Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Okupovaná jadrová elektráreň v Záporoží je opäť odpojená od externej siete. Rusi tvrdia, že chyba sa stala na ukrajinskej strane

Ruskými jednotkami obsadená Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) bola v pondelok opäť odpojená od externej elektrickej siete. Podľa tvrdení proruských úradov táto situácia nastala v dôsledku prerušenia vedenia vysokého napätia v úseku, ktorý je pod kontrolou Ukrajiny.

S odvolaním sa na Ruskom dosadené úrady o tom informovali tlačová agentúra AFP a britská stanica BBC monitorované agentúrou TASR. Ukrajinské úrady sa k tvrdeniam ruskej strany nevyjadrili.

Príčiny odpojenia vedenia sa vyšetrujú. Radiácia v areáli elektrárne je v norme, uvádza sa vo vyhlásení proruských úradov.

Ukrajinské úrady nateraz tvrdenia proruských úradov nekomentovali, dodala BBC.

Šéf prokyjevskej Záporožskej oblastnej vojenskej správy Jurij Malaško však informoval o problémoch s dodávkou elektrickej energie v niektorých oblastiach.

Objasnil, že tieto problémy nesúvisia s ostreľovaním ruskou armádou, ale s požiarom, ku ktorému došlo v jednom zo zariadení v dôsledku preťaženia energetickej sústavy. Informoval, že príčina problémov sa zisťuje a špecialisti pracujú na obnovení dodávok.

Ukrajinské médiá predtým informovali o výbuchoch v Záporoží, ktoré sa ozývali počas nočného ruského raketového útoku, dodala BBC.

ZAES je od marca minulého roka obsadená ruskými jednotkami. Počas celého tohto obdobia sa objavovali obavy o jej bezpečnosť, ktoré ešte zosilneli v súvislosti so správami o blížiacej sa ukrajinskej protiofenzíve. Je totiž možné, že elektráreň by sa mohla ocitnúť priamo v bojovej zóne.

Podľa agentúry Reuters sa záložné generátory na chladenie reaktorov ZAES doteraz spustili šesťkrát - táto situácia nastala v dôsledku ostreľovania, z ktorého sa Rusko a Ukrajina obviňovali navzájom.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny plynu a elektriny na európskych trhoch naďalej klesajú

Trhové ceny elektriny aj plynu klesajú. Počas minulého týždňa trhové ceny elektriny klesli pod hranicu 150 eur za megawatthodinu a ceny plynu dosiahli úroveň 30 eur za megawatthodinu.

Na trhu TTF (virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility v Holandsku) sa plyn na budúci rok predával v piatok zhruba za 30 eur za megawatthodinu. Začiatkom minulého týždňa si ho pritom obchodníci mohli na spomínanom trhu zadovážiť aj za takmer 32 eur za megawatthodinu. Pred vyše týždňom zaplatili obchodníci za plyn 37 eur za megawatthodinu.

Ako vyplýva z údajov zverejnených pražskou burzou PXE, elektrina s dodávkou na Slovensko v budúcom roku sa v piatok predávala za 146 eur za megawatthodinu. Koncom predchádzajúceho týždňa bola pritom cena ešte na úrovni 154 eur za megawatthodinu.

Na konci augusta minulého roka hodnota plynu na trhu TTF dosahovala rekordné úrovne zhruba 313 eur za megawatthodinu. Elektrina dosiahla rekord na pražskej burze vlani 26. augusta, keď sa jej cena vyšplhala na 1 001 eur za megawatthodinu.

(sita)

Minúta  |  

Na ISS odletela druhá čisto súkromná posádka. Vyniesla ich tam Muskova raketa

Z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride odštartoval v nedeľu o 23.37 h SELČ druhý súkromný let spoločnosti Axiom Space k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX vyniesla do vesmíru v rámci misie Ax-2 kapsulu Dragon Freedom, ktorá na ISS dopraví štyroch astronautov vrátane prvých dvoch zo Saudskej Arábie, informovali o tom agentúry AFP a AP.

Veliteľkou misie je 63-ročná bývalá astronautka amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Peggy Whitsonová. Ďalšími členmi posádky sú americký automobilový pretekár a podnikateľ John Shoffner a historicky prví astronauti zo Saudskej Arábie — Rajjána Barnáwíová a Alí Karní.

Počas približne desaťdňového pobytu na vesmírnej stanici budú vykonávať rôzne experimenty. Napríklad budú sledovať správanie kmeňových buniek v nulovej gravitácii.

Podľa portálu space.com sa kapsula Dragon Freedom pripojí sa k modulu Harmony v pondelok o 15.24 h SELČ. Pri návrate dopadne do oceánu pri pobreží Floridy.

Barnáwíová má bakalársky titul z biomedicínskych vied, ktorý získala na novozélandskej University of Otago, ako aj magisterský titul z rovnakého odboru zo súkromnej univerzity v Rijáde.

Karní je kapitánom Saudského kráľovského letectva, kde pilotuje bojové lietadlo F-15SA. Shoffner je pilotom misie a ako komerčný astronaut si náklady na let platí sám. Whitsonová bola členkou dvoch posádok ISS. Okrem iného drží medzi ženami rekord v čase strávenom mimo kozmickej lode (60 hodín a 21 minút) a v počte výstupov do vesmíru (desať).

Posádka AX-2 sa pripojí k trom Rusom, trom Američanom a astronautovi zo Spojených arabských emirátov, ktorí sa na ISS momentálne nachádzajú.

