Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prvý muž americkej diplomacie Henry Kissinger sa dnes dožíva 100 rokov

Patril medzi najvplyvnejších štátnikov povojnového obdobia a je jedným z tvorcov zahraničnej politiky Spojených štátov amerických. V roku 1973 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za mier za podiel na dohode o ukončení bojov amerických vojsk vo Vietname. Aj v súčasnosti si zachováva vplyv na politické dianie, jeho slovo má váhu a vyvoláva rešpekt.

Dnes (27. mája) má poradca dvoch bývalých amerických prezidentov pre národnú bezpečnosť a bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger 100 rokov.

Heinz Alfred Kissinger sa narodil 27. mája 1923 v bavorskom meste Fürth. Po pätnástich rokoch musela jeho rodina Nemecko opustiť. Pred nacistami ušla v roku 1938 do USA, kde si zmenil meno na Henry. Už od pätnástich rokov pracoval v továrni a súčasne navštevoval večernú školu. Po skončení druhej svetovej vojny, počas ktorej slúžil v americkej armáde, vyštudoval históriu a filozofiu na Harvardovej univerzite, kde získal v roku 1954 doktorát. V roku 1962 ho na tejto univerzite vymenovali za profesora.

Prezidenti sa vraj báli, že ich zatieni

Americký prezident Richard Nixon menoval Kissingera začiatkom roku 1969 za poradcu pre národnú bezpečnosť. Po rezignácii Nixona, ktorého politickú činnosť ukončila aféra Watergate, bol poradcom pre národnú bezpečnosť aj prezidenta Geralda Forda.

Od 22. septembra 1973 do 20. januára 1977 stál na čele americkej diplomacie. Henry Kissinger bol jedným z dvoch ministrov zahraničných vecí v histórii USA, ktorí sa narodili mimo územia Spojených štátov. Tou druhou ministerkou bola Madeleine Albrightová, rodená Korbelová, ktorá sa narodila v Prahe.

Keď skončil Kissinger na poste ministra zahraničných vecí mal iba 54 rokov, ale napriek svojmu obrovskému renomé sa do oficiálnej funkcie nevrátil. Niektorí americkí politológovia poukazujú v tejto súvislosti na to, že členom vládneho kabinetu sa nestal aj preto, lebo nijaký iný americký prezident sa nechcel nechať Kissingerom zatieniť, priťahoval by na seba príliš veľkú pozornosť.

Kyvadlová a pingpongová diplomacia

Henry Kissinger vstúpil do dejín diplomacie presadzovaním politiky détente (uvoľňovania), teda uvoľňovania napätia medzi USA, Sovietskym zväzom a Čínou. Prispel napríklad k uzavretiu dohôd o obmedzení jadrového zbrojenia medzi Washingtonom a Moskvou.

Traduje sa, že k normalizácii vzťahov medzi USA a Čínou, ktoré boli na bode mrazu využil začiatkom 70. rokov minulého storočia aj majstrovstvá sveta v stolnom tenise, ktoré sa konali v roku 1971 v japonskom meste Nagoja, čím sa vytvoril termín "pingpongová diplomacia". Už nasledujúci rok zavítal na historickú návštevu Číny prvýkrát americký prezident Richard Nixon. Stalo sa tak vo februári roku 1972.

Úspechy slávil Kissinger aj takzvanou kyvadlovou diplomaciou, a to najmä na Blízkom východe, kde prispel v roku 1973 k ukončeniu arabsko-izraelskej Jomkipurskej vojny.

Za najväčší úspech realpolitiky Henryho Kissingera sa považuje sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname a odchode amerických vojsk z tejto ázijskej krajiny za čo získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier.

V súvislosti s odtajnením dokumentov Nixonovej a Fordovej vlády sa však dostal Kissinger pod tlak verejnej mienky a organizácií ľudských práv pre americkú politiku v Južnej Amerike a vo Východnom Timore.

Iný postoj k rusko-ukrajinskej vojne

Henry Kissinger aj vo vysokom veku aktívne vystupuje a formuluje odvážne stanoviská, keď napríklad vyhlásil, že na to, "aby ste pochopili Putina, musíte čítať Dostojevského a nie Mein Kampf."

Širokú diskusiu vyvolali jeho slová, ktoré boli dovtedy pre mnohých tabu. V máji 2022 ich adresoval prostredníctvom telemostu účastníkom Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Vyhlásil, že s Moskvou je nevyhnutné rokovať, keď naznačil, že Ukrajina by sa mala vzdať časti svojho územia, aby dosiahla mierovú dohodu s Ruskom.

O necelý rok neskôr, 17. januára 2023, vo svojom online príhovore rovnako k účastníkom Svetového ekonomického fóra v Davose už Kissinger nevylúčil členstvo Ukrajiny v NATO. To potvrdil v nedávnom rozhovore pre prestížny britský týždenník The Economist. Podľa veterána svetovej diplomacie Kyjev treba prijať do NATO preto, aby ho aliancia jednak chránila a súčasne zadržiavala.

