Kandidát tureckej opozície na prezidenta Kemal Kiličdaroglu podal voči úradujúcemu prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi žalobu za to, že v rámci predvolebnej kampane zverejnil video, v ktorom spájal opozíciu s kurdskými militantmi. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Podali sme žalobu, aby sa zodpovedali za toto falošné video, povedal Celal Čelik, právny zástupca Kiličdarogla, ktorý s Erdoganom aktuálne súperí o prezidentský úrad.
V prvom kole volieb z 14. mája sa totiž ani jednému z nich nepodarilo získať nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo. Erdogana podporilo 49,5 percenta voličov, zatiaľ čo Kiličdaroglu získal 44,9 percenta hlasov.
Napriek päťpercentnej strate ide o dosiaľ najúspešnejšieho opozičného súpera Erdogana, ktorý v Turecku vládne už 20 rokov. Druhé kolo volieb sa uskutoční túto nedeľu, 28. mája.
Kiličdaroglu už predtým podal voči Erdoganovi viacero žalôb. V tejto najnovšej požaduje odškodné vo výške jedného milióna tureckých lír (46.610 eur), ktoré chce venovať fondu určenému na vzdelávanie detí padlých tureckých vojakov.
Erdogan na svojich predvolebných zhromaždeniach opakovane púšťal video, ktoré sa pokúšalo Kiličdarogla spájať s veliteľom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj Západ považujú za teroristickú organizáciu.
Na predmetnom videu Kiličdaroglu vyzýva Turkov, aby ho vo voľbách podporili; na záberoch ďalej vidno veliteľa PKK, ako zrejme vyjadruje podporu tureckej opozícii. Samotný Erdogan tento týždeň priznal, že ide o montáž a nie skutočné zábery z predvolebnej kampane jeho oponenta.
Bojovníkov ruskej Vagnerovej skupiny na predmestiach Bachmutu nahradili príslušníci regulárnej ruskej armády. Vagnerovci však stále zostávajú vo vnútri tohto bojmi zničeného východoukrajinského mesta, uviedla vo štvrtok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.
Maľarová tak sčasti potvrdila vyhlásenie šéfa vagnerovcov Jevgenija Prigožina, ktorý predtým uviedol, že jeho skupina začala so sťahovaním svojich žoldnierov z Bachmutu a odovzdávaním svojich pozícií vojakom pravidelnej ruskej armády. TASR informuje na základe správy denníka Guardian.
Podľa slov Prigožina prišli vagnerovci v mesiace trvajúcich ťažkých bojoch o Bachmut o približne 20-tisíc svojich bojovníkov.
Dobytie Bachmutu po mesiacoch krutých bojov oznámil Prigožin 20. mája. Zároveň avizoval, že jeho vojaci sa z mesta začnú sťahovať.
Ukrajina, ktorá v posledných týždňoch zaznamenala isté územné zisky na predmestiach Bachmutu, tvrdenia Prigožina o úplnom dobytí mesta poprela. Prípadné sťahovanie vagnerovcov z oblasti Bachmutu nebude podľa Kyjeva jednoduché vzhľadom na hroziace obkľúčenie ukrajinskými silami.
O Bachmut sa od vlaňajšieho leta viedli prudké boje napriek tomu, že podľa vojenských analytikov nemá reálnu strategickú hodnotu. Moskva uviedla, že jeho dobytie jej umožní ďalší postup do priemyselného regiónu Donbas.
Prigožin v stredu varoval, že Rusko môže čeliť revolúcii v prípade, že Moskva nezlepší spôsob vedenia vojny, podobne ako sa to stalo v roku 1917, keď sa v Rusku ujali moci boľševici a vypukla krvavá občianska vojna.
Iránske ozbrojené sily predstavili vo štvrtok novú balistickú raketu stredného doletu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.
Nová raketa je štvrtou generáciou iránskej strely Chorramšahr. Podľa štátnej tlačovej agentúry IRNA je schopná zasiahnuť ciele až do vzdialenosti 2-tisíc kilometrov a môže niesť 1,5-tonovú hlavicu. AFP uvádza, že má najdlhší dolet spomedzi všetkých Iránom vyvinutých rakiet.
Podľa DPA by balistická strela Chorramšahr, pomenovaná podľa rovnomenného iránskeho mesta, mohla byť potenciálne schopná zasiahnuť aj ciele v Izraeli, ktorý je úhlavným nepriateľom Iránu. Raketu predstavili v priamom televíznom prenose, za účasti iránskeho ministra obrany Mohammada Aštíaního.
Rakety typu Chorramšahr začal Irán testovať v roku 2017. K predstaveniu najnovšej verzie došlo v čase zvýšeného napätia v izraelsko-palestínskom konflikte a necelé dva týždne po dosiahnutí krehkého prímeria, ktoré uzavrel Izrael s militantnou palestínskou organizáciou Islamský džihád podporovanou Iránom.
Hnutie Progresívne Slovensko (PS) kritizuje schválenie dotácií na podporu rovnosti pre subjekty, v ktorých figuruje poslankyňa Národnej rady SR Anna Záborská (OĽaNO). Upozorňuje na to, že v tomto procese dochádza k vážnemu konfliktu záujmov. V roku 2022 sa rozdelilo medzi organizácie prepojené na cirkev či podporujúce takzvané tradičné rodiny vyše 110-tisíc eur.
„Takmer tretina z celkovej sumy (32 900 eur) putovala organizáciám Poradňa Alexis a Fórum života. Ich zakladateľkou a členkou predsedníctva je Anna Záborská. V predsedníctve figuruje spoločne s ďalšou, dnes už bývalou poslankyňou OĽaNO, Annou Verešovou,” uviedla expertka PS pre rodovú rovnosť Beáta Jurik.
Anna Záborská podľa PS niekoľkokrát predložila do parlamentu návrhy, aby podobné organizácie mohli byť financované aj z dotácií Úradu vlády SR. Verešová pritom donedávna pôsobila ako generálna riaditeľka Sekcie rodinnej politiky na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, pod ktorú spadá aj Odbor rodovej rovnosti, ktorý má prideľovanie dotácií na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami na starosti.
„Ak chceme, aby bolo Slovensko normálnou krajinou, nemôžeme to tolerovať. Tieto organizácie navyše robia presný opak toho, na čo sú dotácie určené,” zdôraznila podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková. Podľa Progresívneho Slovenska mali subjekty Poradňa Alexis a Fórum života od roku 2020 dostať od ministerstva práce, ktorému v tom čase šéfoval Milan Krajniak (Sme rodina), spolu viac ako 65-tisíc eur.
V reakcii na PS Záborská uviedla, že o politický lynč na Fórum života sa nedávno postarala aj poslankyňa parlamentu Jana Bittó Cigániková (SaS). "Veľký podiel na nepravdivých informáciách a znevažovaní témy má pani Mesochoritisová z Možnosti voľby. Trojicu dnes pochopiteľne uzatvára pani Plaváková z PS," uviedla Záborská.
Záborská je rada, že Fórum života sa dôrazne proti osočovaniu ohradilo. "Zopakujem slová z ich stanoviska, s ktorými sa absolútne stotožňujem. O pridelení dotácií rozhodujú nezávislí hodnotitelia a komisie a nie poslanci, ktorí predkladajú zákony. Politik, ktorý predkladá návrhy zákonov bez ohľadu na to, o akú všeobecne prospešnú oblasť dotačného mechanizmu ide, teda z princípu nemôže byť v konflikte záujmov," uviedla.
Ako dodala, nikdy nemala a nemá nijaký dosah na rozhodnutia komisie ani hodnotiteľov o tom, kto dotácie dostane. "Zdôrazňujem, že verejné výzvy o pridelení a použití verejných prostriedkov sú dostupné pre každú právnickú osobu, ktorá splní podmienky," uzavrela.
Čína vo štvrtok obvinila Spojené štáty a ich spojencov z vedenia dezinformačnej kampane. Táto reakcia Pekingu sa objavila po tom, ako Washington, jeho západní partneri a spoločnosť Microsoft vo svojich vyhláseniach uviedli, že štátom sponzorovaní čínski hackeri prenikli do sietí kritickej infraštruktúry USA. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mao Ning však na brífingu v Pekingu vyhlásila, že „ide o mimoriadne neprofesionálnu správu s chýbajúcim dôkazovým reťazcom."
