Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR zverejnilo v uplynulých dňoch výšku príspevku na edukačné publikácie zo štátneho rozpočtu na školský rok 2023/2024. Vydavatelia učebníc upozornili, že z minuloročných 11,4 milióna eur terajšie vedenie vyčlenilo sumu 5,5 milióna eur. Šéf rezortu Daniel Bútora tvrdí, že suma sa ešte môže zmeniť, no garantovať to zatiaľ nevie.
"Zníženie príspevku na učebnice o približne 58 percent pre základné školy, o 37 percent pre špeciálne základné školy, o takmer 32 percent pre gymnáziá a zníženie o 32 percent pre stredné odborné školy spôsobí, že školám budú chýbať elementárne prostriedky na vzdelávanie detí a rozdiely medzi žiakmi a študentami sa opäť ešte viac prehĺbia," konštatujú vydavatelia učebníc. Zároveň tvrdia, že zníženie celkových výdavkov na edukačné publikácie bude mať za následok, že školy nebudú schopné pre svojich žiakov zabezpečiť kvalitné učebné materiály na nový školský rok. Pripomenuli, že cena tlače aj papiera za posledný rok vzrástla o 40 percent.
Vydavatelia učebníc prostredníctvom otvoreného listu žiadajú ministra školstva o prehodnotenie výšky normatívu na žiaka. Bútora pripustil, že v minulosti boli na učebnice vyčlenené vyššie prostriedky, ktoré sa na tento zámer podarilo presunúť. "V tejto chvíli sme zverejnili to, čo sme vedeli. Ak tých peňazí bude viac, dáme vedieť. V tejto chvíli to neviem garantovať," povedal minister školstva.
Z príspevku na edukačné publikácie zo štátneho rozpočtu budú školy oprávnené obstarávať edukačné publikácie pre všetky predmety. Výnimkou sú edukačné publikácie pre cudzie jazyky, ktoré základné, špeciálne základné školy a gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom (pre prvý až štvrtý ročník) budú oprávnené nakupovať z prostriedkov mechanizmu plánu obnovy a odolnosti. Podľa informácií zverejnených na webe rezortu školstva má byť na tento zámer poskytnutých približne 3,5 milióna eur. "Zároveň budú školám poskytnuté aj nevyčerpané prostriedky určené na nákup edukačných publikácií pre cudzie jazyky v roku 2022," dodalo ministerstvo.
Na základe zverejneného príspevku na edukačné publikácie zo štátneho rozpočtu sa už podľa Mosta-Híd nedá hovoriť o bezplatnom vzdelávaní.
Učiteľom Slovenska sa stal Rastislav Očenáš, ktorý učí slovenčinu, matematiku a informatiku na Základnej školy v Sliači. Ide o druhého muža, ktorý získal toto ocenenie. „Rád deti provokujem úlohami, ktoré ich navedú k rozmýšľaniu o ich meste, ľuďoch, ktorí v ňom žijú, problémoch, ktoré sa ich osobne týkajú, i riešeniach, na ktorých i oni môžu participovať. Pri učení vždy hľadám zmysel – pýtam sa, ako dnešné vyučovanie zlepší zajtra život mojich žiakov,“ povedal ocenený Učiteľ Slovenska Očenáš.
Udelená bola aj Cena verejnosti, získala ju učiteľka geografie a biológie na druhom stupni Základnej školy Pavla Országha Hviezdoslava v Trstenej Ivica Dafčíková. Získala hlasy bezmála 5 400 hlasujúcich, z celkového počtu viac ako 17 500. Odovzdaná bola i Cena Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, a to po prvýkrát. Ako uviedol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha, cieľom tejto ceny je oceňovať výnimočné výkony v oblasti podpory a posilňovania európskych hodnôt, ktoré sa zakladajú na ľudských právach, rovnosti, slobode, dôstojnosti, ale i demokracii a právnom štáte. Jej laureátkou sa stala učiteľka hudobnej výchovy Oľga Bystrianska zo ZŠ s MŠ A. Vagača v Detve. Ocenenia boli odovzdávané na slávnostnom galavečere v Moyzesovej sieni v Bratislave. V tlačovej správe o tom informovala Regina Ulejová z SKPR Strategies.
„Kvalitné a inšpiratívne učiteľky a učitelia sú pokladom každej spoločnosti, je však dôležité, aby sme ich ako spoločnosť dokázali dostatočne oceniť. Práve to je esenciou ocenenia Učiteľ Slovenska,“ vraví Zuzana Labašová z Komenského inštitútu CEEV Živica, ktorý je organizátorom ocenenia Učiteľ Slovenska. V aktuálnom ročníku bodovali učitelia, ktorí dokážu nielen odovzdávať vedomosti, ale aj viesť deti k tomu, aby mali otvorenú myseľ.
Odbornú porotu, ktorá vyberala laureáta, tvorili odborníci na vzdelávanie, ktorí sa dlhodobo venujú zlepšovaniu vzdelávania na Slovensku. Pôvodne bolo prihlásených 149. Z nich bolo vybraných 30 pedagógov, z ktorých napokon vybrali finálovú desiatku. Galavečer organizovali mimovládna nezisková organizácia CEEV Živica a Komenského inštitút. Záštitu nad ocenením prevzala prezidentka Zuzana Čaputová a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Ide o licencovaný slovenský variant medzinárodného ocenenia Global Teacher Prize.
Takmer polovica ľudí si je v súčasnosti schopná zo svojho príjmu niečo ušetriť. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu Na hrane TV JOJ. Ďalších takmer 36 percent opýtaných žije "od výplaty k výplate", teda ich príjem pokrýva len aktuálne výdavky. Cez 13 percent respondentov sa vyjadrilo, že pri pokrývaní výdavkov musí čerpať z rezervy, z ušetrených alebo požičaných peňazí. K téme sa nevedeli vyjadriť, respektíve nechceli odpovedať takmer tri percentá oslovených.
Zo svojho príjmu si schopní si viac ušetriť muži, ktorých sa takto vyjadrilo 56 percent. Naopak, zo svojho príjmu si vie niečo odložiť 41 percent žien. Z finančnej rezervy pri platení výdavkov čerpá 16 percent žien a 10 percent mužov. Schopnosť niečo si z príjmu ušetriť pritom klesá so stúpajúcim vekom. Kým vo vekovej kategórii 18 až 33 rokov si dokáže niečo z príjmu odložiť 59 percent oslovených, vo veku 50 až 65 rokov je to 43 percent respondentov a vo veku nad 65 rokov 34 percent oslovených. Schopnosť si niečo ušetriť rastie so stupňom vzdelania. Z respondentov s vysokoškolským vzdelaním si z príjmu niečo odloží 66 percent ľudí, kým pri základnom alebo učňovskom vzdelaní bez maturity je to 33 percent oslovených.
Najväčšiu schopnosť si zo svojho príjmu niečo ušetriť majú voliči strán Sloboda a Solidarita a Progresívne Slovensko, ide o viac ako 70 percent voličov týchto strán. Vyššiu mieru šetrenia však majú aj voliči KDH, SNS a Republiky. Na opačnej strane stoja voliči hnutia Sme rodina, OĽaNO a Smer-SD, u ktorých schopnosť si niečo zo svojho príjmu odložiť deklarovalo menej ako 40 percent voličov týchto strán.
Prieskum zrealizovala v dňoch 4. až 10. mája na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov.
Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo videozáznam, ktorý zachytáva okamih, keď ruskú vojnovú loď Ivan Churs plaviacu sa v Čiernom mori zasiahol ukrajinský bezpilotný čln. Toto nové video spochybňuje tvrdenie Moskvy zo stredy, keď uviedla, že ukrajinský útok bol zmarený. Informovali o tom v noci na piatok britská stanica BBC a americká spravodajská televízia CNN.
Podľa BBC ruské ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že na loď Ivan Churs plaviacu sa v Čiernom mori sa pokúsili zaútočiť tri ukrajinské bezpilotné plavidlá.
Rusko tvrdí, že posádke ruskej lode sa útočiace ukrajinské člny podarilo zničiť paľbou zo štandardnej výzbroje. Ubezpečilo tiež, že pri incidente, ktorý sa odohral v stredu skoro ráno, ruská loď nebola poškodená. "Loď Ivan Churs z Čiernomorskej flotily si ďalej plní misiu," doplnilo ruské ministerstvo obrany.
Zdieľalo aj zábery, ktoré zrejme ukazujú, že jedno z hladinových plavidiel exploduje, keď ho zasiahne streľba z ruskej lode.
https://www.youtube.com/watch?v=p_XyN66bYlM
Ukrajina ukázala záznam
Medzičasom americká televízia CNN na základe analýzy videa zverejneného Ukrajinou deklarovala, že záznam pravdepodobne naozaj zachytáva loď Ivan Churs.
Na záberoch však aj vidno, ako sa bezpilotný motorový čln vysokou rýchlosťou približuje k lodi Ivan Churs. Záznam sa preruší, keď sa plavidlo priblíži na vzdialenosť niekoľkých metrov od lode.
Ukrajinské ministerstvo vo svojom vyhlásení na sociálnych sieťach nespresňuje rozsah škôd, ktoré podľa neho ruská vojnová loď pri ukrajinskom útoku utrpela.
Nemenované zdroje však pre denník Ukrajinska pravda uviedli, že loď sa síce nepotopila, došlo však k jej zasiahnutiu i k značnému poškodeniu trupu a vybavenia. "Teraz ju Rusi narýchlo opravujú," uviedol zdroj.
Podľa poradcu ukrajinského ministra vnútra Antona Heraščenka dron "explodoval priamo pri boku lode a vážne ju poškodil".
When the russian reconnaissance ship "Ivan Khurs" met a Ukrainian drone. Indeed, a perfect match! pic.twitter.com/mW3clD0vHh
Ruské bojové lode a lietadlá sa po začiatku ruskej invázie na Ukrajine vo februári 2022 podieľali už na viacerých incidentoch v Čiernom mori.
V marci 2023 havaroval americký vojenský dron po zrážke s ruskou stíhačkou nad Čiernym morom. Táto konfrontácia vystupňovala napätie medzi Moskvou a Washingtonom a vynútila si aj zriedkavý telefonát vysokopostavených predstaviteľov americkej a ruskej armády.
V apríli 2022 sa potopil krížnik Moskva, pýcha ruskej Čiernomorskej flotily. Ukrajina oznámila, že loď zasiahla strelami Neptún. Podľa tvrdenia Kremľa to však bol následok výbuchu munície na palube.
