Preskočiť na obsah
  |  

Čaputová: Právne kroky voči predsedovi Smeru Ficovi sú v príprave

Prezidentka Zuzana Čaputová je zatiaľ s výkonom úradníckej vlády spokojná. „Mám z toho nateraz naozaj dobrý pocit," uviedla hlava štátu v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

Pozitívne Čaputová zhodnotila i doteraz prezentované priority kabinetu. Doplnila, že vláda zatiaľ odoláva politickým útokom a snahám vtiahnuť ich do politického boja.

Prezidentka vysvetlila, že pri rozhodovaní o úradníckej vláde sa rozhodovala aj na základe toho, že vláda Eduarda Hegera (Demokrati) mala pripravenú sériu zákonov, ktoré bolo potrebné schváliť, napríklad energetickú pomoc. Uviedla, že si uvedomovala, že táto legislatíva má vyššiu šancu prejsť, pokiaľ bude Heger predsedom vlády, čo sa i podarilo.

Čaputová si myslí, že ak by úradnícku vládu vymenovala skôr, išlo by síce o mocenské gesto, no zároveň by viedlo k odporu politických subjektov. Je toho názoru, že dlhšie trvanie Hegerovej vlády viedlo k vyššej akceptácii úradníckej vlády.

Vláda má konsolidovať veci a napraviť chod štátu

Očakáva, že parlament, ktorý odvolal predchádzajúcu vládu, dá vláde odborníkov šancu a bude o vyslovení dôvery vecne rokovať, zoznámi sa s jej programovým vyhlásením a nezaujme k nej a priori odmietavý postoj. „Žiaľ, sú strany, ktoré to takto deklarujú vopred bez vecnej argumentácie," podotkla Čaputová.

Vyslovenie dôvery by podľa nej pomohlo pri zostavovaní štátneho rozpočtu aj rozpočtu samospráv. Ak by parlament vláde odborníkov nevyslovil dôveru, tak bude po 30 dňoch fungovať v takom istom režime ako vláda Eduarda Hegera.

Prezidentka tvrdí, že ministri v súčasnosti poctivo pracujú na programovom vyhlásení vlády a dôrazy dávajú na správne miesta. Ambícia premiéra je konsolidovať veci, napraviť ich a zabezpečiť riadny chod štátu. Táto vláda si podľa nej nejde postaviť „pomníček úspešnosti na šesť mesiacov", ale uvažuje, ako pripraviť koncepčné zmeny pre vládu, ktorá vzíde z volieb.

Chce, aby bolo podanie na Fica kvalitné

Právne kroky voči predsedovi strany Smer Robertovi Ficovi sú v príprave, uviedla Čaputová. Chce, aby podanie bolo kvalitné a uviedla, že sa pripravuje.

Deklarovala, že žalobu určite podá. „Ak niekto politiku postaví na totálnej deštrukcii, na vyvolaní strachu, len aby získal politické body, tak je to cynické a nezodpovedné, lebo to rozkladá štát," poukázala.

Prezidentka sa vyjadrila, že už ani nevie, či má ešte zmysel vyjadrovať sa ku klamlivým tvrdeniam o jej osobe. Podotkla však, že ich autori nepredložili žiadny dôkaz, keďže žiadny ani neexistuje. Podľa nej to vedie k oslabovaniu úradu prezidenta a je toho názoru, že takéto tvrdenia menia politiku len na boj.

Kedy oznámi kandidatúru

Čaputová dúfa, že svoje rozhodnutie kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách oznámi v rozumnom čase. „Nemám dôvod to odkladať donekonečna aj pre mňa samu. Tá pozícia je náročná, vyčerpávajúca v mimoriadne ťažkom období, čiže musím urobiť zodpovedné rozhodnutie v správnom čase," V súvislosti s oznámením svojej kandidatúry na ďalšie prezidentské obdobie priznala, že kreovanie úradníckej vlády tento krok zbrzdilo. Podľa nej ju „neuprace ani tento typ útokov“, čím narážala najmä na výroky predstaviteľov opozičného Smeru.