Dodala, že dané obvinenia sú „kolektívnou dezinformačnou kampaňou krajín koalície Five Eyes" (FVEY - v preklade: päť očí) - združujúcej spravodajské služby Spojených štátov, Kanady, Spojeného kráľovstva, Austrálie a Nového Zélandu.
Orgány pre kybernetickú bezpečnosť aliancie FVEY pred tým v spoločnom odporúčaní varovali pred „súborom aktivít" spojených so „štátom sponzorovaným kybernetickým aktérom z Čínskej ľudovej republiky, známym aj ako Volt Typhoon".
„Táto aktivita ovplyvňuje siete v sektoroch kritickej infraštruktúry Spojených štátov" a subjekt vykonávajúci útok „by mohol použiť rovnaké techniky... na celom svete," upozornila FVEY.
Americká spoločnosť Microsoft vo vlastnom vyhlásení vysvetlila, že Volt Typhoon je aktívny od polovice roka 2021 a jeho „správanie naznačuje, že ... má v úmysle vykonávať špionáž a udržať si prístup (k infraštruktúre) nepozorovane čo najdlhšie.
Kampaň je zameraná na „sektory komunikácií, priemyslu, verejných služieb, dopravy, stavebníctva, námorníctva, štátnej správy, informačných technológií a vzdelávania" a zamerala sa aj na kritickú infraštruktúru na ostrove Guam, kde sa nachádza významná americká vojenská základňa v Tichom oceáne.
Kampaň vedená aktérom Volt Typhoon predstavuje riziko „narušenia kritickej komunikačnej infraštruktúry medzi Spojenými štátmi a ázijským regiónom v prípade budúcich kríz," upozornil Microsoft.
Podľa západných bezpečnostných agentúr sa pri týchto útokoch používa takzvaná taktika Living off the land (LotL): útočník pri nej využíva funkcie a nástroje systému, na ktorý sa zameriava, aby sa dostal dovnútra bez zanechania akýchkoľvek stôp.
Útočník môže na vstup do systému použiť aj legitímne administrátorské nástroje a vložiť doň škodlivé skripty alebo kód. Tento typ prieniku je oveľa účinnejší ako prieniky pomocou škodlivého softvéru, ktoré sú odhaliteľné ľahšie.
Podľa Microsoftu sa Volt Typhoon pokúša preniknúť do bežnej sieťovej činnosti tým, že presmeruje prevádzku cez infikované sieťové zariadenia v malých podnikoch a na diaľku, vrátane smerovačov, firewallov a virtuálnych súkromných sietí (VPN). „Používajú vlastné verzie nástrojov s otvoreným zdrojovým kódom," uviedla spoločnosť Microsoft.
Čína a Rusko sa už dlho zameriavajú na kritickú infraštruktúru, ale Volt Typhoon umožnil lepšie pochopiť modus operandi čínskych hackerov, objasnil John Hultquist, analytik americkej spoločnosti Mandiant zaoberajúcej sa kybernetickou bezpečnosťou.
„Čínski aktéri kybernetických hrozieb sú medzi svojimi kolegami jedineční v tom, že sa pravidelne neuchyľujú k deštruktívnym a deštrukčným kybernetickým útokom," vysvetľuje.
Hultquist si tiež myslí, že odhalenie aktivít Volt Typhoon západnými krajinami „je vzácnou príležitosťou na vyšetrenie a prípravu na túto hrozbu".
ŽILINA/ZVOLEN - Jeden zo zvolenských supermarketov sa stal počas víkendu dejiskom ostrého konfliktu medzi vojakmi americkej armády.
Podľa očitého svedka neostal len v rovine verbálnej výmeny, ale prišlo aj k fyzickej potýčke. Jeden z cudzincov sa podľa záznamu vyhrážal privolaným slovenským štátnym policajtom, že ich zabije a vulgárne im nadával. Oboch v stredu popoludní odvolali z pôsobenia na Slovensku a čakajú na ďalšie disciplinárne opatrenia zo strany ich veliteľov.
V nedeľu večer sa vo zvolenskom supermarkete Billa na Sokolskej ulici dostali do veľmi ostrého konfliktu traja príslušníci americkej armády. Informovali o tom viaceré slovenské médiá vrátane denníka Pravda.
Vojaci sa podľa dostupných informácií a svedeckých výpovedí priamo v priestoroch predajne v anglickom jazyku veľmi agresívne hádali, kričali na seba a prišlo aj k vzájomnej fyzickej potýčke.
„Bol som tam okolo pol ôsmej večer. Traja muži, z nich jeden černoch, sa po anglicky hádali. Potom sa aj bili. Jeden z nich skončil na zemi. Opití boli ako dogy,“ priblížil pre Pravdu Zvolenčan v stredných rokoch a dodal, že škody na majetku nespôsobili.
„Prišli sem mestskí policajti, ktorých zavolal pracovník SBS. Rázne ich spacifikovali – dali im ruky za chrbát a vyviedli von. Tam s nimi počkali na štátnych a vojenských policajtov. Pred predajňou to bol hotový cirkus, pozeralo sa na to veľa ľudí,“ uzavrel svedok, ktorého noviny nemenovali.
Stanovisko mestskej polície
Hovorca zvolenskej samosprávy Martin Svatuška vyslanie hliadky mestskej polície po telefonickom oznámení potvrdil. „Mestskí policajti ihneď po vstupe do prevádzky zaregistrovali krik a snahu o vzájomné fyzické napádanie dvoch osôb, ktoré na seba kričali v anglickom jazyku. Vyzvali ich, aby upustili od tohto konania, po čom obe osoby začali spolupracovať s mestskou políciou,“ povedal.
Svatuška ďalej konštatoval, že príslušníci mestskej polície pri kontrole dokladov výtržníkov zistili, že ide o cudzích štátnych príslušníkov a vojakov zahraničnej armády, ktorých následne odovzdali privolanej hliadke nadradenej štátnej polície.
Supermarket Billa na Sokolskej ulici vo Zvolene. Foto: Google
Podrobnosti vykresľujú ešte horší obraz
Detaily incidentu a dianie po ňom špecifikoval písomný policajný záznam vyhotovený pod hlavičkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene, konkrétne Odboru poriadkovej polície. Ten sa podľa Pravdy medzičasom objavil na internete, kde sa voľne šíri.
Zo záznamu možno vyčítať, že agresívne sa správali predovšetkým dvaja muži zo spomenutej trojice. Neďaleko od miesta bol prítomný aj štvrtý vojak americkej armády, ktorý sedel po celý čas v zaparkovanom aute. Bol vraj pokojný a do žiadnej konverzácie sa nezapájal.
„Následne, už počas našej prítomnosti, vyvedené osoby vonku, na verejnosti pred predajňou, neustále na seba kričali v anglickom jazyku a boli voči sebe agresívne,“ poznamenali. Pokračovali, že jeden z výtržníkov mal hodnosť staff sergeant (štábny seržant), ročník 1995.
V policajnom zázname stojí, že jeden muž z najviac agresívnej dvojice, štábny seržant narodený v roku 1995, sa „po výzvach prítomných policajtov v anglickom jazyku upokojil“ a „druhý z nich svoju agresiu začal stupňovať“ a „po výzve odmietal uviesť svoju totožnosť, ako aj údaje o svojej osobe“.
V angličtine mu následne vysvetlili, že na základe jeho konania bude predvedený na obvodné oddelenie ozbrojeného zboru. Následne podľa mužov zákona začal búchať päsťou o bočný panel prístrešku pre nákupné vozíky a výzvy na upustenie od tohto konania nerešpektoval.
Vojak stále kládol aktívny odpor a rozhadzoval rukami smerom k policajtom, ktorí použili donucovacie prostriedky. „Chmaty a chvaty, pretože bolo potrebné zabrániť mu úmyselne poškodzovať majetok,“ zdôvodnili. Vzápätí opísali, ako ho spútali a odviedli na obvodné oddelenie. Tam policajtom vulgárne nadával, padli aj slová o tom, že všetkých zabije.
„J*bať políciu,“, tiež „ste k*rvy, poj*bte sa“, prípadne „zabijem vás“ alebo „budem sa s vami biť“. Aj tieto jeho slová cituje policajný záznam datovaný k 21. máju tohto roka.
V neskorých večerných hodinách sa na policajnú stanicu dostavil príslušník Vojenskej polície Českej republiky, ktorý bol veliteľom prebiehajúcej vojenskej misie v Lešti. Na miesto prišiel spolu s nadriadeným vulgárnych a agresívnych vojakov. „V ich prítomnosti bola vykonaná dychová skúška s pozitívnym výsledkom,“ uzavreli muži zákona.