CNN dodala, že požiadala ukrajinskú stranu o komentár k informáciám o lodi Ivan Churs, ale reakciu Kyjeva zatiaľ nemá.
Moskovskému mestskému súdu bol vo štvrtok doručený nový trestný spis, ktorý obsahuje obvinenia proti ruskému opozičnému lídrovi Alexejovi Navaľnému v šiestich veciach, informovala britská stanica BBC.
Najzávažnejším z týchto obvinení je založenie extrémistického spoločenstva, ktorými sú podľa vyšetrovateľov Navaľného nadácia Fond boja proti korupcii (FBK) a pobočky jeho štábov v ruských regiónoch. Na základe tohto obvinenia Navaľnému hrozí trest odňatia slobody až na desať rokov.
Spis okrem toho zahŕňa aj obvinenie o podnecovaní k extrémizmu; založenie neziskovej organizácie, ktorá zasahuje do práv občanov; o financovaní extrémizmu; zapojenie maloletých do nebezpečného konania a rehabilitáciu nacizmu.
Stíhanie podľa článku o terorizme bolo vyšetrovateľmi vyčlenené na samostatné konania, doplnila stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Zatiaľ nie je známe, kedy sa začne súdne konanie. Ruské médiá dodali, že v novej Navaľného kauze bude pojednávať sudca Andrej Suvorov, ktorý mal na starosti aj prípady Nóra Frodeho Berga a bývalého príslušníka americkej námornej pechoty Paula Whelana odsúdeného za špionáž.
Navaľnyj si v súčasnosti odpykáva deväťročný trest odňatia slobody v väzenskom tábore vo Vladimírskej oblasti, a to na základe obvinenia z podvodu v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov na svoju prezidentskú kampaň. Samotný Navaľnyj a jeho spolupracovníci považujú tento prípad za politický.
Dvaja členovia skupiny ABBA Benny Andersson a Björn Ulvaeus vylúčili, že by ich kapela mohla vystúpiť na budúcom ročníku Eurovízie, ktorý sa bude konať vo Švédsku.
Britský denník The Guardian pripomenul, že Švédsko sa o rok stane organizátorom najväčšieho naživo vysielaného hudobného podujatia na svete po tom, ako švédska speváčka Loreen vyhrala tohtoročnú súťaž, ktorú v mene vojnou zmietanej Ukrajiny organizovala Británia.
Víťazstvo Loreen v speváckej súťaži konanej v Liverpoole okamžite vyvolalo špekulácie, že na pódium pesničkovej súťaže Eurovízie by na budúci rok mohla vystúpiť aj ABBA.
Jej mužskí členovia Björn Ulvaeus a Benny Andersson však v rozhovore, ktorý bol vo štvrtok odvysielaný v Británii, bagatelizovali túto možnosť - napriek tomu, že v roku 2024 uplynie 50 rokov odvtedy, keď ABBA s piesňou Waterloo túto súťaž vyhrala.
V rozhovore pre reláciu BBC Newsnight Andersson vyhlásil, že ABBA "v žiadnom prípade" nevystúpi. "Nechcem. A ak nechcem ja, nebudú chcieť ani ostatní. Je to rovnaké pre všetkých štyroch. Ak niekto povie nie - je to nie," vysvetlil. Ulvaeus dodal: "Môžeme oslavovať 50 rokov skupiny ABBA aj bez toho, aby sme boli na pódiu."
Skupina ABBA, ktorú spolu s Björnom Ulvaeusom a Benny Andersson tvorili aj Agnetha Faltskogová a Anni-Frid Lyngstadová, sa medzinárodne preslávila práve po úspechu v Eurovízii v roku 1974.
Skupina predala stovky miliónov nahrávok a dostala sa na vrchol hitparád po celom svete, vrátane americkej - v roku 1977 - s piesňou Dancing Queen. Medzi jej ďalšie svetové hity patria Super Trouper, Money, Money, Money a Knowing Me, Knowing You.
V roku 1981 skupina vydala - podľa vlastných slov - posledný album a nasledujúci rok sa rozpadla. Jej úspech však pokračoval - najmä vďaka kompilácii ABBA Gold vydanej v roku 1992 a potom aj v roku 2021, keď vydali svoj prvý nový album po takmer 40 rokoch.
V Londýne tiež spustili nový koncertný formát, v ktorom vystupujú digitálne avatary - nazvané Abbatars -, ktoré hrajú ich hity a podobajú sa na členov skupiny v ich podobe z roku 1979.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová je zatiaľ s konaním novej vlády premiéra Ľudovíta Ódora spokojná. Uviedla to počas štvrtkovej diskusnej relácie TV Joj Na hrane s tým, že si uvedomuje aj to, že vo funkcii sú zatiaľ len krátke obdobie. "Venujú pozornosť témam, ktoré sú veľmi dôležité pre Slovensko," skonštatovala prezidentka.
Spokojná je zatiaľ nielen s ich odbornosťou, ale aj preto, že sa nenechávajú vtiahnuť do politických hier. Poukázala na to, že už pred vymenovaním vlády odborníkov boli terčom útokov a pokusy ich spochybnenia pokračujú aj ďalej. Čaputová pripomenula, že vláda má prvých 30 dní všetky právomoci a funguje samostatne.
Prezidentka sa vyjadrila aj k aktuálnemu dianiu v parlamentu. "Obraz, ktorý sa vysiela do spoločnosti nie je priaznivý," pripustila. Okrem toho pripomenula, že vo štvrtok vetovala dva zákony, v nasledujúcich dňoch by mala v rozhodovaní o podpise alebo vetovaní ďalších zákonov pokračovať.
K svojej opätovnej kandidatúre na post hlavy štátu sa konkrétne nevyjadrila a v diskusnej relácii neoznámila svoje konečné rozhodnutie. Poznamenala, že zatiaľ tak neurobila aj vzhľadom na vnútropolitickú situáciu v krajine. Zopakovala, že sa chce rozhodnúť zodpovedne.
Či rozhodnutie o opätovnej kandidatúre, prípadne to, že nebude opäť kandidovať, oznámi na výročie svojej inaugurácie, neuviedla. "Oznámim to v rozumnom čase," povedala.
Čaputová počula informáciu o tom, že po voľbách by mohlo dôjsť k zmene priamej voľby prezidenta. "Počula som informáciu o tomto zámere, neviem však vyhodnotiť jej pravdivosť," uviedla.
O možnej výmene šéfa Slovenskej informačnej služby Michala Aláča podľa jej slov hovorila aj s premiérom. Tvrdí, že je to otvorená otázka. "Chcem, aby mal najskôr on v tom jasno," dodala hlava štátu.
Vojenská správa ukrajinského hlavného mesta Kyjev v piatok informovala, že pri odrážaní nočného náletu boli zneškodnené "všetky vzdušné ciele" v oblasti hlavného mesta. Podľa predbežných údajov v Kyjeve nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám, informovala britská stanica BBC.
Šéf vojenskej administratívy mesta Serhij Popko pripomenul, že útok z noci na piatok bol za mesiac máj už 13. pokusom ruskej armády zasiahnuť Kyjev.
Protiletecký poplach vyhlásený v piatok okolo 02.00 h miestneho času sa spočiatku týkal väčšiny územia Ukrajiny - s výnimkou regiónov na západe štátu. Neskôr sa však sirény rozozvučali aj tam.
BBC bez uvedenia zdroja vo svojej správe uvádza, že ruská armáda najprv do útokov vyslala bezpilotné lietadlá iránskej výroby, potom riadené strely a podľa zatiaľ nepotvrdených správ následne aj balistické strely.
Hlavnému úderu bolo vystavené mesto Dnipro v centrálnej časti Ukrajiny, odkiaľ hlásili najmenej 15 výbuchov.
Nateraz nie je známe, ktoré z výbuchov možno pripísať likvidácii rakiet ukrajinskou obranou, a ktoré boli zásahmi cieľa, doplnila BBC.
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU – Pacienti sa konečne dočkali a na vyšetrenie nebudú musieť dochádzať do iných okresov.
Nové CT pracovisko Nemocnice AGEL Bánovce už spustilo skúšobnú prevádzku. Slávnostné otvorenie pracoviska sa bude konať približne v polovici júna tohto roku.
Nachádza sa v priestoroch bývalého archívu na prízemí nemocnice. „Nemocnica tak výrazným spôsobom postúpi v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti,“ uviedla hovorkyňa bánovskej nemocnice Martina Pavlíková. CT pracovisko totiž prinesie pokročilú diagnostickú metódu.
„Priestory prešli kompletnou rekonštrukciou a v týchto dňoch dolaďujeme už len posledné detaily, prebieha inštalácia nábytku, interiérové a exteriérové značenie a podobne. Vďaka tomu, že sa všetko podarilo dokončiť včas, mohla byť už v pondelok 22. mája spustená skúšobná prevádzka,“ osvetlil Vladimír Záborský, námestník riaditeľa pre ekonomiku, technické a prevádzkové činnosti.
V okrese Bánovce nad Bebravou, do ktorého spadá približne 40 000 obyvateľov, doposiaľ CT pracovisko chýbalo. „Pacienti museli na vyšetrenia dochádzať do okolitých okresov, v prípade hospitalizovaných či imobilných pacientov situáciu ešte komplikovala nutnosť prevozu. Teší ma, že sa nám v rámci nemocnice podarilo vytvoriť podmienky na vznik moderného pracoviska, ktoré prinesie do regiónu kvalitnú diagnostickú zobrazovaciu techniku a skráti čakacie doby na CT vyšetrenie,“ ozrejmila situáciu Mina Bobocká, riaditeľka Nemocnice AGEL Bánovce.
„Okrem diagnostických vyšetrení v oblasti hlavy, krku, hrudníka, brucha, malej panvy, muskuloskeletálneho systému, angiografie, kolonografie, enteroklýzy a HRCT pľúc, budú na pracovisku aplikovať aj liečebné metódy, napríklad periradikulárnu terapiu či ozonoterapiu,“ uzavrela Pavlíková. Pre pacientov z Bánoviec nad Bebravou a prislúchajúceho okolia je to určite pozitívna správa.
Zdroj: TS Nemocnica AGEL Bánovce
Nové CT pracovisko už aj v Bánovciach. Foto: Nemocnica AGEL BánovceZariadenie nainštalované. Foto: Nemocnica AGEL BánovceBánovčania už nebudú musieť na CT vyšetrenie dochádzať do iných miest. Foto: Nemocnica AGEL Bánovce
Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk sa vo štvrtok snažil zmierniť konflikt s Poľskom o masakri vo Volyňskej oblasti počas druhej svetovej vojny. V poľskom parlamente predniesol príhovor a vyjadril v ňom hlbokú sústrasť rodinám vyvraždených Poliakov. TASR informuje podľa agentúr DPA a PAP.
