Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Aktuálne je v parlamente až 52 nezaradených poslancov a iba štyri kluby

Aktuálne pôsobí v parlamente 52 nezaradených poslancov, ostatní sú združení v štyroch poslaneckých kluboch. Počas volebného obdobia zanikli kluby ĽSNS a Za ľudí, keďže počet ich členov klesol pod zákonom stanovených osem.

Najsilnejší klub má naďalej OĽaNO, je v ňom 35 poslancov. Na začiatku volebného obdobia mal klub 53 členov. Postupne ho niektorí opustili. Najviac ich odišlo spolu s expremiérom Eduardom Hegerom, ktorý vytvoril nový subjekt a po vymenovaní vlády odborníkov sa vrátil do parlamentných lavíc spolu s členmi bývalej vlády.

Druhý najpočetnejší klub má Smer-SD, tvorí ho 27 zákonodarcov. Po voľbách v roku 2020 klub združoval 38 poslancov. Jedenásti odišli spolu s expremiérom Petrom Pellegrinim do jeho novej strany.

Klub SaS má 20 poslancov. V priebehu volebného obdobia sa posilnil v porovnaní s počiatočným počtom členov 13. K liberálom sa pridali viacerí bývalí členovia strany Za ľudí. Klub strany následne zanikol, keďže nespĺňal podmienku mať aspoň osem členov.

Hnutie Sme rodina združovalo po nástupe do parlamentu v klube 17 zákonodarcov, aktuálne ich má 16. Síce klub počas uplynulého obdobia nabral aj nových poslancov, dvaja pôvodní ho opustili.

Zaniknutý klub ĽSNS mal pôvodne 17 členov a klub Za ľudí 12.

(tasr)

Minúta  |  

Vodič pri nehode na Zemplíne zabil dve deti. Tragédiu podčiarkujú niektoré svedecké výpovede

AKTUALIZOVANÉ Po zrážke s autom v katastri obce Zemplínske Kopčany v okrese Michalovce prišli o život dve deti. K tragickej nehode došlo v piatok (26. 5.) okolo 21.00 h. Pre TASR to potvrdila košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová.

"Došlo k zrážke s vozidlo zn. BMW, ktoré viedol vodič narodený v roku 2003," spresnila s tým, že obeťami nehody sú dievča narodené v roku 2011 a chlapec v roku 2008.

"Telo dievčiny sa našlo na cintoríne, čiže letel autom silno. Auto je na mraky rozbité. Chlapec vraj prišiel o hlavu," napísal podľa TV Markíza na stránke dopravného servisu jeden zo svedkov nehody.

Podľa viacerých svedkov vodič išiel rýchlosťou viac ako 100 kilometrov za hodinu, no objavujú sa aj výpovede o ďaleko vyššej rýchlosti. Šofér v tomto tempe zrejme nezvládol prejsť zákrutu.

Podľa doterajších zistení išiel vodič smerom od obce Slavkovce do Zemplínskych Kopčian. "Počas prechádzania miernej ľavotočivej zákruty sa pravdepodobne dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke a neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky," uviedla Ivanová s tým, že približne 50 metrov od začiatku obce zrazil dvoch maloletých chodcov, ktorí pravdepodobne kráčali oproti idúcemu vozidlu.

Vodiča a spolujazdca previezli do michalovskej nemocnice, utrpeli zranenia nešpecifikovaného rozsahu. "Počas dokumentovania dopravnej nehody bol vodič podrobený dychovej skúške, tá však prítomnosť alkoholu v jeho dychu nepotvrdila. Na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok v organizme bol v nemocnici vodičovi aj spolujazdcovi odobratý biologický materiál," dodala.

Polícia v súvislosti s touto tragickou nehodou začala trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia. Bližšie okolnosti, za akých k nej došlo, sú predmetom ďalšieho vyšetrovania.

Minúta  |  

Navaľnyj: Dostal som 3 828-stranový spis o zločinoch, ktoré som spáchal vo väzení

Kritik Kremľa Alexej Navaľnyj v piatok oznámil, že mu odovzdali 3 828 strán opisujúcich všetky trestné činy, ktorých sa dopustil, keď už bol vo väzení. Ruský opozičný politik dodal, že napriek tomu stále nevie, z čoho je obvinený.