Foto: FacebookFoto: Facebook
Ministerstvo obrany to eviduje inak
„Spor medzi americkými vojakmi vo Zvolene evidujeme, ale nie tak, ako je prezentovaný. Uvedení vojaci vzájomnou slovnou potýčkou neohrozovali a neútočili na verejnosť, nespôsobili žiadne škody na zdraví ani majetku,“ povedal Pravde komunikačný odbor rezortu obrany.
„Napriek tomu vnímame snahu celú vec účelovo zveličiť. S americkou stranou komunikujeme o opatreniach, aby sa takáto situácia neopakovala, lebo vrhá zlé svetlo na všetko dobré, čo spojenci robia pre našu spoločnú obranu,“ dodalo ministerstvo.
Prečítajte si tiež komentár k incidentu od Daga Daniša na tomto odkaze.
Francúzska nacionalistická politička Marine Le Penová v stredu na pôde parlamentnej vyšetrovacej komisie obhajovala pôžičku, ktorú jej politická strana dostala pred takmer desiatimi rokmi od ruskej banky. Informovala o tom spravodajská televízia BFM.
Pred členmi výboru Le Penová vyhlásila, že poskytnutie pôžičky neovplyvnili postoje strany a jej vízie o geopolitike. "Pôžičku som podpísala s bankou, nie s (ruským prezidentom) Vladimirom Putinom," vyhlásila Le Penová, ktorá bola pri otázke viditeľne rozrušená. Dodala, že pôžička ju "k ničomu nezaväzovala."
Le Penovej nacionalistická strana Národný front (FN) si vzala pôžičku vo výške 9,4 milióna eur od Prvej česko-ruskej banky v roku 2014. Banka medzičasom skrachovala a FN sa v roku 2017 premenoval na Národné združenie (RN).
Tento úver zohral svoju rolu aj v kampani pred minuloročnými prezidentskými voľbami vo Francúzsku, keď bola Le Penová opakovane obviňovaná z úzkych väzieb na Rusko.
Počas volebnej kampane úradujúci prezident Emmanuel Macron Le Penovej vytkol, že nerokuje "s inými lídrami, ale so svojím bankárom" v Rusku.
Le Penová však rozhodne popiera, že by na ňu Rusko vyvíjalo nátlak a že by postoje bývalého Národného frontu boli nejakým spôsobom kontrolované Kremľom.
Počas vypočúvania tiež - podľa webu Euronews - povedala, že obyvatelia polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, "slobodne hlasovali za pripojenie k Rusku". Tento názor na anexiu ukrajinského polostrova vyjadrila už predtým.
Le Penová počas vypočúvania v parlamente zopakovala i svoje predchádzajúce tvrdenia, že prijala finančné prostriedky od ruskej banky, keď jej strane nechcela poskytnúť pôžičku žiadna banka vo Francúzsku alebo inde v Európe. Doplnila, že strana mala finančné ťažkosti a bola nútená hľadať veriteľov mimo EÚ.
Francúzske médiá opísali stredajšie vypočúvanie ako pokus o očistenie Le Penovej, pretože to bola jej vlastná strana - RN, ktorá zriadila vyšetrovací výbor a poverila ho nielen preskúmaním jej pôžičky od Ruska, ale aj akýmkoľvek iným zasahovaním zo zahraničia do francúzskej politiky. Komisii predsedá Le Penovej stranícky kolega Jean-Philippe Tanguy.
V prípade svojho víťazstva v prezidentských voľbách v roku 2027 Le Penová sľubuje, že zakáže stranám prijímať zahraničné pôžičky. Namiesto toho navrhuje vytvoriť "banku demokracie", aby francúzske politické subjekty mohli financovať svoje volebné kampane.
Ministri obrany Ruska a Bieloruska podpísali vo štvrtok dokument o rozmiestnení ruských taktických jadrových zbraní na území Bieloruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, odvolávajúcej sa na ruské médiá.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu podľa ruskej štátnej agentúry TASS uviedol, že Moskva si ponechá kontrolu nad týmito zbraňami aj všetkými rozhodnutiami o tom, ako budú použité. Šojgu tiež uviedol, že opatrenia Ruska a Bieloruska sú v tomto smere "v súlade so všetkými existujúcimi medzinárodnými právnymi záväzkami".
Na rozmiestnení častí ruského taktického jadrového arzenálu v Bielorusku sa obe krajiny dohodli už v marci. Denník The Guardian v tejto súvislosti pripomína, že Rusko sa vlani neúspešne pokúsilo dobyť Kyjev práve z bieloruského územia.
Šojgu okrem toho vo štvrtok povedal, že Západ vedie "nevyhlásenú vojnu" proti Rusku a Bielorusku.
Šojgu sa v Minsku zúčastňuje na zasadnutí Rady ministrov obrany Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), šesťčlennej vojenskej aliancie združujúcej Rusko, Bielorusko, Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan.
Ruský prezident Vladimir Putin 25. marca oznámil, že Rusko s Bieloruskom dosiahlo dohodu o umiestnení ruských taktických jadrových zbraní v Bielorusku. Putin vtedy povedal, že Moskva v tomto smere postupuje rovnako ako USA, ktoré na území svojich spojencov taktiež dlhodobo rozmiestňujú takéto zbrane. Uviedol tiež, že Rusko do 1. júla dobuduje zariadenie na uskladnenie takýchto zbraní v Bielorusku.
Moskva už Minsku odovzdala raketový systém Iskander. Bielorusku tiež pomohla s modernizáciou lietadiel so špecifickou muníciou, pričom bieloruskí vojaci absolvovali v Rusku náležitý vojenský výcvik, pripomína agentúra TASS, z ktorej správy cituje The Guardian.
Expremiér a nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Eduard Heger vyzval súčasného predsedu vlády Ľudovíta Ódora, aby dokončil dohodu so samosprávami týkajúcu sa schémy pomoci. Skonštatoval, že zo sľúbeného balíka 200 miliónov eur na kompenzáciu cien energií ostali nevyčerpané financie a bývalá vláda pripravila návrh dohody na ich prerozdelenie obciam a mestám. Apeluje na súčasného premiéra, aby financie samosprávy dostali.
"Dohoda ostala pripravená na stole, odovzdal som ju aj premiérovi Ódorovi," uviedol Heger. Poukázal na prijímanie zákonov s veľkým dosahom na štátny rozpočet. Priblížil, že pripravená dohoda so samosprávami by umožnila rozdelenie 54 miliónov eur obciam a mestám na základe počtu obyvateľov, a to ešte do 30. júna. Zvyšných ďalších 54 miliónov eur by sa podľa jeho slov mohlo prerozdeliť podľa rovnakého kľúča do konca roka. Heger apeluje na premiéra, aby s rozdelením peňazí neotáľal a neriskoval, že sa balík minie na "atómovky" v parlamente.
Nezaradený poslanec pôsobiaci v Hegerovej strane Demokrati Miroslav Kollár rovnako apeloval na dokončenie schémy pomoci samosprávam. Aj to by podľa jeho slov mohol by prejav vďaky obciam a mestám za ich pomoc pri zvládaní kríz. Poukázal na ich aktuálne problémy, napríklad aj na výpadky financií v dopravných podnikoch veľkých miest.
"Heger sa tvári ako opozičný politik, ktorý bez kúska hanby vyzýva predsedu úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, aby dal samosprávam 108 miliónov eur, ktoré im Heger sľúbil a aby im odpustil covidové pôžičky. Len zvýšený daňový bonus, ktorým sa Heger s Matovičom chvália, obral samosprávy v tomto roku o vyše 300 miliónov eur. A samosprávy si od ľudí musia tieto peniaze vziať späť, aby mohli zabezpečovať základné služby," reagoval nezaradený poslanec pôsobiaci v Hlase-SD Richard Raši. Pripomenul, že Heger z pozície premiéra a ministra financií rozhodoval o štátnej kase. Vyčíta mu, že nedokázal samosprávam vykompenzovať náklady súvisiace s aktuálnymi krízami a podporoval návrhy Igora Matoviča (OĽANO), ktoré mali negatívny vplyv na rozpočty samospráv.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová je novým vážnym kandidátom na funkciu šéfa Severoatlantickej aliancie po tom, čo súčasný generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v septembri odstúpi z funkcie. Na analýzu týždenníka Politico upozornil spravodajca TASR.