Prvý dialóg o zostavovaní vlády povedie po predčasných parlamentných voľbách s človekom, ktorý bude stáť na čele víťaznej strany, uviedla v odpovedi na otázku, či by poverila zostavovaním vlády Fica, ak by Smer vyhral voľby. Je to podľa nej ústavná tradícia. Zároveň však dodala, že iba vyhrať voľby nestačí, treba mať aj koaličný potenciál na vytvorenie stabilnej vlády.

Hlava štátu považuje za dobrý krok stiahnutie návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení z rokovania parlamentu. „Mnohí ho považovali za figový list, skôr ako ako keby za náhradu, ktorá neposkytuje ten rozsah možností, aké majú ostatné krajiny v rámci Európskej únie," skonštatovala. Niektorí sa podľa prezidentky obávali, že prijatie tohto zákona by bolo pre nový parlament argumentom, že situácia s nezosobášenými pármi je vybavená.

(sita, tasr)

  |  

Šeliga: Demokrati sú stále pripravení diskutovať o spájaní

Demokrati sú stále pripravení diskutovať o spájaní. Uviedol to člen strany a poslanec parlamentu Juraj Šeliga v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

Podľa poslanca a podpredsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislava Gröhlinga máme na pravej strane politického spektra viac predsedov, než voličov. Podotkol ale, že súčasné neúspešné spájanie môže naznačovať vývoj, aký by nastal po voľbách v prípade, ak by sa tieto subjekty dostali to parlamentu. On sám sa chce zasadzovať za hodnotové spájanie.

Demokrati sú pripravení diskutovať o vyslovení dôvery vláde, konštatoval Šeliga. Dodal ale, že chcú vidieť programové vyhlásenie vlády. Uviedol tiež , že ich strana má určité priority. Gröhling dodal, že SaS plánuje úradníckej vláde vyjadriť podporu.

Šeliga neskôr vyzval na stiahnutie návrhu na mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorú chce zvolať hnutie OĽaNO. Má výhrady najmä voči zaradeniu novely Trestného poriadku od poslanca Tomáša Tarabu (Život-národná strana), ktorá by podľa Šeligu de facto zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry.

Podľa zverejneného programu mimoriadnej schôdze by tento bod mal byť ako prvý. Šeliga to uviedol v tlačovej správe, ktorú poskytol Matúš Mandrák. Uviedol v nej tiež, že strana Demokrati v Národnej rade SR nepodporí takýto program schôdze, keďže chcú špeciálnu prokuratúru chrániť, nie rušiť.

„Proti tomuto návrhu zákona bojujem od novembra a podarilo sa dosiahnuť jeho stiahnutie z 90. schôdze. Tým pádom fakticky nemal šancu prejsť v tomto volebnom období. A potom to OĽaNO zaradí ako prvý bod na mimoriadnu schôdzu?," pýta sa poslanec Šeliga. Dodal, že ho neprekvapuje, že strana Smer plánuje hlasovať za otvorenie schôdze a jej predseda Robert Fico nemá problém rokovať, rovnako ako Taraba. „A to ani nehovorím o tom, že Taraba má pripravenú aj ďalšiu novelu, ktorá má fakticky zrušiť spolupracujúceho obvineného a otvárať rozsudky," dopĺňa poslanec. Šeliga tiež podotkol, že predseda OĽaNO Igor Matovič naňho útočí, že nechce meniť paragraf 363, čo je podľa Šeligu lož, a pritom samotné OĽaNO dá ako prvý bod mimoriadnej schôdze Tarabov návrh.

„Kolegovia, ak to myslíte s protikuropčnosťou naozaj vážne, stiahnite návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze. Lebo takto pomáhate Smeru a Žilinkovi zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Ak ste urobili chybu, nie je hanba to povedať, ale tieto body nesmú ísť na rokovanie," apeluje poslanec.

