Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenského poradca odmietol snahy o prímerie prostredníctvom uznania okupovaných ukrajinských území za ruské

Akýkoľvek „kompromisný scenár“, ktorý nepredpokladá oslobodenie všetkých území Ukrajiny, by sa rovnal priznaniu porážky demokracie, víťazstvu Ruska, zachovaniu Putinovho režimu a v dôsledku toho prudkému nárastu konfliktov v globálnej politike. V reakcii na výzvu čínskeho osobitného predstaviteľa pre euroázijské záležitosti Li Chueja na prímerie na Ukrajine prostredníctvom „uznania okupovaných ukrajinských území za ruské“, sa tak vyjadril poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda.

The Wall Street Journal predtým s odvolaním sa na západných predstaviteľov oboznámených s rokovaniami Li Chueja v európskych metropolách uviedol, že čínsky vyslanec sa zrejme pokúšal presvedčiť svojich európskych partnerov, aby vyzvali na prímerie na Ukrajine a uznali okupované ukrajinské územia za patriace Rusku.

Podoľak vo svojej reakcii prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter zároveň upozornil, že toto všetko je vytúženým snom Ruska. „Otázka je rečnícka: Prečo jednotliví verejní aktéri stále hrajú 'ruský mediálny scenár' a predlžujú konflikt?,“ poznamenal.

(sita)

Minúta  |  

Nemecké systémy Patriot zo SR posilnia ochranu samitu NATO vo Vilniuse

Dve batérie nemeckého systému Patriot, ktoré v súčasnosti pôsobia na Slovensku, sa budú podieľať na ochrane samitu NATO vo Vilniuse. TASR o tom informovali z komunikačného oddelenia Ministerstva obrany (MO) SR.

Rezort ozrejmil, že ide o vopred konzultované rozhodnutie, ktoré padlo na základe efektivity využitia spojeneckých systémov tam, kde sú aktuálne najviac potrebné. "Litva totiž nedisponuje vlastnými kapacitami na splnenie takejto úlohy a na jej území nepôsobia iné členské krajiny NATO v takej miere ako pri ochrane Slovenska," vysvetlilo MO.

Minister obrany Martin Sklenár podotkol, že preskupovanie techniky je prirodzenou súčasťou vývoja a zodpovedného vyhodnotenia bezpečnostnej situácie. "Rovnako ako bola na jar minulého roka spojencami výrazne a najmä urýchlene posilnená ochrana vzdušného priestoru Slovenska, je v súčasnosti aktuálnou potreba nasadiť spojenecké systémy vo Vilniuse. Platí, že Aliancia garantuje a reálne zabezpečuje obranu každého centimetra spojeneckého územia a všetkých jej občanov," vysvetlil.

Ako ďalej zdôraznil, zabezpečenie ochrany slovenského vzdušného priestoru ostáva prioritou. "Okrem existujúcich slovenských prostriedkov tu bude naďalej pôsobiť aj taliansky systém SAMP/T, ako aj prostriedky protivzdušnej obrany Mnohonárodnej bojovej skupiny NATO na Lešti," uviedol. Dodal, že v priebehu niekoľkých týždňov na Slovensko dorazí aj systém MANTIS, ktorý krajine daruje práve Nemecko, a ktorý bude chrániť infraštruktúru na východe krajiny. "Rezort obrany ďalej aktívne rokuje so spojencami a partnermi aj o ďalších možnostiach posilnenia kapacít na ochranu vzdušného priestoru," doplnil Sklenár.

(tasr)

Minúta  |  

V Podunajských Biskupiciach vlak zrazil ženu, doprava do Dunajskej Stredy je obmedzená

V Podunajských Biskupiciach vlak zrazil ženu, železničná doprava do Dunajskej Stredy je preto aktuálne obmedzená. Zranená bola po nehode prevezená do nemocnice. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Silvia Šimková.

Polícia na mieste vykonáva potrebné úkony v súvislosti s nehodou. "Podľa doposiaľ zistených informácií mala žena kráčať v koľajovom páse a ísť smerom oproti vlaku, pričom ako spozorovala vlak sa snažila z koľajiska odskočiť. Rušňovodič použil výstražné zvukové znamenia a následne rýchlobrzdu, avšak zrážke nedokázal zabrániť," ozrejmila Šimková. Dodala, že predmetná udalosť je v štádiu vyšetrovania.

(tasr)

Minúta  |  

WHO od začiatku vojny registruje viac ako 900 útokov na ukrajinské zdravotnícke zariadenia

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu registruje viac ako 900 útokov na zdravotnú starostlivosť. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

Z celkovo 967 útokov bolo 868 zameraných na zdravotnícke zariadenia, vyplýva z údajov WHO. Útoky na zdravotnú starostlivosť na Ukrajine si od 25. februára 2022 vyžiadali najmenej 97 úmrtí a 126 zranení.

Piatkový ruský útok na zdravotnícke zariadenie v meste Dnipro pritom v údajoch ešte nie je zahrnutý, keďže proces overovania útokov zo strany organizácie určitý čas trvá. Zatiaľ posledný útok, ktorý WHO eviduje v rámci tejto štatistiky, sa odohral 7. mája 2023 a zasiahol mobilnú kliniku.