Minúta  |  

Borrell odsúdil dohodu na umiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku

Európska únia v piatok slovne odsúdila dohodu medzi Ruskom a Bieloruskom, ktorá povoľuje umiestnenie ruských jadrových zbraní na bieloruskom území. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"Tento krok povedie k ďalšiemu mimoriadne nebezpečnému stupňovaniu," uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok oznámil, Rusko už začalo s presunom taktických jadrových zbraní do Bieloruska. Ruský prezident plán na umiestnenie týchto zbraní oznámil ešte v marci.

Toto rozhodnutie je však podľa Borrella v rozpore s viacerými medzinárodnými dohodami. "Žiadame Rusko, aby tieto záväzky dodržiavalo," povedal. Bielorusko je podľa jeho slov spolupáchateľom v ruskej nezákonnej a nevyprovokovanej vojne proti Ukrajine.

"Vyzývame bieloruské úrady, aby okamžite prestali so svojou podporou ruskej agresívnej vojny na Ukrajine a zvrátili rozhodnutia, ktoré môžu len prispieť k zvýšeniu napätia v oblasti a oslabiť zvrchovanosť Bieloruska," uviedol.

(tasr)

Minúta  |  

Brazílsky prezident Lula odmietol účasť na ekonomickom fóre v Rusku

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v piatok počas telefonického rozhovoru so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom odmietol pozvanie na cestu do Petrohradu. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Odmietnutie prišlo len niekoľko dní po roztržke medzi Lulom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na samite skupiny G7 v Japonsku, kde plánované stretnutie dvojice stroskotalo.

"Poďakoval som sa (Putinovi) za pozvanie na Medzinárodné ekonomické fórum v Petrohrade (SPIEF) a odpovedal som, že v tomto čase nemôžem ísť do Ruska," napísal Lula na Twitteri v súvislosti s týmto podujatím, ktoré je naplánované na 14.-17. júna.

"Zopakoval som však, že Brazília je spoločne s Indiou, Indonéziou a Čínou pripravená rokovať s oboma stranami (rusko-ukrajinského) konfliktu s cieľom dosiahnuť mier," dodal Lula.

Ukrajina je v otvorenej vojne so susedným Ruskom od februára 2022, keď Putin nariadil inváziu. Konflikt sa však začal už v roku 2014 anexiou Krymského polostrova a podporovaním proruských separatistov vo východoukrajinskom regióne Donbas.

Zatiaľ čo mnohé západné krajiny posielajú na Ukrajinu zbrane, aby jej pomohli brániť sa, a uvalili na Moskvu finančné sankcie, Lula sa namiesto toho pokúša stavať sa do pozície sprostredkovateľa, pričom vytvoril skupinu krajín, ktoré sa snažia dosiahnuť mierovú dohodu medzi Moskvou a Kyjevom prostredníctvom rokovaní.

Po tom, ako navrhované stretnutie lídrov Ukrajiny a Brazílie v Japonsku stroskotalo, Lula najskôr vyhlásil, že je "rozrušený". Následne vyhlásil, že v stretnutí so Zelenským nevidí zmysel, pretože sa mu zdá, že ani on, ani Putin mier v skutočnosti nechcú.

"Obaja sú stále presvedčení, že vojnu vyhrajú," povedal brazílsky prezident. Lula sa vlani dostal pod paľbu kritiky za výrok, že Zelenskyj je "rovnako zodpovedný" za túto vojnu ako Putin.

(tasr)

Minúta  |  

Poľský parlament tvorí výbor na vyšetrovanie ruského vplyvu. Kritici dvíhajú varovný prst

Poľský parlament v piatok schválil sporný zákon, ktorý umožňuje vznik výboru na vyšetrovanie ruského vplyvu v Poľsku. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Poľská opozícia tento krok odsúdila a označila a ústavný štátny prevrat. Kritici tvrdia, že politici sa pomocou tohto opatrenia zmenia na sudcov. V Poľsku sa na jeseň konajú parlamentné voľby.

Nový výbor bude mať deväť členov, ktorých vymenuje dolná komora parlamentu. Rozhodnú, či vyšetrovaní jednotlivci v období rokov 2017-22 podľahli vplyvu Ruska, a môže im udeliť prísne tresty.

Vláda do návrhu zákona nezahrnula žiadny spôsob podania odvolania pre takto usvedčené osoby. Tým bude hroziť až desaťročný trest zákazu výkonu verejnej funkcie týkajúcej sa verejných financií a utajených informácií. Deklarovaným cieľom je zabrániť im opätovne konať pod vplyvom Ruska a škodiť poľským záujmom.

Založenie tohto výboru podľa kritikov oslabuje deľbu moci v krajine. Politicky vymenovaní členovia budú v prípadoch, ktorými sa budú zaoberať, v úlohe žalobcov i sudcov. Za svoje rozhodnutie sa nebudú musieť zodpovedať.

Opozícia odmieta byť súčasťou výboru a tvrdí, že tento zákon je namierený voči protivníkom vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) v období pred parlamentnými voľbami. Zákon ešte musí podpísať prezident Andrzej Duda.