(sita)

  |  

Majerský predstaví novú veľkú posilu KDH. Očakáva sa, že pôjde o Františka Mikloška

Predseda KDH Milan Majerský predstaví v pondelok novú posilu, pričom má ísť o „veľkú osobnosť z konzervatívneho sveta. Je to bývalý, respektíve aj súčasný politik." Uviedol to v diskusnej relácii V politike na TA3.

Očakáva sa, že by mohlo ísť o Františka Mikloška. Majerský totiž v nedávnej diskusii Denníka N potvrdil, že Mikloškovi dalo jeho hnutie ponuku na spoluprácu, ale zatiaľ nie je jasné, či ju prijme.

„Je to človek, s ktorým som za posledné obdobie vypil veľa dobrých káv. Sme v debate. Som presvedčený, že František Mikloško má ešte čo povedať v slovenskej politike. Uvidíme, ako to dopadne. Dali sme mu ponuku, ale nie je to uzavreté,“ povedal v diskusii Majerský.

František Mikloško. Foto: Matúš Zajac

Mikloško je bývalý predseda slovenského parlamentu, v roku 2019 kandidoval na slovenského prezidenta. Po Novembri bol členom VPN, neskôr prešiel do KDH. Z hnutia odišiel pred pätnástimi rokmi spolu s Vladimírom Palkom, Pavlom Minárikom či Rudolfom Bauerom a založili stranu Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS).

(red.)

  |  

Dobré vzťahy s Čínou sú možné aj bez Novej hodvábnej cesty, tvrdí Meloniová

Dobré vzťahy s Čínou sú možné aj bez toho, aby sme boli súčasťou dohody takzvanej Novej hodvábnej cesty, alebo tiež iniciatívy Belt and Road Initiative (BRI). Uviedla to talianska premiérka Giorgia Meloniová v rozhovore pre nedeľné vydanie novín Il Messaggero, keďže jej vláda zvažuje opustenie tohto projektu. Informuje o tom agentúra Reuters.

Taliansko je jedinou významnou západnou krajinou, ktorá sa pripojila k čínskej iniciatíve BRI. Táto Nová hodvábna cesta má spojiť Čínu s Áziou, Európou a ďalšími regiónmi a počíta s veľkými výdavkami do infraštruktúry.

Meloniová v rozhovore pre Il Messaggero povedala, že je príliš skoro predpovedať výsledok rozhodovania Talianska o tom, či zostať súčasťou projektu, ku ktorému sa pripojilo v roku 2019, čo vyvolalo kritiku Washingtonu aj Bruselu.

"Naše hodnotenie je veľmi delikátne a dotýka sa mnohých záujmov," povedal Meloniová. Platnosť dohody vyprší v marci 2024 a bude automaticky obnovená, pokiaľ jedna zo strán neinformuje druhú, že odstupuje, a to najmenej tri mesiace vopred.

Meloniová vlani v rozhovore pre agentúru Reuters predtým, ako sa dostala k moci po septembrových voľbách, dala jasne najavo, že nesúhlasí s krokom z roku 2019, pričom uviedla, že "nemá v úmysle pomáhať Číne pri expanzii do Talianska alebo Európy".

Meloniová poznamenala tiež, že aj keď Taliansko ako jediné z bohatých ekonomík skupiny G7 podpísalo memorandum o BRI, nepatrilo v rámci európskych a západných krajín k tým, ktoré majú najsilnejšie ekonomické a obchodné vzťahy s Čínou.

Podľa nej zo znamená, že je možné mať dobré vzťahy aj v dôležitých oblastiach s Pekingom bez účasti na jeho strategickej iniciatíve.

Začiatkom tohto mesiaca vysoký predstaviteľ talianskej vlády agentúre Reuters povedal, že je veľmi nepravdepodobné, že Taliansko obnoví dohodu o účasti na Novej hodvábnej ceste.

