BRATISLAVA/TRENČÍN – Znenazdajky zdediť majetok po svojich predkoch je snom mnohých ľudí. Málokto však vie, že ak tento sen snívate, nemusíte len pasívne vyčkávať. Štát pred pár mesiacmi totiž spustil zoznam neznámych a nezistených vlastníkov, ktorý vám môže pomôcť zorientovať sa vo svojich nástupníckych vlastníckych právach. Čoskoro by mala pribudnúť jeho aktualizovaná verzia.
Slovenský pozemkový fond (SPF) spustil začiatkom tohto roka novú službu. V rámci zvýšenej transparentnosti a záujmu o ochranu práv skutočných vlastníkov pôdy bude vždy dvakrát ročne zverejňovať ich zoznam.
Pilotný projekt zoznam nezistených a neznámych vlastníkov má pre bežných ľudí obrovský význam. Potenciálni majitelia alebo dediči pôdy si vďaka nemu totiž môžu vyhľadať vlastníctvo po svojich predkoch.
„Keď ste v zozname našli zosnulých predkov, overte si, či sa po ich smrti uskutočnilo dedičské konanie. Ak áno, požiadajte príslušný súd o preverenie novoobjaveného majetku. Ak sa dedičské konanie neuskutočnilo, požiadajte o dodatočné konanie,“ odporúča.
To, ako presne v týchto prípadoch postupovať a domôcť sa svojich vlastníckych práv, vám poradia ľubovoľné právnické kancelárie.
Zoznam je pre jeho rozsah rozdelený do siedmich zozipovaných súborov podľa katastrálnych území. Obsahujú názov katastrálneho územia, poradové číslo katastrálneho územia, list vlastníctva a meno neznámeho vlastníka.
SPF na svojom webe tvrdí, že zoznam bude pravidelne aktualizovať v polročných cykloch. Keďže k prvému publikovaniu prišlo začiatkom tohto roka, ďalšia aktualizácia by mala prísť v najbližších týždňoch.
Hoci sa spomenuté pojmy „neznámy vlastník“ a „nezistený vlastník“ v praxi častokrát zamieňajú, ako vysvetlila advokátska kancelária Sidor a partneri, nejde o to isté.
Neznámy a nezistený vlastník nie je to isté
Za nezisteného vlastníka sa označuje osoba, o ktorej nie sú v katastri nehnuteľností evidované žiadne údaje – teda ani údaj o mene a priezvisku (ako to je v prípade neznámeho vlastníka). Z tohto dôvodu žiadna osoba nevie s nehnuteľnosťami žiadnym spôsobom nakladať (až do času, kým sa neodstránia nedostatky v evidencii katastra nehnuteľností).
Za neznámeho vlastníka sa zas označuje osoba, o ktorej sú v katastri nehnuteľností evidované minimálne meno a priezvisko, pričom chýbajú niektoré z ďalších údajov ako bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo. Z tohto dôvodu takéhoto vlastníka nie je možné jednoznačne identifikovať (rovnaké meno a priezvisko môže mať viac osôb) a z toho istého dôvodu takýto neznámy vlastník nevie s nehnuteľnosťami žiadnym spôsobom nakladať (až do času, kým sa neodstránia nedostatky v evidencii katastra nehnuteľností).
Štát v minulosti nebol dôsledný
„Zmätok vo vlastníctve k nehnuteľnostiam, a teda aj existencia nezistených a neznámych vlastníkov vznikla z dôvodu nedostatočnej (nesprávnej) evidencie vlastníkov zo strany štátnych orgánov. V súčasnosti neznámych a nezistených vlastníkov (až do času ich "zistenia") zastupujú dve štátom zriadené organizácie: Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky,“ píše Sidor a partneri.
„Problém je to najmä pre (nezistených či neznámych) vlastníkov a ich dedičov, keďže so svojím vlastníctvom nevedia nijako nakladať (teda napríklad ho predať alebo užívať) a v prípade smrti neznámeho či nezisteného vlastníka jeho dedičia takéto nehnuteľnosti ani nezdedia. Vo väčšine prípadov navyše neznámi či nezistení vlastníci alebo ich dedičia nemajú ani len tušenie, že sú vlastníkmi takýchto nehnuteľností,“ uzatvára právnická kancelária.
AKTUALIZOVANÉ Víťazom druhého kola prezidentských volieb v Turecku sa stal úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan. Podľa agentúry AFP to v nedeľu večer oznámil predseda tureckého volebného úradu Ahmet Yener. Týmto víťazstvom sa Erdoganovo doteraz 20 rokov trvajúce vládnutie Turecku predĺži do roku 2028.
"Na základe predbežných výsledkov bolo stanovené, že Recep Tayyip Erdogan bol zvolený za prezidenta," citovala štátna tlačová agentúra Anadolu predsedu Najvyššej volebnej rady Ahmeta Yenera.
Yener dodal, že Erdogan podľa doteraz sčítaných hlasov získal podporu približne 55,41 percent voličov, zatiaľ čo jeho súpera, kandidáta opozície Kemala Kiličdarogla volilo 46,59 percenta voličov.
Podľa štátnej tlačovej agentúry Anadolu z výsledkov po spočítaní takmer 99 percent hlasov vyplýva, že Erdogan dosiahol 52-percentný zisk, zatiaľ čo Kiličdaroglu má 48 nateraz percent.
Agentúra ANKA, ktorá má blízko k opozícii, zaznamenala takmer rovnaké údaje, podotkla agentúra DPA.
