Preskočiť na obsah
  |  

Balkánec riadil gang z talianskeho väzenia. Europol rozložil jeho zločineckú skupinu

Policajný úrad Európskej únie, Europol, rozložil veľkú zločineckú skupinu zo západného Balkánu, ktorá obchodovala s drogami a so strelnými zbraňami. V piatok o tom informoval samotný Europol v holandskom meste Haag, kde má sídlo. Správu priniesla tlačová agentúra DPA.

Koordinovaná medzinárodná policajná operácia odhalila, že šéf zločineckej skupiny riadil gang z väzenia.
Europol spresnil, že počas vyšetrovania zatkli 37 členov "veľmi násilníckej bunky", 15 z nich v stredu 24. mája súbežne pri raziách v Chorvátsku, Slovinsku, Bosne a Hercegovine, Holandsku, Taliansku, Belgicku a Nemecku. Gang riadil občan Bosny a Hercegoviny, ktorý si v súčasnosti odpykáva štvorročný trest vo väzení v Taliansku.

"Vyšetrovateľom sa podarilo odhaliť, ako tento človek pokračoval v riadení zločineckej činnosti svojho gangu z väzenskej cely," napísal Europol vo vyhlásení. "Odtiaľ vydával príkazy a pokyny podriadeným vo veciach týkajúcich sa obchodovania s drogami a strelnými zbraňami," dodal.

Vyšetrovanie viedlo k zhabaniu 46 kilogramov drog vrátane kokaínu, heroínu, amfetamínu, marihuany a hašiša, 18 strelných zbraní, 500 gramov trhaviny trinitrotoluén (TNT) s diaľkovými detonátormi a 148.000 eur v hotovosti.

Našli sa aj policajné uniformy a falošné doklady totožnosti.

Vyšetrovanie viedla chorvátska polícia za pomoci spravodajských informácií získaných Europolom "po tom, ako nedávne prelomenie troch šifrovaných komunikačných nástrojov používaných zločincami – Encrochat, Sky ECC a ANOM – ukázalo, že v globálnej zločineckej sieti prevládajú balkánski zločinci", vysvetlil Europol.

(tasr, dv)

  |  

Srbský prezident nariadil armáde bojovú pohotovosť v reakcii na protesty v Kosove

Srbský prezident Aleksandar Vučič nariadil v piatok srbským ozbrojeným silám zaujať stav plnej bojovej pohotovosti a presunúť sa bližšie k hraniciam s Kosovom. Reaguje na zrážky medzi demonštrantami a políciou v jednej z kosovských obcí. TASR informácie prevzala z agentúr Tanjung a Reuters.

Dav ľudí sa v piatok zhromaždil v kosovskom meste Zvečan a usiloval sa zabrániť novozvolenému albánskemu starostovi vstúpiť do priestorov svojho úradu, píše Reuters. Polícia použila na rozoznanie demonštrantov slzotvorný plyn.

Na miesto prišli aj vojaci z misie KFOR, píše Tanjug. Počas zrážok utrpeli zranenia štyria ľudia a bolo podpálené jedno policajné vozidlo. Starosta sa podľa Reuters neskôr pomocou ozbrojeného sprievodu do svojho úradu dostal.

Vučič ako hlavný veliteľ ozbrojených síl podpísal výnos o bojovej pohotovosti armádnych jednotiek. Srbský minister obrany Miloš Vučević označil situáciu v Kosove za dramatickú. "Je jasné, že dochádza k teroru voči srbskej komunite v Kosove," vyhlásil.

Približne 50.000 Srbov žijúcich v obciach na severe Kosova vrátane Zvečanu bojkotovalo 23. apríla komunálne voľby. Dôvodom bolo nesplnenie ich požiadavky na väčšiu autonómiu.

Volebná účasť bola len 3,4 percenta a miestni Srbi uviedli, že nebudú spolupracovať s novými starostami v týchto obciach, pretože ich nezastupujú. Všetci z týchto starostov sú zástupcovia politických strán etnických Albáncov.

Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008, ale Belehrad ho stále pokladá za svoju provinciu. V Kosove žije približne 120.000 Srbov, mnohí z nich v štyroch severných okresoch, ktoré majú spoločnú hranicu so Srbskom.

