Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Diplomati EÚ rokujú v Bruseli o 11. balíku sankcií proti Rusku

Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok v Bruseli diskutujú o návrhu Európskej komisie na jedenásty sankčný balík voči Rusku. Zameraný má byť voči tretím krajinám, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať sankcie EÚ, informuje spravodajca TASR.

Slovensko na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci zastupuje minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Wlachovský.

Pripravovaný 11. sankčný balík by mal predvídať aj možnosť sankcionovania firiem podporujúcich ruskú vojnovú mašinériu. Týždenník Politico v tejto súvislosti upozornil, že do tejto kategórie patrí aj množstvo európskych firiem napojených na Rusko, ktoré pomáhajú ruskej strane obchádzať alebo zmierňovať dosah doterajších reštriktívnych opatrení.

Politico s odvolaním sa na viacerých európskych diplomatov uviedol, že Maďarsko a Grécko podmieňujú svoj súhlas s novým balíkom sankcií tým, že sa na "čierny zoznam" nedostanú niektoré ich firmy.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó napríklad začiatkom mája uviedol, že pre Budapešť by bolo problémom, ak by na takomto zozname mala figurovať aj maďarská OTP Banka.

Nemenovaný grécky diplomat zas upozornil, že viaceré grécke spoločnosti boli zahrnuté na tento zoznam bez akéhokoľvek predchádzajúceho varovania a pre činnosti, ktoré sú v rámci doterajších sankcií EÚ legálne.

Podľa Politico diplomati z niekoľkých krajín EÚ vzniesli námietky proti spojeniu diskusie o trestaní firiem spolupracujúcich s Ruskom s jedenástym balíkom sankcií ako takým. Ten má umožniť postihovať krajiny, ako sú napríklad Arménsko, Kazachstan či Spojené arabské emiráty, ktoré napomáhajú Moskve obchádzať sankčný režim eurobloku.

Nepredpokladá sa, že v pondelok ministri zahraničných vecí dospejú k spoločnému stanovisku v tejto otázke, čo znamená, že o nej budú ďalej v stredu (23.5) rokovať veľvyslanci členských krajín pri EÚ (COREPER). Aj rozhovory o predchádzajúcich balíkoch sankcií proti Rusku boli náročné, krajiny EÚ však nakoniec vždy dokázali dosiahnuť potrebný kompromis, uvádza Politico.

(tasr)

Minúta  |  

Írsko v mene EÚ udelilo spoločnosti Meta pokutu vo výške 1,2 miliardy eur

Spoločnosť Meta, ktorá je vlastníkom sociálnej siete Facebook, dostala v pondelok rekordnú pokutu vo výške 1,2 miliardy eur za prenos údajov používateľov z EÚ do Spojených štátov, čo bolo v rozpore s predchádzajúcim súdnym rozhodnutím.

V pondelok to oznámil írsky regulačný orgán. Írska komisia pre ochranu údajov (DPC), ktorá koná v mene Európskej únie, spresnila, že Európsky výbor pre ochranu údajov jej nariadil vybrať „správnu pokutu vo výške 1,2 miliardy eur".

Spoločnosť Meta už naznačila, že sa proti tomuto rozhodnutiu odvolá.

Európsky výbor pre ochranu údajov je nezávislý orgán EÚ s právnou subjektivitou, ktorého účelom je zabezpečiť konzistentné uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov a podporovať spoluprácu medzi orgánmi EÚ na ochranu údajov.

Írski regulátori začiatkom januára tohto roka pokutovali spoločnosť Meta za porušenie súkromia na internete a zakázali spoločnosti nútiť európskych používateľov, aby súhlasili s personalizovanými reklamami na základe ich online aktivity. DPC v januári udelila firme dve pokuty vo výške 390 miliónov eur. Prvá v hodnote 210 miliónov eur sa týkala porušenia pravidiel EÚ o ochrane súkromia na Facebooku, druhá v sume 180 miliónov eur na službe Instagram.

(tasr)

Minúta  |  

Zradcovia prírody. Aktivisti z organizácie Greenpeace oblepili fóliami s nápismi sídla politických strán

Aktivisti z organizácie Greenpeace oblepili špeciálnymi fóliami s nápisom "Zradcovia prírody" centrály strán Sme rodina, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Hlas-sociálna demokracia, Smer-sociálna demokracia, Ľudová strana naše Slovensko (ĽSNS) a Republika.

