Gréckej europoslankyni Eve Kailiovej, tvári korupčného škandálu "Katargate", dovolili dať si dole elektronický náramok a prepustili ju z domáceho väzenia. Na súdny proces bude čakať na slobode. Vo štvrtok to oznámila belgická prokuratúra, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP.
Kailiovú zatkla vlani v decembri belgická polícia pre podozrenie z korupcie v Európskom parlamente (EP). V apríli ju prepustili do domáceho väzenia. Všetky obvinenia grécka politička odmieta.
Hovorca belgickej federálnej prokuratúry Eric Van Duyse uviedol, že vyšetrujúci sudca rozhodol, že pohyb bývalej podpredsedníčky Európskeho parlamentu Kailiovej "už nie je potrebné" kontrolovať. Vyšetrovanie podľa neho pokračuje.
V rámci belgického vyšetrovania boli zatknutí a obvinení aj ďalší európski politici a asistenti europoslancov. V súčasnosti už všetkých okrem jedného prepustili z domáceho väzenia.
Vyšetrovatelia uvádzajú, že belgický bývalý poslanec europarlamentu Antonio Panzeri, ktorý s vyšetrovateľmi spolupracuje, riadil zločineckú skupinu. Jej cieľom bolo za úplatky presadiť záujmy Kataru a Maroka. Vlády oboch krajín popreli, že v tom hrali nejakú rolu.
Škandál vypukol vlani v decembri, keď polícia podnikla v Bruseli niekoľko razií a zhabala najmenej 1,5 milióna eur v hotovosti uložených v kufroch a batohoch.
Kailiová (44) je niekdajšia grécka televízna moderátorka a v europarlamente bola stúpajúcou hviezdou. Bola podpredsedníčkou EP za socialistickú frakciu.
Zostáva členkou europarlamentu a vyhlásila, že sa zrejme pokúsi do práce vrátiť. Funkciu podpredsedníčky EP jej odobrali a vylúčili ju aj z jej politickej frakcie.
Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili aktuálnu 90. schôdzu skôr. O prerokovaných desiatkach návrhov nehlasovali, čo odklepli poslanci naprieč takmer celým politickým spektrom. Podľa slov predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) ich presunú na ďalšiu riadnu schôdzu, tá sa má začať 13. júna. OĽaNO to hodnotí ako krivdu a "zarezanie" svojich iniciatív.
Návrh na ukončenie schôdze predložila šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová. Za hlasovalo 89 zo 135 prítomných poslancov, proti bolo 41 poslancov, traja sa zdržali a dvaja nehlasovali.
Ukončenie schôdze podporila nevšedná koalícia strán Sme rodina, SaS, PS, Republika, Hlas a Smer, pričom proti boli iba poslanci OĽaNO, ĽSNS a niektorí nezaradení zákonodarcovia.
Zemanová pri návrhu argumentovala situáciou v pléne. Poslanci mali o prerokovaných bodoch z uplynulých dní hlasovať o 17.00 h. V úvode hlasovania však do programu pribudol nový bod, a to uznesenie k hlasovacím právam SR v inštitúciách Európskej únie (EÚ). Následne schôdzu prerušili, aby mohol zasadnúť výbor. Po prestávke už plénum o uznesení nerokovalo a schôdzu poslanci ukončili.
Vraj panoval totálny chaos
Šéfka klubu SaS hovorí o totálnom chaose v pléne. Po ukončení rokovania vysvetlila, že pri novom uznesení nie je známy možný vplyv na fungovanie vlády. Argumentuje aj presunom niektorých bodov ako úprava paragrafu 363, životných partnerstiev či novela zákona o turistických trasách. Zároveň poukázala na vplyv niektorých návrhov na štátny rozpočet.
Predseda parlamentu považuje za dobré, že do programu zaradili nové uznesenie. Dodal, že sa o ňom ešte bude rokovať a dá sa ním do budúcna zabrániť niektorým problémom. Keďže sa o viacerých bodoch nehlasovalo, podľa neho sa uchránil aj štátny rozpočet. Prvé čítania o viacerých bodoch sa presunú na júnovú schôdzu, ktorá je poslednou riadnou schôdzou tohto volebného obdobia.
Kollár naznačil aj možné iniciatívy niektorých poslancov na zvolanie mimoriadneho rokovania k zákonom, aby sa ešte stihli schváliť do volieb. V lete sa však plánuje aj rekonštrukcia a výmena hlasovacích zariadení v pléne NR SR. Podotkol, že mimoriadne rokovania by sa tak konali v historickej budove NR SR a hlasovalo by sa aklamatívne.
OĽaNO sa hnevá
Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič s predčasným ukončením schôdze nesúhlasí. „Nebol tam podľa mňa žiadny chaos, len niekomu sa chcelo silou-mocou ublížiť hnutiu OĽaNO, lebo my sme tam mali asi 40 návrhov zákonov," komentoval.
Nespokojný bol aj predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. „Práve teraz SaS, PS, Demokrati, Sme rodina spolu so Smerohlasom a Republikou zarezali schôdzu," napísal na sociálnej siete s tým, že pochovali nádej na zmenu paragrafu 363 trestného poriadku.
„Beriem to aj osobne – od rána do večera sa zúčastňujem na rokovaniach, vybavujem veci, predkladám zákony, pomáham, ako sa dá a niektorí ľudia sa tvária, že im je v robote dlho, sú nervózni, ak dlhšie trvá rozprava a hovoria si, že sú normálni, ale normálni ľudia sa predsa práci nevyhýbajú a nerobia podrazy," posťažoval sa na Facebooku poslanec OĽaNO Marek Ševčík.
Fico to považuje za správne
Líder Smeru-SD Robert Fico považuje rozhodnutie prerušiť schôdzu v tomto okamihu za správne. „Keď treba, sme pripravení aj skôr rokovať, ako je riadna schôdza v júni. Nech vyberú zákony, ktoré sú pre Slovensko dôležité," skonštatoval s tým, že na schôdzi sa namiesto vážnych problémov riešili iba individuálne problémy poslancov.
Nezaradený poslanec a expremiér Eduard Heger skonštatoval, že kľúčové boli vládne návrhy. „Tie najdôležitejšie boli odrokované. Zarezali sme kampaňové návrhy, lebo sme ich nepovažovali za správne," podotkol.
Poslanci mali v závere 90. schôdze rozhodnúť napríklad o zakotvení práva na hotovosť v Ústave SR, voľných nedeliach, pomoci tehotným matkám či o uznesení, podľa ktorého by vláda musela predložiť návrh štátneho rozpočtu v skoršom termíne. Hlasovať malo plénum aj o posunutí viacerých návrhov do druhého čítania. Napríklad o úprave paragrafu 363 trestného poriadku, o fungovaní obecných polícií a ďalších.
Maďarsko nevníma Čínu ako riziko či hrozbu, ale ako štát, s ktorým spolupráca prináša mnohé výhody. Európska únia by sa preto mala namiesto rivality zamerať na vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a výhodách. Vo štvrtok to vyhlásil v Bruseli minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Na tlačovej konferencii na ministerskom zasadnutí Rady EÚ pre obchodné záležitosti šéf maďarskej diplomacie uviedol, že väčšina členských štátov EÚ vníma hospodársku spoluprácu s Čínou ako hrozbu, pričom Maďarsko zastáva iný postoj.
Návrh jedenásteho balíka sankcií voči Rusku označil Szijjártó za veľmi nebezpečný, pretože by sa dotkol aj ôsmich čínskych firiem. Peking na to podľa jeho slov rázne zareaguje, čo by vyvolalo spätnú reakciu a táto negatívna špirála by bola mimoriadne škodlivá.
Americký prezident Joe Biden a republikánsky predseda americkej Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy sa údajne blížia k dohode o dlhovom strope USA. Podľa zdroja oboznámeného s rozhovormi obe strany vraj delí od dohody len 70 miliárd USD (65,21 miliardy eur) na diskrečné výdavky. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Výsledkom rokovaní má byť zoštíhlená dohoda s niekoľkými kľúčovými číslami namiesto stovky strán dlhého návrhu zákona, keďže by zákonodarcom mohlo trvať niekoľko dní, kým by ho prečítali a schválili, uviedla ďalšia osoba informovaná o rokovaniach.
Očakáva sa, že vyjednávači stanovia maximálne hodnoty pre nepodstatné, diskrečné výdavky, pričom nechajú na zákonodarcoch, aby v nasledujúcich mesiacoch doladili detaily prostredníctvom bežného procesu prideľovania prostriedkov, uviedol jeden zo zdrojov.
V roku 2022 dosiahli diskrečné výdavky USA 1,7 bilióna USD, čo bolo 27 % z celkovo vynaložených 6,27 bilióna USD, podľa federálnych údajov. Približne polovica z toho išla na obranu, čo je oblasť, o ktorej republikáni povedali, že ju nebudú okresávať.
Podľa AP republikáni sa do poslednej chvíle snažia presadiť svoje požiadavky. USA pritom čaká predĺžený prázdninový víkend len niekoľko dní predtým, ako by mohli čeliť bezprecedentnej platobnej neschopnosti, ktorá by mohla uvrhnúť globálnu ekonomiku do chaosu.
McCarthy povedal, že nariadil svojmu vyjednávaciemu tímu, aby "pracoval 24 hodín denne a sedem dní v týždni na vyriešení problémov".
Republikáni požadujú rázne škrty vo výdavkoch, zatiaľ čo demokrati sú proti.
Zákonodarcovia by sa pritom mali vrátiť do práce až v utorok 30. mája, len dva dni pred 1. júnom, keď by podľa ministerky financií Janet Yellenovej mohla USA začať dochádzať hotovosť na zaplatenie účtov. Agentúra Fitch medzitým umiestnila rating Spojených štátov ako emitenta dlhodobých záväzkov v zahraničnej mene do režimu sledovania. A varovala pred jeho možným znížením pre handrkovanie a "politikárčenie" v súvislosti so zvýšením dlhového stropu.
