Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rezort obrany štartuje kampaň na navýšenie počtu vojakov

Rezort obrany spúšťa kampaň s heslom Mnoho profesií, jedno poslanie, ktorej ambíciou je postupné navýšenie počtu vojakov v Ozbrojených silách (OS) SR o 20 percent. V roku 2022 stúpol tento počet o 880, pričom tento a budúci rok by mali počty rásť po tisíc miest. Rezort obrany tak pokračuje v minuloročnom trende regrutácie do OS SR a zviditeľňuje tak službu profesionálnych vojakov. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Mária Precner.

Ako uviedol minister obrany Martin Sklenár, uplynulý rok ukázal, že mladí ľudia majú záujem o profesionálnu službu vlasti. „Práve pre aktuálnu bezpečnostnú situáciu sa hlásia záujemcovia so skutočným odhodlaním. OS SR sú právom najdôveryhodnejšou slovenskou inštitúciou, čo je v konečnom dôsledku tou najlepšou reklamou,“ doplnil Sklenár. Ako ďalej vysvetlil rezort obrany, ťažiskom kampane je vysielanie reklamných spotov v televíziách, reklám v rádiách a plánovaná je aj kampaň prostredníctvom bilbordov. Na podporu kampane má rezort pripravených aj viac ako 100-tisíc letákov na prezentačné aktivity v rámci rôznych verejných podujatí. Kampaň bude podporená aj prostredníctvom sociálnych sietí.

„Kľúčovou súčasťou kampane sú intenzívne prezentačné aktivity samotných profesionálnych vojakov, ktoré sa už začali realizovať v uplynulých mesiacoch v rôznych mestách a obciach, v rámci verejných podujatí, na veľtrhoch práce, ale aj na stredných aj vysokých školách naprieč celým Slovenskom," vysvetlilo ministerstvo s tým, že vojaci na nich informujú o možnostiach uplatnenia v OS SR, o podmienkach prijatia do služby profesionálneho vojaka a prezentujú bojovú techniku. Záujemcovia nájdu potrebné informácie na odkaze www.budemvojak.sk.

(sita)

Minúta  |  

Domácnosti sa nemusia obávať vysokých nedoplatkov, predpokladá Slovenský zväz výrobcov tepla

Podľa Slovenského zväzu výrobcov tepla (SZVT) sa spotrebitelia tento rok nemusia obávať vysokých nedoplatkov za kúrenie a ohrev vody. Medzi dôvody, ktoré mohli znížiť vykurovaciu spotrebu, patrí napríklad mierna zima či zrušenie karanténnych opatrení, po ktorom ľudia opäť trávili viac času doma. Rok 2022 bol piaty najteplejší od roku 1931, pričom spotreba teplej vody klesla v priemere o osem percent v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi rokmi, informoval v pondelok SZVT.

"Nedoplatkov sa odberatelia nemusia obávať ani z dôvodu nárastu cien tepla. Oproti domovým kotolniam, kde sa cena tepla zvýšila v roku 2022 aj o 300 percent, výrobcovia tepla zo systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT) dokázali na negatívne výkyvy cien na trhu s energiami reagovať flexibilnejšie, čo sa prejavilo aj na miernejšom náraste cien tepla na rok 2022. Výhodou je, že mnohí dodávatelia používajú na výrobu tepla biomasu alebo kombináciu plyn plus biomasa, čo tiež prispieva k stabilizácii cien," povedal predseda predstavenstva SZVT Stanislav Janiš.

Ceny tepla za rok 2022 boli určené ešte v roku 2021 a za 2023 sa mali zvýšiť maximálne o 20 eur za megawatthodinu (MWh), na základe novely, ktorú schválila vláda ešte koncom minulého roka. Fakturácia prebieha podľa spotrieb nameraných na meračoch tepla, ktoré sú umiestnené na vstupe do obytného domu. Prípadné väčšie rozdiely v nákladoch na teplo medzi jednotlivými bytmi môže spôsobiť aj pomer medzi základnou a spotrebnou zložkou nákladov na teplo, ktorý si stanovujú vlastníci bytov na domovej schôdzi.

"Preplatky alebo nedoplatky závisia od nastavenia výšky zálohových platieb. Dá sa predpokladať, že ak mali domácnosti zálohové platby nastavené správne a reflektovali na schválené ceny tepla Úradom pre reguláciu, môžu očakávať približne rovnaké preplatky, respektíve nedoplatky. K stabilizácii cien tepla prispieva vo veľkej miere aj neustále zvyšovanie efektívnosti pri výrobe tepla a teplej vody v systémoch CZT. Systémy CZT tak zabezpečujú efektívnu, ekologickú a spoľahlivú dodávku tepla a teplej vody," uzavrel Janiš.

(tasr)

Minúta  |  

Železničnú dopravu cez Štrbu obnovili

Železničnú dopravu cez stanicu Štrba v okrese Poprad obnovili. Viaceré vlaky však aktuálne hlásia meškanie, niektoré od 40 do 128 minút. Informuje o tom Železničná spoločnosť Slovensko na svojom webe.

Vlaky cez Štrbu v pondelok niekoľko hodín nepremávali. Dôvodom bolo nahlásenie bomby vo vlaku spoločnosti RegioJet. Na mieste zasahovala polícia. Vlak prehľadal pyrotechnik. Prípad rieši polícia v Česku, pretože tam bolo prijaté oznámenie.

