28. mája 2023 | 15:06

Minúta | 28. mája 2023 | 15:06

Je tu snaha zmanipulovať voľby zo strany Ruska v prospech Smeru, vyhlásil Naď. Kaliňák to označil za „bláboly“

Najvyšší ústavní činitelia dostali zo zahraničia spravodajskú informáciu o snahe zmanipulovať voľby zo strany Ruska. V relácii Na telo TV Markíza to vyhlásil poslanec Národnej rady Jaroslav Naď (Demokrati), podľa ktorého mal konkrétny občan dostať finančnú odmenu na manipuláciu volieb v prospech strany Smer. Exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer) to vylúčil, tvrdenie označil za "bláboly". Manipulácie volieb sa však obáva tiež, a to pre postupnú elektronizáciu volebných systémov.

"Dostali sme spravodajskú informáciu zo zahraničia, ktorá presne hovorí o osobe, čase a mieste, kedy štátny občan Slovenska bol v Rusku prebrať finančné zdroje v prospech politickej strany Smer na manipuláciu volieb. Keď tu niekto chce manipulovať voľby, chce to Rusko a používa na to svojich trójskych koňov, vrátane politickej strany Smer," vyhlásil Naď. Informáciami sa podľa neho zaoberá aj polícia.

Kaliňák podotkol, že Smer nikdy externé peniaze neprijal. "Sú to neuveriteľné bláboly, ktoré od rána do včera rozprávate a nikdy nepoviete konkrétne, vždy len utajený zdroj," reagoval. Myslí si však, že voľby by mohli byť zmanipulované zo strany štátnych orgánov.

V tejto súvislosti vyjadril podozrenie z možnej manipulácie referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie, ktoré podľa jeho slov "nikto nemá záujem podrobne prešetrovať," uviedol. Naď podotkol, že v tom čase bolo prešetrovanie jeho úlohou, keďže bol ministrom vnútra. Demokrati preto podľa jeho slov podajú na Kaliňáka trestné oznámenie. "Nevenoval som sa tomu, aby nebol spochybnený náš vstup do EÚ," reagoval exminister vnútra.

Tvrdenia, že Smer chce zmeniť priamu voľbu prezidenta označil Kaliňák za nezmysel a "pekný predvolebný hoax". Zdôraznil, že strana vždy kričala po demokratickej súťaži. Podľa Naďa informáciu potvrdili viaceré zdroje zo Smeru, konkretizovať ich odmietol. "Nebudem prezrádzať svoje zdroje," povedal.

Robert Kaliňák. Foto: Dano Veselský/TASR

V diskusii sa dotkli aj vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Kaliňák uviedol, že existujú verzie, ktoré vyšetrovateľ zámerne ignoroval. Podľa Naďa sa snaží "vpúšťať hmlu do vyšetrovania". Kaliňák tiež v relácii povedal, že nepovažuje za dobrý nápad, aby prípadný nový prezident udelil amnestiu bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. "Ja si myslím, že sa dostane z toho právnymi krokmi," skonštatoval.

Naď uviedol, že ak by mala strana Demokrati v predvolebných prieskumoch menej ako tri percentá, zvažoval by, aby stiahla kandidatúru vo voľbách. Kaliňák uviedol, že sa o svojej prípadnej kandidatúre rozhodne v blízkom čase. "Hlavne sa bude musieť rozhodnúť aj sám Smer," dodal.

(tasr)

28. mája 2023 | 14:41

Minúta | 28. mája 2023 | 14:41

Je dôležité posilniť práva transrodových ľudí a zabezpečiť dostupnú legálnu tranzíciu, vraví Plaváková z PS

Aliancia liberálov a demokratov pre Európu (ALDE) prijala rezolúciu o právach transrodových ľudí z dielne hnutia Progresívne Slovensko (PS). Európska liberálna rodina tak učinila na svojom Kongrese v Štokholme vo Švédsku.

Rezolúcia apeluje na ukončenie ubližovania transrodovým ľuďom a je reakciou PS na situáciu na Slovensku, kde vyše šesť mesiacov po teroristickej vražde na Zámockej ulici v Bratislave politickí predstavitelia útočia na queer ľudí, namiesto toho, aby riešili ich situáciu. V tlačovej správe o tom informoval riaditeľ komunikačného oddelenia Radovan Choleva.