Rusko už začalo s presunom taktických jadrových zbraní do Bieloruska. Uviedol to vo štvrtok bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, informuje TASR na základe správy televízie Sky News.
Vyjadrenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako ministri obrany oboch krajín podpísali dokument o umiestnení ruských taktických jadrových zbraní na území Bieloruska.
Príslušnú dohodu oznámil ruský prezident Vladimir Putin v marci. Ruský minister obrany Sergej Šojgu ju odôvodnil „mimoriadne prudkým vystupňovaním hrozieb na západných hraniciach Ruska a Bieloruska".
Šojgu vo štvrtok podľa štátnej tlačovej agentúry TASS zopakoval, že Moskva si ponechá kontrolu nad jadrovými zbraňami aj všetkými rozhodnutiami o ich použití.
Potvrdil tiež, že bieloruským ozbrojeným silám odovzdali rakety Iskander-M, ktoré môžu niesť konvenčné i nukleárne hlavice, pričom niektoré lietadlá Su-25 upravili na možné použitie jadrových zbraní. „Bieloruskí vojaci dostali potrebný výcvik v ruských výcvikových strediskách," povedal Šojgu.
NATO uviedlo, že v súvislosti s dohodou Ruska s Bieloruskom nevidí potrebu upravovať svoje plány v oblasti jadrových zbraní. Nukleárnu rétoriku Putina však označuje za nebezpečnú a nezodpovednú.
Taktické jadrové zbrane sú určené na použitie na bojisku a v porovnaní so strategickými nukleárnymi zbraňami, ktoré sú schopné zničiť celé mestá, majú relatívne krátky dosah a nižšiu účinnosť. Rusko nezverejnilo, koľko taktických jadrových zbraní má.
Slovenská sporiteľňa (SLSP) zvyšuje úrokové sadzby úverov na bývanie. Zároveň pokračuje vo zvyšovaní úrokov na depozitách. Vo štvrtok o tom informoval Lukáš Havlík zo SLSP. Slovenská sporiteľňa je bankou, ktorá poskytuje vôbec najviac úverov na bývanie na našom trhu.
Havlík odôvodnil, že banka od júna mení úrokové sadzby úverov na bývanie z dôvodu vývoja na medzibankovom trhu. Keďže krivka nákladov je inverzná, cena za krátke peniaze je vyššia než za dlhodobé.
Ročné úrokové sadzby úveru na bývanie budú pri jednoročnej a trojročnej fixácii vo výške od 4,49 percenta (doteraz to bolo 4,19 percenta) a v prípade päťročnej fixácie budú začínať tiež od 4,49 percenta (z pôvodných 4,29 percenta). Pri desaťročnej fixácii to bude najmenej 4,69 percenta (z 4,49 percenta) a v prípade 15-ročnej fixácie budú od 4,89 percenta (z 4,89 percenta), vyčíslil Havlík. Ide o sadzby po zohľadnení zvýhodnenia v rámci programu Výhodný súčet.
Banka od júna zvyšuje aj úrokové sadzby na sporení, termínovaných a kombi vkladoch o 0,5 percenta ročne. Klienti pri kombi vkladoch vedia získať v prvom roku štyri percentá ročne, vyčíslil Havlík.
Doplnil, že pri jednoročnej a dvojročnej viazanosti v prípade termínovaných vkladov bude úroková sadzba jedno percento. Pri trojročnej viazanosti to bude 1,5 percenta.
"Ak budú klienti spĺňať podmienky programu Lepšie úroky, získajú na 12- a 24-mesačnej viazanosti 1,5 peecenta ročne a dve percentá pri 36-mesačnej viazanosti. Ďalšie pol percento môžu získať klienti, ktorí si zrušia vkladnú knižku a zriadia si nový termínovaný vklad," uviedol Havlík. Úroky na sporení banka zvyšuje tak, že sadzbou 0,5 percenta ročne bude úročiť zostatok do 10-tisíc eur a zvyšnú časť sadzbou 0,01 percenta ročne.
"Dvanásťmesačná viazanosť bude po novom atraktívnejšia a pridávame aj novú, 24-mesačnú viazanosť, aby mali klienti väčší výber," uviedol člen predstavenstva banky Juraj Barta, ktorý je zodpovedný za retailové bankovníctvo. "Počet ľudí, ktorí si berú dnes hypotéku, je však oproti klientom so sporením či vkladmi podstatne menší. Viac ľudí teda bude benefitovať zo súčasnej zmeny, je ich viac ako 500-tisíc," vysvetľuje.
Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič vyzval predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, aby oznámil orgánom činným v trestnom konaní (OČTK) meno vraha novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Poukázal pritom na Ficove slová na mítingu Smeru v Nitre v roku 2022, z ktorých má vyplývať, že vraha pozná.
"Ak ste pred 390 dňami povedali, že viete, kto je vrah, mali ste povinnosť konať a oznámiť meno vraha orgánom činným v trestnom konaní," skonštatoval Matovič na štvrtkovej tlačovej konferencii. Pripomenul Ficove verejné slová na mítingu: "Nenechajme si zobrať pravdu o Kuciakovi. A my raz povieme, kto Kuciaka zabil. A budú všetci šokovaní, kto Kuciaka zabil."
Matovič sa tiež ohradil proti vyjadreniam zástupcov Smeru na štvrtkovej tlačovej konferencii, kde sa podľa neho snažili nehoráznym spôsobom podsúvať verejnosti rôzne vyšetrovacie verzie, kto by miesto Mariana Kočnera mal byť objednávateľom vraždy.
TRENČÍN – Krajský súd v Trenčíne dnes potvrdil 25-ročný trest odňatia slobody pre 70-ročného Pavla D. z Brestovca (okres Myjava) za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Stotožnil sa tak s rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, ktorý pri svojom rozhodovaní uplatnil zásadu „trikrát a dosť“. Obžalovaný bol totiž v minulosti právoplatne odsúdený nielen za zločin týrania, ale dokonca aj za dokonaný trestný čin vraždy.
Za vraždu vlastného syna spred dvadsiatich rokov Pavlovi D. vymerali nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvanásť a pol roka. V novembri 2009 ho podmienečne prepustili na slobodu, pričom mu určili skúšobnú dobu piatich rokov. Na slobode bol však len tri roky. V skúšobnej dobe sa neosvedčil a takmer štvorročný zvyšok trestu si nakoniec musel aj tak odsedieť. To sa však stalo až po tom, čo ho novomestský okresný súd odsúdil na päťročný trest odňatia slobody za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby.
Ani zo sedemnástich rokov strávených za mrežami sa však Pavol D. nepoučil a minulý rok v januári skončil opäť v policajných putách. Obžaloba hovorí o opakovaných vyhrážkach a konfliktoch s manželkou. „Vyhrážal sa jej zabitím so slovami, že ju hodí o zem, až bude zem hrýzť, že jej rozreže brucho, vyberie črevá, rozštvrtí a hodí do Dunaja. Neustále ju kontroloval a upodozrieval z nevery, nedôvodne obmedzoval v prístupe k majetku,“ píše sa v obžalobe.
Polícia zdokumentovala dve fyzické napadnutia – v júli 2021 a vlani v januári. Pri tom prvom manželke spôsobil otras mozgu a pri druhom pomliaždeniny hlavy, zlomeninu nosa, pomliaždeniny na krku, chrbte, hrudníku a rukách.
Sedemdesiatnik sa voči rozsudku odvolal s tým, že celé obvinenie bolo zinscenované zo strany jeho manželky. „Skutkové tvrdenia sa nezakladajú na pravde a neboli mi dokázané. V inkriminovaný januárový deň som svoju manželku ani nevidel. Dokonca som v ten deň spadol na zľadovatených schodoch a poranil som si obidve ruky, takže by som s nimi ani nedokázal manželku udrieť, ako to tvrdí,“ uviedol Pavol vo svojom odvolaní. Priamo pred predsedom odvolacieho senátu potom ešte svoju záverečnú reč zhrnul do štyroch slov: "Ja som nič neurobil!"
Prokurátor žiadal odvolanie zamietnuť ako nedôvodné, naopak, obhajca žiadal Pavla oslobodiť spod obžaloby, prípadne vec vrátiť na opätovné posúdenie okresného súdu. Podľa jeho slov bola v konaní porušená zásada spravodlivosti, keďže súd zamietol predložiť viacero dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaného. Krajský súd však nakoniec označil rozsudok prvostupňového súdu za zákonný a potvrdil pre Pavla D. 25-ročný trest, pričom jeho rozsudok už je právoplatný.
Spojené štáty dúfajú, že výcvik ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 americkej výroby začne v nasledujúcich týždňoch. Vo štvrtok to uviedol americký minister obrany Lloyd Austin pred začiatkom videokonferencie Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny, informuje TASR podľa správy agentúry AP.
Vojenskí predstavitelia krajín, ktoré podporujú Ukrajinu, majú na virtuálnej schôdzke rokovať aj o tom, ktoré krajiny poskytnú Ukrajine stíhačky F-16, alebo ako a kde bude prebiehať výcvik jej pilotov.
Ukrajinskí predstavitelia majú na videokonferencii informovať o priebehu bojov vrátane prípravy očakávanej protiofenzívy. Spojenci budú diskutovať aj o spôsoboch ďalšej vojenskej podpory pre Ukrajinu.
„Budeme musieť ísť hlbšie a budeme musieť pokračovať v hľadaní kreatívnych spôsobov, ako posilniť naše priemyselné kapacity... V stávke je veľa, no naša vôľa je silná" povedal Austin.