Reagovali tak na hlasovanie v parlamente, keď tieto strany v druhom čítaní schválili zmeny, ktoré ovplyvnia posudzovanie vplyvov na životné prostredie pri nových stavbách. Obmedzia tak možnosti verejnosti vyjadriť sa a bez odbornej a verejnej diskusie dávajú veľkú moc do rúk developerom. Informovala o tom v tlačovej správe hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.

“Sme rodina zradcov prírody. Hlas zradcov prírody. Obyčajní zradcovia prírody. Smer zradcov prírody” - tieto personalizované nápisy si našli dnes ráno na oknách a dverách centrály strán, ktorých poslanci podporili novelizáciu v stavebnej legislatíve. "Námietky aktivistov a verejnosti opakovane zabránili viacerým katastrofálnym poškodeniam prírody a barbarskej výstavbe bezohľadných developerských projektov. Je úplný škandál, že niektorí poslanci prirovnávajú boj verejnosti za ochranu prírody k environmentálnym happeningom. Navyše je neakceptovateľné, že novely týkajúce sa stavebného zákona a životného prostredia boli pripravené a schválené bez akejkoľvek poctivej verejnej či odbornej diskusie,” uviedla riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková. Dodala, že aktivisti žiadajú prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby tento zákon vetovala.

Greenpeace tvrdí, že navrhované zmeny prinášajú napríklad vysoko centralizovaný, kontrole nepodliehajúci úrad, ktorý bude mať moc nad výstavbou či nemožnosť verejnosti odvolať sa proti škodlivým rozhodnutiam. ,,Veríme, že prezidentka bude tieto novely vetovať a že ich vráti do parlamentu. Radi by sme verili aj tomu, že poslanci pochopia, že zdravé životné prostredie pre nás všetkých je dôležitejšie ako peniaze a biznis. Tá vlna odporu, ktorá zaznieva zo všetkých strán, je jasným signálom, že ľuďom na prírode záleží a je povinnosťou poslancov tento hlas počúvať,” uzavrela Katarína Juríková.

(sita)

Minúta  |  

Na Bratislavskom hrade môžu návštevníci vidieť výstavu o Teplárni

Dnes je posledný deň, počas ktorého môžu návštevníci Historického múzea zhliadnuť na Bratislavskom hrade výstavu s predmetmi z baru Tepláreň.

Slovenské národné múzeum  – Historické múzeum na svojom webe uvádza, že „tento rok zriadilo zbierku Inklúzie,” ktorej cieľom je „pokryť dosiaľ marginalizované okruhy spoločensko-kultúrneho vývoja na Slovensku týkajúce sa komunít, hnutí a subkultúr formujúcich sa na Slovensku.”

Predmety z Teplárne sprístupnili na hrade v rámci prvej „pop-up” výstavy tejto zbierky a verejnosť ich mohla vidieť od stredy 17.5., čo bol Medzinárodný deň proti homofóbii, bifóbii a transfóbii. 

Ide o predmety, ktoré do zbierky daroval Roman Samotný, majiteľ kaviarne Tepláreň na Zámockej ulici. Je medzi nimi prestrelená tabuľa, ktorá stála v deň útoku pred podnikom, s nápisom "Hetero friendly", ktorý napísala jedna z obetí útoku. 

Ďalším exponátom je šiltovka s umelými kvetmi a perlami, ktorú nosil Juraj Vankulič, druhý zo zastrelených, aj počas Dúhového pridu 2022 v Bratislave. Okrem toho je súčasťou zbierky aj nápojový lístok z Teplárne, vytvorený Romanom Samotným, s nápisom „Poď žiť. Nechaj žiť.”

Ministerstvo kultúry SR do zbierky darovalo dva bannery, ktoré po teroristickom útoku na Zámockej vystavili na budove. 

Minúta  |  

Prigožin tvrdí, že vagnerovci sa z Bachmutu stiahnu do 1. júna

Šéf ruskej súkromnej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin v pondelok uviedol, že jeho bojovníci sa z východoukrajinského mesta Bachmut stiahnu do 1. júna a kontrolu nad ním odovzdajú ruskej armáde. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Vagnerovci i ruské ozbrojené sily cez víkend vyhlásili, že ovládli celý Bachmut; Kyjev to však popiera a tvrdí, že boje stále pokračujú.

"Vagnerovci opustia Arťemovsk od 25. mája do 1. júna," povedal Prigožin v nahrávke zverejnenej na platforme Telegram, pričom použil ruské pomenovanie Bachmutu zo sovietskych čias.

Prigožin ďalej dodal, že žoldnieri pred plánovaním odovzdaním kontroly ruským armádnym jednotkám zriadili "obranné línie" na západnom okraji Bachmutu.