"Rozumieme vašej bolesti nad stratou vašich drahých. Vyjadrujem hlbokú sústrasť všetkým rodinám zasiahnutým vtedajšími udalosťami vo Volyni a ich potomkom," povedal Stefančuk.
Zástupca poľskej vlády Lukasz Jasina minulý týždeň vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby sa Ukrajina verejne ospravedlnila za masakre, ktoré vyvrcholili v júli 1943
Poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau po príhovore Stefančuka vyhlásil, že prejav ukázal, že Poliaci a Ukrajinci sú "na dobrej ceste k uzmiereniu". "Počuli sme, čo sme chceli počuť. Myslím, že to bol veľmi dobrý prejav," povedal Rau.
Masakre v oblasti Volyň a vo východnej Haliči v rokoch 1943-45 páchali bojovníci Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), pričom vyvraždili asi 100-tisíc Poliakov. Ich úmyslom bolo pomôcť presadiť ukrajinské nároky na toto územie zlikvidovaním tamojšieho poľského obyvateľstva a vyvolať povstanie proti okupačným nemeckým silám.
Mnohé obete nahnali v ich dedinách do kostolov a podpálili ich. Pri následných odvetách zomrelo odhadom 20-tisíc Ukrajincov. Poľsko si tento rok pripomína 80. výročie masakrov.
Minulý týždeň hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Jasina vyzval v interview Zelenského na ospravedlnenie, čo vyprovokovalo reakciu ukrajinského veľvyslanca vo Varšave Vasyla Zvaryča. "Každý pokus diktovať ukrajinskému prezidentovi alebo Ukrajine, čo máme robiť, pokiaľ ide našu vzájomnú minulosť, je neprijateľný a nešťastný," napísal Zvaryč v tvíte. Neskôr ho vymazal a naznačil, že Ukrajina je otvorená dialógu o tejto téme.
Poľsko je napriek komplikovanej vzájomnej histórii jedným z najsilnejších podporovateľov Ukrajiny už od začiatku ruskej invázie. Poskytlo tiež útočisko pre asi 1,6 milióna ukrajinských utečencov pred vojnou.
Do brán pred vstupom na ulicu Downing Street v centre Londýna, kde sa nachádza sídlo britského premiéra, vo štvrtok narazilo auto. Zranených nehlásili. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Londýnska Metropolitná polícia uviedla, že na mieste zadržala osobu pre podozrenie z trestného činu poškodzovania a nebezpečnej jazdy.
Britský premiér Rishi Sunak bol v tom čase vo svojom úrade na známej adrese Downing Street číslo 10.
Polícia necelé dve hodiny po zrážke zrušila kordóny, ktoré vytvorila v londýnskej štvrti, kde sídli viacero vládnych úradov. Protiteroristická polícia zatiaľ nebola prizvaná k vyšetrovaniu prípadu.
Na videozázname zverejnenom na sociálnych sieťach vidno, ako pomaly idúce auto mieri priamo k bránam cez ulicu Whitehall, ktorá sa zvyčajne hemží štátnymi zamestnancami a turistami.
Bezprostredne nebolo jasné, či vodič do brán narazil úmyselne. Polícia uviedla, že okolnosti vyšetruje.
Stanica BBC zverejnila fotografiu, na ktorej muža so spútanými rukami odvádzajú z miesta policajti.
Prístup verejnosti na ulicu Downing Street je obmedzený a ťažké oceľové brány neustále chránia ozbrojení policajti.
Brány boli postavené v roku 1989 v reakcii na hrozby militantov Írskej republikánskej armády (IRA), ktorá tam v roku 1991 odpálila tri mínometné granáty. Jeden z nich explodoval v záhrade vládneho sídla, pričom vo vnútri vtedajší premiér John Major viedol zasadnutie kabinetu. Traja policajti a štátny zamestnanec utrpeli ľahké zranenia.
Európska únia počas štvrtkového stretnutia s osobitným čínskym vyslancom vyjadrila očakávania, že Peking vyvinie tlak na Rusko, aby zastavilo krviprelievanie na Ukrajine a stiahlo odtiaľ svoje vojská. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Osobitný predstaviteľ čínskeho ministerstva zahraničných vecí pre eurázijské záležitosti Li Chuej sa v Bruseli stretol s vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničnú politiku Enriquom Moraom.
Kyjev a jeho európski podporovateľa odovzdali čínskemu vyslancovi počas stretnutí koordinované správy, že chcú, aby Peking využil svoj vplyv na presadenie ukončenia vojny. Li Chuej odcestuje do Moskvy v piatok.
Počas rozhovorov EÚ "privítala" minulotýždňovú návštevu čínskeho vyslanca v Kyjeve a telefonát čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
"Obe strany diskutovali o ruskej agresívnej vojne proti Ukrajine a o spôsoboch presadzovania spravodlivého a udržateľného mieru," uvádza sa vo vyhlásení EÚ.
Mora "zdôraznil, že Ukrajina uplatňuje svoje právo na sebaobranu, a že Európska únia sa zaviazala dlhodobo podporovať Ukrajinu".
EÚ očakáva, že Čína ako člen Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) bude pracovať na "okamžitom a bezpodmienečnom stiahnutí všetkých síl a vojenského vybavenia z celého územia Ukrajiny".
Gréckej europoslankyni Eve Kailiovej, tvári korupčného škandálu "Katargate", dovolili dať si dole elektronický náramok a prepustili ju z domáceho väzenia. Na súdny proces bude čakať na slobode. Vo štvrtok to oznámila belgická prokuratúra, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP.
Kailiovú zatkla vlani v decembri belgická polícia pre podozrenie z korupcie v Európskom parlamente (EP). V apríli ju prepustili do domáceho väzenia. Všetky obvinenia grécka politička odmieta.
Hovorca belgickej federálnej prokuratúry Eric Van Duyse uviedol, že vyšetrujúci sudca rozhodol, že pohyb bývalej podpredsedníčky Európskeho parlamentu Kailiovej "už nie je potrebné" kontrolovať. Vyšetrovanie podľa neho pokračuje.
V rámci belgického vyšetrovania boli zatknutí a obvinení aj ďalší európski politici a asistenti europoslancov. V súčasnosti už všetkých okrem jedného prepustili z domáceho väzenia.
Vyšetrovatelia uvádzajú, že belgický bývalý poslanec europarlamentu Antonio Panzeri, ktorý s vyšetrovateľmi spolupracuje, riadil zločineckú skupinu. Jej cieľom bolo za úplatky presadiť záujmy Kataru a Maroka. Vlády oboch krajín popreli, že v tom hrali nejakú rolu.
Škandál vypukol vlani v decembri, keď polícia podnikla v Bruseli niekoľko razií a zhabala najmenej 1,5 milióna eur v hotovosti uložených v kufroch a batohoch.
Kailiová (44) je niekdajšia grécka televízna moderátorka a v europarlamente bola stúpajúcou hviezdou. Bola podpredsedníčkou EP za socialistickú frakciu.
Zostáva členkou europarlamentu a vyhlásila, že sa zrejme pokúsi do práce vrátiť. Funkciu podpredsedníčky EP jej odobrali a vylúčili ju aj z jej politickej frakcie.
Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili aktuálnu 90. schôdzu skôr. O prerokovaných desiatkach návrhov nehlasovali, čo odklepli poslanci naprieč takmer celým politickým spektrom. Podľa slov predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) ich presunú na ďalšiu riadnu schôdzu, tá sa má začať 13. júna. OĽaNO to hodnotí ako krivdu a "zarezanie" svojich iniciatív.
Návrh na ukončenie schôdze predložila šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová. Za hlasovalo 89 zo 135 prítomných poslancov, proti bolo 41 poslancov, traja sa zdržali a dvaja nehlasovali.
Ukončenie schôdze podporila nevšedná koalícia strán Sme rodina, SaS, PS, Republika, Hlas a Smer, pričom proti boli iba poslanci OĽaNO, ĽSNS a niektorí nezaradení zákonodarcovia.
Zemanová pri návrhu argumentovala situáciou v pléne. Poslanci mali o prerokovaných bodoch z uplynulých dní hlasovať o 17.00 h. V úvode hlasovania však do programu pribudol nový bod, a to uznesenie k hlasovacím právam SR v inštitúciách Európskej únie (EÚ). Následne schôdzu prerušili, aby mohol zasadnúť výbor. Po prestávke už plénum o uznesení nerokovalo a schôdzu poslanci ukončili.
Vraj panoval totálny chaos
Šéfka klubu SaS hovorí o totálnom chaose v pléne. Po ukončení rokovania vysvetlila, že pri novom uznesení nie je známy možný vplyv na fungovanie vlády. Argumentuje aj presunom niektorých bodov ako úprava paragrafu 363, životných partnerstiev či novela zákona o turistických trasách. Zároveň poukázala na vplyv niektorých návrhov na štátny rozpočet.
Predseda parlamentu považuje za dobré, že do programu zaradili nové uznesenie. Dodal, že sa o ňom ešte bude rokovať a dá sa ním do budúcna zabrániť niektorým problémom. Keďže sa o viacerých bodoch nehlasovalo, podľa neho sa uchránil aj štátny rozpočet. Prvé čítania o viacerých bodoch sa presunú na júnovú schôdzu, ktorá je poslednou riadnou schôdzou tohto volebného obdobia.
Kollár naznačil aj možné iniciatívy niektorých poslancov na zvolanie mimoriadneho rokovania k zákonom, aby sa ešte stihli schváliť do volieb. V lete sa však plánuje aj rekonštrukcia a výmena hlasovacích zariadení v pléne NR SR. Podotkol, že mimoriadne rokovania by sa tak konali v historickej budove NR SR a hlasovalo by sa aklamatívne.
OĽaNO sa hnevá
Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič s predčasným ukončením schôdze nesúhlasí. „Nebol tam podľa mňa žiadny chaos, len niekomu sa chcelo silou-mocou ublížiť hnutiu OĽaNO, lebo my sme tam mali asi 40 návrhov zákonov," komentoval.
Nespokojný bol aj predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. „Práve teraz SaS, PS, Demokrati, Sme rodina spolu so Smerohlasom a Republikou zarezali schôdzu," napísal na sociálnej siete s tým, že pochovali nádej na zmenu paragrafu 363 trestného poriadku.