Erdoganovi sympatizanti oslavujú jeho víťazstvo
Napriek tomu, že v Turecku ešte stále pokračuje sčítanie hlasov odovzdaných v druhom kole prezidentských volieb, sympatizanti úradujúceho prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana už v uliciach Istanbulu, Ankary a ďalších miest oslavovali jeho víťazstvo. Podľa britskej stanice BBC sa tisíce ľudí zišli aj pred prezidentským palácom v Ankare, aby si vypočuli Erdoganov príhovor.
Podľa agentúry DPA ulice Ankary sú lemované dospelými i deťmi a jazdia po nich autá, ktorých osadenstvo máva vlajkami Turecka, vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP), ako aj Osmanskej ríše či rôznych nacionalistických formácií.
Ugur Özgün (42), ktorý pricestoval s manželkou a dcérou do Ankary z mesta Konya, aby sa pripojil k oslavám v sídle AKP, v rozhovore pre DPA na otázku, či sa obáva rozdelenia tureckej spoločnosti, odpovedal, že v Turecku nie je "žiadna polarizácia, len nálady proti Erdoganovi za každú cenu".
Turecko "pôjde aj naďalej hore tak, ako to robilo posledných 21 rokov" pod Erdoganom, pričom ekonomika je v dobrej kondícii, konštatoval Özgün.
Jeho názory na ekonomiku sa líšia od hodnotenia 22-ročného Yunusa Emreho Ayranciho, podľa ktorého je turecká ekonomika v zlom stave, "ale Erdogan je najlepšia možnosť"
"Najskôr som chcel voliť (opozičného kandidáta Kemala) Kiličdarogla, ale jeho politické plány ma nepresvedčili," dodal. Nakoniec volil Erdogana, pretože je "zvyknutý na jeho vládu".
Ayše Yildirová (46) pre DPA tiež potvrdila svoju podporu Erdoganovi. Povedala, že ekonomika Turecka sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zlepšila.
V tábore opozície po postupnom zverejňovaní čiastkových výsledkov druhého kola prezidentských volieb zavládlo sklamanie a skepsa. Ozvali sa už dokonca hlasy, aby sa Kiličdaroglu vzal postu šéfa Republikánskej strany (CHP).
Volička CHP, 23-ročná študentka Eslem Ataylarová pre DPA povedala: "Cítim sa zle a sklamaná, pretože som sa obávala, že Kiličdaroglu nevyhrá."
Mladí ľudia, s ktorými sa priatelí, podľa nej strácajú nádej a mnohí chcú z Turecka odísť. "Nechcú vychovávať deti, kým je pri moci táto vláda," povedala. Ona sama plánuje zostať: "Ak všetci odídu, kto bude pomôže obnoviť Turecko?"
Politik vyzval na jednotu a solidaritu
Erdogan po svojom víťazstve vyzval na jednotu a solidaritu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a DPA a televízie TRT World.
"Dnes nikto neprehral. Vyhralo všetkých 85 miliónov (občanov). Teraz je čas zjednotiť sa okolo našich cieľov a snov," povedal Erdogan v prejave k davu desaťtisícov svojich priaznivcov, ktorí sa zišli pred prezidentským palácom v Ankare.
Svoje víťazstvo označil Erdogan za triumf demokracie. "Nie sme jediní víťazi. Turecko je víťaz, naša demokracia je víťazom," povedal.
Voľby v roku 2023 považuje Erdogan za "najdôležitejšie" v novodobých dejinách krajiny a občania sa v nich vyslovili v prospech "storočia Turecka". "Musíme pre náš ľud pracovať dňom i nocou," povedal Erdogan.
Zdôraznil, že obnova oblastí zasiahnutých zemetraseniami zo 6. februára bude aj naďalej najvyššou prioritou vlády. Pripomenul, že na 29. mája pripadá 570.výročie dobytia Istanbulu osmanským sultánom Mehmetom II.
"Dobytie Istanbulu ... znamenalo začiatok novej éry a zároveň koniec starej éry," povedal Erdogan. "Dúfajme, že rovnako ako tento kľúčový moment dejín zanechá svoje stopy aj storočie Turecka, ktorého vstupnou bránou boli tieto voľby," dodal.
Erdogan v prejave obvinil niektoré zahraničné médiá z propagandy. Nemecké, francúzske a anglické noviny sa ho pokúsili "zvrhnúť", no nepodarilo sa im to. "Videli ste tie špinavé hry," povedal.
Svetoví politici zablahoželali Erdoganovi k víťazstvu
Poprední svetoví politici, ako aj predstavitelia EÚ a NATO zablahoželali v nedeľu Recepovi Tayyipovi Erdoganovi prostredníctvom Twitteru k jeho znovuzvoleniu do funkcie. Informovali o tom agentúra AFP a denník The Guardian.
Americký prezident Joe Biden napísal, že sa teší na pokračovanie spolupráce USA a Turecka "ako spojencov v rámci NATO na bilaterálnych otázkach a spoločných globálnych výzvach".
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojom tvíte písanom po turecky uviedol, že Francúzsko a Turecko spoločne prekonajú "veľké výzvy", za ktoré označil návrat mieru do Európy, budúcnosť Euroázijskej aliancie a Stredozemné more. "Budeme pokračovať v napredovaní spolu s prezidentom Erdoganom, ktorému blahoželám k jeho znovuzvoleniu," konštatoval Macron.