Súhlas pre výcvik ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 dal minulý týždeň americký prezident Joe Biden. Tým sa položil základ pre ich prípadné poskytnutie Ukrajine.
„Dúfame, že tento výcvik sa začne v nasledujúcich týždňoch," povedal Austin. Tento krok podľa jeho slov „z dlhodobého hľadiska ešte viac posilní a zlepší spôsobilosti ukrajinských vzdušných síl". „Toto nové spoločné úsilie vysiela silné posolstvo o našej jednote a našom dlhodobom záväzku k ukrajinskej sebaobrane," dodal.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok povedal, že v Poľsku sa výcvik ukrajinských pilotov pre stíhačky F-16 už začal. Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak však následne uviedol, že výcvik je stále len v prípravnej fáze.
Ukrajina žiada o moderné západné stíhačky už niekoľko mesiacov, Spojené štáty to však dlho odmietali pre obavy z eskalácie napätia s Ruskom.
Hovorca Pentagónu Par Ryder tento týždeň povedal, že rozhodnutie USA o výcviku ukrajinských pilotov je súčasťou dlhodobého záväzku na splnenie budúcich vojenských potrieb Ukrajiny. Stíhačky podľa jeho slov nebudú pri plánovanej protiofenzíve relevantné.
Strana Smer-SD spochybňuje vyšetrovanie vraždy novinára Jána Kuciaka. Polícia sa podľa nej nezaoberala podozreniami o možnom zapojení daňových podvodníkov, o ktorých Kuciak písal. Predseda strany Robert Fico a člen predsedníctva Robert Kaliňák o tom informovali na štvrtkovej tlačovej konferencii.
"Aj vrah Andruskó bol napojený priamo svojím živobytím na skupiny okolo DPH. Tie skupiny sa zhodujú aj s niektorými menami dnešných kajúcnikov," skonštatoval Kaliňák.
Advokát neprávoplatne oslobodeného Kočnera Marek Para v súvislosti s vraždou novinára Jána Kuciaka spresnil, že polícia nepreverovala vyšetrovaciu verziu, podľa ktorej v mäsokombináte vo Veľkej Mači, teda v obci, kde zavraždený býval, prebiehala legalizácia príjmov z trestnej činnosti. Podľa neho totiž pôsobila na južnom Slovensku organizovaná skupina takzvaných DPH-čkarov, ktorá mala napojenie aj na násilnú zločineckú skupinu sátorovcov.
„Podľa výpovedí relevantných svedkov mali byť zapojení do rôznych DPH podvodov a mali mať na svedomí aj vraždu advokátky, ktorá chcela o týchto podvodoch vypovedať," povedal Para s tým, že ide o zavraždenú advokátku Ľubicu Kolesárovú.
Zároveň vyhlásil, že existuje podozrenie, že skupina mala prepojenie na vykonávateľov vraždy Kuciaka. Odsúdený Zoltán Andruskó by však podľa Paru nikdy nezískal od orgánov činných v trestnom konaní toľko výhod, keby nevypovedal proti Kočnerovi, ale vypovedal by „o svojej kriminalite a reálnom pozadí vraždy Kuciaka, prípadne objednávky vrážd prokurátorov".
Podľa Roberta Fica je preukázané, že špeciálny prokurátor Daniel Lipšic komunikoval a stretával sa s neprávoplatne odsúdenou Alenou Zsuzsovou. To podľa neho dokazuje komunikácia z roku 2012, ako aj vyjadrenia Zsuzsovej na súde v roku 2020. Na pojednávaní totiž obžalovaná Lipšicovi, ktorý bol v tej dobe právny zástupca Kuciakovcov, tykala. „Neskôr na pojednávaní v roku 2023 vypovedala, že sa s ním poznala, že sa s ním stretávala, že sa jej dotýkal," uviedol Fico.
Z týchto dôvodov, alebo napríklad aj pre okolnosti vraždy Ernesta Valka, kde Lipšic, napriek tomu, že sa so zavraždeným poznal, neskôr zastupoval jedného z páchateľov, ktorí vnikli do domu advokáta, by sa podľa Fica mal špeciálnym prokurátorom zaoberať Národný bezpečnostný úrad.
Fico tiež poukázal na prepojenie viacerých káuz na Lipšica. Hovoril napríklad o snahe „nalepiť“ vraždu Kuciaka na stranu Smer, v ktorej Lipšic zastupoval poškodených, a mal tak prístup do spisu. Viackrát doň spolu s advokátom Romanom Kvasnicom nahliadal, čoho výsledkom podľa predstaviteľov Smeru bolo, že sa výňatky zo spisu objavili v niektorých médiách.
„Všade, kde sa pozriete, je Lipšic. Čo ešte máme urobiť, aby sme sa zbavili tohto monštra?“ spýtal sa Fico.
Dôvodom zvýšenia transparentnosti volieb novelou zákona o podmienkach výkonu volebného práva nebola snaha vyvolávať obavy z manipulácie volieb, ale potreba reagovať na znepokojenie, ktoré už vo verejnosti bolo. V TASR TV to povedal predseda mimoparlamentného hnutia a europoslanec Milan Uhrík.
Vzhľadom na turbulentný politický vývoj na Slovensku za posledné tri roky podľa neho mnohí občania chceli, aby bolo prijaté nejaké opatrenie ako prevencia pred možnosťou manipulácie volieb. Poslanci preto podľa Uhríka v Národnej rade (NR) SR presadili návrh, aby sa zápisnice z volebných komisií zverejňovali a ich originály mohli členovia komisií fotografovať. „Návrh predsa nemôže prekážať žiadnemu politikovi, ktorý dbá na transparentnosť. Sú to verejné voľby," tvrdí Uhrík. Poznamenal, že fotografie originálu zápisnice tak bude možné kedykoľvek porovnať so zverejnenou zápisnicou.
Nezaradený poslanec z hnutia Republika Eduard Kočis chcel podľa neho novelu zákona vylepšiť pozmeňujúcimi návrhmi, jeden z nich napríklad špecifikoval lehotu, v ktorej majú byť zápisnice zverejnené. V parlamente však podľa Uhríka v dôsledku nedorozumenia nenechali o pozmeňujúcich návrhoch hlasovať. „Spravodajkyňa nemala v papieroch zaradené, aby dala hlasovať o pozmeňovacích návrhoch nášho poslanca Kočiša. A keď to tam nemala napísané, tak to odmietla spraviť," dodáva Uhrík s tým, že o poslaneckých pozmeňujúcich návrhoch sa nehlasovalo možno po prvýkrát v histórii Národnej rady SR.
Bez ohľadu na to je podľa neho novela zákona funkčná a účinná. „Zákon je platný, účinný a podpísaný prezidentkou a samosprávy majú jasnú povinnosť zverejňovať zápisnice z okrskových volebných komisií. Budú ich zverejňovať a budeme to kontrolovať," tvrdí Uhrík.
Na margo rozhodnutia prezidentky Zuzany Čaputovej zrušiť poverenie dočasnej vláde Eduarda Hegera Uhrík reagoval, že bolo správne, ale prišlo neskoro. Nesúhlasí ani so spôsobom kreovania vlády odborníkov Ľudovíta Ódora. „To nie je úradnícka vláda v pravom slova zmysle, ale progresívna vláda Zuzany Čaputovej," vyhlásil.
Pripomenul, že prezidentka nerokovala s predstaviteľmi politických strán o tom, aká by vláda mala byť. „Mlčala pol roka a potom zrazu vytiahla nejaké mená a predstavila ich verejnosti ako hotovú vec. Niektorým spriazneným stranám niečo naznačila, ale žiadnu verejnú diskusiu to nepripomínalo," konštatoval.
Za týchto okolností by podľa neho bolo zrejme najschodnejším riešením, ak by vláda pokračovala bez dôvery parlamentu. Nezaradení poslanci z hnutia Republika podľa neho dôveru vláde nevyslovia, naopak, chceli by iniciovať uznesenie parlamentu, ktorým ju NR SR zaviaže neprekračovať svoje kompetencie. „Ani predchádzajúca dočasná vláda Eduarda Hegera nemala právo robiť závažné rozhodnutia a robila ich. Prijímali rozhodnutia, na ktoré už ako odvolaná vláda nemali kompetencie. Nehovorím, že to tak bude robiť aj nová vláda, ale také riziko tu je," uzavrel Uhrík.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí veľvyslancom Nemecka, Švédska a Dánska vyjadrilo nesúhlas s „nedostatočnými výsledkami" vyšetrovania minuloročných výbuchov na plynovodoch Nord Stream. Ruské ministerstvo zahraničných vecí o predvolaní veľvyslancov informovalo vo štvrtok, uvádza TASR na základe správy agentúry Reuters.
Doteraz nevysvetlené výbuchy poškodili 26. septembra 2022 tri z celkovo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré vedú z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora.
K výbuchom došlo vo výlučných ekonomických zónach Švédska a Dánska. Obe krajiny tvrdia, že útoky boli úmyselné, no zatiaľ nevedia, kto je za ne zodpovedný. Incident spolu s nimi vyšetruje aj Nemecko.
Ruská diplomacia vo vyhlásení obvinila všetky tri krajiny zo snahy o utajenie, kto za výbuchmi stojí a nie je spokojná s tým, že pri vyšetrovaní nespolupracujú s Ruskom.
„Bolo poznamenané, že tieto krajiny nemajú záujem zistiť skutočné okolnosti tejto sabotáže. Naopak, odďaľujú svoje úsilie a snažia sa utajiť stopy a skutočných páchateľov zločinu, za ktorým podľa nás stoja dobre známe krajiny," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Podľa neho nie je náhodou, že nepravdepodobné verzie toho, čo sa stalo, unikajú do médií, v rámci pokusu o „zamútenie vody".