„Beriem to aj osobne – od rána do večera sa zúčastňujem na rokovaniach, vybavujem veci, predkladám zákony, pomáham, ako sa dá a niektorí ľudia sa tvária, že im je v robote dlho, sú nervózni, ak dlhšie trvá rozprava a hovoria si, že sú normálni, ale normálni ľudia sa predsa práci nevyhýbajú a nerobia podrazy," posťažoval sa na Facebooku poslanec OĽaNO Marek Ševčík.
Fico to považuje za správne
Líder Smeru-SD Robert Fico považuje rozhodnutie prerušiť schôdzu v tomto okamihu za správne. „Keď treba, sme pripravení aj skôr rokovať, ako je riadna schôdza v júni. Nech vyberú zákony, ktoré sú pre Slovensko dôležité," skonštatoval s tým, že na schôdzi sa namiesto vážnych problémov riešili iba individuálne problémy poslancov.
Nezaradený poslanec a expremiér Eduard Heger skonštatoval, že kľúčové boli vládne návrhy. „Tie najdôležitejšie boli odrokované. Zarezali sme kampaňové návrhy, lebo sme ich nepovažovali za správne," podotkol.
Poslanci mali v závere 90. schôdze rozhodnúť napríklad o zakotvení práva na hotovosť v Ústave SR, voľných nedeliach, pomoci tehotným matkám či o uznesení, podľa ktorého by vláda musela predložiť návrh štátneho rozpočtu v skoršom termíne. Hlasovať malo plénum aj o posunutí viacerých návrhov do druhého čítania. Napríklad o úprave paragrafu 363 trestného poriadku, o fungovaní obecných polícií a ďalších.
Maďarsko nevníma Čínu ako riziko či hrozbu, ale ako štát, s ktorým spolupráca prináša mnohé výhody. Európska únia by sa preto mala namiesto rivality zamerať na vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a výhodách. Vo štvrtok to vyhlásil v Bruseli minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Na tlačovej konferencii na ministerskom zasadnutí Rady EÚ pre obchodné záležitosti šéf maďarskej diplomacie uviedol, že väčšina členských štátov EÚ vníma hospodársku spoluprácu s Čínou ako hrozbu, pričom Maďarsko zastáva iný postoj.
Návrh jedenásteho balíka sankcií voči Rusku označil Szijjártó za veľmi nebezpečný, pretože by sa dotkol aj ôsmich čínskych firiem. Peking na to podľa jeho slov rázne zareaguje, čo by vyvolalo spätnú reakciu a táto negatívna špirála by bola mimoriadne škodlivá.
Americký prezident Joe Biden a republikánsky predseda americkej Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy sa údajne blížia k dohode o dlhovom strope USA. Podľa zdroja oboznámeného s rozhovormi obe strany vraj delí od dohody len 70 miliárd USD (65,21 miliardy eur) na diskrečné výdavky. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Výsledkom rokovaní má byť zoštíhlená dohoda s niekoľkými kľúčovými číslami namiesto stovky strán dlhého návrhu zákona, keďže by zákonodarcom mohlo trvať niekoľko dní, kým by ho prečítali a schválili, uviedla ďalšia osoba informovaná o rokovaniach.
Očakáva sa, že vyjednávači stanovia maximálne hodnoty pre nepodstatné, diskrečné výdavky, pričom nechajú na zákonodarcoch, aby v nasledujúcich mesiacoch doladili detaily prostredníctvom bežného procesu prideľovania prostriedkov, uviedol jeden zo zdrojov.
V roku 2022 dosiahli diskrečné výdavky USA 1,7 bilióna USD, čo bolo 27 % z celkovo vynaložených 6,27 bilióna USD, podľa federálnych údajov. Približne polovica z toho išla na obranu, čo je oblasť, o ktorej republikáni povedali, že ju nebudú okresávať.
Podľa AP republikáni sa do poslednej chvíle snažia presadiť svoje požiadavky. USA pritom čaká predĺžený prázdninový víkend len niekoľko dní predtým, ako by mohli čeliť bezprecedentnej platobnej neschopnosti, ktorá by mohla uvrhnúť globálnu ekonomiku do chaosu.
McCarthy povedal, že nariadil svojmu vyjednávaciemu tímu, aby "pracoval 24 hodín denne a sedem dní v týždni na vyriešení problémov".
Republikáni požadujú rázne škrty vo výdavkoch, zatiaľ čo demokrati sú proti.
Zákonodarcovia by sa pritom mali vrátiť do práce až v utorok 30. mája, len dva dni pred 1. júnom, keď by podľa ministerky financií Janet Yellenovej mohla USA začať dochádzať hotovosť na zaplatenie účtov. Agentúra Fitch medzitým umiestnila rating Spojených štátov ako emitenta dlhodobých záväzkov v zahraničnej mene do režimu sledovania. A varovala pred jeho možným znížením pre handrkovanie a "politikárčenie" v súvislosti so zvýšením dlhového stropu.
Rusko už začalo s presunom taktických jadrových zbraní do Bieloruska. Uviedol to vo štvrtok bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, informuje TASR na základe správy televízie Sky News.
Vyjadrenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako ministri obrany oboch krajín podpísali dokument o umiestnení ruských taktických jadrových zbraní na území Bieloruska.
Príslušnú dohodu oznámil ruský prezident Vladimir Putin v marci. Ruský minister obrany Sergej Šojgu ju odôvodnil „mimoriadne prudkým vystupňovaním hrozieb na západných hraniciach Ruska a Bieloruska".
Šojgu vo štvrtok podľa štátnej tlačovej agentúry TASS zopakoval, že Moskva si ponechá kontrolu nad jadrovými zbraňami aj všetkými rozhodnutiami o ich použití.
Potvrdil tiež, že bieloruským ozbrojeným silám odovzdali rakety Iskander-M, ktoré môžu niesť konvenčné i nukleárne hlavice, pričom niektoré lietadlá Su-25 upravili na možné použitie jadrových zbraní. „Bieloruskí vojaci dostali potrebný výcvik v ruských výcvikových strediskách," povedal Šojgu.
NATO uviedlo, že v súvislosti s dohodou Ruska s Bieloruskom nevidí potrebu upravovať svoje plány v oblasti jadrových zbraní. Nukleárnu rétoriku Putina však označuje za nebezpečnú a nezodpovednú.
Taktické jadrové zbrane sú určené na použitie na bojisku a v porovnaní so strategickými nukleárnymi zbraňami, ktoré sú schopné zničiť celé mestá, majú relatívne krátky dosah a nižšiu účinnosť. Rusko nezverejnilo, koľko taktických jadrových zbraní má.
Slovenská sporiteľňa (SLSP) zvyšuje úrokové sadzby úverov na bývanie. Zároveň pokračuje vo zvyšovaní úrokov na depozitách. Vo štvrtok o tom informoval Lukáš Havlík zo SLSP. Slovenská sporiteľňa je bankou, ktorá poskytuje vôbec najviac úverov na bývanie na našom trhu.
Havlík odôvodnil, že banka od júna mení úrokové sadzby úverov na bývanie z dôvodu vývoja na medzibankovom trhu. Keďže krivka nákladov je inverzná, cena za krátke peniaze je vyššia než za dlhodobé.
Ročné úrokové sadzby úveru na bývanie budú pri jednoročnej a trojročnej fixácii vo výške od 4,49 percenta (doteraz to bolo 4,19 percenta) a v prípade päťročnej fixácie budú začínať tiež od 4,49 percenta (z pôvodných 4,29 percenta). Pri desaťročnej fixácii to bude najmenej 4,69 percenta (z 4,49 percenta) a v prípade 15-ročnej fixácie budú od 4,89 percenta (z 4,89 percenta), vyčíslil Havlík. Ide o sadzby po zohľadnení zvýhodnenia v rámci programu Výhodný súčet.
Banka od júna zvyšuje aj úrokové sadzby na sporení, termínovaných a kombi vkladoch o 0,5 percenta ročne. Klienti pri kombi vkladoch vedia získať v prvom roku štyri percentá ročne, vyčíslil Havlík.
Doplnil, že pri jednoročnej a dvojročnej viazanosti v prípade termínovaných vkladov bude úroková sadzba jedno percento. Pri trojročnej viazanosti to bude 1,5 percenta.
"Ak budú klienti spĺňať podmienky programu Lepšie úroky, získajú na 12- a 24-mesačnej viazanosti 1,5 peecenta ročne a dve percentá pri 36-mesačnej viazanosti. Ďalšie pol percento môžu získať klienti, ktorí si zrušia vkladnú knižku a zriadia si nový termínovaný vklad," uviedol Havlík. Úroky na sporení banka zvyšuje tak, že sadzbou 0,5 percenta ročne bude úročiť zostatok do 10-tisíc eur a zvyšnú časť sadzbou 0,01 percenta ročne.
"Dvanásťmesačná viazanosť bude po novom atraktívnejšia a pridávame aj novú, 24-mesačnú viazanosť, aby mali klienti väčší výber," uviedol člen predstavenstva banky Juraj Barta, ktorý je zodpovedný za retailové bankovníctvo. "Počet ľudí, ktorí si berú dnes hypotéku, je však oproti klientom so sporením či vkladmi podstatne menší. Viac ľudí teda bude benefitovať zo súčasnej zmeny, je ich viac ako 500-tisíc," vysvetľuje.
Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič vyzval predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, aby oznámil orgánom činným v trestnom konaní (OČTK) meno vraha novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Poukázal pritom na Ficove slová na mítingu Smeru v Nitre v roku 2022, z ktorých má vyplývať, že vraha pozná.
"Ak ste pred 390 dňami povedali, že viete, kto je vrah, mali ste povinnosť konať a oznámiť meno vraha orgánom činným v trestnom konaní," skonštatoval Matovič na štvrtkovej tlačovej konferencii. Pripomenul Ficove verejné slová na mítingu: "Nenechajme si zobrať pravdu o Kuciakovi. A my raz povieme, kto Kuciaka zabil. A budú všetci šokovaní, kto Kuciaka zabil."
Matovič sa tiež ohradil proti vyjadreniam zástupcov Smeru na štvrtkovej tlačovej konferencii, kde sa podľa neho snažili nehoráznym spôsobom podsúvať verejnosti rôzne vyšetrovacie verzie, kto by miesto Mariana Kočnera mal byť objednávateľom vraždy.
TRENČÍN – Krajský súd v Trenčíne dnes potvrdil 25-ročný trest odňatia slobody pre 70-ročného Pavla D. z Brestovca (okres Myjava) za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Stotožnil sa tak s rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, ktorý pri svojom rozhodovaní uplatnil zásadu „trikrát a dosť“. Obžalovaný bol totiž v minulosti právoplatne odsúdený nielen za zločin týrania, ale dokonca aj za dokonaný trestný čin vraždy.