Šance Frederiksenovej stúpli po tom, čo nedávno dostala pozvanie na návštevu Bieleho domu. Najvyššia funkcia v NATO je tradične vyhradená pre Európanov, vyžaduje si však odobrenie Washingtonu a býva zvykom, že administratíva USA "preveruje" kandidátov na túto funkciu ešte pred ich nomináciou.
Washington potvrdil, že prezident Joe Biden budúci mesiac prijme Frederiksenovú, čo podnietilo v centrále NATO úvahy, či sa USA nechystajú podporiť dánsku premiérku v prípadnej kandidatúre na post šéfky NATO.
Stoltenberg by mal opustiť svoj post, ktorý zastáva od októbra 2014, koncom septembra tohto roku. Je ale možné, že zostane slúžiť aj o niekoľko mesiacov dlhšie, ak sa spojenci včas nedokážu dohodnúť na jeho náhrade.
Vzhľadom na to, že všetci doterajší šéfovia NATO boli muži, existuje silný tlak na zvolenie prvej ženy na čelo tohto obranného zoskupenia, píše Politico.
Výhody v tomto smere majú politici a političky s premiérskymi skúsenosťami, čo Frederiksenová spĺňa. Dánsko je zároveň vnímané ako stredne veľká krajina v rámci Aliancie, silný podporovateľ Ukrajiny, avšak zároveň nemá povesť "jastraba", ktorá sa spája s niektorými krajinami na východnom krídle NATO.
Politico s odkazom na vyjadrenia viacerých nemenovaných diplomatov z prostredia NATO uviedol, že dánska premiérka je vnímaná ako "vážny kandidát" na túto funkciu.
Nevýhodou Frederiksenovej môže byť to, že kandidát z Dánska tento post zastával len pomerne nedávno – dánsky expremiér Anders Fogh Rasmussen bol šéfom Aliancie v rokoch 2009 až 2014. Po ňom štafetu prebral Nór Stoltenberg.
Dánsko okrem toho zaostáva vo výdavkoch na obranu, čo je problém, ktorý by mohol prekážať niektorým lídrom spojeneckých krajín, ktoré aktuálne zvyšujú zbrojné rozpočty.
Politico upozornil, že podľa najnovších odhadov NATO vynaložilo Dánsko na obranu v roku 2022 len 1,38 percenta HDP, čo je hlboko pod hranicou minimálne dvoch percent dohodnutých v rámci Aliancie.
Rozhodnutie o novom generálnom tajomníkovi si vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie 31 členov NATO. Frederiksenovej možnými súpermi sú podľa európskych médií holandský predseda vlády Mark Rutte, španielsky premiér Pedro Sánchez, britský minister obrany Ben Wallace. Ako vhodná kandidátka sa často spomína aj estónska premiérka Kaja Kallasová.
Vyše 100 hasičov bojuje s obrovským požiarom, ktorý vypukol vo štvrtok ráno sedemposchodovej budove v centre Sydney a začal sa šíriť aj na okolité budovy. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Hasičský zbor austrálskeho štátu Nový Južný Wales informoval, že samotná budova sa už rúca, zatiaľ čo plamene sa začínajú šíriť aj na viaceré susedné budovy vrátane obytných.
Do boja s plameňmi bolo nasadených vyše 100 hasičov a 20 požiarnych vozidiel. Požiar na ulici Randle, neďaleko hlavnej železničnej stanice, sa snažia "lokalizovať a uhasiť".
"Vyzývame verejnosť, aby sa danej lokalite vyhýbala, keďže hasiace práce stále pokračujú," dodal hasičský zbor.
Plamene už zničili prinajmenšom jedno vozidlo. Polícia informovala, že dosiaľ neeviduje nijakých zranených. V celej okolitej oblasti bola až do odvolania pozastavená električková doprava.
Na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach bolo vidieť plamene siahajúce takmer do výšky samotnej budovy.
Predseda opozičnej parlamentnej strany ĽSNS vidí v zrkadlovom obraze európskych bankoviek diablovu tvár. Považuje to za duchovný dôvod, aby Slovensko opustilo Európsku úniu.
Marián Kotleba zdieľal na sociálnej sieti video s názvom „Diabol prichádza bránou". Divákom v ňom ukazuje päť-, desať-, dvadsať- a stoeurovú európsku bankovku. Zvolil si ich vraj preto, lebo každá má na prednej strane určitú „bránu alebo portál" a na zadnej strane „oblúk", ktorý je navyše „zrkadlovo otočený".
Na päťdesiateurovke dokonca našiel „slobodomurárske obelisky", ktoré sú tam navyše.
Vo videu bankovky skladá do menšieho formátu a následne ich otočí k zrkadlu zadnou stranou. Tým podľa neho vznikne „diabolská tvár", ktorej hviezdičky vytvárajú „rohy".
„Priatelia, nečudujme sa, že Európska únia presadzuje diabolské a zvrátené hodnoty, ktoré musí odmietnuť každý normálny človek, nielen kresťan, keď priamo na bankovkách, ktoré prúdia rukami všetkých obyvateľov Európskej únie, je skrytá tvár a výraz diabla. Ak niekto slúži diablovi, takéto symboly si na tie bankovky dá," myslí si Kotleba.
Je to podľa neho „duchovný dôvod", aby Slovensko opustilo EÚ. „Cez tieto diabolské peniaze chcú úplne ovládnuť naše životy a my musíme z Únie odísť skôr, ako sa im to definitívne podarí. Priatelia, poďme do toho, dokážeme to, Slovensko bez Únie," zakončil šéf ĽSNS.
Nie je to prvýkrát, čo Kotleba konšpiruje s bibiografickou numerológiou, ktorú prepája s aktuálnym dianím.
Počas pandémie si vzal na mušku certifikáty, ktorými ľudia preukazovali svoju bezinfekčnosť. Našiel na nich biblické znamenie šelmy, o ktorom sa píše v 13. kapitole Nového zákona zvanej Zjavenie Jána. „Vľavo dole sú znázornené akože tri bunky korony, každá má šesť tykadiel. Tri bunky po šesť tykadiel. 3x6. 666,“ konšpiroval vtedy politik.
Ruská žoldnierska Vagnerova skupina začala vo štvrtok so sťahovaním svojich vojakov z pozícií vo východoukrajinskom meste Bachmut. Vyhlásil to šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin, informuje vo štvrtok TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters.
Prigožin to uviedol v najnovšej videonahrávke, ktorú zverejnil na sociálnych sieťach.
Šéf vagnerovcov opakovane hrozil stiahnutím svojich vojakov z danej oblasti ešte pred jej dobytím. Dôvodom je vraj spor s ruskou armádou a vojenským vedením pre údajné nedostatočné zásobovanie vagnerovcov muníciou.
Dobytie Bachmutu po mesiacoch krutých bojov oznámil Prigožin v sobotu 20. mája. Zároveň avizoval, že jeho vojaci sa z mesta začnú sťahovať.
Ukrajina tvrdenia Prigožina o úplnom dobytí Bachmutu odmietla ako nepravdivé.
O Bachmut sa viedli prudké boje napriek tomu, že podľa vojenských analytikov nemá reálnu strategickú hodnotu. Moskva uviedla, že jeho dobytie jej umožní ďalší postup do priemyselného regiónu Donbas.
Mesto, ktoré malo pred vojnou zhruba 70-tisíc obyvateľov, zostalo po bojoch úplne zdevastované.
USA schválili predaj systému protivzdušnej obrany NASAMS a s ním súvisiaceho vybavenia Ukrajine za 285 miliónov dolárov. Cieľom je posilniť obranné kapacity krajiny voči potenciálnym hrozbám zo strany Ruska. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Americká Agentúra pre obrannú bezpečnosť a spoluprácu (DSCA) konštatovala, že navrhovaný predaj „podporí ciele zahraničnej politiky" a národnej bezpečnosti USA zlepšením bezpečnosti partnerskej krajiny. Ministerstvo zahraničných vecí USA predaj schválilo a DSCA formálne informovala Kongres, ktorý tiež musí vysloviť súhlas s realizáciou transakcie.
Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali počas mája, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 21,3 percenta hlasov. Nasleduje Progresívne Slovensko so 14,2 percenta a Hlas-SD so 14 percentami hlasov. Vyplýva to z volebného modelu agentúry NMS Market Research, o ktorom informoval denník SME.