Spojené štáty a Severoatlantická aliancia označili výbuchy na plynovodoch Nord Stream za sabotáž. Rusko tvrdí, že za explóziami stojí Západ.
Ruská diplomacia zvrdí, že Moskva sa bude i naďalej snažiť zabezpečiť, aby Nemecko, Dánsko a Švédsko viedli objektívne vyšetrovanie za účasti Ruska.
Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič sa poslancovi strany Smer Ľubošovi Blahovi za svoj výrok o mydlení barana ospravedlní, keď o tom dostane „papier od súdu". Šéf Obyčajných to uviedol na tlačovej konferencii.
Tvrdí však, že nič také dosiaľ nedostal a o tomto rozhodnutí súdu vie zatiaľ len z médií. Dodal, že v momente, keď takéto rozhodnutie dostane, ho vykoná, ale s jeho vlastným dodatkom, ktorý podľa neho bude iniciátor ľutovať. „Verte tomu, že sa na to teším. A ešte to bude Blahovi ľúto," povedal Matovič.
Krajský súd v Trnave definitívne rozhodol v civilnom spore Blahu a Matoviča o ochranu osobnosti a poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Hovorkyňa Krajského súdu v Trnave Jana Kondákorová agentúre SITA potvrdila, že rozsudok bol procesným stranám doručený a je právoplatný.
Lídrovi OĽaNO súd prikázal ospravedlniť sa na nadchádzajúcej schôdzi Národnej rady SR Blahovi za nepravdivé výroky na jeho adresu. Súd určil aj presné znenie ospravedlnenia, ktoré má Matovič na pôde parlamentu predniesť. Blaha zažaloval Matoviča za výrok z 24. septembra 2020, keď v pozícii predsedu vlády na pôde parlamentu počas Hodiny otázok hovoril o informácii, ktorú dostal e-mailom a podľa ktorej Blaha ešte ako študent preskočil plot záhrady a „mydlil barana“. Reagoval tak na vystúpenie Blahu, ktorý hovoril o Matovičovej manželke ako o „bielej kobyle“. Okrem ospravedlnenia bude Matovič platiť aj trovy konania.
Mimoparlamentná SNS už nebude pokračovať v rokovaniach s inými subjektami o pripojení sa na spoločnú kandidátnu listinu do parlamentných volieb. TASR o tom informoval predseda strany Život-NS a nezaradený poslanec Tomáš Taraba.
SNS sa tak podľa Tarabových slov rozhodla po dohode so stranami Život-NS, Slovenský patriot a Národná koalícia, s ktorými už sa na spoločnom postupe dohodla. „Ďalšie rokovania sa už budú viesť len s jednotlivými osobnosťami verejného a spoločenského života, medzi ktorými sú okrem iných aj Martina Šimkovičová a Ján Baránek," uviedol Taraba.
Národniari už avizovali dohodu o spoločnej kandidátke so spomínanými subjektami. Podľa dohody by mal na konci dňa kandidátnu listinu tvoriť predseda SNS Andrej Danko s tým, že ostatné subjekty by sa k jednotlivým osobnostiam mali právo vyjadriť. Danko už informoval, že kandidátku posilní napríklad aj predseda strany Národná koalícia Rudolf Huliak.
S napätím očakávaná ukrajinská protiofenzíva proti ruským jednotkám sa podľa ukrajinského prezidentského poradcu Mychajla Podoľaka už začala, informuje TASR na základe štvrtkovej správy agentúry DPA.
„Protiofenzíva prebieha už niekoľko dní," vyhlásil Podoľak v rozhovore pre taliansku televíziu, ktorý odvysielali v stredu vo večerných hodinách.
„Je to intenzívna vojna pozdĺž 1500-kilometrovej hranice. Naše akcie sa už začali," doplnil poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Ukrajinskí činitelia však ohľadne začiatku ukrajinskej protiofenzívy opakovane zverejňujú protichodné vyhlásenia.
Podoľak zároveň poprel, že by sa Kyjev podieľal na tohtotýždňových útokoch ruských diverzantov v ruskej Belgorodskej oblasti. V tejto súvislosti však podotkol, že šéf Kremľa Vladimir Putin a ruské sily nie sú schopné chrániť ani územie samotného Ruska.
„To, čo sa v pohraničnej oblasti stalo, je pre Putina šok a povedie k jeho koncu," poznamenal ukrajinský prezidentský poradca.
Ako dodal, Ukrajina nemá v úmysle zaútočiť na teritórium Ruska. „Používame zbrane, ktoré ste nám vy (západné krajiny) dali, na ničenie ruských pozícií v (ukrajinských) oblastiach obsadených Moskvou - vrátane Donbasu a Krymu," povedal Podoľak talianskej novinárke podľa agentúry DPA.
V posledných týždňoch sa vtáčia chrípka vyskytla u voľne žijúcich vtákov na Oravskej priehrade, Liptovskej Mare a v bratislavských Rusovciach. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) o tom informuje na svojom webe.
Veterinári potvrdili pred pár dňami vtáčiu chrípku na Oravskej priehrade na Vtáčom ostrove a Liptovskej Mare u čajok smejivých. V Rusovciach išlo o nakazeného rybára čierneho.
V apríli ŠVPS zaznamenala vírus u čajok smejivých na vodnej nádrži Sĺňava a Hrušovskej zdrži a taktiež u labuti veľkej na melioračnom kanáli pri Veľkých Kosihách. „Vo všetkých prípadoch išlo o vysokopatogénny kmeň vírusu vtáčej chrípky," skonštatovala veterinárna správa.
Spolu zatiaľ v tomto roku potvrdili tri ohniská vtáčej chrípky u hydiny, jedno ohnisko u iných vtákov držaných v zajatí a 13 pozitívnych prípadov u voľne žijúcich vtákov.
Vtáčia chrípka je vysoko nákazlivá prenosná infekčná choroba predovšetkým vtákov a hydiny. Choroba sa môže preniesť aj na cicavce, najmä ošípané. Hlavnými klinickými príznakmi sú strata plachosti, znížená aktivita a pokles až zastavenie príjmu krmiva. Objavujú sa i respiračné príznaky. Nakazené jedince masívne hynú.
Kandidát tureckej opozície na prezidenta Kemal Kiličdaroglu podal voči úradujúcemu prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi žalobu za to, že v rámci predvolebnej kampane zverejnil video, v ktorom spájal opozíciu s kurdskými militantmi. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Podali sme žalobu, aby sa zodpovedali za toto falošné video, povedal Celal Čelik, právny zástupca Kiličdarogla, ktorý s Erdoganom aktuálne súperí o prezidentský úrad.
V prvom kole volieb z 14. mája sa totiž ani jednému z nich nepodarilo získať nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo. Erdogana podporilo 49,5 percenta voličov, zatiaľ čo Kiličdaroglu získal 44,9 percenta hlasov.
Napriek päťpercentnej strate ide o dosiaľ najúspešnejšieho opozičného súpera Erdogana, ktorý v Turecku vládne už 20 rokov. Druhé kolo volieb sa uskutoční túto nedeľu, 28. mája.
Kiličdaroglu už predtým podal voči Erdoganovi viacero žalôb. V tejto najnovšej požaduje odškodné vo výške jedného milióna tureckých lír (46.610 eur), ktoré chce venovať fondu určenému na vzdelávanie detí padlých tureckých vojakov.
Erdogan na svojich predvolebných zhromaždeniach opakovane púšťal video, ktoré sa pokúšalo Kiličdarogla spájať s veliteľom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj Západ považujú za teroristickú organizáciu.
Na predmetnom videu Kiličdaroglu vyzýva Turkov, aby ho vo voľbách podporili; na záberoch ďalej vidno veliteľa PKK, ako zrejme vyjadruje podporu tureckej opozícii. Samotný Erdogan tento týždeň priznal, že ide o montáž a nie skutočné zábery z predvolebnej kampane jeho oponenta.
Bojovníkov ruskej Vagnerovej skupiny na predmestiach Bachmutu nahradili príslušníci regulárnej ruskej armády. Vagnerovci však stále zostávajú vo vnútri tohto bojmi zničeného východoukrajinského mesta, uviedla vo štvrtok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.
Maľarová tak sčasti potvrdila vyhlásenie šéfa vagnerovcov Jevgenija Prigožina, ktorý predtým uviedol, že jeho skupina začala so sťahovaním svojich žoldnierov z Bachmutu a odovzdávaním svojich pozícií vojakom pravidelnej ruskej armády. TASR informuje na základe správy denníka Guardian.
Podľa slov Prigožina prišli vagnerovci v mesiace trvajúcich ťažkých bojoch o Bachmut o približne 20-tisíc svojich bojovníkov.
Dobytie Bachmutu po mesiacoch krutých bojov oznámil Prigožin 20. mája. Zároveň avizoval, že jeho vojaci sa z mesta začnú sťahovať.
Ukrajina, ktorá v posledných týždňoch zaznamenala isté územné zisky na predmestiach Bachmutu, tvrdenia Prigožina o úplnom dobytí mesta poprela. Prípadné sťahovanie vagnerovcov z oblasti Bachmutu nebude podľa Kyjeva jednoduché vzhľadom na hroziace obkľúčenie ukrajinskými silami.
O Bachmut sa od vlaňajšieho leta viedli prudké boje napriek tomu, že podľa vojenských analytikov nemá reálnu strategickú hodnotu. Moskva uviedla, že jeho dobytie jej umožní ďalší postup do priemyselného regiónu Donbas.
Prigožin v stredu varoval, že Rusko môže čeliť revolúcii v prípade, že Moskva nezlepší spôsob vedenia vojny, podobne ako sa to stalo v roku 1917, keď sa v Rusku ujali moci boľševici a vypukla krvavá občianska vojna.
Iránske ozbrojené sily predstavili vo štvrtok novú balistickú raketu stredného doletu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.