Za vraždu vlastného syna spred dvadsiatich rokov Pavlovi D. vymerali nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvanásť a pol roka. V novembri 2009 ho podmienečne prepustili na slobodu, pričom mu určili skúšobnú dobu piatich rokov. Na slobode bol však len tri roky. V skúšobnej dobe sa neosvedčil a takmer štvorročný zvyšok trestu si nakoniec musel aj tak odsedieť. To sa však stalo až po tom, čo ho novomestský okresný súd odsúdil na päťročný trest odňatia slobody za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby.
Ani zo sedemnástich rokov strávených za mrežami sa však Pavol D. nepoučil a minulý rok v januári skončil opäť v policajných putách. Obžaloba hovorí o opakovaných vyhrážkach a konfliktoch s manželkou. „Vyhrážal sa jej zabitím so slovami, že ju hodí o zem, až bude zem hrýzť, že jej rozreže brucho, vyberie črevá, rozštvrtí a hodí do Dunaja. Neustále ju kontroloval a upodozrieval z nevery, nedôvodne obmedzoval v prístupe k majetku,“ píše sa v obžalobe.
Polícia zdokumentovala dve fyzické napadnutia – v júli 2021 a vlani v januári. Pri tom prvom manželke spôsobil otras mozgu a pri druhom pomliaždeniny hlavy, zlomeninu nosa, pomliaždeniny na krku, chrbte, hrudníku a rukách.
Sedemdesiatnik sa voči rozsudku odvolal s tým, že celé obvinenie bolo zinscenované zo strany jeho manželky. „Skutkové tvrdenia sa nezakladajú na pravde a neboli mi dokázané. V inkriminovaný januárový deň som svoju manželku ani nevidel. Dokonca som v ten deň spadol na zľadovatených schodoch a poranil som si obidve ruky, takže by som s nimi ani nedokázal manželku udrieť, ako to tvrdí,“ uviedol Pavol vo svojom odvolaní. Priamo pred predsedom odvolacieho senátu potom ešte svoju záverečnú reč zhrnul do štyroch slov: "Ja som nič neurobil!"
Prokurátor žiadal odvolanie zamietnuť ako nedôvodné, naopak, obhajca žiadal Pavla oslobodiť spod obžaloby, prípadne vec vrátiť na opätovné posúdenie okresného súdu. Podľa jeho slov bola v konaní porušená zásada spravodlivosti, keďže súd zamietol predložiť viacero dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaného. Krajský súd však nakoniec označil rozsudok prvostupňového súdu za zákonný a potvrdil pre Pavla D. 25-ročný trest, pričom jeho rozsudok už je právoplatný.
Spojené štáty dúfajú, že výcvik ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 americkej výroby začne v nasledujúcich týždňoch. Vo štvrtok to uviedol americký minister obrany Lloyd Austin pred začiatkom videokonferencie Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny, informuje TASR podľa správy agentúry AP.
Vojenskí predstavitelia krajín, ktoré podporujú Ukrajinu, majú na virtuálnej schôdzke rokovať aj o tom, ktoré krajiny poskytnú Ukrajine stíhačky F-16, alebo ako a kde bude prebiehať výcvik jej pilotov.
Ukrajinskí predstavitelia majú na videokonferencii informovať o priebehu bojov vrátane prípravy očakávanej protiofenzívy. Spojenci budú diskutovať aj o spôsoboch ďalšej vojenskej podpory pre Ukrajinu.
„Budeme musieť ísť hlbšie a budeme musieť pokračovať v hľadaní kreatívnych spôsobov, ako posilniť naše priemyselné kapacity... V stávke je veľa, no naša vôľa je silná" povedal Austin.
Súhlas pre výcvik ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 dal minulý týždeň americký prezident Joe Biden. Tým sa položil základ pre ich prípadné poskytnutie Ukrajine.
„Dúfame, že tento výcvik sa začne v nasledujúcich týždňoch," povedal Austin. Tento krok podľa jeho slov „z dlhodobého hľadiska ešte viac posilní a zlepší spôsobilosti ukrajinských vzdušných síl". „Toto nové spoločné úsilie vysiela silné posolstvo o našej jednote a našom dlhodobom záväzku k ukrajinskej sebaobrane," dodal.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v utorok povedal, že v Poľsku sa výcvik ukrajinských pilotov pre stíhačky F-16 už začal. Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak však následne uviedol, že výcvik je stále len v prípravnej fáze.
Ukrajina žiada o moderné západné stíhačky už niekoľko mesiacov, Spojené štáty to však dlho odmietali pre obavy z eskalácie napätia s Ruskom.
Hovorca Pentagónu Par Ryder tento týždeň povedal, že rozhodnutie USA o výcviku ukrajinských pilotov je súčasťou dlhodobého záväzku na splnenie budúcich vojenských potrieb Ukrajiny. Stíhačky podľa jeho slov nebudú pri plánovanej protiofenzíve relevantné.
Strana Smer-SD spochybňuje vyšetrovanie vraždy novinára Jána Kuciaka. Polícia sa podľa nej nezaoberala podozreniami o možnom zapojení daňových podvodníkov, o ktorých Kuciak písal. Predseda strany Robert Fico a člen predsedníctva Robert Kaliňák o tom informovali na štvrtkovej tlačovej konferencii.
"Aj vrah Andruskó bol napojený priamo svojím živobytím na skupiny okolo DPH. Tie skupiny sa zhodujú aj s niektorými menami dnešných kajúcnikov," skonštatoval Kaliňák.
Advokát neprávoplatne oslobodeného Kočnera Marek Para v súvislosti s vraždou novinára Jána Kuciaka spresnil, že polícia nepreverovala vyšetrovaciu verziu, podľa ktorej v mäsokombináte vo Veľkej Mači, teda v obci, kde zavraždený býval, prebiehala legalizácia príjmov z trestnej činnosti. Podľa neho totiž pôsobila na južnom Slovensku organizovaná skupina takzvaných DPH-čkarov, ktorá mala napojenie aj na násilnú zločineckú skupinu sátorovcov.
„Podľa výpovedí relevantných svedkov mali byť zapojení do rôznych DPH podvodov a mali mať na svedomí aj vraždu advokátky, ktorá chcela o týchto podvodoch vypovedať," povedal Para s tým, že ide o zavraždenú advokátku Ľubicu Kolesárovú.
Zároveň vyhlásil, že existuje podozrenie, že skupina mala prepojenie na vykonávateľov vraždy Kuciaka. Odsúdený Zoltán Andruskó by však podľa Paru nikdy nezískal od orgánov činných v trestnom konaní toľko výhod, keby nevypovedal proti Kočnerovi, ale vypovedal by „o svojej kriminalite a reálnom pozadí vraždy Kuciaka, prípadne objednávky vrážd prokurátorov".
Podľa Roberta Fica je preukázané, že špeciálny prokurátor Daniel Lipšic komunikoval a stretával sa s neprávoplatne odsúdenou Alenou Zsuzsovou. To podľa neho dokazuje komunikácia z roku 2012, ako aj vyjadrenia Zsuzsovej na súde v roku 2020. Na pojednávaní totiž obžalovaná Lipšicovi, ktorý bol v tej dobe právny zástupca Kuciakovcov, tykala. „Neskôr na pojednávaní v roku 2023 vypovedala, že sa s ním poznala, že sa s ním stretávala, že sa jej dotýkal," uviedol Fico.
Z týchto dôvodov, alebo napríklad aj pre okolnosti vraždy Ernesta Valka, kde Lipšic, napriek tomu, že sa so zavraždeným poznal, neskôr zastupoval jedného z páchateľov, ktorí vnikli do domu advokáta, by sa podľa Fica mal špeciálnym prokurátorom zaoberať Národný bezpečnostný úrad.
Fico tiež poukázal na prepojenie viacerých káuz na Lipšica. Hovoril napríklad o snahe „nalepiť“ vraždu Kuciaka na stranu Smer, v ktorej Lipšic zastupoval poškodených, a mal tak prístup do spisu. Viackrát doň spolu s advokátom Romanom Kvasnicom nahliadal, čoho výsledkom podľa predstaviteľov Smeru bolo, že sa výňatky zo spisu objavili v niektorých médiách.
„Všade, kde sa pozriete, je Lipšic. Čo ešte máme urobiť, aby sme sa zbavili tohto monštra?“ spýtal sa Fico.
Dôvodom zvýšenia transparentnosti volieb novelou zákona o podmienkach výkonu volebného práva nebola snaha vyvolávať obavy z manipulácie volieb, ale potreba reagovať na znepokojenie, ktoré už vo verejnosti bolo. V TASR TV to povedal predseda mimoparlamentného hnutia a europoslanec Milan Uhrík.
Vzhľadom na turbulentný politický vývoj na Slovensku za posledné tri roky podľa neho mnohí občania chceli, aby bolo prijaté nejaké opatrenie ako prevencia pred možnosťou manipulácie volieb. Poslanci preto podľa Uhríka v Národnej rade (NR) SR presadili návrh, aby sa zápisnice z volebných komisií zverejňovali a ich originály mohli členovia komisií fotografovať. „Návrh predsa nemôže prekážať žiadnemu politikovi, ktorý dbá na transparentnosť. Sú to verejné voľby," tvrdí Uhrík. Poznamenal, že fotografie originálu zápisnice tak bude možné kedykoľvek porovnať so zverejnenou zápisnicou.
Nezaradený poslanec z hnutia Republika Eduard Kočis chcel podľa neho novelu zákona vylepšiť pozmeňujúcimi návrhmi, jeden z nich napríklad špecifikoval lehotu, v ktorej majú byť zápisnice zverejnené. V parlamente však podľa Uhríka v dôsledku nedorozumenia nenechali o pozmeňujúcich návrhoch hlasovať. „Spravodajkyňa nemala v papieroch zaradené, aby dala hlasovať o pozmeňovacích návrhoch nášho poslanca Kočiša. A keď to tam nemala napísané, tak to odmietla spraviť," dodáva Uhrík s tým, že o poslaneckých pozmeňujúcich návrhoch sa nehlasovalo možno po prvýkrát v histórii Národnej rady SR.
Bez ohľadu na to je podľa neho novela zákona funkčná a účinná. „Zákon je platný, účinný a podpísaný prezidentkou a samosprávy majú jasnú povinnosť zverejňovať zápisnice z okrskových volebných komisií. Budú ich zverejňovať a budeme to kontrolovať," tvrdí Uhrík.
