Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brazílsky prezident Lula odmietol účasť na ekonomickom fóre v Rusku

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v piatok počas telefonického rozhovoru so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom odmietol pozvanie na cestu do Petrohradu. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Odmietnutie prišlo len niekoľko dní po roztržke medzi Lulom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na samite skupiny G7 v Japonsku, kde plánované stretnutie dvojice stroskotalo.

"Poďakoval som sa (Putinovi) za pozvanie na Medzinárodné ekonomické fórum v Petrohrade (SPIEF) a odpovedal som, že v tomto čase nemôžem ísť do Ruska," napísal Lula na Twitteri v súvislosti s týmto podujatím, ktoré je naplánované na 14.-17. júna.

"Zopakoval som však, že Brazília je spoločne s Indiou, Indonéziou a Čínou pripravená rokovať s oboma stranami (rusko-ukrajinského) konfliktu s cieľom dosiahnuť mier," dodal Lula.

Ukrajina je v otvorenej vojne so susedným Ruskom od februára 2022, keď Putin nariadil inváziu. Konflikt sa však začal už v roku 2014 anexiou Krymského polostrova a podporovaním proruských separatistov vo východoukrajinskom regióne Donbas.

Zatiaľ čo mnohé západné krajiny posielajú na Ukrajinu zbrane, aby jej pomohli brániť sa, a uvalili na Moskvu finančné sankcie, Lula sa namiesto toho pokúša stavať sa do pozície sprostredkovateľa, pričom vytvoril skupinu krajín, ktoré sa snažia dosiahnuť mierovú dohodu medzi Moskvou a Kyjevom prostredníctvom rokovaní.

Po tom, ako navrhované stretnutie lídrov Ukrajiny a Brazílie v Japonsku stroskotalo, Lula najskôr vyhlásil, že je "rozrušený". Následne vyhlásil, že v stretnutí so Zelenským nevidí zmysel, pretože sa mu zdá, že ani on, ani Putin mier v skutočnosti nechcú.

"Obaja sú stále presvedčení, že vojnu vyhrajú," povedal brazílsky prezident. Lula sa vlani dostal pod paľbu kritiky za výrok, že Zelenskyj je "rovnako zodpovedný" za túto vojnu ako Putin.

(tasr)

Minúta  |  

Poľský parlament tvorí výbor na vyšetrovanie ruského vplyvu. Kritici dvíhajú varovný prst

Poľský parlament v piatok schválil sporný zákon, ktorý umožňuje vznik výboru na vyšetrovanie ruského vplyvu v Poľsku. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Poľská opozícia tento krok odsúdila a označila a ústavný štátny prevrat. Kritici tvrdia, že politici sa pomocou tohto opatrenia zmenia na sudcov. V Poľsku sa na jeseň konajú parlamentné voľby.

Nový výbor bude mať deväť členov, ktorých vymenuje dolná komora parlamentu. Rozhodnú, či vyšetrovaní jednotlivci v období rokov 2017-22 podľahli vplyvu Ruska, a môže im udeliť prísne tresty.

Vláda do návrhu zákona nezahrnula žiadny spôsob podania odvolania pre takto usvedčené osoby. Tým bude hroziť až desaťročný trest zákazu výkonu verejnej funkcie týkajúcej sa verejných financií a utajených informácií. Deklarovaným cieľom je zabrániť im opätovne konať pod vplyvom Ruska a škodiť poľským záujmom.

Založenie tohto výboru podľa kritikov oslabuje deľbu moci v krajine. Politicky vymenovaní členovia budú v prípadoch, ktorými sa budú zaoberať, v úlohe žalobcov i sudcov. Za svoje rozhodnutie sa nebudú musieť zodpovedať.

Opozícia odmieta byť súčasťou výboru a tvrdí, že tento zákon je namierený voči protivníkom vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) v období pred parlamentnými voľbami. Zákon ešte musí podpísať prezident Andrzej Duda.

(tasr)

Minúta  |  

Stacionárne hraničné kontroly medzi Nemeckom a ČR nebudú obnovené

Stacionárne kontroly na hraniciach medzi ČR a Nemeckom v súčasnom období obnovené nebudú. Vyplýva to z výsledkov piatkového rokovania nemeckej ministersky vnútra Nancy Faeserovej s rezortnými partnerom z ČR Vítom Rakušanom a ministrom vnútra spolkovej krajiny Sasko Arminom Schusterom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

"Spoločné opatrenia považujem za natoľko účinné, že nie je nutné pristúpiť k znovuzavedeniu kontrol na hraniciach," povedal Rakušan. Traja ministri sa podľa jeho slov zhodli, že schengenský priestor s otvorenými hranicami je hodnotou a akékoľvek obnovenie hraničných kontrol na vnútorných hraniciach je až krajným riešením.