Britský premiér Rishi Sunak sa teší sa na pokračovanie úzkej spolupráce medzi Londýnom a Ankarou v rôznych oblastiach "od rozvoja obchodu až po riešenie bezpečnostných hrozieb ako spojenci NATO". Sunakova hovorkyňa oznámila, že premiér sa v nedeľu večer spojil s Erdoganom aj telefonicky, pričom hovorili i o pokračujúcej obnove Turecka po ničivých zemetraseniach zo začiatku tohto roka.
K znovuzvoleniu gratulovali Erdoganovi aj predstavitelia NATO a Európskej únie, s ktorými sa v minulosti opakovane dostal do konfliktu. Turecko je členom Aliancie, prístupové rokovania s EÚ sa však ocitli v slepej uličke.
"Teším sa na pokračovanie našej spolupráce a prípravu na júlový summit NATO," napísal na Twitteri generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
"Teším sa na ďalšie rozširovanie vzťahov medzi EÚ a Tureckom. Pre EÚ aj Turecko je strategicky dôležité pracovať na rozvoji tohto vzťahu v prospech našich národov,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v gratulácii vyzdvihol spoluprácu Nemecka a Turecka, ktorých označil za "blízkych partnerov a spojencov", úzko prepojených aj sociálne a ekonomicky.
Životopis Erdogana
Recep Tayyip Erdogan sa narodil 26. februára 1954 v Istanbule. Začínal ako syn chudobného námorníka - ako dieťa si na školné musel zarábať pouličným predajom. Po absolvovaní náboženskej strednej školy ukončil v roku 1981 štúdium ekonómie a politológie na Marmarskej univerzite v Istanbule.
Najskôr bol rozhodným zástancom islamu. V roku 1976 ho zvolili za predsedu mládežníckej pobočky Strany národnej spásy (MSP), neskoršieho prvého islamistického premiéra Necmettina Erbakana, ktorého Erdogan považuje za svojho učiteľa.
Po vojenskom prevrate v septembri 1980, kedy bola zakázaná činnosť politických strán, vstúpil Erdogan v roku 1984 do Strany blahobytu (RP), ktorú začiatkom roku 1998 rozpustili kvôli nepriateľskému postoju voči režimu. Z toho istého dôvodu zakázali činnosť aj ďalšej islamistickej Strany cnosti (FP), ktorej bol členom.
V roku 1999 sa dokonca dostal Erdogan na štyri mesiace do väzenia za to, že na jednom z mítingov čítal islamskú báseň, čím sa mal dopustiť roznecovania náboženskej neznášanlivosti. Neskôr sa však dištancoval od svojich predchádzajúcich aktivít a vyhlásil sa za prozápadného, umierneného konzervatívca.
V auguste 2001 založil Stranu spravodlivosti a rozvoja (Adalet ve Kalkınma Partisi, AKP), ktorá od roku 2002 tvorí väčšinovú vládu - dodnes je jej predsedom.
Výrazný politický úspech sa Erdoganovi podaril prvýkrát v marci 1994, kedy sa stal starostom najväčšieho tureckého mesta Istanbul. Tento post zastával do roku 1998, aj jeho kritici priznávajú, že v tejto funkcii bol úspešný.
Experti hodnotia kladne aj prvú dekádu vlády Erdogana, kedy bol v období od 14. marca 2003 do 28. augusta 2014 premiérom. Podarilo sa mu zaviesť účinné ekonomické i politické reformy, ktoré priblížili Turecko k unijným štandardom. S postupným upevňovaním moci však začal uplatňovať čoraz autoritatívnejší štýl pri riadení štátu, čo sa markantne prejavilo v lete 2013 pri potlačení protivládnych protestov.
O rok neskôr, 10. augusta 2014, zvíťazil v prezidentských voľbách a Recep Tayyip Erdogan sa stal prvou hlavou štátu zvolenou priamo občanmi. Slávnostnú prísahu zložil 28. augusta 2014. V prvom prejave ako hlava štátu vyhlásil, že vstup do Európskej únie, demokratické reformy a mierový proces s Kurdmi budú prioritami jeho pôsobenia v úrade.
Erdogan sa považuje za najvýznamnejšieho tureckého vodcu od čias Atatürka, zakladateľa a prvého prezidenta Tureckej republiky. Počas dvadsiatich rokov v najvyšších funkciách dokázal z krajiny vybudovať strategického regionálneho hráča s výrazným vplyvom na svetovú politiku. V júni 2018 sa mu v predčasných prezidentských voľbách podarilo obhájiť mandát už v prvom kole, keď získal 52,6 percenta hlasov voličov.
Turecko sa vypracovalo pod jeho vedením na vojenskú a geopolitickú veľmoc. Krajina sa zapojila napríklad do koalície krajín bojujúcich proti teroristom z Islamského štátu, Turecko je aktívne na južnom Kaukaze, ponúka sa ako sprostredkovateľ pri urovnaní vojny na Ukrajine či ozbrojenom konflikte v Sudáne, ale blokuje napríklad vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie.
Po Erdoganovom prvom desaťročí hospodárskeho oživenia a zlepšovania vzťahov s Európou, (Turecko získalo v decembri 1999 štatút kandidátskej krajiny EÚ) však nasledovalo druhé desaťročie plné sociálnych a politických nepokojov. Na neúspešný pokus o štátny prevrat z júla 2016 zareagoval turecký vodca rozsiahlymi čistkami v armáde, súdnictve i štátnom aparáte a vyhlásením výnimočného stavu.