Hnutie Republika by skončilo štvrté so ziskom 8,7 percenta hlasov. Nasledujú OĽaNO so 7,3 percenta a SaS so 6,2 percenta hlasov. So ziskom 5,9 percenta by skončila Sme rodina a do parlamentu by sa dostalo aj KDH so ziskom 5,5 percenta hlasov.
Pred bránami parlamentu by ostala SNS (3,1 percenta), Demokrati (2,7 percenta) i Aliancia (2,6 percenta). Za nimi nasleduje ĽSNS (1,7 percenta), Národná koalícia (1,5 percenta) a so ziskom jedného percenta strana Za ľudí.
Zhodne po 0,9 percenta hlasov by dostalo Jablko a Modrí – Európske Slovensko. Za nimi nasledujú Maďarské fórum (0,7 percenta), Komunistická strana Slovenska (0,5 percenta), Socialisti.sk (0,4 percenta) a Život – Národná strana (0,2 percenta).
Agentúra zbierala dáta kombináciou online zberu a telefonického prieskumu na vzorke 1 233 respondentov v termíne od 3. do 17. mája.
Šesť dronov bolo v noci na štvrtok zostrelených nad anektovaným ukrajinským Krymským polostrovom, uviedli tamojšie úrady. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Ruskom dosadený krymský gubernátor Sergej Axionov uviedol, že k obetiam na životoch pri najnovších útokoch dronov nedošlo.
Na Kryme a v Sevastopole, kde sa nachádza veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily, dochádza k opakovaným explóziám od vlaňajšieho augusta. V októbri minulého roka otriasol výbuch aj Kerčským mostom, ktorý bol následne niekoľko týždňov uzatvorený.
Začiatkom mája zachvátil požiar nádrže s palivom v obci Volna ležiacej neďaleko Kerčského mosta. Útoky na sklady paliva boli v posledných týždňoch hlásené z rôznych oblastí Ruska nachádzajúcich sa v blízkosti Ukrajiny.
Rusko anektovalo Krymský polostrov v roku 2014; medzinárodné spoločenstvo ho však ako súčasť Ruskej federácie neuznáva. Ukrajina sa už 15 mesiacov bráni voči ruskej vojenskej invázii a v rámci pripravovanej protiofenzívy opakovane uviedla, že v budúcnosti počíta aj s oslobodením Krymu.
Nedávne záplavy v regióne Emilia-Romagna na severe Talianska spôsobili škody za vyše sedem miliárd eur. V stredu to oznámila námestníčka guvernéra regiónu pre civilnú ochranu Irene Priolová, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra ANSA. "Ešte nemáme presnú sumu, ale škody budú vyše sedem miliárd," uviedla Priolová.
Talianska vláda zatiaľ vyčlenila zhruba dve miliardy eur na pomoc po záplavách aj na obnovu tohto regiónu. V utorok tento balík pomoci oznámila talianska premiérka Giorgia Meloniová.
Vládny dekrét "zaručuje poskytnutie vyše dvoch miliárd eur pre ľudí zasiahnutých záplavami", od farmárov až po školy, zdravotné služby a turistický priemysel, spresnila premiérka.
"Dve miliardy, ktoré už vláda dala k dispozícii, sú dôležité a boli nasmerované priamo do firiem," uviedla Priolová. "Celkový účet však bude oveľa vyšší aj preto, že máme veľa poškodenej infraštruktúry a nevídaný počet zosuvov pôdy," dodala.
Počet obetí ničivých záplav, ktoré minulý týždeň postihli región Emilia-Romagna, stúpol na najmenej 15. V provincii Ravenna najnovšie objavili telo 68-ročného nezvestného muža, uviedli v stredu tamojšie médiá. Muž bol nezvestný od 17. mája. Svedkovia povedali, že vystúpil z dodávky a následne ho strhla voda z neďalekého potoka.
Talianska vláda vyhlásila na stredu deň smútku. V dôsledku rozsiahlych záplav je 23-tisíc ľudí naďalej bez strechy nad hlavou, ubytovaných v hoteloch, športových halách či na farnostiach.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v stredu vyzval africké krajiny, aby upustili od svojho postoja neutrality voči vojne jeho krajiny s Ruskom. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AP.
Mnohé africké krajiny sa stále odmietajú postaviť na jednu zo strán v tomto európskom konflikte, pričom viaceré z nich sa zdržali hlasovania na Valnom zhromaždení OSN, ktoré odsúdilo ruskú inváziu. Etiópia je jednou z nich.
Ukrajina je "veľmi rozrušená z toho, že niektoré africké štáty sa rozhodli zdržať hlasovania", povedal Kuleba v etiópskom hlavnom meste Addis Abeba a vyzval ich, aby "tvárou v tvár ruskej agresii" poskytli Ukrajine diplomatickú podporu.
"Neutralita nie je riešením. Tým, že ste neutrálni k ruskej agresii na Ukrajine, premietate neutralitu do porušovania hraníc a masových zločinov, ku ktorým môže dôjsť i veľmi blízko vás," povedal novinárom šéf ukrajinskej diplomacie.
Rusko si vybudovalo významnú prítomnosť v niekoľkých častiach Afriky, kde pôsobí ruská žoldnierska Vagnerova skupina, a nedávno uskutočnilo spoločné vojenské cvičenie s Juhoafrickou republikou. Moskva plánuje v júli usporiadať i rusko-africký samit.
Kuleba vyzval africké krajiny, aby podporili "desaťbodový mierový vzorec", ktorý vlani v decembri navrhol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, a zdôraznil, že Ukrajina chce s Afrikou budovať "vzájomne výhodné" vzťahy založené na obchode s energiou, technológiami a farmaceutickými výrobkami.
Ukrajina aj Rusko dodávajú do Afriky značné množstvo obilia, pripomína AFP.
Kuleba je momentálne na africkom turné, ktoré zahŕňa i návštevy Maroka a Rwandy. Svoju prvú cestu do Afriky absolvoval minulý rok v októbri, keď zavítal do Senegalu, Pobrežia Slonoviny, Ghany a Kene.
Ochrnutý Holanďan Gert-Jan Oskam opäť dokáže chodiť vďaka mozgovým implantátom, ktoré mu voperovali lekári vo Švajčiarsku.
"Cítim sa ako batoľa, znovu sa učiac chodiť," uviedol Oskam. Dokáže už aj stáť a zdolávať schody. "Je to dlhá cesta, no teraz sa môžem postaviť a dať si pivo so svojimi priateľmi," uviedol 40-ročný Holanďan. Ochrnul po nehode na bicykli pred 12. rokmi.
Na čele projektu bol profesor Grégoire Courtine zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu (EPFL). Implantáty mu počas operácie do tela vložila neurochirurgička Jocelyne Blochová z univerzity v Lausanne v júli 2021.
Oskam sa po niekoľkých týždňoch tréningu dokázal postaviť a chodiť pomocou chodúľky. Jeho pohyby sú pomalé, ale plynulé, uviedol profesor Courtine.
Dva mozgové implantáty v tvare disku vysielajú signály - Oskamove zámery - do dvoch senzorov pripevnených k helme na hlave. Algoritmus tieto signály mení na inštrukcie pre pohyb nôh a chodidiel cez ďalší implantát v oblasti miechy. Ten je pripevnený k nervovým zakončeniam, ktoré sa zapájajú pri chôdzi.
Blochová zdôraznila, že tento systém je ešte stále v základnom štádiu vývoja a potrvá niekoľko rokov, kým bude úplne funkčný pre ochrnutých pacientov. Systém je však zatiaľ veľmi objemný a stále ešte vo vývojia. Pacienti ho tiež nemôžu používať neustále. Cieľom vedcov je čo najviac ho zmenšiť.
Harvey Sihota z organizácie Spinal Research vývoj označil za veľmi povzbudivý. Spinal Research celosvetovo finančne podporuje výskum v oblasti účinnej liečby zranení miechy. Do tohto výskumu však nie je zapojená.
Republikánsky guvernér amerického štátu Florida Ron DeSantis sa v stredu oficiálne stal kandidátom na nomináciu Republikánskej strany v amerických prezidentských voľbách v roku 2024.
DeSantis v stredu vyplnil dokumenty vyžadované federálnou volebnou komisiou a svoju kandidatúru má oficiálne oznámiť v stredu v živom prenose na sociálnej sieti Twitter v spoločnosti vlastníka tejto platformy miliardára Elona Muska.
Jedným z jeho súperov o republikánsku nomináciu je aj bývalý americký prezident Donald Trump, ktorý kandidatúru oznámil už vlani v novembri.