"Ak ministerstvo obrany nemá dosť personálu, my máme tisíce generálov," povedal Prigožin, ktorý je v otvorenom spore s ruským vojenským vedením.

Šéf vagnerovcov opakovane ostro kritizoval ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova, ktorých obviňuje z nekompetentnosti a zodpovednosti za veľké ruské straty na Ukrajine, pripomína AFP.

K údajnému dobytiu Bachmutu blahoželal vagnerovcom i ruskej armáde aj ruský prezident Vladimir Putin. Kyjev to však odmietol; ukrajinské ozbrojené sily v pondelok potvrdili, že boje o zničené mesto naďalej pokračujú. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu na summite G7 uviedol, že Bachmut "nie je okupovaný" Ruskom.

(tasr)

Minúta  |  

Ľudia a ekonomika už pocítili vplyv vyšších úrokových sadzieb, konštatujú analytici NBS

Zvyšovanie sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) sa postupne prejavuje aj vo vyššom úročení úverov v eurozóne, vrátane Slovenska. Dôležitá je však aj ďalšia fáza, ktorá predstavuje vplyv vyšších úrokov na reálne rozhodnutia firiem a domácností vziať si pôžičku alebo investovať. Tieto rozhodnutia dokážu ovplyvniť celkovú ekonomickú aktivitu aj infláciu a vyzerá to tak, že menová politika sa už prenáša do reálnej ekonomiky, upozornili analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v aktuálnom komentári.

Odvolávajú sa pritom na nedávny pravidelný prieskum o dostupnosti úverov medzi bankami v eurozóne (Bank Lending Survey, BLS), ktorý potvrdil prudké zhoršenie dostupnosti úverov. Podľa analytikov boli jeho výsledky kľúčové aj pre rozhodnutie ECB spomaliť začiatkom tohto mesiaca tempo zvyšovania sadzieb na 0,25 percentuálneho bodu (p. b.).

"Zvýšená opatrnosť bánk pri poskytovaní úverov firmám je spôsobená najmä obavami bánk z recesie alebo z výraznejšieho spomalenia ekonomiky. Banky sú tým pádom ochotné tolerovať menej rizika pri požičiavaní," vysvetlili analytici NBS. Okrem podnikových úverov je vidieť silné sprísňovanie aj pri hypotékach. Rastie podiel odmietnutých pôžičiek, ktorý je pri firmách najvyšší od roku 2015, kedy sa prieskum pýtal túto otázku prvýkrát.

Rovnako aj dopyt firiem po pôžičkách klesal najrýchlejšie od globálnej finančnej krízy a podľa očakávaní bude aj naďalej. "Hlavným faktorom poklesu dopytu pre firmy aj domácnosti sú podľa bánk vyššie úrokové sadzby. Znamená to, že zvýšenie úrokov nevplýva iba na úverové štandardy, ale aj na reálne rozhodnutia ľudí a firiem o tom, či si vziať pôžičku," priblížili ekonómovia.

Dopyt po hypotékach klesal aj z dôvodu zhoršujúcich sa vyhliadok realitného trhu a klesajúcej spotrebiteľskej dôvery. Tempo tohto poklesu podľa analytikov prekonalo očakávania a bolo najprudšie od začiatku vykonávania prieskumu BLS v roku 2003.

Tempo prideľovania úverov podnikom a domácnostiam sa tak postupne spomaľuje v súlade s postupným zvyšovaním úrokových sadzieb. Očakávania ďalšieho sprísňovania úverových podmienok a poklesu dopytu v konečnom dôsledku prispejú k spomaleniu ekonomiky a zvoľneniu tempa rastu cien, avizovali analytici.

Pripustili, že tento vývoj môže vyvolávať isté obavy. Zhoršenie, resp. otočenie úverového cyklu bolo v minulosti v mnohých krajinách spojené s hlbšími recesiami a horším ekonomickým výhľadom. "Aj v súčasnom období sa dá argumentovať, že dopyt po úveroch by mal skôr rásť - energetická kríza pravdepodobne vyvoláva potrebu zvýšených investícií firemného sektora a podobne na tom môže byť aj väčšina domácnosti," konštatovali ekonómovia.

Prípadný nežiadúci vzťah medzi úverovaním a ekonomickou aktivitou by však podľa nich mohol byť v súčasnosti zmiernený predovšetkým vďaka obozretnej finančnej regulácii. "Pozorované spomaľovanie tempa úverovania v eurozóne nemusí nutne indikovať problémy v ekonomike," dodali analytici NBS.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.