(tasr)

  |  

Nemocničná starostlivosť v Bratislavskom kraji podľa župana Drobu kolabuje

Nemocničná starostlivosť v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK) podľa župana Juraja Drobu kolabuje. Ako uviedol na dnešnej tlačovej konferencii, napriek tomu, že nemocnica Bory je už niekoľko týždňov v prevádzke, pre chýbajúcu zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou nemôže mnohým akútnym pacientom poskytnúť potrebný operačný zákrok. Druhým problémom je podľa Drobu avizované ukončenie urgentu v nemocnici v Malackách od júna, ktoré prevádzkovateľ nemocnice odôvodnil nedostatkom kvalifikovaného personálu.

Podľa Drobu je v BSK viac ako 60 percent pacientov Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). „Nová nemocnica Bory je častokrát jediná možnosť pre pacientov, avšak z dôvodu byrokracie im nemôže byť poskytnutá okamžitá zdravotná starostlivosť, aj keď nemocnica je na to už dnes plne pripravená a vybavená," zdôraznil Droba s tým, že obyvatelia kraja sa stali rukojemníkmi politiky, čo je neprípustné. Pacienti podľa neho dostávajú od poisťovne zamietavé stanoviská na výkony, ktoré je nemocnica pripravená poskytnúť, avšak poisťovňa jej ich nezaplatí.

V prípade urgentu v Malackách boli podľa Drobu pripravení na extrémne riešenia. „Boli sme pripravení dofinancovávať tento urgent rovnako ako v minulosti, ale prevádzkovateľ napriek tomu nie je schopný poskytovať tento typ služieb," skonštatoval s tým, že na tento problém upozorňujú už dlhé mesiace, teraz je však situácia naozaj vážna, nakoľko 1. júna malacký urgent prestane fungovať.

Podľa Drobu je v oboch prípadoch nutné zo strany štátu systematicky riešiť problémy slovenského zdravotníctva. V prvom rade je podľa neho potrebné, aby bola čo najskôr podpísaná zmluva medzi VšZP a Nemocnicou Bory. Rovnako dôležité je podľa neho spustiť systémové opatrenia na podporu ambulantného sektora.

Podľa manažérky oddelenia komunikácie VšZP Evy Peterovej má poisťovňa aktuálne pre svojich poistencov v Nemocnici Bory zazmluvnených 33 ambulancií. „Ďalšie žiadosti boli skompletizované len pred pár dňami a poisťovňa ich práve posudzuje. Aktuálne tiež evidujeme doručenú ďalšiu – 4. fázu žiadostí o rozšírenie zmluvy o vybrané špecializované ambulancie, ktorá je v procese prvotnej kontroly jej povinných náležitostí," uviedla pre agentúru SITA.

„Žiadosť o zazmluvnenie urgentu v Nemocnici Bory nám doručená ešte nebola, a preto dnešné vyhlásenie BSK, že „kraj nebude mať zabezpečený urgent preto, že VšZP nemá zmluvu s nemocnicou Bory“ nemožno nazvať inak ako snahou o presmerovanie dôsledku ich zlyhania na niekoho iného a o súčasť predvolebnej kampane," uviedla ďalej hovorkyňa VšZP. Ako dodala, ani zvyšné dve zdravotné poisťovne s Nemocnicou Bory nerozšírili zmluvy v plnom, nemocnicou žiadanom rozsahu, ale v rozsahu, ktorý každá zdravotná poisťovňa považovala v čase rozhodovania za opodstatnený.

VšZP podľa Peterovej hradí nemocnici Bory všetky výkony zazmluvnenej ako aj neodkladnej zdravotnej starostlivosti. „Odmietame obvinenie BSK a Tomáša Szalaya o tom, že „VšZP odmieta zákroky v tejto nemocnici, a to aj pri život ohrozujúcich stavoch," uviedla hovorkyňa. Ako dodala, Nemocnica Bory je všeobecná nemocnica, preto ju nie je možné porovnávať s Národným onkologickým ústavom alebo Onkologickým ústavom sv. Alžbety v Bratislave. „Rovnako tak je alibistické a naivné tvrdiť, že nemocničný kolaps v bratislavskom kraji vyrieši zazmluvnenie Nemocnice Bory VšZP," doplnila.