Kvalitná spolupráca s nemeckou stranou zaistila, že i napriek náročnej migračnej situácii minulý rok nebolo potrebné na hraniciach Nemecka s ČR zavádzať špeciálne opatrenia. Situácia sa výrazne upokojila po zavedení dočasných hraničných kontrol na česko-slovenskej hranici, kadiaľ viedol hlavný koridor tranzitnej nezákonnej migrácie smerom do Nemecka.

"Vďaka kontrolám nastal pokles počtu osôb prechádzajúcich cez naše územie o 98 percent, čo sa prejavilo i na česko-nemeckej hranici," píše sa v piatkovej tlačovej správe českého ministerstva vnútra. Vláda ČR situáciu neustále sleduje a v prípade opätovného nárastu nezákonnej migrácie cez české územie je pripravená okamžite reagovať.

Nemecko v boji proti prevádzačom a nezákonnej migrácii zintenzívnilo pátranie a stíhanie. Pohraničnú políciu v Sasku podľa Faeserovej v súčasnosti posilňujú stovky príslušníkov nemeckej polície.

Schuster a minister vnútra nemeckej spolkovej krajiny Brandenbursko Michael Stübgen začiatkom mája Faeserovú žiadali o dočasné obnovenie kontrol na hraniciach s Poľskom a Českom s cieľom obmedziť nelegálnu migráciu. Ministerka v spojitosti s Poľskom vyjadrila presvedčenie, že krajiny dosiahnu podobné porozumenie ako s ČR. Faeserová má v utorok 30. mája navštíviť spoločné stredisko nemeckej a poľskej polície v prihraničnej obci Šwiecko.

Obnovenie hraničných kontrol by podľa jej slov vytvorilo veľké prekážky pre ľudí dochádzajúcich za prácou, opatrovateľov, remeselníkov či podniky.

(tasr)

Minúta  |  

Pistorius: Nemecko bude naďalej podporovať Slovensko v oblasti bezpečnosti

Nemecko bude aj po presune svojich batérií systému Patriot do Litvy naďalej podporovať Slovensko pri ochrane jeho bezpečnostných záujmov, uviedol v piatok nemecký minister obrany Boris Pistorius. Spomenul "početné projekty a silnú prítomnosť vojenských jednotiek", informuje TASR s odvolaním sa na agentúru DPA.

Ministerstvo obrany v Berlíne v piatok večer oznámilo, že nemecká armáda sa bude podieľať na zaisťovaní bezpečnosti júlového summitu NATO vo Vilniuse. Z tohto dôvodu presunie systémy Patriot zo Slovenska do Litvy. Nasadenie Patriotov na Slovensku sa preto čoskoro skončí, uviedol podľa vyhlásenia Pistorius.

Slovenské ministerstvo obrany to označilo za vopred konzultované rozhodnutie na základe efektivity využitia spojeneckých systémov tam, kde sú aktuálne najviac potrebné. "Platí, že Aliancia garantuje a reálne zabezpečuje obranu každého centimetra spojeneckého územia a všetkých jej občanov," vysvetlil minister obrany Martin Sklenár. Zabezpečenie ochrany slovenského vzdušného priestoru ostáva prioritou, informovalo TASR komunikačné oddelenie MO SR.

Nemecký rezort zdôraznil, že bezpečnosť SR bude pre Nemecko aj do budúcnosti "kľúčová". "Budeme k tomu aj naďalej prispievať a úzko stáť po boku nášho spojenca Slovenska," píše sa vo vyhlásení. Patrí k tomu aj prebiehajúca dodávka 15 tankov Leopard 2A4, ktoré SR dostane od Nemecka výmenou za vojenskú pomoc Ukrajine.

Summit NATO sa bude v litovskej metropole konať 11. a 12. júla. Nemecký Bundeswehr pôsobí s protivzdušným raketovým systémom Patriot na Slovensku od marca 2022.