„S našimi partnerskými európskymi stranami sme sa zhodli, že je dôležité posilniť práva transrodových ľudí a zabezpečiť rýchlu, transparentnú a dostupnú legálnu tranzíciu. Žiadame tiež ukončenie nezmyselných nútených sterilizácii a zabezpečenie vzájomného uznávania úradného stavu v rámci EU štátov,“ vraví podpredsedníčka PS Lucia Plaváková.

Ako doplnila zahraničná tajomníčka hnutia Beáta Jurík, prijatie rezolúcie je i odkazom pre Slovensko, ktoré sa v predošlom týždni len tesne vyhlo prijatiu zákona, ktorý by znemožnil zmenu rodného čísla. „Transrodoví ľudia si však môžu vydýchnuť len do júnovej schôdze,“ dodala Jurík.

Na Kongrese sa debatovalo o Slovensku i v rámci diskusie o budúcnosti Vyšehradskej štvorky a budúcnosti Slovenska po predčasných parlamentných voľbách v septembri. Medzi diskutujúcimi bola i členka predsedníctva PS Zora Jaurová. „V septembrových voľbách pôjde o veľa: napríklad aj o to, či sa vydáme cestou Maďarska a Poľska, alebo cestou demokracie,“ uviedla.

(sita)

28. mája 2023 | 14:06

Minúta | 28. mája 2023 | 14:06

Putin nariadil posilniť bezpečnosť na hraniciach Ruska

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil v nedeľu posilniť bezpečnosť na hraniciach Ruskej federácie s cieľom zaistiť "rýchly" pohyb ruskej armády a civilistov do ukrajinských oblastí, ktoré sú momentálne pod kontrolou Moskvy. K tomuto rozhodnutiu prišlo v čase, keď na území Ruska hlásia čoraz častejšie útoky. Informujú o tom agentúra Reuters a stanica Sky News.

"Je nevyhnutné zabezpečiť rýchly pohyb vojenských i civilných vozidiel a nákladu, vrátane potravín a humanitárneho stavebného materiálu zasielaného novým subjektom (Ruskej) federácie," uviedol Putin v príspevku Kremľa na platforme Telegram.

Išlo o správu určenú pre pohraničnú stráž, spadajúcu pod ruskú Federálnu bezpečnostnú službu (FSB), pri príležitosti sviatku pohraničníkov. Putin dodal, že ich úlohou je "spoľahlivo kryť" línie v blízkosti bojovej zóny.

https://standard.sk/361001/nechodte-k-nato-a-eu-neprijimajte-zbrane-neodporujte-moskva-zverejnila-poziadavky-voci-kyjevu/

Rusko vlani v septembri nezákonne anektovalo Luhanskú, Doneckú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Ruské sily tieto regióny však ovládajú len čiastočne.

Reuters pripomína, že v posledných týždňoch dochádza k zvýšeniu počtu útokov v Rusku, a to najmä s použitím dronov v pohraničných oblastiach. Pribúdajú ale i útoky cielené smerom hlbšie na územie Ruskej federácie, akým bol napríklad i sobotňajší útok na ropovod severozápadne od Moskvy.

V sobotu ruskí predstavitelia informovali o troch zranených osobách počas ukrajinského ostreľovania Belgorodskej oblasti. Tento región je - rovnako ako Kurská oblasť - najčastejším cieľom útokov, ktoré poškodili tamojšiu elektrickú, železničnú a vojenskú infraštruktúru.

Hoci Kyjev takmer nikdy verejne nepriznáva zodpovednosť za útoky vo vnútri Ruska či na Ruskom kontrolovaných územiach Ukrajiny, uviedol, že ničenie infraštruktúry je prípravou na plánovanú pozemnú protiofenzívu.

