo svetovom zdravotníctve je ohrozený

Vojna, klimatická kríza a pandémia koronavírusu ohrozujú desaťročia pokroku dosiahnutého v globálnom zdravotníctve. Generálny tajomník OSN António Guterres to povedal v nedeľu v Ženeve, kde sa začalo každoročné Svetové zdravotnícke zhromaždenie, ktoré je vrcholným rozhodovacím orgánom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Správu priniesla tlačová agentúra DPA.

"Pokrok je ohrozený," povedal vo videoodkaze šéf OSN, pod ktorú patrí WHO, na úvod 76. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia. Bude trvať do 30. mája.

Guterres a ďalší poprední politici vyzvali na podniknutie opatrení, ktoré zaistia cenovo dostupnú základnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých ľudí na svete. Navyše apelovali, že sa už treba pripraviť aj na zvládnutie budúcich pandémií.

V prvom kole rozhovorov za posledné tri roky bude 194 členských krajín WHO diskutovať o tom, ako dosiahnuť prístup k základnej zdravotnej starostlivosti pre osem miliárd občanov sveta, a členské štáty predložia svoj rozpočet na roky 2024-25. WHO neorganizovala výročné zhromaždenia pre pandémiu koronavírusu a nákazu opičích kiahní.

WHO si pripomína 75 rokov od svojho založenia. Počas tohto obdobia sa dramaticky zvýšila priemerná dĺžka života a veľký pokrok nastal aj v boji proti detskej úmrtnosti a nákazlivým chorobám, uviedol Guterres.

"Koniec COVIDu-19 ako globálnej zdravotnej núdze nie je len koncom zlého sna, z ktorého sme sa zobudili," uviedol vo vopred zverejnenom príhovore generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Je čas pustiť sa do rokovaní o celosvetovej dohode o boji proti pandémiám, ktorá by účinnejšie chránila ľudstvo pred výskytom a šírením nákazlivých chorôb, povedal Tedros. Návrh takejto dohody má byť pripravený do roku 2024.

Cieľom je rýchlejšie zastaviť infekcie a spravodlivejšie rozdeľovať ochranné materiály, očkovacie látky a lieky.

"V prístupe k zdravotným službám existujú obrovské rozdiely, medzi krajinami a v rámci nich. To platí aj o komunitách," upozornil Tedros.

V centre tohtoročného zhromaždenia je nespravodlivosť v zabezpečení zdravotnej starostlivosti v bohatých a chudobných krajinách. Očakáva sa, že povinné príspevky členských štátov sa zvýšia. Doteraz sa WHO pri vykonávaní svojich mnohých úloh spoliehala na dobrovoľné príspevky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.