Prvý test prístupu talianskej pravicovej vlády k Číne sa už rysuje, keďže Rím sa chystá dôkladne preskúmať akcionársky pakt výrobcu pneumatík Pirelli, ktorého hlavným investorom je čínsky Sinochem.

Čína patrí medzi najväčšie trhy pre väčšinu krajín skupiny G7, najmä pre ekonomiky závislé od exportu, ako sú Japonsko a Nemecko.

Na samite minulý víkend sa lídri G7 zaviazali k "odstráneniu rizika bez odstrihnutia sa od Číny", čo je prístup, ktorý odráža obavy Európy a Japonska z príliš tvrdého tlaku na Peking, uviedli experti.

(tasr)

  |  

V trenčianskej nemocnici nakrúcali obľúbenú reláciu RTVS

TRENČÍN – Po niekoľkýkrát sa Fakultná nemocnica Trenčín (FN TN) stala súčasťou nakrúcania relácie Moja diagnóza. Najnovšia časť bude venovaná mimoriadne vážnemu prípadu.

Tvorcovia sa zamerali na pacienta s hantavírusovou infekciou. „V krátkosti ide o infekčné ochorenie, ktorého nositeľom sú predovšetkým hlodavce a je možné sa infikovať vdýchnutím, požitím infikovaných potravín alebo uhryznutím,“ vysvetlila pre Trenčiansky Štandard Martina Holecová, hovorkyňa FN TN.

„Toto ochorenie sprevádza stav podobný chrípke, s poruchou funkcie obličiek, resp. zlyhávaním srdca a pľúc,“ ozrejmila.

https://standard.sk/365729/trencianska-nemocnica-chysta-velke-zmeny-prosi-o-ohladuplnost

Pacient nachádzajúci sa vo veľmi ťažkom stave prešiel v miestnej nemocnici oddeleniami OAIM, Fyziatricko rehabilitačným oddelením, Oddelením tuberkulózy a pľúcnych chorôb a po zastabilizovaní skončil na Oddelení hyperbarickej oxygenoterapie. 

„Divákov aj v tomto diele čaká veľmi zaujímavý príbeh,“ uzavrela Holecová.

  |  

Rusko podniklo najväčší dronový útok na Kyjev od začiatku invázie

Kyjev v noci na nedeľu čelil najväčšiemu dronovému útoku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Na ukrajinskú metropolu zaútočilo približne 40 "kamikadze dronov" iránskej výroby, uviedli tamojší predstavitelia. TASR správu prevzala z denníka Guardian a agentúry AFP.

Ukrajinské vzdušné sily v príspevku na sociálnej sieti Telegram vyhlásili, že sa im podarilo zostreliť 52 z celkových 54 dronov Šáhid iránskej výroby. Dodali, že ruská armáda dronmi útočila najmä na vojenskú a kritickú infraštruktúru v Kyjeve a ďalších centrálnych regiónoch Ukrajiny.

"Nepriateľ sa dnes rozhodol 'zagratulovať' Kyjevčanom pri príležitosti Dňa Kyjeva prostredníctvom svojich smrtiacich dronov," napísal na Telegrame šéf vojenskej administratívy Kyjeva Serhij Popko. Dodal, že útok prebiehal vo viacerých vlnách a letecký poplach preto v ukrajinskej metropole trval až päť hodín.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko zároveň potvrdil, že pri útoku prišiel o život jeden civilista – 41-ročný muž. Zranenia utrpeli ďalšie tri osoby.

Guardian pripomína, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom stredajšom videoprejave apeloval na Teherán, aby sa nestaval na "temnú stranu dejín" tým, že dodáva drony Moskve, ktorá od februára 2022 vedie ofenzívu na Ukrajine. Teherán následne Zelenského obvinil z protiiránskej propagandy.

(tasr)