(tasr)

28. mája 2023 | 13:29

Minúta | 28. mája 2023 | 13:29

Čaputová: Právne kroky voči predsedovi Smeru Ficovi sú v príprave

Prezidentka Zuzana Čaputová je zatiaľ s výkonom úradníckej vlády spokojná. „Mám z toho nateraz naozaj dobrý pocit," uviedla hlava štátu v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

Pozitívne Čaputová zhodnotila i doteraz prezentované priority kabinetu. Doplnila, že vláda zatiaľ odoláva politickým útokom a snahám vtiahnuť ich do politického boja.

Prezidentka vysvetlila, že pri rozhodovaní o úradníckej vláde sa rozhodovala aj na základe toho, že vláda Eduarda Hegera (Demokrati) mala pripravenú sériu zákonov, ktoré bolo potrebné schváliť, napríklad energetickú pomoc. Uviedla, že si uvedomovala, že táto legislatíva má vyššiu šancu prejsť, pokiaľ bude Heger predsedom vlády, čo sa i podarilo.

Čaputová si myslí, že ak by úradnícku vládu vymenovala skôr, išlo by síce o mocenské gesto, no zároveň by viedlo k odporu politických subjektov. Je toho názoru, že dlhšie trvanie Hegerovej vlády viedlo k vyššej akceptácii úradníckej vlády.

Vláda má konsolidovať veci a napraviť chod štátu

Očakáva, že parlament, ktorý odvolal predchádzajúcu vládu, dá vláde odborníkov šancu a bude o vyslovení dôvery vecne rokovať, zoznámi sa s jej programovým vyhlásením a nezaujme k nej a priori odmietavý postoj. „Žiaľ, sú strany, ktoré to takto deklarujú vopred bez vecnej argumentácie," podotkla Čaputová.

Vyslovenie dôvery by podľa nej pomohlo pri zostavovaní štátneho rozpočtu aj rozpočtu samospráv. Ak by parlament vláde odborníkov nevyslovil dôveru, tak bude po 30 dňoch fungovať v takom istom režime ako vláda Eduarda Hegera.

Prezidentka tvrdí, že ministri v súčasnosti poctivo pracujú na programovom vyhlásení vlády a dôrazy dávajú na správne miesta. Ambícia premiéra je konsolidovať veci, napraviť ich a zabezpečiť riadny chod štátu. Táto vláda si podľa nej nejde postaviť „pomníček úspešnosti na šesť mesiacov", ale uvažuje, ako pripraviť koncepčné zmeny pre vládu, ktorá vzíde z volieb.

Chce, aby bolo podanie na Fica kvalitné

Právne kroky voči predsedovi strany Smer Robertovi Ficovi sú v príprave, uviedla Čaputová. Chce, aby podanie bolo kvalitné a uviedla, že sa pripravuje.

Deklarovala, že žalobu určite podá. „Ak niekto politiku postaví na totálnej deštrukcii, na vyvolaní strachu, len aby získal politické body, tak je to cynické a nezodpovedné, lebo to rozkladá štát," poukázala.

Prezidentka sa vyjadrila, že už ani nevie, či má ešte zmysel vyjadrovať sa ku klamlivým tvrdeniam o jej osobe. Podotkla však, že ich autori nepredložili žiadny dôkaz, keďže žiadny ani neexistuje. Podľa nej to vedie k oslabovaniu úradu prezidenta a je toho názoru, že takéto tvrdenia menia politiku len na boj.

Kedy oznámi kandidatúru

Čaputová dúfa, že svoje rozhodnutie kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách oznámi v rozumnom čase. „Nemám dôvod to odkladať donekonečna aj pre mňa samu. Tá pozícia je náročná, vyčerpávajúca v mimoriadne ťažkom období, čiže musím urobiť zodpovedné rozhodnutie v správnom čase," V súvislosti s oznámením svojej kandidatúry na ďalšie prezidentské obdobie priznala, že kreovanie úradníckej vlády tento krok zbrzdilo. Podľa nej ju „neuprace ani tento typ útokov“, čím narážala najmä na výroky predstaviteľov opozičného Smeru.

Prvý dialóg o zostavovaní vlády povedie po predčasných parlamentných voľbách s človekom, ktorý bude stáť na čele víťaznej strany, uviedla v odpovedi na otázku, či by poverila zostavovaním vlády Fica, ak by Smer vyhral voľby. Je to podľa nej ústavná tradícia. Zároveň však dodala, že iba vyhrať voľby nestačí, treba mať aj koaličný potenciál na vytvorenie stabilnej vlády.