Posledné prezidentské a parlamentné voľby sa konali 14. mája 2023. Podľa viacerých pozorovateľov išlo o najdôležitejšie voľby v dejinách moderného Turecka. Keďže ani jednému z kandidátov sa nepodarilo získať nadpolovičnú väčšinu hlasov potrebnú na víťazstvo už v prvom kole, dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola 69-ročný úradujúci prezident Recep Tayyip Erdogan (49,24%) a spoločný kandidát šestice opozičných strán 74-ročný sekulárny opozičný vodca Kemal Kiličdarogla (45,07%) postúpili do druhého kola, ktoré sa konalo 28. mája 2023.
Ruskí predstavitelia pobúrene reagujú na slová, ktoré mal údajne predniesť americký republikánsky senátor Lindsey Graham počas piatkovej návštevy Kyjeva. „Rusi umierajú. Nikdy sme tak dobre neutratili peniaze,“ zaznie na videu, ktoré zverejnil prezident Zelenskyj. Môže však ísť o zostrih dvoch výrokov.
Graham v piatok preberal s ukrajinským prezidentom okrem iného dodávky zbraní. Zelenskyj mu hovorí, že vojnu o Ukrajinu vedú pod heslom „žiť slobodne, alebo zomrieť“. „A teraz žijeme slobodne,“ hovorí Zelenskyj. „A Rusi umierajú,“ nadväzuje Graham. „Nikdy sme tak dobre neutratili peniaze,“ zaznie potom.
Ako informoval český denník iDnes, medzi týmito dvoma vetami sa však zmení záber kamery, z čoho niektoré médiá usudzujú, že v skutočnosti výroky nemuseli bezprostredne nasledovať. Po zmienke o dobre utratených peniazoch Zelenskyj ďakuje za dodané zbrane.
Senátor Gaham je jedným z najostrejších kritikov Putinovej vojny, ktorý opakovane vyzýva prezidenta Joe Bidena na zosilnenie vojenskej pomoci Ukrajine. Domnieva sa, že ak Západ zlyhá teraz v odpore voči ruskej agresii, môže to v budúcnosti okrem iného povzbudiť čínske ambície ovládnuť Taiwan.
V Moskve o autentickosti výroku nepochybujú. „Je ťažké si predstaviť väčšiu hanbu pre krajinu, než mať takých senátorov,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Je skutočne zvláštne a chýba tomu racionalita, keď sa nedokázali politické strany s nízkym počtom preferencií spojiť. Uviedol to politológ Tomáš Koziak na margo rokovaní o spájaní medzi zástupcami strán Demokrati, Modrí – Európske Slovensko, Most-Híd 2023 a spojenej strany Maďarské fórum - Občianski demokrati Slovenska - Za regióny - Rómska koalícia - Demokratická strana. Dodal, že veľkú úlohu pri rokovaniach zrejme zohrali egá politických predstaviteľov. „Dostať sa do Národnej rady bez spájania bude pre nich nedostižnou métou. Tu racionalita v každom prípade chýba. Vyzerá to, akoby sa do parlamentu skutočne nechceli ani dostať," myslí si.
Podľa Koziaka je taktiež prejavom absolútnej naivity, ak si politické frakcie s nízkymi preferenciami myslia, že to sami v priebehu niekoľkých mesiacov dotiahnu nad hranicu (päť percent) zvoliteľnosti do Národnej rady. „V prípade Mikuláša Dzurindu (Modrí – Európske Slovensko) sa teda veľmi čudujem, pretože je to starý politický harcovník. Toto už ani nie je o zlyhaní politického inštinktu, jednoducho to nemá racionálne vysvetlenie. Je to nepredstaviteľná záležitosť, ak si naozaj myslí, že to sám vytiahne na potrebných päť percent," uviedol.
Zároveň tvrdí, že nespájanie sa je nezodpovedné aj z pohľadu boja o pravicového voliča. Trieštenie pravicových politických strán s výsledkom, že sa nedostanú do parlamentu je podľa politológa voda na mlyn predovšetkým Robertovi Ficovi (Smer), Petrovi Pellegrinimu (Hlas) či Milanovi Uhríkovi (Republika), teda, voči ktorým sa pravicová časť politických subjektov vymedzuje.
„Dostanú sa mimo parlamentu, odčerpajú voličov iným pravicovým politickým stranám, a tým pádom v konečnom súčte po prepočítaní hlasov z toho budú nepochybne ťažiť tie politické strany, ktoré majú najväčší počet voličov. Ak Fico vyhrá nasledujúce voľby a spojí sa s napríklad Pellegrinim, bude možné ukazovať prstom práve na nerozumnosť politických lídrov miniatúrnych strán, ktoré sa nedokázali pred voľbami spojiť," zdôraznil.
Pre strany s nízkymi preferenciami podľa Koziaka existujú len dve možnosti, ako na svoju stranu získať väčšiu časť voličov. „Buď sa môžu spojiť, alebo sa môžu pričleniť k väčšej politickej strane," zdôraznil. Zároveň tvrdí, že ak tri strany dosahujú v prieskumoch dve percentá, neplatí matematika, že po spojení dosiahnu šesť percent. „V tomto prípade to možno bude päť alebo štyri percentá, pretože niektorým voličom toto spojenectvo stačiť nebude. V každom prípade je to však viac ako dve percentá. Najracionálnejšie z môjho pohľadu by bolo pričleniť sa k väčšej politickej strane, teda k tej, ktorá má aspoň akú takú reálnu šancu podľa trendov preferencií dosiahnuť parlament," uviedol.