„WHO odsudzuje všetky násilné činy proti zdravotnej starostlivosti. Tieto útoky nielenže zabíjajú a mrzačia, ale tiež pripravujú ľudí o naliehavo potrebnú starostlivosť, ohrozujú poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a podkopávajú systémy zdravotnej starostlivosti,“ uviedla vo vyhlásení pre CNN hovorkyňa WHO Margaret Harris a dodala, že „útoky na zdravotníckych pracovníkov, pacientov, dopravu, zásobovanie a zdravotnícke zariadenia sú hrubým porušením medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv a musia okamžite prestať“.

„Vyzývame na okamžité zastavenie všetkých aktivít, ktoré ohrozujú životy zdravotníckych pracovníkov a pacientov alebo bránia poskytovaniu základných zdravotníckych služieb,“ uzavrela.

(sita)

Minúta  |  

Prezidentka vetovala novelu zákona o štátnej podpore nájomného bývania

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vrátila v piatok Národnej rade (NR) SR na opätovné prerokovanie novelu zákona o štátnej podpore nájomného bývania. Upozornila pritom, že obsahom pôvodného návrhu bol jeden novelizačný bod, ale v rámci druhého čítania bol predložený a schválený pozmeňujúci návrh, ktorý zákon doplnil o 23 ďalších, nesúvisiacich novelizačných bodov.

Tieto zmeny sa týkali úpravy fungovania Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. Z povahy a obsahu týchto doplnených novelizačných bodov je zrejmé, že práve tieto sú vecne najzávažnejšie, upozornila hlava štátu.

Podľa súčasného znenia zákona sú členmi spomínanej agentúry zakladatelia a investiční partneri, hlasovacie právo v orgánoch agentúry však majú výlučne zakladatelia agentúry. Podľa novelizovaného znenia by mali mať hlasovacie právo aj investiční partneri.

Prezidentka to považuje za podstatnú zmenu, ktorá môže viesť k oslabeniu až zániku vplyvu štátu v rámci hlasovania najmä členskej schôdze agentúry, čo pôsobí nesystémovo, keďže jej zakladateľmi sú výlučne štátne orgány a agentúra ako taká pôsobí v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania.

"Schválený zákon teda vytvoril priestor pre účasť na riadení agentúry subjektom, ktoré budú v zjavnom konflikte záujmov, keďže investiční partneri budú mať záujem viac hájiť predovšetkým subjektívne obchodné záujmy a menej záujem verejný. Zákonodarca sa pritom v schválenom zákone ani len nepokúsil tento zjavný konflikt záujmov relativizovať určitými kontrolnými mechanizmami a brzdami," upozornila Čaputová.

Za podstatnú výhradu prezidentka považuje tiež prenesenie voľby členov predstavenstva agentúry na NR SR. Členovia predstavenstva by tak mohli získavať silnú legitimitu a mandát v právnickej osobe, ktorá nie je kontrolným orgánom verejnej moci, ani nie je zložkou systému bŕzd a protiváh v rámci deľby moci.

"Toto možno považovať za ústavne nesystémový krok, ktorý môže vytvárať nebezpečný precedens, keď výkonná zložka moci bude zákonodarcom oberaná o personálne rozhodnutia v ústredných orgánoch štátnej správy alebo v iných vládnych organizáciách a štátnych podnikoch," dodala hlava štátu.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko nesúhlasí s návrhom na rozdeľovanie migrantov v EÚ

Poľsko bude rázne proti akýmkoľvek mechanizmom vynúteného rozdeleľovania migrantov v Európskej únii. Uviedol to hovorca poľskej vlády Piotr Müller v piatok v reakcii na návrh EÚ, ktorý má členským krajinám na juhu Európy pomôcť riešiť situáciu s migráciou. TASR správu prevzala z agentúry PAP.

Európska komisia (EK) v stredu navrhla, aby krajiny, ktoré odmietnu prijať presunutých migrantov, platili 22.000 eur za každého z nich, pripomína PAP.

"Postoj našej vlády sa v tomto nezmenil," povedal Müller. "Sme presvedčení, že by nemali existovať mechanizmy núteného rozdelenia a budeme veľmi rázne proti," dodal. Návrh týchto opatrení kritizovali aj Chorvátsko, Maďarsko a SR, píše PAP s odvolaním sa na svoje zdroje.

Poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski vo štvrtok uviedol, že jeho krajina nesúhlasí a nebude súhlasiť s vynúteným presunom migrantov do Poľska. Poľský premiér Mateusz Morawiecki v piatok potvrdil takýto postoj. Poľsko podľa jeho slov poskytuje svojim partnerom rôzne formy pomoci, najmä na juhu Európy.
Hovorkyňa EK Anitta Hipperová pre PAP v piatok uviedla, že komisia navrhla systém povinnej solidarity.

Členské krajiny si budú môcť vybrať, ktoré opatrenia v oblasti solidarity si vyberú – presun migrantov, finančnú alebo operačnú podporu. Veľvyslanci členských krajín pri EÚ mali o tomto návrhu v piatok rokovať.

Na základe návrhu EK majú približne 30.000 migrantov presunúť z južnej Európy do ďalších krajín. Tento počet by sa mohol zvýšiť na 120.000.

Poľsko a ďalšie krajiny sa už v roku 2015 odmietli pripojiť k mechanizmu EÚ na prerozdelenie migrantov. Európska komisia voči týmto krajinám podnikla právne kroky, pripomína PAP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.