Navaľnyj v tweete napísal: "Tak, Alexej, teraz máš naozaj problém, určite si spáchal veľa zločinov. Toto som si povedal, keď som sa pozeral na obrovské zväzky obžaloby generálnej prokuratúry voči mne, ktoré mi oficiálne odovzdali. Na 3 828 stranách sú opísané všetky zločiny, ktoré som spáchal už vo väzení. Súdny proces vo veci tejto obžaloby sa začne 31. mája."

A v tweete pokračoval: "Aj keď rozsah a množstvo týchto zväzkov jasne ukazuje, že som zvrhlý a trvalý zločinec, nedokážem pochopiť, z čoho presne som obvinený... Väzeň Navaľnyj, dali ti spis, tak si sadni a čítaj ho. Prídeš na to, z čoho ťa obžaloba obviňuje."

Navaľnyj si už odpykáva súhrnný trest vyše 11 rokov väzenia za spreneveru a pohŕdanie súdom. Vraví, že čelí 30 ďalším rokom v ruskej väznici pre obvinenie z terorizmu.

(tasr)

Minúta  |  

Vatikán odsúdil klimatický vandalizmus a vyzval na ochranu kultúrneho dedičstva

Vatikán odsúdil takzvaný "ekovandalizmus" namierený proti objektom kultúrneho dedičstva, informovala v piatok talianska agentúra Ansa.

Ekovandalizmus sa stal aktuálnym problémom po tom, čo zoskupenia ako talianska Ultima Generazione (UG/Posledná generácia) začali vandalizovať umelecké diela a pamätníky v snahe upozorniť na potrebu aktívneho riešenia klimatickej krízy.

"Je užitočné zopakovať, že je zodpovednosťou nás všetkých chrániť umelecké diela, ktoré boli súčasťou dedičstva ľudstva po celé stáročia a stali sa turistickými atrakciami," napísal Predseda Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu Rino Fisichella. "Každú formu násilia pôsobiacu proti ich zachovaniu treba dôrazne odsúdiť."

UG a jej sesterské skupiny v iných štátoch tvrdia, že sa neradi uchyľujú ku kontroverzným formám protestu, ale po tom, čo celé desaťročia snáh primäť svetových lídrov zastaviť emisie skleníkových plynov prostredníctvom tradičných protestov zlyhali, nevidia žiadnu inú možnosť.

Demonštranti UG pomaľovávajú pomníky ľahko zmývateľnými farbami a pri umeleckých dielach si berú za terč ich ochranné prvky, a nie diela samotné.

Pápež František v minulosti opakovane vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby sa začalo zaoberať klimatickou krízou a vo štvrtok vyzval na ukončenie "nezmyselnej vojny proti tvorbe".

(tasr)

Minúta  |  

Prvý muž americkej diplomacie Henry Kissinger sa dnes dožíva 100 rokov

Patril medzi najvplyvnejších štátnikov povojnového obdobia a je jedným z tvorcov zahraničnej politiky Spojených štátov amerických. V roku 1973 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za mier za podiel na dohode o ukončení bojov amerických vojsk vo Vietname. Aj v súčasnosti si zachováva vplyv na politické dianie, jeho slovo má váhu a vyvoláva rešpekt.

Dnes (27. mája) má poradca dvoch bývalých amerických prezidentov pre národnú bezpečnosť a bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger 100 rokov.

Heinz Alfred Kissinger sa narodil 27. mája 1923 v bavorskom meste Fürth. Po pätnástich rokoch musela jeho rodina Nemecko opustiť. Pred nacistami ušla v roku 1938 do USA, kde si zmenil meno na Henry. Už od pätnástich rokov pracoval v továrni a súčasne navštevoval večernú školu. Po skončení druhej svetovej vojny, počas ktorej slúžil v americkej armáde, vyštudoval históriu a filozofiu na Harvardovej univerzite, kde získal v roku 1954 doktorát. V roku 1962 ho na tejto univerzite vymenovali za profesora.

Prezidenti sa vraj báli, že ich zatieni

Americký prezident Richard Nixon menoval Kissingera začiatkom roku 1969 za poradcu pre národnú bezpečnosť. Po rezignácii Nixona, ktorého politickú činnosť ukončila aféra Watergate, bol poradcom pre národnú bezpečnosť aj prezidenta Geralda Forda.

Od 22. septembra 1973 do 20. januára 1977 stál na čele americkej diplomacie. Henry Kissinger bol jedným z dvoch ministrov zahraničných vecí v histórii USA, ktorí sa narodili mimo územia Spojených štátov. Tou druhou ministerkou bola Madeleine Albrightová, rodená Korbelová, ktorá sa narodila v Prahe.