DeSantis má 44 rokov, je guvernérom Floridy od januára 2019 a vlani v novembri bol znovuzvolený s výrazným náskokom.
Pred začiatkom politickej kariéry vyštudoval históriu na Yaleovej univerzite a právo na Harvarde. Neskôr slúžil v americkom vojenskom námorníctve a bol nasadený v Iraku. V rokoch 2013-2018 bol členom Snemovne reprezentantov amerického Kongresu za štát Florida. Od roku 2009 je ženatý a s manželkou má tri deti.
Holandsko chce čo najskôr poskytnúť ukrajinským pilotom výcvik v obsluhe stíhačiek F-16. Oznámila to v stredu holandská ministerka obrany Kajsa Ollongrenová.
Ollongrenová dodala, že výcvik bude prebiehať v koordinácii s Belgickom, Dánskom a Spojeným kráľovstvom, pričom pridať sa k nemu môžu aj ďalšie krajiny.
Nórsky minister obrany Björn Arild Gram medzičasom oznámil, že jeho krajina pomôže pri výcviku ukrajinských pilotov v obsluhe zmienených stíhačiek. Aktuálne zvažuje, aký spôsob podpory by bol najlepší. Oslo však podľa jeho slov ešte nerozhodlo o tom, či Ukrajine poskytne niektoré zo svojich stíhačiek F-16.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v utorok povedal, že výcvik ukrajinských pilotov v obsluhe F-16 by z NATO nespravil priameho účastníka vojny, ktorú na Ukrajine vedie Rusko.
Rusko tvrdí, že akýkoľvek presun stíhačiek F-16 americkej výroby na Ukrajinu by bol zbytočný a vyvolal by tiež otázku o úlohe NATO vo vojne.
Minulý týždeň dal americký prezident Joe Biden západným spojencom súhlas na začatie výcviku ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 americkej výroby. Tým sa položil základ pre ich prípadné poskytnutie Ukrajine.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom Bidena ubezpečil, že lietadlá nebudú použité nad ruským územím.
S výcvikom ukrajinských pilotov v obsluhe F-16 by čoskoro malo začať aj Poľsko. Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v utorok po rokovaní so svojimi rezortnými kolegami z krajín EÚ povedal, že Poľsko je už na takýto výcvik pripravené, no ešte k nemu nepristúpilo.
Vo veku 83 rokov zomrela v stredu vo Švajčiarsku rocková speváčka amerického pôvodu Tina Turner. Stala sa jednou z najúspešnejších speváčok všetkých čias. Zomrela pokojne po dlhej chorobe doma v meste Küsnacht blízko Zürichu.
Informovala o tom jej hovorkyňa, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra Reuters. Umelkyňa sa preslávila hitmi What's Love Got to Do with It, The Best, We Don’t Need Another Hero alebo Typical Male.
Tina Turner začala kariéru v 50. rokoch minulého storočia počas prvých rokov rokenrolu a neskôr sa stala typickým zjavom hudobnej stanice MTV. Vo videu k piesni "What's Love Got to Do with It", ktorá bodovala v hitparádach, bola stelesnením štýlu 80. rokov - kráčala ulicami New Yorku s ježatými blond vlasmi, v minisukni a topánkach s ihličkovými podpätkami.
Mala cit pre hudobné experimentovanie a balady s úprimnými textami.
Postupom času dostala prezývku kráľovná rocku a v 80. rokoch získala šesť zo svojich ôsmich hudobných cien Grammy. V tomto desaťročí mala vyše desať piesní v hitparáde TOP 40, napríklad "Typical Male", "The Best", "Private Dancer" a "Better Be Good to Me". V roku 1988 v brazílskom Riu de Janeiro prilákala 180-tisíc ľudí na svoj koncert a tak sa stal najväčším koncertom s jedným účinkujúcim.
V tom čase už bolo minulosťou jej manželstvo s gitaristom Ikeom Turnerom, ktorý bol alkoholovo a drogovo závislý. K Tine sa správala agresívne a fyzicky ju napádal. Predtým tvorili spevácke duo Ike & Tina Turner, ktoré vzniklo po ich svadbe v roku 1958. Manželstvo sa skončilo rozvodom v roku 1976.
V roku 1991 ich oboch uviedli do Rokenrollovej siene slávy. Po Tine Tuner zostal manžel Erwin Bach, ktorého si vzala v roku 2013, a dvaja Ikeovi synovia, ktorých si adoptovala.
Rusko v stredu oznámilo, že odrazilo ukrajinský útok bezpilotnými plavidlami na jednu zo svojich vojnových lodí v tureckých vodách.
"Dnes o 05.30 h miestneho času (04.30 h SELČ) ukrajinské ozbrojené sily podnikli neúspešný pokus o útok bezpilotnými motorovými člnmi na loď Ivan Churs z Čiernomorskej flotily," oznámilo ruské ministerstvo obrany.
Dodalo, že úlohou ruskej vojnovej lode bolo strážiť plynovody vo výlučnej ekonomickej oblasti Tureckej republiky. V oznámení ministerstvo uviedlo, že všetky tri nepriateľské člny boli zničené pri útoku približne 140 kilometrov severovýchodne od Bosporského prielivu.
"Loď Ivan Churs z Čiernomorskej flotily si ďalej plní misiu," doplnilo ministerstvo obrany. Turecko zatiaľ na tvrdenia Ruska nereagovalo.
Ruské bojové lode a lietadlá sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajine vo februári 2022 podieľali už na viacerých incidentoch v Čiernom mori.
V marci 2023 havaroval americký vojenský dron po zrážke s ruskou stíhačkou nad Čiernym morom. Táto konfrontácia vystupňovala napätie medzi Moskvou a Washingtonom a vynútila si aj zriedkavý telefonát vysokopostavených predstaviteľov americkej a ruskej armády.
V apríli 2022 sa potopil krížnik Moskva, pýcha ruskej Čiernomorskej flotily. Ukrajina oznámila, že loď zasiahla strelami Neptún. Podľa tvrdenia Kremľa to však bol následok výbuchu munície na palube.
Ukrajina a Rusko sa vlani v júli dohodli, že Kyjev bude môcť vyvážať obilniny cez tri čiernomorské prístavy, ktoré dovtedy blokovali míny a ruské bojové lode.
Russian MoD published the video of alleged Ukrainian maritime drones attack on Russian project 18280 "Ivan Khurs" SIGINT intelligence collection ship. The attack claimed to have happened in Turkish Exclusive Economic Zone, 400 kms from the Ukrainian shore. @CovertShorespic.twitter.com/0VX5dkSpox
V Banskej Bystrici je po poobednom silnom prívalom daždi vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity. Vyhlásili ho na krízovom štábe, ktorý zvolal primátor Ján Nosko. Na území mesta došlo k zatopeniu viacerých ulíc, ale aj objektov mesta.
Silný dážď zasiahol mesto v stredu v čase medzi 15.30 a 16.15 h. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu v časti Radvaň dosiahli zrážky nadpriemerné množstvo a pohybovali sa do 29 milimetrov za hodinu. Medzi zatopenými objektmi je aj Mestský mládežnícky štadión Kráľová - Radvaň, kde zalialo šatňu.
"Vzhľadom na hlásené záplavy primátor Ján Nosko zvolal v priebehu dňa na mestskom úrade krízový štáb, kde od 16.00 h vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity. Zúčastnili sa na ňom zamestnanci mestského úradu a náčelník mestskej polície. Kontaktovali Hasičský a záchranný zbor (HaZZ), Stredoslovenskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť, Slovenský vodohospodársky podnik, ktoré oznámili, že aj napriek extrémnemu množstvu zrážok je hladina Hrona nízka a klapky sú v poriadku. Kanalizačné vpusty nestíhali odvádzať extrémne množstvo zrážok," konštatovala hovorkyňa primátora Dominika Adamovičová..
Samospráva situáciu intenzívne monitoruje a postupne zbiera dokumentáciu o spôsobených škodách. V týchto chvíľach sú v teréne dobrovoľní hasiči, HaZZ, zamestnanci mesta a mestskí policajti pripravení odstraňovať následky. Spoločnosť MIS - Milan Smädo, ktorá má na starosti údržbu ciest a komunikácií v meste, sa postará o vyčistenie ciest a kontrolu kanalizačných vpustov.