Taktiež si myslí, že to však nezávisí len od subjektov s nízkym počtom preferencií, ale aj od lídrov prieskumov, ktorí by mali vytvoriť dostatočný priestor pre vzatie menších politických strán na svoju kandidátku. „Problém je aj v boji o miesta na kandidátke, pretože každý chce byť poslancom. V menších politických stranách, ktoré sa pohybujú na hranici piatich, šiestich percent, tam veľa poslancov priestor nedostane. Aj toto je o nezodpovednom egoizme, zahľadení sa do seba. V našom politickom priestore je veľmi typické, že politickí lídri trpia komplexom vlastnej geniality, vlastnej neomylnosti, vlastných dokonalých schopností," upozornil.
Problém egoizmu však politológ nevidí len v spôsobe zostavovania kandidátok, tvrdí, že politickí lídri sú prakticky nevymeniteľní, ako je to napríklad v prípade Richarda Sulíka (SaS). „Vieme, že doviedol stranu na hranicu zvoliteľnosti v tom negatívnom slova zmysle, potáca sa zhruba na piatich percentách. Kto za to môže, keď nie líder politickej strany? V normálnej situácii líder funkciu skladá a hľadá sa náhradník, ale v SaS nie je vyzývateľa vidieť," povedal. Politológ taktiež vidí problém v tom, že lídri strán si nevychovávajú ďalších nástupcov, ktorí by boli schopní v krízových momentoch priniesť politickej strane čerstvý vietor do plachiet.
Snaha o spájanie sa s menšími stredopravými politickými stranami narazila podľa strany Demokrati na sebectvo. Ako ďalej na tlačovej besede uviedla podpredsedníčka strany Andrea Letanovská, ponuka Demokratov bola férová, pretože potenciálnym partnerom ponúkli lídra kandidátky, ktorý by bol vybraný po dohode všetkých strán a taktiež ho mohla každá z nich navrhnúť. Ponuka ďalej zahŕňala aj prerozdelenie pozícií na kandidátnej listine poľa preferencií, preferenčne najsilnejšia strana mala mať prvú časť v každej desiatke.
Preferenčne najsilnejšia strana by taktiež poskytla platformu, doplnenie názvu strany - poradie by sa určovalo podľa preferencií, a mala by aj zodpovednosť za kampaň a stratégiu. Letanovská ďalej uviedla, že strany by na kampaň prispievali podľa priemeru preferencií. Demokratické strany spoločný postup vo voľbách však odmietli a chcú ísť do volieb samostatne. Ako povedal predseda Demokratov Eduard Heger, na stretnutí so zástupcami strán Modrí – Európske Slovensko, Most-Híd 2023 a spojenej strany Maďarské fórum - Občianski demokrati Slovenska - Za regióny - Rómska koalícia - Demokratická strana predstavili férovú ponuku. „Nesmierne nás mrzí, že ostatné strany sa rozhodli ponuku odmietnuť a nateraz ísť vlastnou cestou. Spolupráca sa vynútiť nedá,“ skonštatoval Heger.
Po roku dobrovoľného používania bude od 1. júna služba elektronickej práceneschopnosti (ePN) povinná pre všetkých všeobecných lekárov, ambulantných gynekológov, ako aj nemocnice a kúpele. Potvrdila to hovorkyňa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Veronika Daničová.
"V hraničných a opodstatnených prípadoch, keď ePN nebude môcť byť spracovaná elektronicky, bude vystavená PN v papierovej forme – takže sa nestane, že by pacient PN nedostal," ozrejmila Daničová. Upozornila, že v prípade porušenia povinnosti môže lekárovi podľa zákona hroziť pokuta 3 300 eur. Sankciovanie je podľa jej slov plne v kompetencii rezortu zdravotníctva.
Daničová priblížila, že vyše 98 percent terénu, teda ambulancií a nemocníc, má informačný systém, ktorý má službu ePN certifikovanú a dostupnú. "Aktuálne (k 25. 5.) hovoríme o 1672 všeobecných lekárov pre dospelých, ktorí vystavujú ePN, čo sa týka nemocníc, vyše 80 percent z nich je aktuálne pripravených, a tiež denne pribúdajú," spresnila.
Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) Monika Palušková však upozornila, že mnohí lekári stále na elektronický systém neprešli a pravdepodobne ani neprejdú. "Po 1. 6. podľa mňa nenastane nič, bude to tak, ako to je doteraz - niekto bude vystavovať papierové niekto elektronické PN," skonštatovala. Poukazuje na to, že parlament nezobral do úvahy navrhované pripomienky odborníkov a nedošlo k náprave nedostatkov.
Daničová uviedla, že vzniknutú situáciu NCZI rieši na úrovni rezortu zdravotníctva. "Parlamentom neprešla úprava zákona, ktorá mala v určitých prípadoch a za presne stanovených podmienok povoliť ukončovanie ePN do minulosti," spresnila. Minister zdravotníctva SR Michal Palkovič dodal, že rezort komunikuje aj so Sociálnou poisťovňou.
Šéf rezortu potvrdil, že väčšina lekárov je na vypisovanie ePN pripravená, problém vidí skôr na báze ochoty. Ministerstvo chce preto podľa jeho slov nájsť spôsob, ako lekárov k vypisovaniu ePN motivovať. "Neradi by sme pristupovali k vynucovaným prostriedkom, radšej sa budeme sa snažiť nájsť spôsob, ako pozitívne motivovať," uviedol.