Na margo rozhodnutia prezidentky Zuzany Čaputovej zrušiť poverenie dočasnej vláde Eduarda Hegera Uhrík reagoval, že bolo správne, ale prišlo neskoro. Nesúhlasí ani so spôsobom kreovania vlády odborníkov Ľudovíta Ódora. „To nie je úradnícka vláda v pravom slova zmysle, ale progresívna vláda Zuzany Čaputovej," vyhlásil.
Pripomenul, že prezidentka nerokovala s predstaviteľmi politických strán o tom, aká by vláda mala byť. „Mlčala pol roka a potom zrazu vytiahla nejaké mená a predstavila ich verejnosti ako hotovú vec. Niektorým spriazneným stranám niečo naznačila, ale žiadnu verejnú diskusiu to nepripomínalo," konštatoval.
Za týchto okolností by podľa neho bolo zrejme najschodnejším riešením, ak by vláda pokračovala bez dôvery parlamentu. Nezaradení poslanci z hnutia Republika podľa neho dôveru vláde nevyslovia, naopak, chceli by iniciovať uznesenie parlamentu, ktorým ju NR SR zaviaže neprekračovať svoje kompetencie. „Ani predchádzajúca dočasná vláda Eduarda Hegera nemala právo robiť závažné rozhodnutia a robila ich. Prijímali rozhodnutia, na ktoré už ako odvolaná vláda nemali kompetencie. Nehovorím, že to tak bude robiť aj nová vláda, ale také riziko tu je," uzavrel Uhrík.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí veľvyslancom Nemecka, Švédska a Dánska vyjadrilo nesúhlas s „nedostatočnými výsledkami" vyšetrovania minuloročných výbuchov na plynovodoch Nord Stream. Ruské ministerstvo zahraničných vecí o predvolaní veľvyslancov informovalo vo štvrtok, uvádza TASR na základe správy agentúry Reuters.
Doteraz nevysvetlené výbuchy poškodili 26. septembra 2022 tri z celkovo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré vedú z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora.
K výbuchom došlo vo výlučných ekonomických zónach Švédska a Dánska. Obe krajiny tvrdia, že útoky boli úmyselné, no zatiaľ nevedia, kto je za ne zodpovedný. Incident spolu s nimi vyšetruje aj Nemecko.
Ruská diplomacia vo vyhlásení obvinila všetky tri krajiny zo snahy o utajenie, kto za výbuchmi stojí a nie je spokojná s tým, že pri vyšetrovaní nespolupracujú s Ruskom.
„Bolo poznamenané, že tieto krajiny nemajú záujem zistiť skutočné okolnosti tejto sabotáže. Naopak, odďaľujú svoje úsilie a snažia sa utajiť stopy a skutočných páchateľov zločinu, za ktorým podľa nás stoja dobre známe krajiny," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí. Podľa neho nie je náhodou, že nepravdepodobné verzie toho, čo sa stalo, unikajú do médií, v rámci pokusu o „zamútenie vody".
Spojené štáty a Severoatlantická aliancia označili výbuchy na plynovodoch Nord Stream za sabotáž. Rusko tvrdí, že za explóziami stojí Západ.
Ruská diplomacia zvrdí, že Moskva sa bude i naďalej snažiť zabezpečiť, aby Nemecko, Dánsko a Švédsko viedli objektívne vyšetrovanie za účasti Ruska.
Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič sa poslancovi strany Smer Ľubošovi Blahovi za svoj výrok o mydlení barana ospravedlní, keď o tom dostane „papier od súdu". Šéf Obyčajných to uviedol na tlačovej konferencii.
Tvrdí však, že nič také dosiaľ nedostal a o tomto rozhodnutí súdu vie zatiaľ len z médií. Dodal, že v momente, keď takéto rozhodnutie dostane, ho vykoná, ale s jeho vlastným dodatkom, ktorý podľa neho bude iniciátor ľutovať. „Verte tomu, že sa na to teším. A ešte to bude Blahovi ľúto," povedal Matovič.
Krajský súd v Trnave definitívne rozhodol v civilnom spore Blahu a Matoviča o ochranu osobnosti a poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Hovorkyňa Krajského súdu v Trnave Jana Kondákorová agentúre SITA potvrdila, že rozsudok bol procesným stranám doručený a je právoplatný.
Lídrovi OĽaNO súd prikázal ospravedlniť sa na nadchádzajúcej schôdzi Národnej rady SR Blahovi za nepravdivé výroky na jeho adresu. Súd určil aj presné znenie ospravedlnenia, ktoré má Matovič na pôde parlamentu predniesť. Blaha zažaloval Matoviča za výrok z 24. septembra 2020, keď v pozícii predsedu vlády na pôde parlamentu počas Hodiny otázok hovoril o informácii, ktorú dostal e-mailom a podľa ktorej Blaha ešte ako študent preskočil plot záhrady a „mydlil barana“. Reagoval tak na vystúpenie Blahu, ktorý hovoril o Matovičovej manželke ako o „bielej kobyle“. Okrem ospravedlnenia bude Matovič platiť aj trovy konania.
Mimoparlamentná SNS už nebude pokračovať v rokovaniach s inými subjektami o pripojení sa na spoločnú kandidátnu listinu do parlamentných volieb. TASR o tom informoval predseda strany Život-NS a nezaradený poslanec Tomáš Taraba.
SNS sa tak podľa Tarabových slov rozhodla po dohode so stranami Život-NS, Slovenský patriot a Národná koalícia, s ktorými už sa na spoločnom postupe dohodla. „Ďalšie rokovania sa už budú viesť len s jednotlivými osobnosťami verejného a spoločenského života, medzi ktorými sú okrem iných aj Martina Šimkovičová a Ján Baránek," uviedol Taraba.
Národniari už avizovali dohodu o spoločnej kandidátke so spomínanými subjektami. Podľa dohody by mal na konci dňa kandidátnu listinu tvoriť predseda SNS Andrej Danko s tým, že ostatné subjekty by sa k jednotlivým osobnostiam mali právo vyjadriť. Danko už informoval, že kandidátku posilní napríklad aj predseda strany Národná koalícia Rudolf Huliak.
S napätím očakávaná ukrajinská protiofenzíva proti ruským jednotkám sa podľa ukrajinského prezidentského poradcu Mychajla Podoľaka už začala, informuje TASR na základe štvrtkovej správy agentúry DPA.
„Protiofenzíva prebieha už niekoľko dní," vyhlásil Podoľak v rozhovore pre taliansku televíziu, ktorý odvysielali v stredu vo večerných hodinách.
„Je to intenzívna vojna pozdĺž 1500-kilometrovej hranice. Naše akcie sa už začali," doplnil poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Ukrajinskí činitelia však ohľadne začiatku ukrajinskej protiofenzívy opakovane zverejňujú protichodné vyhlásenia.
Podoľak zároveň poprel, že by sa Kyjev podieľal na tohtotýždňových útokoch ruských diverzantov v ruskej Belgorodskej oblasti. V tejto súvislosti však podotkol, že šéf Kremľa Vladimir Putin a ruské sily nie sú schopné chrániť ani územie samotného Ruska.
„To, čo sa v pohraničnej oblasti stalo, je pre Putina šok a povedie k jeho koncu," poznamenal ukrajinský prezidentský poradca.
Ako dodal, Ukrajina nemá v úmysle zaútočiť na teritórium Ruska. „Používame zbrane, ktoré ste nám vy (západné krajiny) dali, na ničenie ruských pozícií v (ukrajinských) oblastiach obsadených Moskvou - vrátane Donbasu a Krymu," povedal Podoľak talianskej novinárke podľa agentúry DPA.
V posledných týždňoch sa vtáčia chrípka vyskytla u voľne žijúcich vtákov na Oravskej priehrade, Liptovskej Mare a v bratislavských Rusovciach. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) o tom informuje na svojom webe.
Veterinári potvrdili pred pár dňami vtáčiu chrípku na Oravskej priehrade na Vtáčom ostrove a Liptovskej Mare u čajok smejivých. V Rusovciach išlo o nakazeného rybára čierneho.
V apríli ŠVPS zaznamenala vírus u čajok smejivých na vodnej nádrži Sĺňava a Hrušovskej zdrži a taktiež u labuti veľkej na melioračnom kanáli pri Veľkých Kosihách. „Vo všetkých prípadoch išlo o vysokopatogénny kmeň vírusu vtáčej chrípky," skonštatovala veterinárna správa.
Spolu zatiaľ v tomto roku potvrdili tri ohniská vtáčej chrípky u hydiny, jedno ohnisko u iných vtákov držaných v zajatí a 13 pozitívnych prípadov u voľne žijúcich vtákov.
Vtáčia chrípka je vysoko nákazlivá prenosná infekčná choroba predovšetkým vtákov a hydiny. Choroba sa môže preniesť aj na cicavce, najmä ošípané. Hlavnými klinickými príznakmi sú strata plachosti, znížená aktivita a pokles až zastavenie príjmu krmiva. Objavujú sa i respiračné príznaky. Nakazené jedince masívne hynú.
Kandidát tureckej opozície na prezidenta Kemal Kiličdaroglu podal voči úradujúcemu prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi žalobu za to, že v rámci predvolebnej kampane zverejnil video, v ktorom spájal opozíciu s kurdskými militantmi. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Podali sme žalobu, aby sa zodpovedali za toto falošné video, povedal Celal Čelik, právny zástupca Kiličdarogla, ktorý s Erdoganom aktuálne súperí o prezidentský úrad.
V prvom kole volieb z 14. mája sa totiž ani jednému z nich nepodarilo získať nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo. Erdogana podporilo 49,5 percenta voličov, zatiaľ čo Kiličdaroglu získal 44,9 percenta hlasov.
Napriek päťpercentnej strate ide o dosiaľ najúspešnejšieho opozičného súpera Erdogana, ktorý v Turecku vládne už 20 rokov. Druhé kolo volieb sa uskutoční túto nedeľu, 28. mája.
Kiličdaroglu už predtým podal voči Erdoganovi viacero žalôb. V tejto najnovšej požaduje odškodné vo výške jedného milióna tureckých lír (46.610 eur), ktoré chce venovať fondu určenému na vzdelávanie detí padlých tureckých vojakov.
Erdogan na svojich predvolebných zhromaždeniach opakovane púšťal video, ktoré sa pokúšalo Kiličdarogla spájať s veliteľom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Ankara aj Západ považujú za teroristickú organizáciu.