Keď skončil Kissinger na poste ministra zahraničných vecí mal iba 54 rokov, ale napriek svojmu obrovskému renomé sa do oficiálnej funkcie nevrátil. Niektorí americkí politológovia poukazujú v tejto súvislosti na to, že členom vládneho kabinetu sa nestal aj preto, lebo nijaký iný americký prezident sa nechcel nechať Kissingerom zatieniť, priťahoval by na seba príliš veľkú pozornosť.

Kyvadlová a pingpongová diplomacia

Henry Kissinger vstúpil do dejín diplomacie presadzovaním politiky détente (uvoľňovania), teda uvoľňovania napätia medzi USA, Sovietskym zväzom a Čínou. Prispel napríklad k uzavretiu dohôd o obmedzení jadrového zbrojenia medzi Washingtonom a Moskvou.

Traduje sa, že k normalizácii vzťahov medzi USA a Čínou, ktoré boli na bode mrazu využil začiatkom 70. rokov minulého storočia aj majstrovstvá sveta v stolnom tenise, ktoré sa konali v roku 1971 v japonskom meste Nagoja, čím sa vytvoril termín "pingpongová diplomacia". Už nasledujúci rok zavítal na historickú návštevu Číny prvýkrát americký prezident Richard Nixon. Stalo sa tak vo februári roku 1972.

Úspechy slávil Kissinger aj takzvanou kyvadlovou diplomaciou, a to najmä na Blízkom východe, kde prispel v roku 1973 k ukončeniu arabsko-izraelskej Jomkipurskej vojny.

Za najväčší úspech realpolitiky Henryho Kissingera sa považuje sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname a odchode amerických vojsk z tejto ázijskej krajiny za čo získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier.

V súvislosti s odtajnením dokumentov Nixonovej a Fordovej vlády sa však dostal Kissinger pod tlak verejnej mienky a organizácií ľudských práv pre americkú politiku v Južnej Amerike a vo Východnom Timore.

Iný postoj k rusko-ukrajinskej vojne

Henry Kissinger aj vo vysokom veku aktívne vystupuje a formuluje odvážne stanoviská, keď napríklad vyhlásil, že na to, "aby ste pochopili Putina, musíte čítať Dostojevského a nie Mein Kampf."

Širokú diskusiu vyvolali jeho slová, ktoré boli dovtedy pre mnohých tabu. V máji 2022 ich adresoval prostredníctvom telemostu účastníkom Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Vyhlásil, že s Moskvou je nevyhnutné rokovať, keď naznačil, že Ukrajina by sa mala vzdať časti svojho územia, aby dosiahla mierovú dohodu s Ruskom.

O necelý rok neskôr, 17. januára 2023, vo svojom online príhovore rovnako k účastníkom Svetového ekonomického fóra v Davose už Kissinger nevylúčil členstvo Ukrajiny v NATO. To potvrdil v nedávnom rozhovore pre prestížny britský týždenník The Economist. Podľa veterána svetovej diplomacie Kyjev treba prijať do NATO preto, aby ho aliancia jednak chránila a súčasne zadržiavala.

Minúta  |  

Borrell odsúdil dohodu na umiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku

Európska únia v piatok slovne odsúdila dohodu medzi Ruskom a Bieloruskom, ktorá povoľuje umiestnenie ruských jadrových zbraní na bieloruskom území. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"Tento krok povedie k ďalšiemu mimoriadne nebezpečnému stupňovaniu," uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok oznámil, Rusko už začalo s presunom taktických jadrových zbraní do Bieloruska. Ruský prezident plán na umiestnenie týchto zbraní oznámil ešte v marci.

Toto rozhodnutie je však podľa Borrella v rozpore s viacerými medzinárodnými dohodami. "Žiadame Rusko, aby tieto záväzky dodržiavalo," povedal. Bielorusko je podľa jeho slov spolupáchateľom v ruskej nezákonnej a nevyprovokovanej vojne proti Ukrajine.

"Vyzývame bieloruské úrady, aby okamžite prestali so svojou podporou ruskej agresívnej vojny na Ukrajine a zvrátili rozhodnutia, ktoré môžu len prispieť k zvýšeniu napätia v oblasti a oslabiť zvrchovanosť Bieloruska," uviedol.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.