Hlava štátu považuje za dobrý krok stiahnutie návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení z rokovania parlamentu. „Mnohí ho považovali za figový list, skôr ako ako keby za náhradu, ktorá neposkytuje ten rozsah možností, aké majú ostatné krajiny v rámci Európskej únie," skonštatovala. Niektorí sa podľa prezidentky obávali, že prijatie tohto zákona by bolo pre nový parlament argumentom, že situácia s nezosobášenými pármi je vybavená.

(sita, tasr)

28. mája 2023 | 13:12

Minúta | 28. mája 2023 | 13:12

Šeliga: Demokrati sú stále pripravení diskutovať o spájaní

Demokrati sú stále pripravení diskutovať o spájaní. Uviedol to člen strany a poslanec parlamentu Juraj Šeliga v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

Podľa poslanca a podpredsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislava Gröhlinga máme na pravej strane politického spektra viac predsedov, než voličov. Podotkol ale, že súčasné neúspešné spájanie môže naznačovať vývoj, aký by nastal po voľbách v prípade, ak by sa tieto subjekty dostali to parlamentu. On sám sa chce zasadzovať za hodnotové spájanie.

Demokrati sú pripravení diskutovať o vyslovení dôvery vláde, konštatoval Šeliga. Dodal ale, že chcú vidieť programové vyhlásenie vlády. Uviedol tiež , že ich strana má určité priority. Gröhling dodal, že SaS plánuje úradníckej vláde vyjadriť podporu.

Šeliga neskôr vyzval na stiahnutie návrhu na mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorú chce zvolať hnutie OĽaNO. Má výhrady najmä voči zaradeniu novely Trestného poriadku od poslanca Tomáša Tarabu (Život-národná strana), ktorá by podľa Šeligu de facto zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry.

Podľa zverejneného programu mimoriadnej schôdze by tento bod mal byť ako prvý. Šeliga to uviedol v tlačovej správe, ktorú poskytol Matúš Mandrák. Uviedol v nej tiež, že strana Demokrati v Národnej rade SR nepodporí takýto program schôdze, keďže chcú špeciálnu prokuratúru chrániť, nie rušiť.

„Proti tomuto návrhu zákona bojujem od novembra a podarilo sa dosiahnuť jeho stiahnutie z 90. schôdze. Tým pádom fakticky nemal šancu prejsť v tomto volebnom období. A potom to OĽaNO zaradí ako prvý bod na mimoriadnu schôdzu?," pýta sa poslanec Šeliga. Dodal, že ho neprekvapuje, že strana Smer plánuje hlasovať za otvorenie schôdze a jej predseda Robert Fico nemá problém rokovať, rovnako ako Taraba. „A to ani nehovorím o tom, že Taraba má pripravenú aj ďalšiu novelu, ktorá má fakticky zrušiť spolupracujúceho obvineného a otvárať rozsudky," dopĺňa poslanec. Šeliga tiež podotkol, že predseda OĽaNO Igor Matovič naňho útočí, že nechce meniť paragraf 363, čo je podľa Šeligu lož, a pritom samotné OĽaNO dá ako prvý bod mimoriadnej schôdze Tarabov návrh.

„Kolegovia, ak to myslíte s protikuropčnosťou naozaj vážne, stiahnite návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze. Lebo takto pomáhate Smeru a Žilinkovi zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Ak ste urobili chybu, nie je hanba to povedať, ale tieto body nesmú ísť na rokovanie," apeluje poslanec.

(sita)

28. mája 2023 | 12:58

Minúta | 28. mája 2023 | 12:58

Majerský predstaví novú veľkú posilu KDH. Očakáva sa, že pôjde o Františka Mikloška

Predseda KDH Milan Majerský predstaví v pondelok novú posilu, pričom má ísť o „veľkú osobnosť z konzervatívneho sveta. Je to bývalý, respektíve aj súčasný politik." Uviedol to v diskusnej relácii V politike na TA3.