Nová raketa je štvrtou generáciou iránskej strely Chorramšahr. Podľa štátnej tlačovej agentúry IRNA je schopná zasiahnuť ciele až do vzdialenosti 2-tisíc kilometrov a môže niesť 1,5-tonovú hlavicu. AFP uvádza, že má najdlhší dolet spomedzi všetkých Iránom vyvinutých rakiet.
Podľa DPA by balistická strela Chorramšahr, pomenovaná podľa rovnomenného iránskeho mesta, mohla byť potenciálne schopná zasiahnuť aj ciele v Izraeli, ktorý je úhlavným nepriateľom Iránu. Raketu predstavili v priamom televíznom prenose, za účasti iránskeho ministra obrany Mohammada Aštíaního.
Rakety typu Chorramšahr začal Irán testovať v roku 2017. K predstaveniu najnovšej verzie došlo v čase zvýšeného napätia v izraelsko-palestínskom konflikte a necelé dva týždne po dosiahnutí krehkého prímeria, ktoré uzavrel Izrael s militantnou palestínskou organizáciou Islamský džihád podporovanou Iránom.
Hnutie Progresívne Slovensko (PS) kritizuje schválenie dotácií na podporu rovnosti pre subjekty, v ktorých figuruje poslankyňa Národnej rady SR Anna Záborská (OĽaNO). Upozorňuje na to, že v tomto procese dochádza k vážnemu konfliktu záujmov. V roku 2022 sa rozdelilo medzi organizácie prepojené na cirkev či podporujúce takzvané tradičné rodiny vyše 110-tisíc eur.
„Takmer tretina z celkovej sumy (32 900 eur) putovala organizáciám Poradňa Alexis a Fórum života. Ich zakladateľkou a členkou predsedníctva je Anna Záborská. V predsedníctve figuruje spoločne s ďalšou, dnes už bývalou poslankyňou OĽaNO, Annou Verešovou,” uviedla expertka PS pre rodovú rovnosť Beáta Jurik.
Anna Záborská podľa PS niekoľkokrát predložila do parlamentu návrhy, aby podobné organizácie mohli byť financované aj z dotácií Úradu vlády SR. Verešová pritom donedávna pôsobila ako generálna riaditeľka Sekcie rodinnej politiky na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, pod ktorú spadá aj Odbor rodovej rovnosti, ktorý má prideľovanie dotácií na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami na starosti.
„Ak chceme, aby bolo Slovensko normálnou krajinou, nemôžeme to tolerovať. Tieto organizácie navyše robia presný opak toho, na čo sú dotácie určené,” zdôraznila podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková. Podľa Progresívneho Slovenska mali subjekty Poradňa Alexis a Fórum života od roku 2020 dostať od ministerstva práce, ktorému v tom čase šéfoval Milan Krajniak (Sme rodina), spolu viac ako 65-tisíc eur.
V reakcii na PS Záborská uviedla, že o politický lynč na Fórum života sa nedávno postarala aj poslankyňa parlamentu Jana Bittó Cigániková (SaS). "Veľký podiel na nepravdivých informáciách a znevažovaní témy má pani Mesochoritisová z Možnosti voľby. Trojicu dnes pochopiteľne uzatvára pani Plaváková z PS," uviedla Záborská.
Záborská je rada, že Fórum života sa dôrazne proti osočovaniu ohradilo. "Zopakujem slová z ich stanoviska, s ktorými sa absolútne stotožňujem. O pridelení dotácií rozhodujú nezávislí hodnotitelia a komisie a nie poslanci, ktorí predkladajú zákony. Politik, ktorý predkladá návrhy zákonov bez ohľadu na to, o akú všeobecne prospešnú oblasť dotačného mechanizmu ide, teda z princípu nemôže byť v konflikte záujmov," uviedla.
Ako dodala, nikdy nemala a nemá nijaký dosah na rozhodnutia komisie ani hodnotiteľov o tom, kto dotácie dostane. "Zdôrazňujem, že verejné výzvy o pridelení a použití verejných prostriedkov sú dostupné pre každú právnickú osobu, ktorá splní podmienky," uzavrela.
Čína vo štvrtok obvinila Spojené štáty a ich spojencov z vedenia dezinformačnej kampane. Táto reakcia Pekingu sa objavila po tom, ako Washington, jeho západní partneri a spoločnosť Microsoft vo svojich vyhláseniach uviedli, že štátom sponzorovaní čínski hackeri prenikli do sietí kritickej infraštruktúry USA. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mao Ning však na brífingu v Pekingu vyhlásila, že „ide o mimoriadne neprofesionálnu správu s chýbajúcim dôkazovým reťazcom."
Dodala, že dané obvinenia sú „kolektívnou dezinformačnou kampaňou krajín koalície Five Eyes" (FVEY - v preklade: päť očí) - združujúcej spravodajské služby Spojených štátov, Kanady, Spojeného kráľovstva, Austrálie a Nového Zélandu.
Orgány pre kybernetickú bezpečnosť aliancie FVEY pred tým v spoločnom odporúčaní varovali pred „súborom aktivít" spojených so „štátom sponzorovaným kybernetickým aktérom z Čínskej ľudovej republiky, známym aj ako Volt Typhoon".
„Táto aktivita ovplyvňuje siete v sektoroch kritickej infraštruktúry Spojených štátov" a subjekt vykonávajúci útok „by mohol použiť rovnaké techniky... na celom svete," upozornila FVEY.
Americká spoločnosť Microsoft vo vlastnom vyhlásení vysvetlila, že Volt Typhoon je aktívny od polovice roka 2021 a jeho „správanie naznačuje, že ... má v úmysle vykonávať špionáž a udržať si prístup (k infraštruktúre) nepozorovane čo najdlhšie.
Kampaň je zameraná na „sektory komunikácií, priemyslu, verejných služieb, dopravy, stavebníctva, námorníctva, štátnej správy, informačných technológií a vzdelávania" a zamerala sa aj na kritickú infraštruktúru na ostrove Guam, kde sa nachádza významná americká vojenská základňa v Tichom oceáne.
Kampaň vedená aktérom Volt Typhoon predstavuje riziko „narušenia kritickej komunikačnej infraštruktúry medzi Spojenými štátmi a ázijským regiónom v prípade budúcich kríz," upozornil Microsoft.
Podľa západných bezpečnostných agentúr sa pri týchto útokoch používa takzvaná taktika Living off the land (LotL): útočník pri nej využíva funkcie a nástroje systému, na ktorý sa zameriava, aby sa dostal dovnútra bez zanechania akýchkoľvek stôp.
Útočník môže na vstup do systému použiť aj legitímne administrátorské nástroje a vložiť doň škodlivé skripty alebo kód. Tento typ prieniku je oveľa účinnejší ako prieniky pomocou škodlivého softvéru, ktoré sú odhaliteľné ľahšie.
Podľa Microsoftu sa Volt Typhoon pokúša preniknúť do bežnej sieťovej činnosti tým, že presmeruje prevádzku cez infikované sieťové zariadenia v malých podnikoch a na diaľku, vrátane smerovačov, firewallov a virtuálnych súkromných sietí (VPN). „Používajú vlastné verzie nástrojov s otvoreným zdrojovým kódom," uviedla spoločnosť Microsoft.
Čína a Rusko sa už dlho zameriavajú na kritickú infraštruktúru, ale Volt Typhoon umožnil lepšie pochopiť modus operandi čínskych hackerov, objasnil John Hultquist, analytik americkej spoločnosti Mandiant zaoberajúcej sa kybernetickou bezpečnosťou.
„Čínski aktéri kybernetických hrozieb sú medzi svojimi kolegami jedineční v tom, že sa pravidelne neuchyľujú k deštruktívnym a deštrukčným kybernetickým útokom," vysvetľuje.
Hultquist si tiež myslí, že odhalenie aktivít Volt Typhoon západnými krajinami „je vzácnou príležitosťou na vyšetrenie a prípravu na túto hrozbu".
ŽILINA/ZVOLEN - Jeden zo zvolenských supermarketov sa stal počas víkendu dejiskom ostrého konfliktu medzi vojakmi americkej armády.
Podľa očitého svedka neostal len v rovine verbálnej výmeny, ale prišlo aj k fyzickej potýčke. Jeden z cudzincov sa podľa záznamu vyhrážal privolaným slovenským štátnym policajtom, že ich zabije a vulgárne im nadával. Oboch v stredu popoludní odvolali z pôsobenia na Slovensku a čakajú na ďalšie disciplinárne opatrenia zo strany ich veliteľov.
V nedeľu večer sa vo zvolenskom supermarkete Billa na Sokolskej ulici dostali do veľmi ostrého konfliktu traja príslušníci americkej armády. Informovali o tom viaceré slovenské médiá vrátane denníka Pravda.
Vojaci sa podľa dostupných informácií a svedeckých výpovedí priamo v priestoroch predajne v anglickom jazyku veľmi agresívne hádali, kričali na seba a prišlo aj k vzájomnej fyzickej potýčke.
„Bol som tam okolo pol ôsmej večer. Traja muži, z nich jeden černoch, sa po anglicky hádali. Potom sa aj bili. Jeden z nich skončil na zemi. Opití boli ako dogy,“ priblížil pre Pravdu Zvolenčan v stredných rokoch a dodal, že škody na majetku nespôsobili.
„Prišli sem mestskí policajti, ktorých zavolal pracovník SBS. Rázne ich spacifikovali – dali im ruky za chrbát a vyviedli von. Tam s nimi počkali na štátnych a vojenských policajtov. Pred predajňou to bol hotový cirkus, pozeralo sa na to veľa ľudí,“ uzavrel svedok, ktorého noviny nemenovali.