Nemecko prispeje k ochrane summitu NATO na žiadosť Severoatlantickej aliancie. Jeho armáda na to využije pozemné, vzdušné i námorné systémy umiestnené na východnom krídle NATO a jednotky, ktoré môžu operovať z Nemecka. Okrem batérií Patriot zo Slovenska presunie do Litvy aj "podporný materiál" z Poľska.

(tasr)

Minúta  |  

Po raketovom útoku na nemocnicu v Dnipre je 31 zranených vrátane ôsmich lekárov

Počet zranených po ruskom raketovom útoku na kliniku v meste Dnipro stúpol na 31, vrátane ôsmich lekárov a dvoch detí. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na šéfa rady Dnepropetrovskej oblasti Mykolu Lukašuka.

Spomedzi zranených 16 ľudí previezli do nemocníc a ostatní sa liečia ambulantne, uviedol Lukašuk na komunikačnej platforme Telegram. „Dvaja zo zranených sú vo vážnom stave, 12 ľudí je v stredne ťažkom stave a ostatní majú ľahké zranenia,“ dodal.

Dnepropetrovskú mestskú nemocnicu č. 14 podľa Lukašuka zasiahla balistická raketa a budova je čiastočne zničená. Výbuch tiež podpálil druhé poschodie a vznietil sa aj jednoposchodový podnik v blízkosti. Hasiči však požiar uhasili, uviedol. Poškodený bol aj športový areál, škola, okolité domy a autá.

Podľa predchádzajúcich informácií pri útoku zahynuli najmenej dvaja ľudia. Oblastný gubernátor Serhij Lysak uviedol, že medzi zranenými sú dve deti – chlapci vo veku tri a šesť rokov.

(sita)

Minúta  |  

Medvedev: Konflikt môže trvať desaťročia, žiadne rozhovory so Zelenským nebudú

Vplyvný spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, Dmitrij Medvedev, v piatok vyhlásil, že konflikt na Ukrajine môže trvať desaťročia a že rokovania s Ukrajinou nie sú možné, kým je pri moci Západom podporovaný prezident Volodymyr Zelenskyj. Správu priniesla tlačová agentúra Reuters.

Invázia Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 spustila najkrvavejší európsky konflikt od druhej svetovej vojny a najväčšiu konfrontáciu medzi Moskvou a Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962.

V tomto konflikte zabili alebo vážne zranili státisíce ľudí. Jeho korene siahajú do roku 2014, keď ukrajinské ľudové povstanie na Majdane zvrhlo proruského prezidenta Viktora Janukovyča, Rusko protiprávne anektovalo Krymský polostrov a Moskvou podporovaní separatisti obsadili veľké územia východnej Ukrajiny.

"Tento konflikt bude trvať veľmi dlho. Možno desaťročia. Toto je nová realita," vyhlásil podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý prezident Medvedev, ktorého citovali ruské tlačové agentúry.
Podľa neho Rusko neverí v žiadne prímerie so súčasnými predstaviteľmi Kyjeva, pretože konflikt prepukne znovu a musí byť zničená samotná podstata súčasnej vlády.

Rokovania so "šašom Zelenským" nie sú možné, dodal Medvedev. "Všetko sa vždy končí rokovaniami a to je neodvratné. Ale kým sú títo ľudia pri moci, situácia sa pre Rusko ohľadne rokovaní nemení," uviedol.

Medvedev sa v úrade prezidenta v rokoch 2008-12 vyhlasoval za liberálneho reformátora, ale teraz sa prezentuje ako zúrivý protizápadný jastrab Kremľa. Diplomati vravia, že jeho názory naznačujú, ako zmýšľajú vrchné úrovne kremeľskej elity.

Ruský exprezident tiež varoval, že Západ vážne podceňuje riziko jadrovej vojny v súvislosti s Ukrajinou. Upozornil, že Rusko podnikne preventívny úder, ak Ukrajina dostane jadrové zbrane.

Rusko, ktoré má najväčší jadrový arzenál na svete, opakovane obvinilo Západ, že vedie na Ukrajine zástupnú vojnu s Ruskom a tá sa môže rozrásť na oveľa väčší konflikt.

Umožniť Ukrajine vlastniť jadrové zbrane - čo však žiadny západný štát verejne nenavrhol - by znamenalo, "že k nim doletí raketa s jadrovou náložou", povedal Medvedev. "Anglosasi si toto úplne neuvedomujú a sú presvedčení, že k tomuto nedôjde. Za určitých okolností dôjde," citovali ho tlačové agentúry.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.