Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini sa s premiérom stretne v pondelok, Heger v utorok

Predseda mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini sa má stretnúť s premiérom Ľudovítom Ódorom v pondelok podvečer. Šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič s ním dohodnutý termín stretnutia ešte nemá. Expremiér a nezaradený poslanec Eduard Heger informoval, že s Ódorom bude rokovať v utorok (30. 5.). Strana Smer-SD sa taktiež na rokovaniach zúčastní.

Pellegrini očakáva s premiérom konštruktívnu debatu bez emócií a politických vášní. „Pravdepodobne ma bude informovať, čo zamýšľa dať do programového vyhlásenia vlády. Pravdepodobne sa pobavíme aj o iniciatíve, že by vláda mala predložiť vyrovnaný rozpočet skôr, ak nedostane dôveru," povedal. Pellegrini si zatiaľ nemyslí, že Hlas-SD zmení svoje stanovisko a vláde odborníkov vysloví dôveru.

Bývalý predseda vlády Heger sa chce s Ódorom rozprávať aj o svojich prioritách. „Pre nás je dôležité, aby bolo pokračovanie v reformách z plánu obnovy, a ďalšie veci, ktoré sme ako vláda presadzovali," podotkol.

Poslanec za Smer-SD Juraj Blanár priblížil, že sú pozvaní na stretnutie s premiérom, bližšie informácie však nemá. Sú podľa neho pripravení vecne sa s ním porozprávať o veciach, ktoré trápia Slovensko. „Nieže bude Ódorova vláda riešiť výmenu štátnych tajomníkov alebo ochranu štátnych hraníc, ale chceme sa s ním rozprávať o zdražovaní a zásadných veciach," poukázal.

Matovič na rokovanie s Ódorom pôjde, nemá však dohodnutý presný termín stretnutia. Ide tam podľa vlastných slov počúvať.

Premiér začne v pondelok avizovanú sériu stretnutí s lídrami politických strán zastúpených v Národnej rade SR. Rokovať sa bude o podpore programového vyhlásenia vlády a o možnosti vyslovenia dôvery vláde.

(tasr)

Minúta  |  

Delostrelectvo, zbrane po Američanoch a mŕtvi. Taliban zaútočil na Irán kvôli vodným zdrojom

Šéf iránskej polície nariadil pohraničnej stráži „statočne a pevne“ brániť hranice a neumožniť nikomu cez ne prejsť alebo sa k nim priblížiť.

Na hranici Iránu a Afganistanu vypukli v sobotu ozbrojené zrážky medzi hnutím Taliban a iránskymi silami. Ako informovala iránska polícia, dôvodom sú spory o vodu.

"Okolo 10.00 h (miestneho času) začali z afganskej strany sily Talibanu strieľať všetkými možnými druhmi zbraní na iránsku policajnú stanicu," citovala zástupcu šéfa polície Iránu tamojšia štátna agentúra IRNA. V potýčkach boli podľa agentúry Tasnim použité "ľahké a poloľahké zbrane" a delostrelectvo. Na streľbu v iránskej provincii Sístán a Balúčistán "rázne" zareagovali iránske sily.

Šéf iránskej polície nariadil pohraničnej stráži "statočne a pevne" brániť hranice a neumožniť nikomu cez ne prejsť alebo sa k nim priblížiť. Na videách počuť guľometnú paľbu a niektoré zdroje hovoria o použití mínometov.

Podľa agentúry Reuters zomreli pri bojoch dvaja iránski pohraničníci a jeden bojovník Talibanu.

Podľa nedeľných správ a videí zo sociálnych sietí presúva Taliban na hranice ťažké zbrane vrátane amerického delostrelectva a ďalších zbraní, ktoré Spojené štáty v krajine zanechali. Taliban v bojovej rétorike údajne vyhlásil, že by mohol dobyť Teherán v priebehu niekoľkých dní, pokiaľ Irán podľa neho neprestane s provokáciami.

AFP konštatuje, že hoci Kábul a Teherán spájajú diplomatické vzťahy, Irán neuznáva vládu Talibanu a v poslednej dobe sa napätie zvýšilo pre spory o vodu.