Očakáva sa, že by mohlo ísť o Františka Mikloška. Majerský totiž v nedávnej diskusii Denníka N potvrdil, že Mikloškovi dalo jeho hnutie ponuku na spoluprácu, ale zatiaľ nie je jasné, či ju prijme.

„Je to človek, s ktorým som za posledné obdobie vypil veľa dobrých káv. Sme v debate. Som presvedčený, že František Mikloško má ešte čo povedať v slovenskej politike. Uvidíme, ako to dopadne. Dali sme mu ponuku, ale nie je to uzavreté,“ povedal v diskusii Majerský.

Mikloško je bývalý predseda slovenského parlamentu, v roku 2019 kandidoval na slovenského prezidenta. Po Novembri bol členom VPN, neskôr prešiel do KDH. Z hnutia odišiel pred pätnástimi rokmi spolu s Vladimírom Palkom, Pavlom Minárikom či Rudolfom Bauerom a založili stranu Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS).

(red.)

28. mája 2023 | 12:28

Minúta | 28. mája 2023 | 12:28

Dobré vzťahy s Čínou sú možné aj bez Novej hodvábnej cesty, tvrdí Meloniová

Dobré vzťahy s Čínou sú možné aj bez toho, aby sme boli súčasťou dohody takzvanej Novej hodvábnej cesty, alebo tiež iniciatívy Belt and Road Initiative (BRI). Uviedla to talianska premiérka Giorgia Meloniová v rozhovore pre nedeľné vydanie novín Il Messaggero, keďže jej vláda zvažuje opustenie tohto projektu. Informuje o tom agentúra Reuters.

Taliansko je jedinou významnou západnou krajinou, ktorá sa pripojila k čínskej iniciatíve BRI. Táto Nová hodvábna cesta má spojiť Čínu s Áziou, Európou a ďalšími regiónmi a počíta s veľkými výdavkami do infraštruktúry.

Meloniová v rozhovore pre Il Messaggero povedala, že je príliš skoro predpovedať výsledok rozhodovania Talianska o tom, či zostať súčasťou projektu, ku ktorému sa pripojilo v roku 2019, čo vyvolalo kritiku Washingtonu aj Bruselu.

"Naše hodnotenie je veľmi delikátne a dotýka sa mnohých záujmov," povedal Meloniová. Platnosť dohody vyprší v marci 2024 a bude automaticky obnovená, pokiaľ jedna zo strán neinformuje druhú, že odstupuje, a to najmenej tri mesiace vopred.

Meloniová vlani v rozhovore pre agentúru Reuters predtým, ako sa dostala k moci po septembrových voľbách, dala jasne najavo, že nesúhlasí s krokom z roku 2019, pričom uviedla, že "nemá v úmysle pomáhať Číne pri expanzii do Talianska alebo Európy".

Meloniová poznamenala tiež, že aj keď Taliansko ako jediné z bohatých ekonomík skupiny G7 podpísalo memorandum o BRI, nepatrilo v rámci európskych a západných krajín k tým, ktoré majú najsilnejšie ekonomické a obchodné vzťahy s Čínou.

Podľa nej zo znamená, že je možné mať dobré vzťahy aj v dôležitých oblastiach s Pekingom bez účasti na jeho strategickej iniciatíve.

Začiatkom tohto mesiaca vysoký predstaviteľ talianskej vlády agentúre Reuters povedal, že je veľmi nepravdepodobné, že Taliansko obnoví dohodu o účasti na Novej hodvábnej ceste.

Prvý test prístupu talianskej pravicovej vlády k Číne sa už rysuje, keďže Rím sa chystá dôkladne preskúmať akcionársky pakt výrobcu pneumatík Pirelli, ktorého hlavným investorom je čínsky Sinochem.

Čína patrí medzi najväčšie trhy pre väčšinu krajín skupiny G7, najmä pre ekonomiky závislé od exportu, ako sú Japonsko a Nemecko.

Na samite minulý víkend sa lídri G7 zaviazali k "odstráneniu rizika bez odstrihnutia sa od Číny", čo je prístup, ktorý odráža obavy Európy a Japonska z príliš tvrdého tlaku na Peking, uviedli experti.