Stanovisko mestskej polície
Hovorca zvolenskej samosprávy Martin Svatuška vyslanie hliadky mestskej polície po telefonickom oznámení potvrdil. „Mestskí policajti ihneď po vstupe do prevádzky zaregistrovali krik a snahu o vzájomné fyzické napádanie dvoch osôb, ktoré na seba kričali v anglickom jazyku. Vyzvali ich, aby upustili od tohto konania, po čom obe osoby začali spolupracovať s mestskou políciou,“ povedal.
Svatuška ďalej konštatoval, že príslušníci mestskej polície pri kontrole dokladov výtržníkov zistili, že ide o cudzích štátnych príslušníkov a vojakov zahraničnej armády, ktorých následne odovzdali privolanej hliadke nadradenej štátnej polície.
Supermarket Billa na Sokolskej ulici vo Zvolene. Foto: Google
Podrobnosti vykresľujú ešte horší obraz
Detaily incidentu a dianie po ňom špecifikoval písomný policajný záznam vyhotovený pod hlavičkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene, konkrétne Odboru poriadkovej polície. Ten sa podľa Pravdy medzičasom objavil na internete, kde sa voľne šíri.
Zo záznamu možno vyčítať, že agresívne sa správali predovšetkým dvaja muži zo spomenutej trojice. Neďaleko od miesta bol prítomný aj štvrtý vojak americkej armády, ktorý sedel po celý čas v zaparkovanom aute. Bol vraj pokojný a do žiadnej konverzácie sa nezapájal.
„Následne, už počas našej prítomnosti, vyvedené osoby vonku, na verejnosti pred predajňou, neustále na seba kričali v anglickom jazyku a boli voči sebe agresívne,“ poznamenali. Pokračovali, že jeden z výtržníkov mal hodnosť staff sergeant (štábny seržant), ročník 1995.
V policajnom zázname stojí, že jeden muž z najviac agresívnej dvojice, štábny seržant narodený v roku 1995, sa „po výzvach prítomných policajtov v anglickom jazyku upokojil“ a „druhý z nich svoju agresiu začal stupňovať“ a „po výzve odmietal uviesť svoju totožnosť, ako aj údaje o svojej osobe“.
V angličtine mu následne vysvetlili, že na základe jeho konania bude predvedený na obvodné oddelenie ozbrojeného zboru. Následne podľa mužov zákona začal búchať päsťou o bočný panel prístrešku pre nákupné vozíky a výzvy na upustenie od tohto konania nerešpektoval.
Vojak stále kládol aktívny odpor a rozhadzoval rukami smerom k policajtom, ktorí použili donucovacie prostriedky. „Chmaty a chvaty, pretože bolo potrebné zabrániť mu úmyselne poškodzovať majetok,“ zdôvodnili. Vzápätí opísali, ako ho spútali a odviedli na obvodné oddelenie. Tam policajtom vulgárne nadával, padli aj slová o tom, že všetkých zabije.
„J*bať políciu,“, tiež „ste k*rvy, poj*bte sa“, prípadne „zabijem vás“ alebo „budem sa s vami biť“. Aj tieto jeho slová cituje policajný záznam datovaný k 21. máju tohto roka.
V neskorých večerných hodinách sa na policajnú stanicu dostavil príslušník Vojenskej polície Českej republiky, ktorý bol veliteľom prebiehajúcej vojenskej misie v Lešti. Na miesto prišiel spolu s nadriadeným vulgárnych a agresívnych vojakov. „V ich prítomnosti bola vykonaná dychová skúška s pozitívnym výsledkom,“ uzavreli muži zákona.
Foto: FacebookFoto: Facebook
Ministerstvo obrany to eviduje inak
„Spor medzi americkými vojakmi vo Zvolene evidujeme, ale nie tak, ako je prezentovaný. Uvedení vojaci vzájomnou slovnou potýčkou neohrozovali a neútočili na verejnosť, nespôsobili žiadne škody na zdraví ani majetku,“ povedal Pravde komunikačný odbor rezortu obrany.
„Napriek tomu vnímame snahu celú vec účelovo zveličiť. S americkou stranou komunikujeme o opatreniach, aby sa takáto situácia neopakovala, lebo vrhá zlé svetlo na všetko dobré, čo spojenci robia pre našu spoločnú obranu,“ dodalo ministerstvo.
Prečítajte si tiež komentár k incidentu od Daga Daniša na tomto odkaze.
Francúzska nacionalistická politička Marine Le Penová v stredu na pôde parlamentnej vyšetrovacej komisie obhajovala pôžičku, ktorú jej politická strana dostala pred takmer desiatimi rokmi od ruskej banky. Informovala o tom spravodajská televízia BFM.
Pred členmi výboru Le Penová vyhlásila, že poskytnutie pôžičky neovplyvnili postoje strany a jej vízie o geopolitike. "Pôžičku som podpísala s bankou, nie s (ruským prezidentom) Vladimirom Putinom," vyhlásila Le Penová, ktorá bola pri otázke viditeľne rozrušená. Dodala, že pôžička ju "k ničomu nezaväzovala."
Le Penovej nacionalistická strana Národný front (FN) si vzala pôžičku vo výške 9,4 milióna eur od Prvej česko-ruskej banky v roku 2014. Banka medzičasom skrachovala a FN sa v roku 2017 premenoval na Národné združenie (RN).
Tento úver zohral svoju rolu aj v kampani pred minuloročnými prezidentskými voľbami vo Francúzsku, keď bola Le Penová opakovane obviňovaná z úzkych väzieb na Rusko.
Počas volebnej kampane úradujúci prezident Emmanuel Macron Le Penovej vytkol, že nerokuje "s inými lídrami, ale so svojím bankárom" v Rusku.
Le Penová však rozhodne popiera, že by na ňu Rusko vyvíjalo nátlak a že by postoje bývalého Národného frontu boli nejakým spôsobom kontrolované Kremľom.
Počas vypočúvania tiež - podľa webu Euronews - povedala, že obyvatelia polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, "slobodne hlasovali za pripojenie k Rusku". Tento názor na anexiu ukrajinského polostrova vyjadrila už predtým.
Le Penová počas vypočúvania v parlamente zopakovala i svoje predchádzajúce tvrdenia, že prijala finančné prostriedky od ruskej banky, keď jej strane nechcela poskytnúť pôžičku žiadna banka vo Francúzsku alebo inde v Európe. Doplnila, že strana mala finančné ťažkosti a bola nútená hľadať veriteľov mimo EÚ.
Francúzske médiá opísali stredajšie vypočúvanie ako pokus o očistenie Le Penovej, pretože to bola jej vlastná strana - RN, ktorá zriadila vyšetrovací výbor a poverila ho nielen preskúmaním jej pôžičky od Ruska, ale aj akýmkoľvek iným zasahovaním zo zahraničia do francúzskej politiky. Komisii predsedá Le Penovej stranícky kolega Jean-Philippe Tanguy.
V prípade svojho víťazstva v prezidentských voľbách v roku 2027 Le Penová sľubuje, že zakáže stranám prijímať zahraničné pôžičky. Namiesto toho navrhuje vytvoriť "banku demokracie", aby francúzske politické subjekty mohli financovať svoje volebné kampane.
Ministri obrany Ruska a Bieloruska podpísali vo štvrtok dokument o rozmiestnení ruských taktických jadrových zbraní na území Bieloruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, odvolávajúcej sa na ruské médiá.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu podľa ruskej štátnej agentúry TASS uviedol, že Moskva si ponechá kontrolu nad týmito zbraňami aj všetkými rozhodnutiami o tom, ako budú použité. Šojgu tiež uviedol, že opatrenia Ruska a Bieloruska sú v tomto smere "v súlade so všetkými existujúcimi medzinárodnými právnymi záväzkami".
Na rozmiestnení častí ruského taktického jadrového arzenálu v Bielorusku sa obe krajiny dohodli už v marci. Denník The Guardian v tejto súvislosti pripomína, že Rusko sa vlani neúspešne pokúsilo dobyť Kyjev práve z bieloruského územia.
Šojgu okrem toho vo štvrtok povedal, že Západ vedie "nevyhlásenú vojnu" proti Rusku a Bielorusku.
Šojgu sa v Minsku zúčastňuje na zasadnutí Rady ministrov obrany Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), šesťčlennej vojenskej aliancie združujúcej Rusko, Bielorusko, Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan.
Ruský prezident Vladimir Putin 25. marca oznámil, že Rusko s Bieloruskom dosiahlo dohodu o umiestnení ruských taktických jadrových zbraní v Bielorusku. Putin vtedy povedal, že Moskva v tomto smere postupuje rovnako ako USA, ktoré na území svojich spojencov taktiež dlhodobo rozmiestňujú takéto zbrane. Uviedol tiež, že Rusko do 1. júla dobuduje zariadenie na uskladnenie takýchto zbraní v Bielorusku.
Moskva už Minsku odovzdala raketový systém Iskander. Bielorusku tiež pomohla s modernizáciou lietadiel so špecifickou muníciou, pričom bieloruskí vojaci absolvovali v Rusku náležitý vojenský výcvik, pripomína agentúra TASS, z ktorej správy cituje The Guardian.
Expremiér a nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Eduard Heger vyzval súčasného predsedu vlády Ľudovíta Ódora, aby dokončil dohodu so samosprávami týkajúcu sa schémy pomoci. Skonštatoval, že zo sľúbeného balíka 200 miliónov eur na kompenzáciu cien energií ostali nevyčerpané financie a bývalá vláda pripravila návrh dohody na ich prerozdelenie obciam a mestám. Apeluje na súčasného premiéra, aby financie samosprávy dostali.