Irán minulý týždeň vyzval Afganistan, aby rešpektoval jeho "práva na vodu" a obvinil Kábul z toho, že hrádza na rieke Hilmand obmedzuje tok do jazera Hámún na spoločnej hranici. Táto rieka prameniaca v centrálnom Afganistane ústi v tisíc kilometrov vzdialenom jazere Hámún.

Iránsky prezident Ebráhím Raísí 18. mája počas návštevy juhovýchodnej časti krajiny, ktorú sužuje sucho, povedal: "Upozorňujem vládcov Afganistanu, aby ľuďom v Sístáne a Balúčistáne okamžite zaistili ich práva na vodu." Afganistan viní zo zníženého prietoku vody v rieke klimatické faktory.

Agentúra AP píše, že sucho je v Iráne problémom už zhruba tridsať rokov, no za posledné desaťročie došlo k zhoršeniu situácie. Iránsky meteorologický úrad uvádza, že 97 percent územia krajiny do istej miery trápi sucho.

(tasr, est)

Minúta  |  

Srbi sa na severe Kosova pokúsili obsadiť budovy samospráv

Etnickí Srbi v severnom Kosove sa v pondelok pokúsili obsadiť budovy miestnej samosprávy, do ktorých minulý týždeň s pomocou polície vstúpili albánski starostovia. Budovu samosprávy vo Zveçane, jednej zo štyroch obcí, kde sa minulý mesiac konali predčasné voľby, chránili kosovská polícia a kosovské sily pod vedením NATO.

Predčasné voľby z 23. apríla pritom etnickí Srbi zväčša bojkotovali a na posty starostov a do miestnych zhromaždení tak boli zvolení len zástupcovia etnických Albáncov alebo iných menšín. Miestne voľby v štyroch obciach na severe Kosova, v ktorých dominujú Srbi, sa konali po tom, čo tamojší srbskí zástupcovia vlani na protest opustili svoje posty.

Etnickí Srbi sa však pokúsili nedávno zvoleným etnickým albánskym úradníkom zabrániť vo vstupe do obecných budov. Pri následných stretoch minulý piatok utrpelo zranenia viac ako desať Srbov a päť kosovských policajtov a Srbsko v reakcii uviedlo do stavu zvýšenej pohotovosti svoje jednotky pri hraniciach s Kosovom.

Spojené štáty a Európska únia v tejto súvislosti kritizovali kosovskú vládu za použitie polície na násilný vstup do obecných budov.

V nedeľu večer Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty a Európska únia v Kosove opäť vydali vyhlásenie, v ktorom dôrazne varovali „všetky strany pred ďalšími hrozbami alebo činmi, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečné prostredie vrátane slobody pohybu a ktoré by mohli vyvolať napätie alebo podporiť konflikt“.

(tasr)

Minúta  |  

Mikloško sa vracia do KDH

Do Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) sa pred septembrovými predčasnými voľbami vracia niekdajší šéf parlamentu a dlhoročný člen hnutia František Mikloško. Jeho návrat potvrdil počas pondelkovej tlačovej konferencie predseda KDH Milan Majerský s tým, že ide o návrat jednej z najvýraznejších osobností SR.

Podľa Majerského je Mikloško „osobnosť, ktorá má čo povedať aj v dnešnej dobe v slovenskej politike". Ako poznamenal, Slováci si zaslúžia, aby sa mali v krajine lepšie. Zároveň je presvedčený, že KDH môže prinavrátiť normálny život na Slovensko. „Po vládach Smeru-SD a jednej vláde OĽANO si ľudia zaslúžia, aby sa mali lepšie," uviedol šéf KDH a verí, že k tejto zmene môže dopomôcť i staronová posila v podobe Mikloška.

Táto doba je podľa Mikloška momentom, v ktorom rozhodujeme o ďalšom smerovaní a histórii Slovenska. Keby sa k moci opäť dostal Smer-SD, tak ako spoločnosť podľa jeho slov upadneme do depresie.

Staronová posila hnutia ocenila šéfa KDH, pretože podľa neho ide o človeka, ktorý nežiarli na svoje okolie, ale má radosť z toho, že prichádzajú noví ľudia, ktorí chcú pomôcť KDH. Potvrdil, že k návratu ho oslovil práve Majerský. „Najviac ma motivoval zápas o Slovensko," povedal Mikloško.