(tasr)

28. mája 2023 | 12:00

Minúta | 28. mája 2023 | 12:00

V trenčianskej nemocnici nakrúcali obľúbenú reláciu RTVS

TRENČÍN – Po niekoľkýkrát sa Fakultná nemocnica Trenčín (FN TN) stala súčasťou nakrúcania relácie Moja diagnóza. Najnovšia časť bude venovaná mimoriadne vážnemu prípadu.

Tvorcovia sa zamerali na pacienta s hantavírusovou infekciou. „V krátkosti ide o infekčné ochorenie, ktorého nositeľom sú predovšetkým hlodavce a je možné sa infikovať vdýchnutím, požitím infikovaných potravín alebo uhryznutím,“ vysvetlila pre Trenčiansky Štandard Martina Holecová, hovorkyňa FN TN.

„Toto ochorenie sprevádza stav podobný chrípke, s poruchou funkcie obličiek, resp. zlyhávaním srdca a pľúc,“ ozrejmila.

https://standard.sk/365729/trencianska-nemocnica-chysta-velke-zmeny-prosi-o-ohladuplnost

Pacient nachádzajúci sa vo veľmi ťažkom stave prešiel v miestnej nemocnici oddeleniami OAIM, Fyziatricko rehabilitačným oddelením, Oddelením tuberkulózy a pľúcnych chorôb a po zastabilizovaní skončil na Oddelení hyperbarickej oxygenoterapie.

„Divákov aj v tomto diele čaká veľmi zaujímavý príbeh,“ uzavrela Holecová.

Vo FN TN sa natáčala ďalšia časť relácie Moja diagnóza. Foto: FB Fakultná nemocnica Trenčín

28. mája 2023 | 10:38

Minúta | 28. mája 2023 | 10:38

Rusko podniklo najväčší dronový útok na Kyjev od začiatku invázie

Kyjev v noci na nedeľu čelil najväčšiemu dronovému útoku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Na ukrajinskú metropolu zaútočilo približne 40 "kamikadze dronov" iránskej výroby, uviedli tamojší predstavitelia. TASR správu prevzala z denníka Guardian a agentúry AFP.

Ukrajinské vzdušné sily v príspevku na sociálnej sieti Telegram vyhlásili, že sa im podarilo zostreliť 52 z celkových 54 dronov Šáhid iránskej výroby. Dodali, že ruská armáda dronmi útočila najmä na vojenskú a kritickú infraštruktúru v Kyjeve a ďalších centrálnych regiónoch Ukrajiny.

"Nepriateľ sa dnes rozhodol 'zagratulovať' Kyjevčanom pri príležitosti Dňa Kyjeva prostredníctvom svojich smrtiacich dronov," napísal na Telegrame šéf vojenskej administratívy Kyjeva Serhij Popko. Dodal, že útok prebiehal vo viacerých vlnách a letecký poplach preto v ukrajinskej metropole trval až päť hodín.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko zároveň potvrdil, že pri útoku prišiel o život jeden civilista – 41-ročný muž. Zranenia utrpeli ďalšie tri osoby.

Guardian pripomína, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom stredajšom videoprejave apeloval na Teherán, aby sa nestaval na "temnú stranu dejín" tým, že dodáva drony Moskve, ktorá od februára 2022 vedie ofenzívu na Ukrajine. Teherán následne Zelenského obvinil z protiiránskej propagandy.

(tasr)

28. mája 2023 | 9:46

Minúta | 28. mája 2023 | 9:46

Kissinger: Za ukrajinskú vojnu nemôže len Rusko

Bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger neobviňuje z ukrajinskej vojny len Rusko. Nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 1973 v týždenníku Zeit pripomenul, že už v roku 2014 vyjadril pochybnosti o pláne „pozvať Ukrajinu do NATO“.