Lekári môžu ePN vystaviť od 1. júna 2022. Od spustenia systému ich doteraz podľa NCZI vystavili vyše 370-tisíc. Od roku 2024 sa do systému zapoja aj lekári špecialisti.
Šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny je presvedčený, že predstavitelia v Kremli zakázali ruským štátnym médiám o ňom informovať. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.
Jevgenij Prigožin je najvýraznejším členom kruhu ruského vodcu Vladimira Putina, ktorý si počas vojny na Ukrajine získal všeobecnú známosť, i pre svoj konflikt s vojenským vedením. Tento mesiac vyhlásil víťazstvo vo východoukrajinskom meste Bachmut, no však na znak toho, do akej miery je vnímaný ako porušenie tabu Putinovho Ruska, štátna televízia 20 hodín ignorovala pád mesta a neodvysielala Prigožinov víťazný prejav.
„To, čo je zakázané, je vždy sladšie. Vagnerovci nie sú kus klzkého mydla, ktoré byrokrati zvykli strkať všade dookola; wagnerovci sú šidlo, ihlica, ktorú nemôžete schovať,“ reagoval na zjavný zákaz Prigožin. Zakladateľ Wagnerovej skupiny je podľa svojich slov presvedčený, že „byrokrati na vysokej úrovni, práve tie kremeľské veže, sa snažia všetkým zavrieť ústa, aby nehovorili o wagnerovcoch“, čo podľa neho vyprovokuje odpor Rusov. „Z dlhodobého hľadiska - z dlhodobého hľadiska sú dva alebo tri mesiace - dostanú od ľudí facku za to, že sa snažili všetkým zavrieť ústa a uši,“ dodal.
Najvyšší ústavní činitelia dostali zo zahraničia spravodajskú informáciu o snahe zmanipulovať voľby zo strany Ruska. V relácii Na telo TV Markíza to vyhlásil poslanec Národnej rady Jaroslav Naď (Demokrati), podľa ktorého mal konkrétny občan dostať finančnú odmenu na manipuláciu volieb v prospech strany Smer. Exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer) to vylúčil, tvrdenie označil za "bláboly". Manipulácie volieb sa však obáva tiež, a to pre postupnú elektronizáciu volebných systémov.
"Dostali sme spravodajskú informáciu zo zahraničia, ktorá presne hovorí o osobe, čase a mieste, kedy štátny občan Slovenska bol v Rusku prebrať finančné zdroje v prospech politickej strany Smer na manipuláciu volieb. Keď tu niekto chce manipulovať voľby, chce to Rusko a používa na to svojich trójskych koňov, vrátane politickej strany Smer," vyhlásil Naď. Informáciami sa podľa neho zaoberá aj polícia.
Kaliňák podotkol, že Smer nikdy externé peniaze neprijal. "Sú to neuveriteľné bláboly, ktoré od rána do včera rozprávate a nikdy nepoviete konkrétne, vždy len utajený zdroj," reagoval. Myslí si však, že voľby by mohli byť zmanipulované zo strany štátnych orgánov.
V tejto súvislosti vyjadril podozrenie z možnej manipulácie referenda o vstupe Slovenska do Európskej únie, ktoré podľa jeho slov "nikto nemá záujem podrobne prešetrovať," uviedol. Naď podotkol, že v tom čase bolo prešetrovanie jeho úlohou, keďže bol ministrom vnútra. Demokrati preto podľa jeho slov podajú na Kaliňáka trestné oznámenie. "Nevenoval som sa tomu, aby nebol spochybnený náš vstup do EÚ," reagoval exminister vnútra.
Tvrdenia, že Smer chce zmeniť priamu voľbu prezidenta označil Kaliňák za nezmysel a "pekný predvolebný hoax". Zdôraznil, že strana vždy kričala po demokratickej súťaži. Podľa Naďa informáciu potvrdili viaceré zdroje zo Smeru, konkretizovať ich odmietol. "Nebudem prezrádzať svoje zdroje," povedal.
Robert Kaliňák. Foto: Dano Veselský/TASR
V diskusii sa dotkli aj vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Kaliňák uviedol, že existujú verzie, ktoré vyšetrovateľ zámerne ignoroval. Podľa Naďa sa snaží "vpúšťať hmlu do vyšetrovania". Kaliňák tiež v relácii povedal, že nepovažuje za dobrý nápad, aby prípadný nový prezident udelil amnestiu bývalému špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi. "Ja si myslím, že sa dostane z toho právnymi krokmi," skonštatoval.
Naď uviedol, že ak by mala strana Demokrati v predvolebných prieskumoch menej ako tri percentá, zvažoval by, aby stiahla kandidatúru vo voľbách. Kaliňák uviedol, že sa o svojej prípadnej kandidatúre rozhodne v blízkom čase. "Hlavne sa bude musieť rozhodnúť aj sám Smer," dodal.
Aliancia liberálov a demokratov pre Európu (ALDE) prijala rezolúciu o právach transrodových ľudí z dielne hnutia Progresívne Slovensko (PS). Európska liberálna rodina tak učinila na svojom Kongrese v Štokholme vo Švédsku.
Rezolúcia apeluje na ukončenie ubližovania transrodovým ľuďom a je reakciou PS na situáciu na Slovensku, kde vyše šesť mesiacov po teroristickej vražde na Zámockej ulici v Bratislave politickí predstavitelia útočia na queer ľudí, namiesto toho, aby riešili ich situáciu. V tlačovej správe o tom informoval riaditeľ komunikačného oddelenia Radovan Choleva.