Axiom Space má s NASA dobré vzťahy. Okrem toho, že ako jediná spoločnosť môže podnikať súkromné lety na ISS a pre NASA navrhla skafandre pre misii Artemis 3, plánuje vybudovať komerčnú vesmírnu stanicu, ktorá sa najskôr pripojí k ISS, než bude schopná fungovať ako samostatná jednotka. Prvý modul stanice by mal byť funkčný v roku 2025.

Predchádzajúca misia AX-1 sa uskutočnila 8. apríla 2022. Astronauti si pre zlé počasie na Zemi v deň plánovaného návratu predĺžili pobyt vo vesmíre z pôvodných desať na 17 dní.

Ďalšia misia Ax-3 by sa mala uskutočniť ešte do konca tohto roka.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin potvrdil, že vagnerovci sa z Bachmutu začnú sťahovať 25. mája

Vodca ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v nedeľu po údajnom dobytí mesta Bachmut na východe Ukrajiny oznámil, že jeho sily vykonali svoju prácu a oblasť opustia v priebehu niekoľkých dní. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

"Vagnerovci dnes (v nedeľu) neobsadili nové územie. Dobyli sme všetko územie, ktoré sme sľúbili dobyť, do posledného centimetra," povedal Prigožin vo zvukovej nahrávke zverejnenej na platforme Telegram.

"Ako sme včera uviedli, naše pozície odovzdávame (ruskému) ministerstvu obrany a 25. (mája) opúšťame zónu konfliktu," dodal Prigožin.

Dobytie Bachmutu po mesiacoch krutých bojov oznámil Prigožin v sobotu. Ukrajina tieto vyjadrenia Prigožina odmietla ako nepravdivé. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu povedal, že ruskí vojaci síce sú v Bachmute, avšak toto mesto nedobyli.

O Bachmut sa viedli prudké boje napriek tomu, že podľa vojenských analytikov nemá žiadnu strategickú hodnotu. Moskva uviedla, že jeho dobytie by bolo odrazovým mostíkom k ďalšiemu postupu do priemyselného regiónu Donbas.

(tasr)

Minúta  |  

Na Everest prvýkrát vystúpil človek s nohami amputovanými nad kolenami

Bývalý vojak britskej armády z radov Gurkhov, 43-ročný Hari Budha Magar, ktorý prišiel v Afganistane o obe nohy, sa minulý týždeň zapísal sa do dejín horolezectva, keď ako prvý človek s nohami amputovanými nad kolenami zdolal najvyššiu horu sveta Mount Everest. Uviedla to v nedeľu agentúra PA.

Budha Magar dorazil pod Everest 17. apríla, presne 13 rokov po tom, čo mu výbušné zariadenie v Afganistane odtrhlo obe nohy. Na dosiahnutie vrcholu však musel čakať do 19. mája a 18 dní bol nútený stráviť čakaním v základnom tábore, kým sa počasie neumúdri.

Počas výstupu on a jeho tím videli, ako z hory znášajú dve mŕtve telá.

Budha Magar odišiel z Nepálu, aby slúžil ako desiatnik v pluku Gurkov v britskej armáde. Pre PA povedal, že do svojich 19 rokov vyrastal v Nepále a videl, ako sa v odľahlých dedinách zaobchádzalo s postihnutými ľuďmi.

"Mnoho ľudí si tam stále myslí, že postihnutie je hriech z predchádzajúceho života," povedal.

Po udalosti v Afganistane istý čas holdoval alkoholu a niekoľkokrát sa pokúsil spáchať samovraždu. Po tom, čo vyskúšal celý rad športov, začal si opäť veriť a prestal piť.

Pôvodne plánoval vyliezť na Everest v roku 2018, ale postihnutí ľudia to mali zakázané, aby sa znížil počet obetí medzi horolezcami. Bol jedným z tých, ktorí sa zaslúžili o zrušenie tohto zákazu.

Po návrate domov chce Budha Magar stráviť nejaký čas so svojou rodinou v Canterbury a vrátiť sa do Afganistanu na miesto, keď prišiel o nohy.

(tasr)

Minúta  |  

Na Ukrajine podľa Rusov nie je infraštruktúra ani personál na prevádzku F-16

Ukrajina nemá podľa ruského veľvyslanca v USA Anatolija Antonova potrebnú infraštruktúru ani personál na prevádzku stíhačiek F-16, ktoré jej chcú poskytnúť západní spojenci. Antonov to uviedol v pondelok na účte ruskej ambasády v aplikácii Telegram. TASR o tom informuje na základe správy televízie Sky News.

"Každý odborník vie, že na Ukrajine nie je infraštruktúra na prevádzku F-16 a nie je tam ani potrebný počet pilotov a obslužného personálu. Čo sa stane, ak americké stíhačky vzlietnu z letísk NATO, ktoré prevádzkujú zahraniční 'dobrovoľníci'?“ napísal Antonov v odpovedi na novinársku otázku o záveroch víkendového summitu skupiny G7 v japonskej Hirošime.

Poskytnutie stíhačiek a podpora úderov na Krym s použitím amerických a iných západných zbraní podľa Antonova opäť jasne dokazujú, že Spojené štáty nikdy nemali záujem o mier a rozhodnutie uskutočniť tzv. špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine bolo absolútne správne.

"Od prevratu v Kyjeve v roku 2014 chceli Spojené štáty len strategickú porážku Ruska a teraz pokračujú v rozdúchavaní plameňov," tvrdí ruský veľvyslanec.

Americký prezident Joe Biden pred summitom G7 dal západným spojencom súhlas na začatie výcviku ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 americkej výroby, čím sa položil základ pre ich prípadný presun na Ukrajinu. Oznámil aj nový balík americkej vojenskej pomoci Ukrajine za približne 375 miliónov dolárov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.