Na predmetnom videu Kiličdaroglu vyzýva Turkov, aby ho vo voľbách podporili; na záberoch ďalej vidno veliteľa PKK, ako zrejme vyjadruje podporu tureckej opozícii. Samotný Erdogan tento týždeň priznal, že ide o montáž a nie skutočné zábery z predvolebnej kampane jeho oponenta.
Bojovníkov ruskej Vagnerovej skupiny na predmestiach Bachmutu nahradili príslušníci regulárnej ruskej armády. Vagnerovci však stále zostávajú vo vnútri tohto bojmi zničeného východoukrajinského mesta, uviedla vo štvrtok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.
Maľarová tak sčasti potvrdila vyhlásenie šéfa vagnerovcov Jevgenija Prigožina, ktorý predtým uviedol, že jeho skupina začala so sťahovaním svojich žoldnierov z Bachmutu a odovzdávaním svojich pozícií vojakom pravidelnej ruskej armády. TASR informuje na základe správy denníka Guardian.
Podľa slov Prigožina prišli vagnerovci v mesiace trvajúcich ťažkých bojoch o Bachmut o približne 20-tisíc svojich bojovníkov.
Dobytie Bachmutu po mesiacoch krutých bojov oznámil Prigožin 20. mája. Zároveň avizoval, že jeho vojaci sa z mesta začnú sťahovať.
Ukrajina, ktorá v posledných týždňoch zaznamenala isté územné zisky na predmestiach Bachmutu, tvrdenia Prigožina o úplnom dobytí mesta poprela. Prípadné sťahovanie vagnerovcov z oblasti Bachmutu nebude podľa Kyjeva jednoduché vzhľadom na hroziace obkľúčenie ukrajinskými silami.
O Bachmut sa od vlaňajšieho leta viedli prudké boje napriek tomu, že podľa vojenských analytikov nemá reálnu strategickú hodnotu. Moskva uviedla, že jeho dobytie jej umožní ďalší postup do priemyselného regiónu Donbas.
Prigožin v stredu varoval, že Rusko môže čeliť revolúcii v prípade, že Moskva nezlepší spôsob vedenia vojny, podobne ako sa to stalo v roku 1917, keď sa v Rusku ujali moci boľševici a vypukla krvavá občianska vojna.
Iránske ozbrojené sily predstavili vo štvrtok novú balistickú raketu stredného doletu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a AFP.
Nová raketa je štvrtou generáciou iránskej strely Chorramšahr. Podľa štátnej tlačovej agentúry IRNA je schopná zasiahnuť ciele až do vzdialenosti 2-tisíc kilometrov a môže niesť 1,5-tonovú hlavicu. AFP uvádza, že má najdlhší dolet spomedzi všetkých Iránom vyvinutých rakiet.
Podľa DPA by balistická strela Chorramšahr, pomenovaná podľa rovnomenného iránskeho mesta, mohla byť potenciálne schopná zasiahnuť aj ciele v Izraeli, ktorý je úhlavným nepriateľom Iránu. Raketu predstavili v priamom televíznom prenose, za účasti iránskeho ministra obrany Mohammada Aštíaního.
Rakety typu Chorramšahr začal Irán testovať v roku 2017. K predstaveniu najnovšej verzie došlo v čase zvýšeného napätia v izraelsko-palestínskom konflikte a necelé dva týždne po dosiahnutí krehkého prímeria, ktoré uzavrel Izrael s militantnou palestínskou organizáciou Islamský džihád podporovanou Iránom.
Hnutie Progresívne Slovensko (PS) kritizuje schválenie dotácií na podporu rovnosti pre subjekty, v ktorých figuruje poslankyňa Národnej rady SR Anna Záborská (OĽaNO). Upozorňuje na to, že v tomto procese dochádza k vážnemu konfliktu záujmov. V roku 2022 sa rozdelilo medzi organizácie prepojené na cirkev či podporujúce takzvané tradičné rodiny vyše 110-tisíc eur.
„Takmer tretina z celkovej sumy (32 900 eur) putovala organizáciám Poradňa Alexis a Fórum života. Ich zakladateľkou a členkou predsedníctva je Anna Záborská. V predsedníctve figuruje spoločne s ďalšou, dnes už bývalou poslankyňou OĽaNO, Annou Verešovou,” uviedla expertka PS pre rodovú rovnosť Beáta Jurik.
Anna Záborská podľa PS niekoľkokrát predložila do parlamentu návrhy, aby podobné organizácie mohli byť financované aj z dotácií Úradu vlády SR. Verešová pritom donedávna pôsobila ako generálna riaditeľka Sekcie rodinnej politiky na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, pod ktorú spadá aj Odbor rodovej rovnosti, ktorý má prideľovanie dotácií na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami na starosti.
„Ak chceme, aby bolo Slovensko normálnou krajinou, nemôžeme to tolerovať. Tieto organizácie navyše robia presný opak toho, na čo sú dotácie určené,” zdôraznila podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková. Podľa Progresívneho Slovenska mali subjekty Poradňa Alexis a Fórum života od roku 2020 dostať od ministerstva práce, ktorému v tom čase šéfoval Milan Krajniak (Sme rodina), spolu viac ako 65-tisíc eur.
V reakcii na PS Záborská uviedla, že o politický lynč na Fórum života sa nedávno postarala aj poslankyňa parlamentu Jana Bittó Cigániková (SaS). "Veľký podiel na nepravdivých informáciách a znevažovaní témy má pani Mesochoritisová z Možnosti voľby. Trojicu dnes pochopiteľne uzatvára pani Plaváková z PS," uviedla Záborská.
Záborská je rada, že Fórum života sa dôrazne proti osočovaniu ohradilo. "Zopakujem slová z ich stanoviska, s ktorými sa absolútne stotožňujem. O pridelení dotácií rozhodujú nezávislí hodnotitelia a komisie a nie poslanci, ktorí predkladajú zákony. Politik, ktorý predkladá návrhy zákonov bez ohľadu na to, o akú všeobecne prospešnú oblasť dotačného mechanizmu ide, teda z princípu nemôže byť v konflikte záujmov," uviedla.
Ako dodala, nikdy nemala a nemá nijaký dosah na rozhodnutia komisie ani hodnotiteľov o tom, kto dotácie dostane. "Zdôrazňujem, že verejné výzvy o pridelení a použití verejných prostriedkov sú dostupné pre každú právnickú osobu, ktorá splní podmienky," uzavrela.
Čína vo štvrtok obvinila Spojené štáty a ich spojencov z vedenia dezinformačnej kampane. Táto reakcia Pekingu sa objavila po tom, ako Washington, jeho západní partneri a spoločnosť Microsoft vo svojich vyhláseniach uviedli, že štátom sponzorovaní čínski hackeri prenikli do sietí kritickej infraštruktúry USA. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Mao Ning však na brífingu v Pekingu vyhlásila, že „ide o mimoriadne neprofesionálnu správu s chýbajúcim dôkazovým reťazcom."
Dodala, že dané obvinenia sú „kolektívnou dezinformačnou kampaňou krajín koalície Five Eyes" (FVEY - v preklade: päť očí) - združujúcej spravodajské služby Spojených štátov, Kanady, Spojeného kráľovstva, Austrálie a Nového Zélandu.
Orgány pre kybernetickú bezpečnosť aliancie FVEY pred tým v spoločnom odporúčaní varovali pred „súborom aktivít" spojených so „štátom sponzorovaným kybernetickým aktérom z Čínskej ľudovej republiky, známym aj ako Volt Typhoon".
„Táto aktivita ovplyvňuje siete v sektoroch kritickej infraštruktúry Spojených štátov" a subjekt vykonávajúci útok „by mohol použiť rovnaké techniky... na celom svete," upozornila FVEY.
Americká spoločnosť Microsoft vo vlastnom vyhlásení vysvetlila, že Volt Typhoon je aktívny od polovice roka 2021 a jeho „správanie naznačuje, že ... má v úmysle vykonávať špionáž a udržať si prístup (k infraštruktúre) nepozorovane čo najdlhšie.
Kampaň je zameraná na „sektory komunikácií, priemyslu, verejných služieb, dopravy, stavebníctva, námorníctva, štátnej správy, informačných technológií a vzdelávania" a zamerala sa aj na kritickú infraštruktúru na ostrove Guam, kde sa nachádza významná americká vojenská základňa v Tichom oceáne.
Kampaň vedená aktérom Volt Typhoon predstavuje riziko „narušenia kritickej komunikačnej infraštruktúry medzi Spojenými štátmi a ázijským regiónom v prípade budúcich kríz," upozornil Microsoft.
Podľa západných bezpečnostných agentúr sa pri týchto útokoch používa takzvaná taktika Living off the land (LotL): útočník pri nej využíva funkcie a nástroje systému, na ktorý sa zameriava, aby sa dostal dovnútra bez zanechania akýchkoľvek stôp.
Útočník môže na vstup do systému použiť aj legitímne administrátorské nástroje a vložiť doň škodlivé skripty alebo kód. Tento typ prieniku je oveľa účinnejší ako prieniky pomocou škodlivého softvéru, ktoré sú odhaliteľné ľahšie.
Podľa Microsoftu sa Volt Typhoon pokúša preniknúť do bežnej sieťovej činnosti tým, že presmeruje prevádzku cez infikované sieťové zariadenia v malých podnikoch a na diaľku, vrátane smerovačov, firewallov a virtuálnych súkromných sietí (VPN). „Používajú vlastné verzie nástrojov s otvoreným zdrojovým kódom," uviedla spoločnosť Microsoft.
Čína a Rusko sa už dlho zameriavajú na kritickú infraštruktúru, ale Volt Typhoon umožnil lepšie pochopiť modus operandi čínskych hackerov, objasnil John Hultquist, analytik americkej spoločnosti Mandiant zaoberajúcej sa kybernetickou bezpečnosťou.
„Čínski aktéri kybernetických hrozieb sú medzi svojimi kolegami jedineční v tom, že sa pravidelne neuchyľujú k deštruktívnym a deštrukčným kybernetickým útokom," vysvetľuje.
Hultquist si tiež myslí, že odhalenie aktivít Volt Typhoon západnými krajinami „je vzácnou príležitosťou na vyšetrenie a prípravu na túto hrozbu".
ŽILINA/ZVOLEN - Jeden zo zvolenských supermarketov sa stal počas víkendu dejiskom ostrého konfliktu medzi vojakmi americkej armády.