Bývalý veliteľ poľských pozemných síl generál Waldemar Skrzypczak si myslí, že v Bielorusku vypukne ozbrojené povstanie a Varšava by sa na to mala pripraviť.
Povedal to počas vysielania televíznej stanice Polsat. Skrzypczak uviedol, že ak bude ukrajinská protiofenzíva úspešná, ozbrojení Bielorusi, ktorí teraz bojujú na strane ukrajinských síl, využijú svoje skúsenosti v domovskej krajine s cieľom zvrhnúť režim samozvaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.
„Pripravme sa na povstanie v Bielorusku, pretože k nemu dôjde. Faktom je, že tento moment nemôžeme premeškať. Musíme byť pripravení podporiť jednotky, ktoré budú viesť operáciu proti Lukašenkovi. Máme dôvody pomôcť im rovnako, ako pomáhame Ukrajincom,“ povedal generál.
Bieloruský ľud sa podľa neho pridá na stranu ozbrojencov, ktorí teraz bojujú na Ukrajine a „s nadšením povstane proti Lukašenkovi“.
Lukašenko podľa neho už nemá vojenskú kapacitu zabrániť takémuto prevratu. „Rusko mu veľmi nepomôže, pretože bude mať svoje problémy," dodal a vyzval poľské úrady, aby sa pripravili na masívnu migráciu Bielorusov do Poľska.
Slovenský premiér Ľudovít Ódor prvýkrát telefonoval s predsedom českej vlády Petrom Fialom. Rozhovor podľa Ódora potvrdil priateľstvo oboch krajín a trvalú podporu Ukrajiny. Premiér to napísal na sociálnej sieti Twitter.
"Prvý telefonát s českým premiérom Petrom Fialom potvrdil jedinečné priateľstvo Slovenska a Česka, trvalú podporu Ukrajine a snahu žiť vo svete založenom na pravidlách. Teším sa na spoločnú pracovnú večeru v Bratislave budúci týždeň počas konferencie Globsec," napísal predseda slovenskej vlády.
Konferencia Globsec Bratislava Forum sa uskutoční 29. až 31. mája. Zúčastní sa na nej 1300 hostí zo 63 krajín a vystúpi vyše 160 spíkrov. Diskusiám 18. ročníka bude dominovať vojna na Ukrajine, jej dôsledky na Európu a globálny dialóg. Hlavným motívom bude prekonávanie globálnej nestability.
Na konferenciu pricestuje napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová či srbský prezident Aleksandar Vučič. Príde aj delegácia z Ukrajiny. Slovensko bude zastupovať prezidentka Zuzana Čaputová aj členovia vlády.
Synoda Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny schválila prechod na nový juliánsky kalendár od 1. septembra. Znamená to, že Vianoce bude sláviť 25. decembra namiesto doterajšieho 7. januára a presúvajú sa aj ďalšie sviatky s pevným dátumom.
Prechod musí schváliť ešte miestna rada cirkvi 27. júla, hlavný predstaviteľ cirkvi metropolita Epiphanius a niektorí ďalší biskupi však potvrdili, že tento krok sa uskutoční podľa plánu.
Nový kalendár do platnosti vstúpi od 1. septembra, keď sa začína nový cirkevný rok. Farnosti a kláštory majú právo používať aj naďalej starý kalendár.
Donedávna ukrajinská pravoslávna cirkev aj ukrajinskí gréckokatolíci používali iba juliánsky kalendár, ktorý používala aj ruská pravoslávna cirkev. Rímski katolíci používajú gregoriánsky kalendár, zatiaľ čo Konštantinopolský ekumenický patriarchát a väčšina ostatných autokefálnych (nezávislých) pravoslávnych cirkví používa revidovaný juliánsky kalendár, ktorý sa v súčasnosti zhoduje s gregoriánskym kalendárom.
Tento rok ukrajinská pravoslávna cirkev povolila svojim farnostiam sláviť Vianoce 25. decembra v rámci úsilia dištancovať sa od Ruska v čase jeho agresie voči Ukrajine. "Juliánsky kalendár je dnes vnímaný ako spojený s kultúrou ruskej cirkvi," uviedla Ukrajinská pravoslávna cirkev. Rovnakú zmenu vo februári oznámila aj Ukrajinská gréckokatolícka cirkev.
Taliansky senát v stredu schválil výnos o výstavbe visutého mosta spájajúceho taliansku pevninu so Sicíliou. Za výnos hlasovalo 103 senátorov, proti bolo 49 a traja sa zdržali. Most z talianskeho regiónu Kalábria na Sicíliu bude najdlhším visutým mostom na svete.
Taliansky minister dopravy Matteo Salvini bol z výsledku hlasovania nadšený a most označil pýchu Talianska vo svete. Most by mal byť podľa jeho vyjadrení funkčný v roku 2023. Výstavba viac ako 3,5 kilometrov dlhého mosta sa má začať na budúci rok.
Týmto projektom sa zaoberali viaceré bývalé talianske vlády. Pre environmentálne a seizmologické dôvody, vysokú cenu či obavy zo zásahov mafie sa ho však nikdy nepodarilo posunúť k realizácii.
Vláda talianskej premiérky Giorgie Meloniovej však výstavbu schválila v marci tohto roka. Štátny tajomník ministerstva dopravy a infraštruktúry Edoardo Rixi v máji uviedol, že výstavba bude stáť 13,5 miliardy eur.
Vo veku 75 rokov zomrel v stredu ráno slovenský huslista, dirigent a vedúci významných orchestrov vo viacerých európskych krajinách Jack Martin Händler. O jeho úmrtí informoval na sociálnej sieti Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku.
„Svojou tvorbou a hudobnými aktivitami, ktorým zasvätil svoj život, nám povedal veľmi veľa. Veľké dielo vykonal na poli kultúrnej diplomacie," uviedla na sociálnej sieti prezidentka SR Zuzana Čaputová. Začiatkom roka umelcovi udelila štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj SR v oblasti kultúry a umenia, ako aj za mimoriadne šírenie dobrého mena SR v zahraničí.
Pripomenula, že Händler podporoval aj dialógy o kreativite a inováciách, ktoré boli pre neho základom pre kultivovanie kultúrneho i verejného priestoru. „Veril, že umenie ľudí a národy spája, že v hudbe a umení môžeme precítiť aj hodnoty humanizmu a spolupráce všetkých národov," doplnila.
Jack Martin Händler sa narodil 30. augusta 1947 v Bratislave, pred svojou smrťou žil v Nemecku. Skúsenosť svojej rodiny s holokaustom spracúval najmä prostredníctvom stredoeurópskeho festivalu a orchestra pomenovaných po nemeckom rodákovi, skladateľovi Brunovi Walterovi. Hru na husliach študoval v Bratislave a v Moskve, kde bol jedným z posledných žiakov Davida Oistracha. Koncertoval v Československu aj zahraničí, najznámejšie bolo predstavenie Chačaturjanovho husľového koncertu so Slovenskou filharmóniu v lete 1975, kde vystupoval v roli sólistu aj dirigenta.
V roku 1978 emigroval do Nemecka, kde hral s viacerými hudobnými telesami. Neskôr, v roku 1989, stál pri vzniku orchestra, z ktorého sa neskôr vyvinul komorný orchester mesta Bratislavy Cappella Istropolitana. Spolupodieľal sa na vzniku hudobnej akadémie na podporu mladých talentov, taktiež založil orchester Solistes Européens Luxembourg, s ktorým v roku 2004 odohral koncert pre Valné zhromaždenie OSN na počesť rozšírenia Európskej únie.
V roku 2008 ho Európska komisia vymenovala za ambasádora pre interkultúrny dialóg a o rok neskôr za ambasádora pre inováciu a kreativitu. Štátne vyznamenania mu udelili Nemecko, Rakúsko, Fínsko či Luxembursko.
Britský minister obrany Ben Wallace pricestoval v stredu do Kyjeva na prekvapivú návštevu a stretol sa so svojím ukrajinským kolegom Olexijom Reznikovom.
Ukrajinský minister obrany Reznikov povedal, že mali "veľmi zmysluplnú diskusiu" o posilnení obranných schopností Ukrajiny a o zbraniach dlhého doletu vrátane rakiet Storm Shadow.
Wallace do knihy návštev napísal: "Sláva odvážnym mužom a ženám, ktorí bojujú za slobodu a bránia svoju krajinu. Ich boj, náš boj."