(sita)

  |  

Rusko: Reportér Gershkovich sa odvolal proti predĺženiu väzby

Reportér Wall Street Journalu Evan Gershkovich sa odvolal proti predĺženiu vyšetrovacej väzby o tri mesiace. V piatok to vyplynulo z údajov na webstránke ruského súdu.

Tridsaťjedenročného Gershkovicha, ktorý je americkým občanom, zatkli 29. marca v Jekaterinburgu a odvtedy ho v Moskve držali v dvojmesačnej vyšetrovacej väzbe. FSB ho obvinila zo snahy získať tajné informácie o ruskej továrni na zbrane. Gershkovich je prvý reportér amerického média, ktorého od studenej vojny v Rusku zadržali pre obvinenia zo špionáže.

On, jeho zamestnávateľ aj americká vláda obvinenia odmietajú. Moskovský súd však v utorok predĺžil jeho väzbu do 30. augusta.

Podľa webstránky súdu odvolanie podali vo štvrtok na Lefortovskom okresnom súde. Nie sú však informácie o tom, či bol stanovený termín pojednávania.

Gershkovichov prípad je podľa agentúry AP zahalený rúškom tajomstva. Ruské úrady neuviedli, aké dôkazy - ak vôbec nejaké - majú na podporu obvinení zo špionáže a súdne konania v tomto prípade boli uzavreté pred médiami. Ruská štátna tlačová agentúra Tass informovala, že utorkové pojednávanie sa konalo za zatvorenými dverami, pretože novinár je obvinený z držby „tajných materiálov“.

(sita)

  |  

Odsúdili muža, ktorý sa v Nemecku pokúsil podpáliť synagógu

Nemecký súd v piatok poslal za mreže muža, ktorý sa na Silvestra pokúsil podpáliť synagógu v Bavorsku, keď najprv rozbil okno na budove a následne sa pokúsil zapáliť ohňostroj a hodiť ho dnu.

Okresný súd v Bambergu uznal 22-ročného muža za vinného z pokusu o podpaľačstvo a tiež z poškodenia majetku a odsúdil ho na dva a pol roka väzenia, informovala nemecká tlačová agentúra dpa. V súlade s nemeckými pravidlami o ochrane osobných údajov jeho meno nezverejnili.

Obžalovaný sa počas procesu priznal, že má krajne pravicové názory a priznal sa i k spomenutým obvineniam, i keď uviedol, že si na všetko nepamätá, pretože bol v čase incidentu v mestečku Ermreuth intoxikovaný. Svoje činy vraj ľutuje a nevie, čo ho k nim viedlo.

Zábery z bezpečnostnej kamery ukázali, že po rozbití okna sa muž opakovane - a neúspešne - pokúšal zapáliť ohňostroj a hodiť ho dovnútra synagógy. V budove sa v tom čase nikto nenachádzal.

Prokurátori pre neho žiadali trojročný trest a obhajoba podmienečný trest v trvaní najviac dvoch rokov.

(tasr)

  |  

Polícia vyhostila 14 nelegálnych migrantov do Rumunska

Polícia v stredu (24. 5.) v spolupráci s maďarskou stranou vyhostila 14 nelegálnych migrantov do Rumunska. Išlo o štátnych príslušníkov Vietnamskej socialistickej republiky. Informuje o tom na sociálnej sieti.

"Cudzinci boli pôvodne zaistení a umiestnení v ubytovacích priestoroch Útvarov policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove a v Sečovciach. Policajti týchto dvoch policajných útvarov dňa 24. mája zabezpečili ich eskortu na hraničný priechod Medveďov – Vámosszabadi, kde boli zaistené osoby odovzdané príslušníkom maďarskej polície za účelom zabezpečenia ich prevozu a odovzdania príslušným rumunským orgánom," ozrejmila polícia. Dodala, že od začiatku roka vyhostila celkom 148 cudzincov.

(tasr)