Podľa očitého svedka neostal len v rovine verbálnej výmeny, ale prišlo aj k fyzickej potýčke. Jeden z cudzincov sa podľa záznamu vyhrážal privolaným slovenským štátnym policajtom, že ich zabije a vulgárne im nadával. Oboch v stredu popoludní odvolali z pôsobenia na Slovensku a čakajú na ďalšie disciplinárne opatrenia zo strany ich veliteľov.
V nedeľu večer sa vo zvolenskom supermarkete Billa na Sokolskej ulici dostali do veľmi ostrého konfliktu traja príslušníci americkej armády. Informovali o tom viaceré slovenské médiá vrátane denníka Pravda.
Vojaci sa podľa dostupných informácií a svedeckých výpovedí priamo v priestoroch predajne v anglickom jazyku veľmi agresívne hádali, kričali na seba a prišlo aj k vzájomnej fyzickej potýčke.
„Bol som tam okolo pol ôsmej večer. Traja muži, z nich jeden černoch, sa po anglicky hádali. Potom sa aj bili. Jeden z nich skončil na zemi. Opití boli ako dogy,“ priblížil pre Pravdu Zvolenčan v stredných rokoch a dodal, že škody na majetku nespôsobili.
„Prišli sem mestskí policajti, ktorých zavolal pracovník SBS. Rázne ich spacifikovali – dali im ruky za chrbát a vyviedli von. Tam s nimi počkali na štátnych a vojenských policajtov. Pred predajňou to bol hotový cirkus, pozeralo sa na to veľa ľudí,“ uzavrel svedok, ktorého noviny nemenovali.
Stanovisko mestskej polície
Hovorca zvolenskej samosprávy Martin Svatuška vyslanie hliadky mestskej polície po telefonickom oznámení potvrdil. „Mestskí policajti ihneď po vstupe do prevádzky zaregistrovali krik a snahu o vzájomné fyzické napádanie dvoch osôb, ktoré na seba kričali v anglickom jazyku. Vyzvali ich, aby upustili od tohto konania, po čom obe osoby začali spolupracovať s mestskou políciou,“ povedal.
Svatuška ďalej konštatoval, že príslušníci mestskej polície pri kontrole dokladov výtržníkov zistili, že ide o cudzích štátnych príslušníkov a vojakov zahraničnej armády, ktorých následne odovzdali privolanej hliadke nadradenej štátnej polície.
Supermarket Billa na Sokolskej ulici vo Zvolene. Foto: Google
Podrobnosti vykresľujú ešte horší obraz
Detaily incidentu a dianie po ňom špecifikoval písomný policajný záznam vyhotovený pod hlavičkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene, konkrétne Odboru poriadkovej polície. Ten sa podľa Pravdy medzičasom objavil na internete, kde sa voľne šíri.
Zo záznamu možno vyčítať, že agresívne sa správali predovšetkým dvaja muži zo spomenutej trojice. Neďaleko od miesta bol prítomný aj štvrtý vojak americkej armády, ktorý sedel po celý čas v zaparkovanom aute. Bol vraj pokojný a do žiadnej konverzácie sa nezapájal.
„Následne, už počas našej prítomnosti, vyvedené osoby vonku, na verejnosti pred predajňou, neustále na seba kričali v anglickom jazyku a boli voči sebe agresívne,“ poznamenali. Pokračovali, že jeden z výtržníkov mal hodnosť staff sergeant (štábny seržant), ročník 1995.
V policajnom zázname stojí, že jeden muž z najviac agresívnej dvojice, štábny seržant narodený v roku 1995, sa „po výzvach prítomných policajtov v anglickom jazyku upokojil“ a „druhý z nich svoju agresiu začal stupňovať“ a „po výzve odmietal uviesť svoju totožnosť, ako aj údaje o svojej osobe“.
V angličtine mu následne vysvetlili, že na základe jeho konania bude predvedený na obvodné oddelenie ozbrojeného zboru. Následne podľa mužov zákona začal búchať päsťou o bočný panel prístrešku pre nákupné vozíky a výzvy na upustenie od tohto konania nerešpektoval.
Vojak stále kládol aktívny odpor a rozhadzoval rukami smerom k policajtom, ktorí použili donucovacie prostriedky. „Chmaty a chvaty, pretože bolo potrebné zabrániť mu úmyselne poškodzovať majetok,“ zdôvodnili. Vzápätí opísali, ako ho spútali a odviedli na obvodné oddelenie. Tam policajtom vulgárne nadával, padli aj slová o tom, že všetkých zabije.
„J*bať políciu,“, tiež „ste k*rvy, poj*bte sa“, prípadne „zabijem vás“ alebo „budem sa s vami biť“. Aj tieto jeho slová cituje policajný záznam datovaný k 21. máju tohto roka.
V neskorých večerných hodinách sa na policajnú stanicu dostavil príslušník Vojenskej polície Českej republiky, ktorý bol veliteľom prebiehajúcej vojenskej misie v Lešti. Na miesto prišiel spolu s nadriadeným vulgárnych a agresívnych vojakov. „V ich prítomnosti bola vykonaná dychová skúška s pozitívnym výsledkom,“ uzavreli muži zákona.
Foto: FacebookFoto: Facebook
Ministerstvo obrany to eviduje inak
„Spor medzi americkými vojakmi vo Zvolene evidujeme, ale nie tak, ako je prezentovaný. Uvedení vojaci vzájomnou slovnou potýčkou neohrozovali a neútočili na verejnosť, nespôsobili žiadne škody na zdraví ani majetku,“ povedal Pravde komunikačný odbor rezortu obrany.
„Napriek tomu vnímame snahu celú vec účelovo zveličiť. S americkou stranou komunikujeme o opatreniach, aby sa takáto situácia neopakovala, lebo vrhá zlé svetlo na všetko dobré, čo spojenci robia pre našu spoločnú obranu,“ dodalo ministerstvo.
Prečítajte si tiež komentár k incidentu od Daga Daniša na tomto odkaze.
Francúzska nacionalistická politička Marine Le Penová v stredu na pôde parlamentnej vyšetrovacej komisie obhajovala pôžičku, ktorú jej politická strana dostala pred takmer desiatimi rokmi od ruskej banky. Informovala o tom spravodajská televízia BFM.
Pred členmi výboru Le Penová vyhlásila, že poskytnutie pôžičky neovplyvnili postoje strany a jej vízie o geopolitike. "Pôžičku som podpísala s bankou, nie s (ruským prezidentom) Vladimirom Putinom," vyhlásila Le Penová, ktorá bola pri otázke viditeľne rozrušená. Dodala, že pôžička ju "k ničomu nezaväzovala."
Le Penovej nacionalistická strana Národný front (FN) si vzala pôžičku vo výške 9,4 milióna eur od Prvej česko-ruskej banky v roku 2014. Banka medzičasom skrachovala a FN sa v roku 2017 premenoval na Národné združenie (RN).
Tento úver zohral svoju rolu aj v kampani pred minuloročnými prezidentskými voľbami vo Francúzsku, keď bola Le Penová opakovane obviňovaná z úzkych väzieb na Rusko.
Počas volebnej kampane úradujúci prezident Emmanuel Macron Le Penovej vytkol, že nerokuje "s inými lídrami, ale so svojím bankárom" v Rusku.
Le Penová však rozhodne popiera, že by na ňu Rusko vyvíjalo nátlak a že by postoje bývalého Národného frontu boli nejakým spôsobom kontrolované Kremľom.
Počas vypočúvania tiež - podľa webu Euronews - povedala, že obyvatelia polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, "slobodne hlasovali za pripojenie k Rusku". Tento názor na anexiu ukrajinského polostrova vyjadrila už predtým.
Le Penová počas vypočúvania v parlamente zopakovala i svoje predchádzajúce tvrdenia, že prijala finančné prostriedky od ruskej banky, keď jej strane nechcela poskytnúť pôžičku žiadna banka vo Francúzsku alebo inde v Európe. Doplnila, že strana mala finančné ťažkosti a bola nútená hľadať veriteľov mimo EÚ.
Francúzske médiá opísali stredajšie vypočúvanie ako pokus o očistenie Le Penovej, pretože to bola jej vlastná strana - RN, ktorá zriadila vyšetrovací výbor a poverila ho nielen preskúmaním jej pôžičky od Ruska, ale aj akýmkoľvek iným zasahovaním zo zahraničia do francúzskej politiky. Komisii predsedá Le Penovej stranícky kolega Jean-Philippe Tanguy.
V prípade svojho víťazstva v prezidentských voľbách v roku 2027 Le Penová sľubuje, že zakáže stranám prijímať zahraničné pôžičky. Namiesto toho navrhuje vytvoriť "banku demokracie", aby francúzske politické subjekty mohli financovať svoje volebné kampane.
Ministri obrany Ruska a Bieloruska podpísali vo štvrtok dokument o rozmiestnení ruských taktických jadrových zbraní na území Bieloruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, odvolávajúcej sa na ruské médiá.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu podľa ruskej štátnej agentúry TASS uviedol, že Moskva si ponechá kontrolu nad týmito zbraňami aj všetkými rozhodnutiami o tom, ako budú použité. Šojgu tiež uviedol, že opatrenia Ruska a Bieloruska sú v tomto smere "v súlade so všetkými existujúcimi medzinárodnými právnymi záväzkami".
Na rozmiestnení častí ruského taktického jadrového arzenálu v Bielorusku sa obe krajiny dohodli už v marci. Denník The Guardian v tejto súvislosti pripomína, že Rusko sa vlani neúspešne pokúsilo dobyť Kyjev práve z bieloruského územia.
Šojgu okrem toho vo štvrtok povedal, že Západ vedie "nevyhlásenú vojnu" proti Rusku a Bielorusku.
Šojgu sa v Minsku zúčastňuje na zasadnutí Rady ministrov obrany Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), šesťčlennej vojenskej aliancie združujúcej Rusko, Bielorusko, Arménsko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan.
Ruský prezident Vladimir Putin 25. marca oznámil, že Rusko s Bieloruskom dosiahlo dohodu o umiestnení ruských taktických jadrových zbraní v Bielorusku. Putin vtedy povedal, že Moskva v tomto smere postupuje rovnako ako USA, ktoré na území svojich spojencov taktiež dlhodobo rozmiestňujú takéto zbrane. Uviedol tiež, že Rusko do 1. júla dobuduje zariadenie na uskladnenie takýchto zbraní v Bielorusku.
Moskva už Minsku odovzdala raketový systém Iskander. Bielorusku tiež pomohla s modernizáciou lietadiel so špecifickou muníciou, pričom bieloruskí vojaci absolvovali v Rusku náležitý vojenský výcvik, pripomína agentúra TASS, z ktorej správy cituje The Guardian.