„S našimi partnerskými európskymi stranami sme sa zhodli, že je dôležité posilniť práva transrodových ľudí a zabezpečiť rýchlu, transparentnú a dostupnú legálnu tranzíciu. Žiadame tiež ukončenie nezmyselných nútených sterilizácii a zabezpečenie vzájomného uznávania úradného stavu v rámci EU štátov,“ vraví podpredsedníčka PS Lucia Plaváková.
Ako doplnila zahraničná tajomníčka hnutia Beáta Jurík, prijatie rezolúcie je i odkazom pre Slovensko, ktoré sa v predošlom týždni len tesne vyhlo prijatiu zákona, ktorý by znemožnil zmenu rodného čísla. „Transrodoví ľudia si však môžu vydýchnuť len do júnovej schôdze,“ dodala Jurík.
Na Kongrese sa debatovalo o Slovensku i v rámci diskusie o budúcnosti Vyšehradskej štvorky a budúcnosti Slovenska po predčasných parlamentných voľbách v septembri. Medzi diskutujúcimi bola i členka predsedníctva PS Zora Jaurová. „V septembrových voľbách pôjde o veľa: napríklad aj o to, či sa vydáme cestou Maďarska a Poľska, alebo cestou demokracie,“ uviedla.
Ruský prezident Vladimir Putin nariadil v nedeľu posilniť bezpečnosť na hraniciach Ruskej federácie s cieľom zaistiť "rýchly" pohyb ruskej armády a civilistov do ukrajinských oblastí, ktoré sú momentálne pod kontrolou Moskvy. K tomuto rozhodnutiu prišlo v čase, keď na území Ruska hlásia čoraz častejšie útoky. Informujú o tom agentúra Reuters a stanica Sky News.
"Je nevyhnutné zabezpečiť rýchly pohyb vojenských i civilných vozidiel a nákladu, vrátane potravín a humanitárneho stavebného materiálu zasielaného novým subjektom (Ruskej) federácie," uviedol Putin v príspevku Kremľa na platforme Telegram.
Išlo o správu určenú pre pohraničnú stráž, spadajúcu pod ruskú Federálnu bezpečnostnú službu (FSB), pri príležitosti sviatku pohraničníkov. Putin dodal, že ich úlohou je "spoľahlivo kryť" línie v blízkosti bojovej zóny.
Rusko vlani v septembri nezákonne anektovalo Luhanskú, Doneckú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Ruské sily tieto regióny však ovládajú len čiastočne.
Reuters pripomína, že v posledných týždňoch dochádza k zvýšeniu počtu útokov v Rusku, a to najmä s použitím dronov v pohraničných oblastiach. Pribúdajú ale i útoky cielené smerom hlbšie na územie Ruskej federácie, akým bol napríklad i sobotňajší útok na ropovod severozápadne od Moskvy.
V sobotu ruskí predstavitelia informovali o troch zranených osobách počas ukrajinského ostreľovania Belgorodskej oblasti. Tento región je - rovnako ako Kurská oblasť - najčastejším cieľom útokov, ktoré poškodili tamojšiu elektrickú, železničnú a vojenskú infraštruktúru.
Hoci Kyjev takmer nikdy verejne nepriznáva zodpovednosť za útoky vo vnútri Ruska či na Ruskom kontrolovaných územiach Ukrajiny, uviedol, že ničenie infraštruktúry je prípravou na plánovanú pozemnú protiofenzívu.
Prezidentka Zuzana Čaputová je zatiaľ s výkonom úradníckej vlády spokojná. „Mám z toho nateraz naozaj dobrý pocit," uviedla hlava štátu v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Pozitívne Čaputová zhodnotila i doteraz prezentované priority kabinetu. Doplnila, že vláda zatiaľ odoláva politickým útokom a snahám vtiahnuť ich do politického boja.
Prezidentka vysvetlila, že pri rozhodovaní o úradníckej vláde sa rozhodovala aj na základe toho, že vláda Eduarda Hegera (Demokrati) mala pripravenú sériu zákonov, ktoré bolo potrebné schváliť, napríklad energetickú pomoc. Uviedla, že si uvedomovala, že táto legislatíva má vyššiu šancu prejsť, pokiaľ bude Heger predsedom vlády, čo sa i podarilo.
Čaputová si myslí, že ak by úradnícku vládu vymenovala skôr, išlo by síce o mocenské gesto, no zároveň by viedlo k odporu politických subjektov. Je toho názoru, že dlhšie trvanie Hegerovej vlády viedlo k vyššej akceptácii úradníckej vlády.
Vláda má konsolidovať veci a napraviť chod štátu
Očakáva, že parlament, ktorý odvolal predchádzajúcu vládu, dá vláde odborníkov šancu a bude o vyslovení dôvery vecne rokovať, zoznámi sa s jej programovým vyhlásením a nezaujme k nej a priori odmietavý postoj. „Žiaľ, sú strany, ktoré to takto deklarujú vopred bez vecnej argumentácie," podotkla Čaputová.
Vyslovenie dôvery by podľa nej pomohlo pri zostavovaní štátneho rozpočtu aj rozpočtu samospráv. Ak by parlament vláde odborníkov nevyslovil dôveru, tak bude po 30 dňoch fungovať v takom istom režime ako vláda Eduarda Hegera.
Prezidentka tvrdí, že ministri v súčasnosti poctivo pracujú na programovom vyhlásení vlády a dôrazy dávajú na správne miesta. Ambícia premiéra je konsolidovať veci, napraviť ich a zabezpečiť riadny chod štátu. Táto vláda si podľa nej nejde postaviť „pomníček úspešnosti na šesť mesiacov", ale uvažuje, ako pripraviť koncepčné zmeny pre vládu, ktorá vzíde z volieb.