Britský minister obrany pred niekoľkými dňami oznámil, že Spojené kráľovstvo pošle Ukrajine rakety Storm Shadow. Ide o výrazné posilnenie výzbroje ukrajinských síl, pretože podľa Wallacea Ukrajina "má právo byť schopná brániť sa".
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň navštívil Spojené kráľovstvo a stretol sa s premiérom Rishim Sunakom. Ten informoval, že Británia "pomerne skoro" začne cvičiť ukrajinských pilotov v používaní západných stíhačiek, čomu má pomôcť aj otvorenie novej leteckej školy.
Hrob mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorej smrť vyvolala v Iráne protivládne protestyv, poškodili vandali. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvolala na aktivistov a rodinného právnika.
Mahsá Amíníová zomrela 16. septembra v Teheráne tri dni po zatknutí mravnostnou políciou za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy. V iránskom hlavnom meste bola spolu so svojou rodinou.
Amíníovú pochovali na cintoríne v rodnom meste Sakíz v provincii Kurdistan. Aktivisti tvrdia, že úrady bránia akémukoľvek verejnému zhromaždeniu na mieste posledného odpočinku mladej ženy.
Kurdistanská sieť pre ľudské práva (KHRN) so sídlom v Paríži uviedla, že hrob bol poškodený 21. mája. Na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach, údajne z instagramového účtu Amíníovej brata, je vidieť rozbité sklo, ktoré chráni jej portrét na náhrobnom kameni.
Podľa rodinného právnika na hrob zaútočili osoby, ktoré rodina pozná. Nešpecifikoval, o koho konkrétne ide. Zároveň podotkol, že úrady sa predtým snažili zabrániť výstavbe ochranného krytu nad hrobom.
Protesty, ktoré sa začali po smrti 22-ročnej Kurdky, boli jednou z najväčších výziev pre vedenie islamskej republiky od jej vzniku v roku 1979. Protesty za posledné mesiace síce zoslabli, no akcie proti vláde sa konajú naďalej.
Na protesty reagovali úrady a bezpečnostné zložky násilnými zásahmi proti demonštrantom a ich zatýkaním. Stovky ľudí prišli o život. V súvislosti s protestmi bolo obesených sedem osôb, čo vyvolalo vo svete pobúrenie.
Francúzsko zakázalo vnútroštátne lety na krátke vzdialenosti s cieľom znížiť množstvo emisií. Zákaz letov vstúpil do platnosti v utorok a vzťahuje sa najmä na lety medzi Parížom a mestami ako Nantes, Lyon a Bordeaeux.
Nové opatrenie spresňuje, že alternatívne vlakové spojenia do týchto miest musia primerane spĺňať požiadavky pasažierov.
Toto opatrenie bolo zahrnuté už do zákona o klíme z roku 2021. Do platnosti však vstúpilo až v utorok, pretože niektoré letecké spoločnosti sa obrátili na Európsku komisiu aby prešetrila jeho zákonnosť.
Francúzska vláda si pre toto opatrenie už v roku 2020 zabezpečila podporu leteckej spoločnosti Air France výmenou za finančnú pomoc počas pandémie koronavírusu. Podľa AFP tým konkurencii bolo zabránené "vyplniť medzeru".
Laurent Donceel zo združenia Airlines for Europe (A4E) pre AFP uviedol, že vlády by mali namiesto symbolických zákazov podporovať skutočné riešenia v oblasti emisií leteckej dopravy. Pripomenul zistenia Bruselu, podľa ktorých má zákaz krátkych letov na emisie CO2 len minimálny účinok.
A4E poukázalo na svoj vlastný postup v úsilí dosiahnuť do roku 2050 nulové emisie. Ten zahŕňa prechod na nefosílne letecké palivo a využívanie lietadiel poháňaných batériami či vodíkom.
Nemecko musí viac investovať do obnoviteľných zdrojov energie a vzdialiť sa od fosílnych palív. Uviedla to v stredu Európska komisia v rámci balíka odporúčaní pre členské štáty Európskej únie (EÚ), ktoré sú súčasťou širšej analýzy.
Komisia odporučila najväčšej európskej ekonomike, aby ďalej znižovala svoju závislosť od fosílnych palív. A zdôraznila, že je potrebné, aby vlády v EÚ ukončili pomoc domácnostiam a podnikom s vysokými nákladmi na energie a využili financie na splatenie dlhu nahromadeného od pandémie ochorenia COVID-19.
"Hoci ceny energií nedávno klesli, stále čelíme mnohým výzvam," povedal podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis vo vyhlásení, v ktorom poukázal na vysokú infláciu v bloku.
Komisia špeciálne odporučila Nemecku, aby zvýšilo úsilie o zlepšenie energetickej efektívnosti v priemysle, stavebníctve a doprave. Podľa Komisie Nemecko ide po správnej ceste pokiaľ ide o makroekonomickú bilanciu. Odporučila však Berlínu, aby uplatňoval "obozretnú" politiku výdavkov a zdaňovania.
Komisia upozornila tiež, že európske pravidlá o výške dlhu, ktoré boli počas pandémie pozastavené, začnú opäť platiť aj so sankciami od roku 2024. "Nemecko by to malo vziať do úvahy v rámci štátneho rozpočtu v roku 2023 a navrhovaní výdavkov na rok 2024," dodala Komisia.
Ukrajina nebude môcť vstúpiť do NATO, kým prebieha vojna. V stredu to v Bruseli vyhlásil šéf Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.
Generálny tajomník NATO uviedol: "Myslím, že si to každý uvedomuje, že stať sa členom uprostred vojny nie je na programe (rokovaní). Otázkou je, čo sa stane, keď sa vojna skončí." Stoltenberg v apríli povedal, že všetci spojenci NATO sa zhodujú, že Ukrajina sa stane členom vojenskej aliancie.
Stoltenberg 20. apríla počas prvej návštevy Kyjeva od začiatku ruskej invázie pred vyše rokom sľúbil, že NATO bude Ukrajinu naďalej podporovať. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je vďačný za pozvanie do Aliancie, ale povedal, že jeho krajina potrebuje detailný plán smerujúci k členstvu.
Fínsko sa pripojilo k NATO tento mesiac a ukončilo svoju dlhoročnú vojenskú neutralitu. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa rozhodlo hľadať ochranu práve v rámci tejto organizácie.
Vstup Fínska do NATO bol silným politickým úderom pre ruského prezidenta Vladimira Putina, pretože sa tým zdvojnásobila dĺžka hranice NATO s Ruskom.
TRENČÍN - V utorok pribudla vo Fakultnej nemocnice Trenčín (FN TN) „prístrojová posila.“
„Naša nemocnica plánuje v najbližších týždňoch spustiť vlastné pracovisko magnetickej rezonancie a dnes nám doviezli špičkový 3-teslový MR pristroj GE - 3T Signa Premier XT, ktorý nám umožní vyšetriť viac pacientov v kratšom čase, s kvalitnejším zobrazením,“ uviedla FN TN na svojom facebooku.
Česko sa pri hlasovaní o pripojení Európskej únie ako celku k Istanbulskému dohovoru zdrží. V stredu to po rokovaní vlády oznámil český minister spravodlivosti Pavel Blažek.
"Vláda sa nakoniec zhodla na tom, že náš zástupca, ktorým bude pán minister dopravy (Martin) Kupka, by sa mal pri hlasovaní o tejto záležitosti zdržať," povedal Blažek.
Dôvodom je podľa neho to, že postoj ČR k tomuto dokumentu ešte nie je vyjasnený. "Vláda sa tým bude zaoberať v najbližších týždňoch a potom (Poslanecká) snemovňa rozhodne, aký bude postoj ČR k tomuto dohovoru," dodal.
Europoslanci pred dvomi týždňami hlasovali za pristúpenie EÚ ako celku k Istanbulskému dohovoru. Upozornili, že šesť rokov po jeho podpísaní ho EÚ stále neratifikovala. Dôvodom je odmietavý postoj niekoľkých členských štátov.
Stanovisko Súdneho dvora EÚ z októbra 2021 potvrdilo, že Únia môže dohovor ratifikovať aj bez súhlasu všetkých členských štátov.
EP pripomenul, že pristúpenie EÚ ako celku k Istanbulskému dohovoru členským štátom nebráni, aby dohovor samy ratifikovali. Opakovane preto vyzval šesť členských krajín – Bulharsko, Česko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko a Slovensko, aby dohovor bezodkladne ratifikovali a mohli chrániť ženy v plnom rozsahu zamýšľanej pôsobnosti dohovoru.