„Na voľby sa pripravujeme samostatne," potvrdil predseda KDH. Ako doplnil, na kandidátke spájajú odborníkov z rôznych oblastí, predstaviť plánujú aj ďalšie posily.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko pri vzdušnom útoku zasiahlo vojenské zariadenie na západe Ukrajiny

Ruské útoky v noci na pondelok zasiahli vojenské zariadenia v Chmeľnickej oblasti na západe Ukrajiny. Informovala o tom miestna samospráva. Je to zriedkavé priznanie Ukrajiny, že Rusko zasiahlo vojenský cieľ, informuje TASR podľa agentúry AFP.

„Ruskí vojaci zasiahli niekoľko lokalít vrátane jednej vojenskej v Chmeľnickej oblasti," uviedla samospráva na sociálnej sieti Telegram. Zásah dostali sklady paliva, maziva, munície a päť lietadiel. Tie teraz nefungujú a je nutné opraviť aj ranvej. Záchranári stále bojujú s požiarom, ktorý tam vypukol.

Chmeľnická oblasť na západe Ukrajiny leží v značnej vzdialenosti od frontovej línie.

Rusko vyslalo v noci na pondelok na Ukrajinu 40 riadených striel a asi 35 dronov, ukrajinská protivzdušná obrana dokázala zostreliť 37 striel a 29 dronov Šáhid iránskej výroby. Trosky z nich dopadli na niekoľko štvrtí v Kyjeve a v Kyjevskej oblasti. Nikto nezahynul ani neutrpel zranenia.

V Odese trosky zo zostreleného samovražedného dronu zasiahli prístav. Vypukol požiar, ktorý rýchlo uhasili. Prístav je kľúčový pre vývoz ukrajinských obilnín do sveta a nie je jasné, či ho škody ohrozia. Ukrajina môže exportovať obilniny a ďalšie potravinové produkty len cez prístavy v Odeskej oblasti, ako to stanovuje dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou sprostredkovaná Tureckom a OSN.

Zostrelená bola aj ruská raketa nad západnou Ľvovskou oblasťou. Padajúce trosky spôsobili požiar hospodárskej budovy a traktora, ktoré zhoreli. Nikto nezahynul ani nebol zranený.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko: Jadrové zbrane môžu byť pre všetkých, ktorí sa pripoja k zväzovému štátu

Jadrové zbrane môžu byť dostupné pre všetkých, ak sa akákoľvek krajina chce pridať do Zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Vyhlásil to bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v rozhovore zverejnenom v nedeľu večer. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

Rusko minulý týždeň pokročilo vo svojich plánoch rozmiestniť taktické jadrové zbrane v Bielorusku. Ide pritom o vôbec prvé rozmiestnenie takýchto zbraní mimo Ruska od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991, čo znepokojilo Západ.

V rozhovore pre ruskú štátnu televíziu Lukašenko uviedol, že treba strategicky pochopiť, že Minsk a Moskva majú jedinečnú príležitosť zjednotiť sa. Bieloruský líder je pritom spomedzi susedných krajín najbližším spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina.

„Nikto nie je proti tomu, aby Kazachstan alebo iné krajiny mali s Ruskou federáciou rovnako blízky vzťah, ako máme my," povedal Lukašenko.

„Ak sa niekto bojí... tak je to veľmi jednoduché. Pripojte sa k Zväzovému štátu Ruska a Bieloruska. To je všetko – jadrové zbrane budú pre všetkých," dodal. Zdôraznil, že ide o jeho postoj, nie o postoj Ruska.

Rusko a Bielorusko sú formálne súčasťou zväzového štátu, teda aliancie týchto dvoch bývalých sovietskych republík.

Rusko použilo územie Bieloruska aj na spustenie svojej invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Rusko-bieloruská vojenská spolupráca odvtedy zosilnela a na území Bieloruska sa tiež konajú spoločné vojenské cvičenia.

Bieloruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že do krajiny dorazila z Ruska ďalšia jednotka mobilných raketových systémov zem-vzduch S-400. Tieto systémy budú podľa rezortu čoskoro pripravené na nasadenie do bojovej služby.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.