Kissinger, ktorý sa v sobotu dožil 100 rokov, dodal: „Toto bol začiatok série udalostí, ktoré vyvrcholili vojnou.“

V interview hovoril o „veľmi neľútostnej“ agresívnej vojne Ruska pod vedením prezidenta Vladimira Putina. "Samotná vojna a vedenie vojny sú vysoko bezohľadné, útok musí byť odrazený a podporujem ukrajinský a západný odpor." Rusko nesmie vyhrať. Naďalej však zastáva názor, že „nebolo múdre spájať prijatie všetkých krajín bývalého východného bloku do NATO s pozvaním Ukrajiny, aby tiež vstúpila do NATO“.

https://standard.sk/360798/prvy-muz-americkej-diplomacie-henry-kissinger-sa-dnes-doziva-100-rokov/

V tom čase zastával názor, že „Ukrajina by zostala neutrálna a mala by podobný štatút ako Fínsko“. Zatiaľ je však za to, aby Ukrajina po skončení vojny vstúpila do západnej vojenskej aliancie. „Dnes som absolútne za prijatie Ukrajiny do NATO po skončení vojny. Teraz, keď už medzi NATO a Ruskom nie sú žiadne neutrálne zóny, je pre Západ lepšie začleniť Ukrajinu do NATO.“ Fínsko je teraz tiež súčasťou NATO.

Kissinger povedal, že neverí, že Putin použije jadrové zbrane proti Ukrajine. "Ale čím viac sa to dostane k jadru ruskej identity, tým je pravdepodobnejšie, že to urobí." Kritizoval zatykač, ktorý na šéfa Kremľa vydal Medzinárodný trestný súd. „Putin na súde? Radšej nie!" Stáva sa „nemožným alebo oveľa zložitejším obmedziť vojnu, ak je výsledok vojny spojený s osobným osudom politického vodcu“.

(red.)

28. mája 2023 | 9:34

Minúta | 28. mája 2023 | 9:34

Dlhová brzda potrebuje zmeny, hovorí minister financií Horváth

Zákon o rozpočtovej zodpovednosti, určujúci limity na verejný dlh SR a sankcie za ich nedodržanie, potrebuje zmeny. Funguje totiž už roky a za ten čas sa ukázali viaceré dôvody na jeho úpravu. Uviedol to nový minister financií Michal Horváth.

"Je to istým spôsobom prirodzené, že keď máme nejaký dlhodobý rámec na niektorú oblasť verejnej politiky, menia sa časy, menia sa okolnosti, z času na čas je dobré si vyhodnotiť, či je ten systém dobre nastavený," vysvetlil. V prípade dlhovej brzdy je podľa neho odôvodnené napríklad preformulovať hlavný ukazovateľ, na ktorý sa sústreďuje, z hrubého na čistý verejný dlh.

Krízy z uplynulých rokov a súvisiaci nárast dlhu podľa ministra nastolili aj otázku, ako upraviť sankčné pásma v tomto mechanizme. Teda či ich iba posunúť na vyššie úrovne dlhu, alebo zmeniť systém sankcií. Horváth pripomenul, že v parlamente je návrh, ktorý ide skôr smerom zmeny systému sankcií.

"V podstate je to dobre pripravené. Isto by sa dali doladiť nejaké detaily, ale dôležité prvky z neho by riešili tú situáciu, pred ktorou stojíme. Preto by bolo dobré, keby parlament, či už teraz alebo čo najskôr po voľbách, pristúpil širokým konsenzom na isté zmeny v tomto mechanizme," apeloval minister. Pri súčasnej úrovni dlhu sa totiž na vládu vzťahujú najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy, vrátane povinnosti pripraviť vyrovnaný rozpočet.

Návrh novely zákona o rozpočtovej zodpovednosti vznikol ešte v roku 2020. Schválila ho aj vláda, ale bývalá koalícia sa nedokázala dohodnúť na jeho podpore v parlamente a odvtedy sa definitívne rozhodnutie o ňom neustále posúva. Keďže ide o ústavný zákon, na jeho zmenu je potrebných minimálne 90 hlasov poslancov.

Spor vznikol okolo požiadavky SaS, aby sa do dlhovej brzdy doplnil aj limit na celkové daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku, takzvaná daňová brzda. S tým ostatné strany bývalej koalície nesúhlasili. Nestotožňuje sa s tým ani nový minister financií. "Nemyslím si, že to je v súlade s filozofiou celého konceptu," upozornil Horváth.

(tasr)