Chce, aby bolo podanie na Fica kvalitné
Právne kroky voči predsedovi strany Smer Robertovi Ficovi sú v príprave, uviedla Čaputová. Chce, aby podanie bolo kvalitné a uviedla, že sa pripravuje.
Deklarovala, že žalobu určite podá. „Ak niekto politiku postaví na totálnej deštrukcii, na vyvolaní strachu, len aby získal politické body, tak je to cynické a nezodpovedné, lebo to rozkladá štát," poukázala.
Prezidentka sa vyjadrila, že už ani nevie, či má ešte zmysel vyjadrovať sa ku klamlivým tvrdeniam o jej osobe. Podotkla však, že ich autori nepredložili žiadny dôkaz, keďže žiadny ani neexistuje. Podľa nej to vedie k oslabovaniu úradu prezidenta a je toho názoru, že takéto tvrdenia menia politiku len na boj.
Kedy oznámi kandidatúru
Čaputová dúfa, že svoje rozhodnutie kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách oznámi v rozumnom čase. „Nemám dôvod to odkladať donekonečna aj pre mňa samu. Tá pozícia je náročná, vyčerpávajúca v mimoriadne ťažkom období, čiže musím urobiť zodpovedné rozhodnutie v správnom čase," V súvislosti s oznámením svojej kandidatúry na ďalšie prezidentské obdobie priznala, že kreovanie úradníckej vlády tento krok zbrzdilo. Podľa nej ju „neuprace ani tento typ útokov“, čím narážala najmä na výroky predstaviteľov opozičného Smeru.
Prvý dialóg o zostavovaní vlády povedie po predčasných parlamentných voľbách s človekom, ktorý bude stáť na čele víťaznej strany, uviedla v odpovedi na otázku, či by poverila zostavovaním vlády Fica, ak by Smer vyhral voľby. Je to podľa nej ústavná tradícia. Zároveň však dodala, že iba vyhrať voľby nestačí, treba mať aj koaličný potenciál na vytvorenie stabilnej vlády.
Hlava štátu považuje za dobrý krok stiahnutie návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení z rokovania parlamentu. „Mnohí ho považovali za figový list, skôr ako ako keby za náhradu, ktorá neposkytuje ten rozsah možností, aké majú ostatné krajiny v rámci Európskej únie," skonštatovala. Niektorí sa podľa prezidentky obávali, že prijatie tohto zákona by bolo pre nový parlament argumentom, že situácia s nezosobášenými pármi je vybavená.
Demokrati sú stále pripravení diskutovať o spájaní. Uviedol to člen strany a poslanec parlamentu Juraj Šeliga v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.
Podľa poslanca a podpredsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislava Gröhlinga máme na pravej strane politického spektra viac predsedov, než voličov. Podotkol ale, že súčasné neúspešné spájanie môže naznačovať vývoj, aký by nastal po voľbách v prípade, ak by sa tieto subjekty dostali to parlamentu. On sám sa chce zasadzovať za hodnotové spájanie.
Demokrati sú pripravení diskutovať o vyslovení dôvery vláde, konštatoval Šeliga. Dodal ale, že chcú vidieť programové vyhlásenie vlády. Uviedol tiež , že ich strana má určité priority. Gröhling dodal, že SaS plánuje úradníckej vláde vyjadriť podporu.
Šeliga neskôr vyzval na stiahnutie návrhu na mimoriadnu schôdzu parlamentu, ktorú chce zvolať hnutie OĽaNO. Má výhrady najmä voči zaradeniu novely Trestného poriadku od poslanca Tomáša Tarabu (Život-národná strana), ktorá by podľa Šeligu de facto zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry.
Podľa zverejneného programu mimoriadnej schôdze by tento bod mal byť ako prvý. Šeliga to uviedol v tlačovej správe, ktorú poskytol Matúš Mandrák. Uviedol v nej tiež, že strana Demokrati v Národnej rade SR nepodporí takýto program schôdze, keďže chcú špeciálnu prokuratúru chrániť, nie rušiť.
„Proti tomuto návrhu zákona bojujem od novembra a podarilo sa dosiahnuť jeho stiahnutie z 90. schôdze. Tým pádom fakticky nemal šancu prejsť v tomto volebnom období. A potom to OĽaNO zaradí ako prvý bod na mimoriadnu schôdzu?," pýta sa poslanec Šeliga. Dodal, že ho neprekvapuje, že strana Smer plánuje hlasovať za otvorenie schôdze a jej predseda Robert Fico nemá problém rokovať, rovnako ako Taraba. „A to ani nehovorím o tom, že Taraba má pripravenú aj ďalšiu novelu, ktorá má fakticky zrušiť spolupracujúceho obvineného a otvárať rozsudky," dopĺňa poslanec. Šeliga tiež podotkol, že predseda OĽaNO Igor Matovič naňho útočí, že nechce meniť paragraf 363, čo je podľa Šeligu lož, a pritom samotné OĽaNO dá ako prvý bod mimoriadnej schôdze Tarabov návrh.
„Kolegovia, ak to myslíte s protikuropčnosťou naozaj vážne, stiahnite návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze. Lebo takto pomáhate Smeru a Žilinkovi zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Ak ste urobili chybu, nie je hanba to povedať, ale tieto body nesmú ísť na rokovanie," apeluje poslanec.