"Dohoda ostala pripravená na stole, odovzdal som ju aj premiérovi Ódorovi," uviedol Heger. Poukázal na prijímanie zákonov s veľkým dosahom na štátny rozpočet. Priblížil, že pripravená dohoda so samosprávami by umožnila rozdelenie 54 miliónov eur obciam a mestám na základe počtu obyvateľov, a to ešte do 30. júna. Zvyšných ďalších 54 miliónov eur by sa podľa jeho slov mohlo prerozdeliť podľa rovnakého kľúča do konca roka. Heger apeluje na premiéra, aby s rozdelením peňazí neotáľal a neriskoval, že sa balík minie na "atómovky" v parlamente.
Nezaradený poslanec pôsobiaci v Hegerovej strane Demokrati Miroslav Kollár rovnako apeloval na dokončenie schémy pomoci samosprávam. Aj to by podľa jeho slov mohol by prejav vďaky obciam a mestám za ich pomoc pri zvládaní kríz. Poukázal na ich aktuálne problémy, napríklad aj na výpadky financií v dopravných podnikoch veľkých miest.
"Heger sa tvári ako opozičný politik, ktorý bez kúska hanby vyzýva predsedu úradníckej vlády Ľudovíta Ódora, aby dal samosprávam 108 miliónov eur, ktoré im Heger sľúbil a aby im odpustil covidové pôžičky. Len zvýšený daňový bonus, ktorým sa Heger s Matovičom chvália, obral samosprávy v tomto roku o vyše 300 miliónov eur. A samosprávy si od ľudí musia tieto peniaze vziať späť, aby mohli zabezpečovať základné služby," reagoval nezaradený poslanec pôsobiaci v Hlase-SD Richard Raši. Pripomenul, že Heger z pozície premiéra a ministra financií rozhodoval o štátnej kase. Vyčíta mu, že nedokázal samosprávam vykompenzovať náklady súvisiace s aktuálnymi krízami a podporoval návrhy Igora Matoviča (OĽANO), ktoré mali negatívny vplyv na rozpočty samospráv.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová je novým vážnym kandidátom na funkciu šéfa Severoatlantickej aliancie po tom, čo súčasný generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v septembri odstúpi z funkcie. Na analýzu týždenníka Politico upozornil spravodajca TASR.
Šance Frederiksenovej stúpli po tom, čo nedávno dostala pozvanie na návštevu Bieleho domu. Najvyššia funkcia v NATO je tradične vyhradená pre Európanov, vyžaduje si však odobrenie Washingtonu a býva zvykom, že administratíva USA "preveruje" kandidátov na túto funkciu ešte pred ich nomináciou.
Washington potvrdil, že prezident Joe Biden budúci mesiac prijme Frederiksenovú, čo podnietilo v centrále NATO úvahy, či sa USA nechystajú podporiť dánsku premiérku v prípadnej kandidatúre na post šéfky NATO.
Stoltenberg by mal opustiť svoj post, ktorý zastáva od októbra 2014, koncom septembra tohto roku. Je ale možné, že zostane slúžiť aj o niekoľko mesiacov dlhšie, ak sa spojenci včas nedokážu dohodnúť na jeho náhrade.
Vzhľadom na to, že všetci doterajší šéfovia NATO boli muži, existuje silný tlak na zvolenie prvej ženy na čelo tohto obranného zoskupenia, píše Politico.
Výhody v tomto smere majú politici a političky s premiérskymi skúsenosťami, čo Frederiksenová spĺňa. Dánsko je zároveň vnímané ako stredne veľká krajina v rámci Aliancie, silný podporovateľ Ukrajiny, avšak zároveň nemá povesť "jastraba", ktorá sa spája s niektorými krajinami na východnom krídle NATO.
Politico s odkazom na vyjadrenia viacerých nemenovaných diplomatov z prostredia NATO uviedol, že dánska premiérka je vnímaná ako "vážny kandidát" na túto funkciu.
Nevýhodou Frederiksenovej môže byť to, že kandidát z Dánska tento post zastával len pomerne nedávno – dánsky expremiér Anders Fogh Rasmussen bol šéfom Aliancie v rokoch 2009 až 2014. Po ňom štafetu prebral Nór Stoltenberg.
Dánsko okrem toho zaostáva vo výdavkoch na obranu, čo je problém, ktorý by mohol prekážať niektorým lídrom spojeneckých krajín, ktoré aktuálne zvyšujú zbrojné rozpočty.
Politico upozornil, že podľa najnovších odhadov NATO vynaložilo Dánsko na obranu v roku 2022 len 1,38 percenta HDP, čo je hlboko pod hranicou minimálne dvoch percent dohodnutých v rámci Aliancie.
Rozhodnutie o novom generálnom tajomníkovi si vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie 31 členov NATO. Frederiksenovej možnými súpermi sú podľa európskych médií holandský predseda vlády Mark Rutte, španielsky premiér Pedro Sánchez, britský minister obrany Ben Wallace. Ako vhodná kandidátka sa často spomína aj estónska premiérka Kaja Kallasová.
Vyše 100 hasičov bojuje s obrovským požiarom, ktorý vypukol vo štvrtok ráno sedemposchodovej budove v centre Sydney a začal sa šíriť aj na okolité budovy. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Hasičský zbor austrálskeho štátu Nový Južný Wales informoval, že samotná budova sa už rúca, zatiaľ čo plamene sa začínajú šíriť aj na viaceré susedné budovy vrátane obytných.
Do boja s plameňmi bolo nasadených vyše 100 hasičov a 20 požiarnych vozidiel. Požiar na ulici Randle, neďaleko hlavnej železničnej stanice, sa snažia "lokalizovať a uhasiť".
"Vyzývame verejnosť, aby sa danej lokalite vyhýbala, keďže hasiace práce stále pokračujú," dodal hasičský zbor.
Plamene už zničili prinajmenšom jedno vozidlo. Polícia informovala, že dosiaľ neeviduje nijakých zranených. V celej okolitej oblasti bola až do odvolania pozastavená električková doprava.
Na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach bolo vidieť plamene siahajúce takmer do výšky samotnej budovy.
Predseda opozičnej parlamentnej strany ĽSNS vidí v zrkadlovom obraze európskych bankoviek diablovu tvár. Považuje to za duchovný dôvod, aby Slovensko opustilo Európsku úniu.
Marián Kotleba zdieľal na sociálnej sieti video s názvom „Diabol prichádza bránou". Divákom v ňom ukazuje päť-, desať-, dvadsať- a stoeurovú európsku bankovku. Zvolil si ich vraj preto, lebo každá má na prednej strane určitú „bránu alebo portál" a na zadnej strane „oblúk", ktorý je navyše „zrkadlovo otočený".
Na päťdesiateurovke dokonca našiel „slobodomurárske obelisky", ktoré sú tam navyše.
Vo videu bankovky skladá do menšieho formátu a následne ich otočí k zrkadlu zadnou stranou. Tým podľa neho vznikne „diabolská tvár", ktorej hviezdičky vytvárajú „rohy".
„Priatelia, nečudujme sa, že Európska únia presadzuje diabolské a zvrátené hodnoty, ktoré musí odmietnuť každý normálny človek, nielen kresťan, keď priamo na bankovkách, ktoré prúdia rukami všetkých obyvateľov Európskej únie, je skrytá tvár a výraz diabla. Ak niekto slúži diablovi, takéto symboly si na tie bankovky dá," myslí si Kotleba.
Je to podľa neho „duchovný dôvod", aby Slovensko opustilo EÚ. „Cez tieto diabolské peniaze chcú úplne ovládnuť naše životy a my musíme z Únie odísť skôr, ako sa im to definitívne podarí. Priatelia, poďme do toho, dokážeme to, Slovensko bez Únie," zakončil šéf ĽSNS.
Nie je to prvýkrát, čo Kotleba konšpiruje s bibiografickou numerológiou, ktorú prepája s aktuálnym dianím.
Počas pandémie si vzal na mušku certifikáty, ktorými ľudia preukazovali svoju bezinfekčnosť. Našiel na nich biblické znamenie šelmy, o ktorom sa píše v 13. kapitole Nového zákona zvanej Zjavenie Jána. „Vľavo dole sú znázornené akože tri bunky korony, každá má šesť tykadiel. Tri bunky po šesť tykadiel. 3x6. 666,“ konšpiroval vtedy politik.
Ruská žoldnierska Vagnerova skupina začala vo štvrtok so sťahovaním svojich vojakov z pozícií vo východoukrajinskom meste Bachmut. Vyhlásil to šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin, informuje vo štvrtok TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters.
Prigožin to uviedol v najnovšej videonahrávke, ktorú zverejnil na sociálnych sieťach.
Šéf vagnerovcov opakovane hrozil stiahnutím svojich vojakov z danej oblasti ešte pred jej dobytím. Dôvodom je vraj spor s ruskou armádou a vojenským vedením pre údajné nedostatočné zásobovanie vagnerovcov muníciou.
Dobytie Bachmutu po mesiacoch krutých bojov oznámil Prigožin v sobotu 20. mája. Zároveň avizoval, že jeho vojaci sa z mesta začnú sťahovať.
Ukrajina tvrdenia Prigožina o úplnom dobytí Bachmutu odmietla ako nepravdivé.
O Bachmut sa viedli prudké boje napriek tomu, že podľa vojenských analytikov nemá reálnu strategickú hodnotu. Moskva uviedla, že jeho dobytie jej umožní ďalší postup do priemyselného regiónu Donbas.
Mesto, ktoré malo pred vojnou zhruba 70-tisíc obyvateľov, zostalo po bojoch úplne zdevastované.
USA schválili predaj systému protivzdušnej obrany NASAMS a s ním súvisiaceho vybavenia Ukrajine za 285 miliónov dolárov. Cieľom je posilniť obranné kapacity krajiny voči potenciálnym hrozbám zo strany Ruska. Informuje o tom web Kyiv Independent.