Pre údajnú bombu evakuovali v pondelok v Kysaku aj vlak Českých dráh. Aj ten prehľadal policajný pyrotechnik. Vlak v stanici odstavili, železničná doprava cez Kysak nebola prerušená.

https://standard.sk/358420/zeleznicna-doprava-cez-strbu-je-pre-bombovu-hrozbu-prerusena/

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Záporožskú elektráreň opäť napojili na externú elektrickú sieť

Ruskými jednotkami obsadenú Záporožskú jadrovú elektráreň (ZAES) v pondelok opätovne napojili na externú elektrickú sieť, oznámili zdroje z elektrárne. TASR informuje na základe správy stanice Sky News.

Elektráreň, ktorá je najväčšia v Európe, odpojili od externej elektrickej siete v pondelkových ranných hodinách, údajne po požiari v neďalekej elektrárni.

Ukrajinské médiá pred tým informovali o výbuchoch v Záporoží, ktoré sa ozývali počas nočného ruského raketového útoku, dodala stanica BBC.

ZAES je od marca minulého roka obsadená ruskými jednotkami. Počas celého tohto obdobia sa objavovali obavy o jej bezpečnosť, ktoré ešte zosilneli v súvislosti so správami o blížiacej sa ukrajinskej protiofenzíve. Je totiž možné, že elektráreň by sa mohla ocitnúť priamo v bojovej zóne.

Podľa agentúry Reuters sa záložné generátory na chladenie reaktorov ZAES doteraz spustili šesťkrát – táto situácia nastala v dôsledku ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňovali Rusko a Ukrajina.

(tasr)

Minúta  |  

Diplomati EÚ rokujú v Bruseli o 11. balíku sankcií proti Rusku

Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok v Bruseli diskutujú o návrhu Európskej komisie na jedenásty sankčný balík voči Rusku. Zameraný má byť voči tretím krajinám, ktoré pomáhajú Moskve obchádzať sankcie EÚ, informuje spravodajca TASR.

Slovensko na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci zastupuje minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Wlachovský.

Pripravovaný 11. sankčný balík by mal predvídať aj možnosť sankcionovania firiem podporujúcich ruskú vojnovú mašinériu. Týždenník Politico v tejto súvislosti upozornil, že do tejto kategórie patrí aj množstvo európskych firiem napojených na Rusko, ktoré pomáhajú ruskej strane obchádzať alebo zmierňovať dosah doterajších reštriktívnych opatrení.

Politico s odvolaním sa na viacerých európskych diplomatov uviedol, že Maďarsko a Grécko podmieňujú svoj súhlas s novým balíkom sankcií tým, že sa na "čierny zoznam" nedostanú niektoré ich firmy.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó napríklad začiatkom mája uviedol, že pre Budapešť by bolo problémom, ak by na takomto zozname mala figurovať aj maďarská OTP Banka.

Nemenovaný grécky diplomat zas upozornil, že viaceré grécke spoločnosti boli zahrnuté na tento zoznam bez akéhokoľvek predchádzajúceho varovania a pre činnosti, ktoré sú v rámci doterajších sankcií EÚ legálne.

Podľa Politico diplomati z niekoľkých krajín EÚ vzniesli námietky proti spojeniu diskusie o trestaní firiem spolupracujúcich s Ruskom s jedenástym balíkom sankcií ako takým. Ten má umožniť postihovať krajiny, ako sú napríklad Arménsko, Kazachstan či Spojené arabské emiráty, ktoré napomáhajú Moskve obchádzať sankčný režim eurobloku.

Nepredpokladá sa, že v pondelok ministri zahraničných vecí dospejú k spoločnému stanovisku v tejto otázke, čo znamená, že o nej budú ďalej v stredu (23.5) rokovať veľvyslanci členských krajín pri EÚ (COREPER). Aj rozhovory o predchádzajúcich balíkoch sankcií proti Rusku boli náročné, krajiny EÚ však nakoniec vždy dokázali dosiahnuť potrebný kompromis, uvádza Politico.

(tasr)

Minúta  |  

Írsko v mene EÚ udelilo spoločnosti Meta pokutu vo výške 1,2 miliardy eur

Spoločnosť Meta, ktorá je vlastníkom sociálnej siete Facebook, dostala v pondelok rekordnú pokutu vo výške 1,2 miliardy eur za prenos údajov používateľov z EÚ do Spojených štátov, čo bolo v rozpore s predchádzajúcim súdnym rozhodnutím.

V pondelok to oznámil írsky regulačný orgán. Írska komisia pre ochranu údajov (DPC), ktorá koná v mene Európskej únie, spresnila, že Európsky výbor pre ochranu údajov jej nariadil vybrať „správnu pokutu vo výške 1,2 miliardy eur".

Spoločnosť Meta už naznačila, že sa proti tomuto rozhodnutiu odvolá.

Európsky výbor pre ochranu údajov je nezávislý orgán EÚ s právnou subjektivitou, ktorého účelom je zabezpečiť konzistentné uplatňovanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov a podporovať spoluprácu medzi orgánmi EÚ na ochranu údajov.

Írski regulátori začiatkom januára tohto roka pokutovali spoločnosť Meta za porušenie súkromia na internete a zakázali spoločnosti nútiť európskych používateľov, aby súhlasili s personalizovanými reklamami na základe ich online aktivity. DPC v januári udelila firme dve pokuty vo výške 390 miliónov eur. Prvá v hodnote 210 miliónov eur sa týkala porušenia pravidiel EÚ o ochrane súkromia na Facebooku, druhá v sume 180 miliónov eur na službe Instagram.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.