(tasr)

Minúta  |  

Stacionárne hraničné kontroly medzi Nemeckom a ČR nebudú obnovené

Stacionárne kontroly na hraniciach medzi ČR a Nemeckom v súčasnom období obnovené nebudú. Vyplýva to z výsledkov piatkového rokovania nemeckej ministersky vnútra Nancy Faeserovej s rezortnými partnerom z ČR Vítom Rakušanom a ministrom vnútra spolkovej krajiny Sasko Arminom Schusterom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

"Spoločné opatrenia považujem za natoľko účinné, že nie je nutné pristúpiť k znovuzavedeniu kontrol na hraniciach," povedal Rakušan. Traja ministri sa podľa jeho slov zhodli, že schengenský priestor s otvorenými hranicami je hodnotou a akékoľvek obnovenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach je až krajným riešením.

Kvalitná spolupráca s nemeckou stranou zaistila, že i napriek náročnej migračnej situácii minulý rok nebolo potrebné na hraniciach Nemecka s ČR zavádzať špeciálne opatrenia. Situácia sa výrazne upokojila po zavedení dočasných hraničných kontrol na česko-slovenskej hranici, kadiaľ viedol hlavný koridor tranzitnej nezákonnej migrácie smerom do Nemecka.

"Vďaka kontrolám nastal pokles počtu osôb prechádzajúcich cez naše územie o 98 percent, čo sa prejavilo i na česko-nemeckej hranici," píše sa v piatkovej tlačovej správe českého ministerstva vnútra. Vláda ČR situáciu neustále sleduje a v prípade opätovného nárastu nezákonnej migrácie cez české územie je pripravená okamžite reagovať.

Nemecko v boji proti prevádzačom a nezákonnej migrácii zintenzívnilo pátranie a stíhanie. Pohraničnú políciu v Sasku podľa Faeserovej v súčasnosti posilňujú stovky príslušníkov nemeckej polície.

Schuster a minister vnútra nemeckej spolkovej krajiny Brandenbursko Michael Stübgen začiatkom mája Faeserovú žiadali o dočasné obnovenie kontrol na hraniciach s Poľskom a Českom s cieľom obmedziť nelegálnu migráciu. Ministerka v spojitosti s Poľskom vyjadrila presvedčenie, že krajiny dosiahnu podobné porozumenie ako s ČR. Faeserová má v utorok 30. mája navštíviť spoločné stredisko nemeckej a poľskej polície v prihraničnej obci Šwiecko.

Obnovenie hraničných kontrol by podľa jej slov vytvorilo veľké prekážky pre ľudí dochádzajúcich za prácou, opatrovateľov, remeselníkov či podniky.

(tasr)

Minúta  |  

Pistorius: Nemecko bude naďalej podporovať Slovensko v oblasti bezpečnosti

Nemecko bude aj po presune svojich batérií systému Patriot do Litvy naďalej podporovať Slovensko pri ochrane jeho bezpečnostných záujmov, uviedol v piatok nemecký minister obrany Boris Pistorius. Spomenul "početné projekty a silnú prítomnosť vojenských jednotiek", informuje TASR s odvolaním sa na agentúru DPA.

Ministerstvo obrany v Berlíne v piatok večer oznámilo, že nemecká armáda sa bude podieľať na zaisťovaní bezpečnosti júlového summitu NATO vo Vilniuse. Z tohto dôvodu presunie systémy Patriot zo Slovenska do Litvy. Nasadenie Patriotov na Slovensku sa preto čoskoro skončí, uviedol podľa vyhlásenia Pistorius.

Slovenské ministerstvo obrany to označilo za vopred konzultované rozhodnutie na základe efektivity využitia spojeneckých systémov tam, kde sú aktuálne najviac potrebné. "Platí, že Aliancia garantuje a reálne zabezpečuje obranu každého centimetra spojeneckého územia a všetkých jej občanov," vysvetlil minister obrany Martin Sklenár. Zabezpečenie ochrany slovenského vzdušného priestoru ostáva prioritou, informovalo TASR komunikačné oddelenie MO SR.

Nemecký rezort zdôraznil, že bezpečnosť SR bude pre Nemecko aj do budúcnosti "kľúčová". "Budeme k tomu aj naďalej prispievať a úzko stáť po boku nášho spojenca Slovenska," píše sa vo vyhlásení. Patrí k tomu aj prebiehajúca dodávka 15 tankov Leopard 2A4, ktoré SR dostane od Nemecka výmenou za vojenskú pomoc Ukrajine.

Summit NATO sa bude v litovskej metropole konať 11. a 12. júla. Nemecký Bundeswehr pôsobí s protivzdušným raketovým systémom Patriot na Slovensku od marca 2022.

Nemecko prispeje k ochrane summitu NATO na žiadosť Severoatlantickej aliancie. Jeho armáda na to využije pozemné, vzdušné i námorné systémy umiestnené na východnom krídle NATO a jednotky, ktoré môžu operovať z Nemecka. Okrem batérií Patriot zo Slovenska presunie do Litvy aj "podporný materiál" z Poľska.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.