Americká Agentúra pre obrannú bezpečnosť a spoluprácu (DSCA) konštatovala, že navrhovaný predaj „podporí ciele zahraničnej politiky" a národnej bezpečnosti USA zlepšením bezpečnosti partnerskej krajiny. Ministerstvo zahraničných vecí USA predaj schválilo a DSCA formálne informovala Kongres, ktorý tiež musí vysloviť súhlas s realizáciou transakcie.
Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali počas mája, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 21,3 percenta hlasov. Nasleduje Progresívne Slovensko so 14,2 percenta a Hlas-SD so 14 percentami hlasov. Vyplýva to z volebného modelu agentúry NMS Market Research, o ktorom informoval denník SME.
Hnutie Republika by skončilo štvrté so ziskom 8,7 percenta hlasov. Nasledujú OĽaNO so 7,3 percenta a SaS so 6,2 percenta hlasov. So ziskom 5,9 percenta by skončila Sme rodina a do parlamentu by sa dostalo aj KDH so ziskom 5,5 percenta hlasov.
Pred bránami parlamentu by ostala SNS (3,1 percenta), Demokrati (2,7 percenta) i Aliancia (2,6 percenta). Za nimi nasleduje ĽSNS (1,7 percenta), Národná koalícia (1,5 percenta) a so ziskom jedného percenta strana Za ľudí.
Zhodne po 0,9 percenta hlasov by dostalo Jablko a Modrí – Európske Slovensko. Za nimi nasledujú Maďarské fórum (0,7 percenta), Komunistická strana Slovenska (0,5 percenta), Socialisti.sk (0,4 percenta) a Život – Národná strana (0,2 percenta).
Agentúra zbierala dáta kombináciou online zberu a telefonického prieskumu na vzorke 1 233 respondentov v termíne od 3. do 17. mája.
Šesť dronov bolo v noci na štvrtok zostrelených nad anektovaným ukrajinským Krymským polostrovom, uviedli tamojšie úrady. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Ruskom dosadený krymský gubernátor Sergej Axionov uviedol, že k obetiam na životoch pri najnovších útokoch dronov nedošlo.
Na Kryme a v Sevastopole, kde sa nachádza veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily, dochádza k opakovaným explóziám od vlaňajšieho augusta. V októbri minulého roka otriasol výbuch aj Kerčským mostom, ktorý bol následne niekoľko týždňov uzatvorený.
Začiatkom mája zachvátil požiar nádrže s palivom v obci Volna ležiacej neďaleko Kerčského mosta. Útoky na sklady paliva boli v posledných týždňoch hlásené z rôznych oblastí Ruska nachádzajúcich sa v blízkosti Ukrajiny.
Rusko anektovalo Krymský polostrov v roku 2014; medzinárodné spoločenstvo ho však ako súčasť Ruskej federácie neuznáva. Ukrajina sa už 15 mesiacov bráni voči ruskej vojenskej invázii a v rámci pripravovanej protiofenzívy opakovane uviedla, že v budúcnosti počíta aj s oslobodením Krymu.
Nedávne záplavy v regióne Emilia-Romagna na severe Talianska spôsobili škody za vyše sedem miliárd eur. V stredu to oznámila námestníčka guvernéra regiónu pre civilnú ochranu Irene Priolová, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra ANSA. "Ešte nemáme presnú sumu, ale škody budú vyše sedem miliárd," uviedla Priolová.
Talianska vláda zatiaľ vyčlenila zhruba dve miliardy eur na pomoc po záplavách aj na obnovu tohto regiónu. V utorok tento balík pomoci oznámila talianska premiérka Giorgia Meloniová.
Vládny dekrét "zaručuje poskytnutie vyše dvoch miliárd eur pre ľudí zasiahnutých záplavami", od farmárov až po školy, zdravotné služby a turistický priemysel, spresnila premiérka.
"Dve miliardy, ktoré už vláda dala k dispozícii, sú dôležité a boli nasmerované priamo do firiem," uviedla Priolová. "Celkový účet však bude oveľa vyšší aj preto, že máme veľa poškodenej infraštruktúry a nevídaný počet zosuvov pôdy," dodala.
Počet obetí ničivých záplav, ktoré minulý týždeň postihli región Emilia-Romagna, stúpol na najmenej 15. V provincii Ravenna najnovšie objavili telo 68-ročného nezvestného muža, uviedli v stredu tamojšie médiá. Muž bol nezvestný od 17. mája. Svedkovia povedali, že vystúpil z dodávky a následne ho strhla voda z neďalekého potoka.
Talianska vláda vyhlásila na stredu deň smútku. V dôsledku rozsiahlych záplav je 23-tisíc ľudí naďalej bez strechy nad hlavou, ubytovaných v hoteloch, športových halách či na farnostiach.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v stredu vyzval africké krajiny, aby upustili od svojho postoja neutrality voči vojne jeho krajiny s Ruskom. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AP.
Mnohé africké krajiny sa stále odmietajú postaviť na jednu zo strán v tomto európskom konflikte, pričom viaceré z nich sa zdržali hlasovania na Valnom zhromaždení OSN, ktoré odsúdilo ruskú inváziu. Etiópia je jednou z nich.
Ukrajina je "veľmi rozrušená z toho, že niektoré africké štáty sa rozhodli zdržať hlasovania", povedal Kuleba v etiópskom hlavnom meste Addis Abeba a vyzval ich, aby "tvárou v tvár ruskej agresii" poskytli Ukrajine diplomatickú podporu.
"Neutralita nie je riešením. Tým, že ste neutrálni k ruskej agresii na Ukrajine, premietate neutralitu do porušovania hraníc a masových zločinov, ku ktorým môže dôjsť i veľmi blízko vás," povedal novinárom šéf ukrajinskej diplomacie.
Rusko si vybudovalo významnú prítomnosť v niekoľkých častiach Afriky, kde pôsobí ruská žoldnierska Vagnerova skupina, a nedávno uskutočnilo spoločné vojenské cvičenie s Juhoafrickou republikou. Moskva plánuje v júli usporiadať i rusko-africký samit.
Kuleba vyzval africké krajiny, aby podporili "desaťbodový mierový vzorec", ktorý vlani v decembri navrhol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, a zdôraznil, že Ukrajina chce s Afrikou budovať "vzájomne výhodné" vzťahy založené na obchode s energiou, technológiami a farmaceutickými výrobkami.
Ukrajina aj Rusko dodávajú do Afriky značné množstvo obilia, pripomína AFP.
Kuleba je momentálne na africkom turné, ktoré zahŕňa i návštevy Maroka a Rwandy. Svoju prvú cestu do Afriky absolvoval minulý rok v októbri, keď zavítal do Senegalu, Pobrežia Slonoviny, Ghany a Kene.
Ochrnutý Holanďan Gert-Jan Oskam opäť dokáže chodiť vďaka mozgovým implantátom, ktoré mu voperovali lekári vo Švajčiarsku.
"Cítim sa ako batoľa, znovu sa učiac chodiť," uviedol Oskam. Dokáže už aj stáť a zdolávať schody. "Je to dlhá cesta, no teraz sa môžem postaviť a dať si pivo so svojimi priateľmi," uviedol 40-ročný Holanďan. Ochrnul po nehode na bicykli pred 12. rokmi.
Na čele projektu bol profesor Grégoire Courtine zo Švajčiarskeho federálneho technologického inštitútu (EPFL). Implantáty mu počas operácie do tela vložila neurochirurgička Jocelyne Blochová z univerzity v Lausanne v júli 2021.
Oskam sa po niekoľkých týždňoch tréningu dokázal postaviť a chodiť pomocou chodúľky. Jeho pohyby sú pomalé, ale plynulé, uviedol profesor Courtine.
Dva mozgové implantáty v tvare disku vysielajú signály - Oskamove zámery - do dvoch senzorov pripevnených k helme na hlave. Algoritmus tieto signály mení na inštrukcie pre pohyb nôh a chodidiel cez ďalší implantát v oblasti miechy. Ten je pripevnený k nervovým zakončeniam, ktoré sa zapájajú pri chôdzi.
Blochová zdôraznila, že tento systém je ešte stále v základnom štádiu vývoja a potrvá niekoľko rokov, kým bude úplne funkčný pre ochrnutých pacientov. Systém je však zatiaľ veľmi objemný a stále ešte vo vývojia. Pacienti ho tiež nemôžu používať neustále. Cieľom vedcov je čo najviac ho zmenšiť.
Harvey Sihota z organizácie Spinal Research vývoj označil za veľmi povzbudivý. Spinal Research celosvetovo finančne podporuje výskum v oblasti účinnej liečby zranení miechy. Do tohto výskumu však nie je zapojená.
Republikánsky guvernér amerického štátu Florida Ron DeSantis sa v stredu oficiálne stal kandidátom na nomináciu Republikánskej strany v amerických prezidentských voľbách v roku 2024.
DeSantis v stredu vyplnil dokumenty vyžadované federálnou volebnou komisiou a svoju kandidatúru má oficiálne oznámiť v stredu v živom prenose na sociálnej sieti Twitter v spoločnosti vlastníka tejto platformy miliardára Elona Muska.
Jedným z jeho súperov o republikánsku nomináciu je aj bývalý americký prezident Donald Trump, ktorý kandidatúru oznámil už vlani v novembri.
DeSantis má 44 rokov, je guvernérom Floridy od januára 2019 a vlani v novembri bol znovuzvolený s výrazným náskokom.
Pred začiatkom politickej kariéry vyštudoval históriu na Yaleovej univerzite a právo na Harvarde. Neskôr slúžil v americkom vojenskom námorníctve a bol nasadený v Iraku. V rokoch 2013-2018 bol členom Snemovne reprezentantov amerického Kongresu za štát Florida. Od roku 2009 je ženatý a s manželkou má tri deti.
