Preskočiť na obsah
  |  

Vláda odborníkov má čas požiadať NR SR o dôveru do polovice júna

Vláda odborníkov musí do 30 dní od svojho vymenovania prísť do Národnej rady (NR) SR s programom a požiadať parlament o dôveru. Kabinet odborníkov pod vedením premiéra Ľudovíta Ódora tak má čas zhruba do polovice júna.

"Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu SR, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery," píše sa v Ústave SR. Kabinet odborníkov menovala prezidentka Zuzana Čaputová 15. mája, do parlamentu by tak mal prísť s programom do 14. júna.

Premiér má začať sériu stretnutí s lídrami politických strán zastúpených v parlamente v pondelok. Postupne by sa mal so všetkými rozprávať o vládnom programe a podpore kabinetu. Ódor už avizoval, že vládny program by mali pripravovať jednotliví ministri. Priblížil, že by mali vypracovať základné krátkodobé priority i niektoré dlhodobé.

(tasr)

  |  

Lídrom spoločnej kandidátky Modrí – Most-Híd bude Dzurinda

Strany Modrí – Európske Slovensko a Most-Híd 2023 pôjdu do septembrových parlamentných volieb na spoločnej kandidátke, ktorú začínajú pripravovať od dnešného dňa. Jej lídrom bude šéf Modrých Mikuláš Dzurinda, dvojka bude predseda Mostu-Híd László Sólymos.

Kandidátku Modrí – Most-Híd sú pripravení otvoriť aj ďalším politickým stranám, takže jej finálna podoba bude známa až 2. júla. Dzurinda dnes na tlačovej konferencii povedal, že Eduarda Hegera (Demokrati) neodpísal, no v súčasnosti nevedú žiadne formálne rokovania s inou politickou stranou.

Dzurinda verí, že ich percentá ešte porastú. Nadchádzajúce voľby pokladá za rozhodujúci míľnik pre Slovensko, ktorý určí, ktorým smerom sa krajina vyberie. „Poradili sme si s Mečiarom, poradíme si aj s Ficom. Teraz je to komplikovanejšie, pretože nechceme recidívu, ktorou je Fico, ale nechceme pokračovať ani v tom chaose, ktorý tu vládol,“ povedal. Dodal, že spoločný volebný program pripravujú. Pripomenul, že vo svojej prvej vláde mal troch ministrov maďarskej národnosti, v druhej dokonca štyroch. „A musím povedať, že odviedli skvelú prácu,“ zhodnotil.

Sólymos povedal, že sa sa budú usilovať, aby hnev a frustrácia ľudí nebola zneužitá na zvrátenie smerovania Slovenska. „S kým iným by sme mali strážiť na našu euroatlantickú orientáciu, ak nie s tými, ktorí nás do Európskej únie doviedli. A s kým iným by sme mali postaviť hospodárstvo a ekonomiku krajiny na nohy, ak nie s tými, ktorí to už raz v roku 1998 po Mečiarovi dokázali,“ skonštatoval Sólymos. Mikuláš Dzurinda je podľa neho tým správnym partnerom aj pri snahách o skultivovanie politických debát. Dodal, že bývalý predseda Mosta-Híd Béla Bugár kandidovať nebude, pretože sa rozhodoval venovať rodine. Spojenie oboch strán však podľa neho podporuje a pomôže aj v kampani.

Prioritou Mostu-Híd je rozvoj zabudnutých regiónov, čo však podľa Sólymosa nie je možné bez toho, aby sa krajina ekonomicky otužila. Za silnú stránku Mostu-Híd označil znalosť menšinovej politiky, pre ktorú je prioritou školstvo a kultúra. „Budeme presadzovať fond na modernizáciu národnostných škôl. Pokračovať chceme aj v diskusii o komplexnom zákone o postavení národnostných menšín na Slovensku,“ vymenoval Sólymos. Zhrnul, že im ide o ekonomicky skonsolidované Slovensko, ktoré vie, kam patrí a je konkurencieschopné, príťažlivé pre zahraničných investorov aj domácich podnikateľov.

(sita)

  |  

SR je v pripravenosti zdravotníckeho systému tretia najhoršia v Európe, vyplýva zo štúdie

Slovensko je v pripravenosti zdravotníckeho systému tretie najhoršie v Európe, zaostáva už len Rumunsko a Bulharsko. Vyplýva to zo štúdie Healthcare Readiness Index (HRI) 2023, ktorá posudzuje pripravenosť zdravotníckych systémov krajín EÚ, vrátane Veľkej Británie a Nórska, na budúce výzvy v sektore, ako je starnutie, nárast chronických ochorení či ďalšie vlny infekčných ochorení. Štúdiu zverejnila medzinárodná organizácia Globsec.

"(Ne)pripravenosť slovenského zdravotníckeho systému je v porovnaní s krajinami EÚ alarmujúca a pokiaľ nedôjde k nápravám, bude stav nášho zdravotníctva predstavovať veľké bezpečnostné riziko pre Slovensko, limitujúce ekonomiku krajiny či dlhodobý udržateľný rozvoj Slovenska," upozornil jeden z autorov indexu Martin Smatana.

Z výsledkov štúdie vyplýva, že najlepšie pripravené čeliť výzvam sú krajiny s dobrým prístupom k inovatívnym technológiám, stabilným systémom financovania a efektívnou sieťou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Výraznú časť svojich politík totiž smerujú na prevenciu a zlepšenie determinantov zdravia.

Na druhej strane krajinám v dolnej polovici indexu, kam sa zaradilo aj Slovensko, chýba politická kontinuita, dochádza k častým personálnym zmenám na exekutívnej úrovni a na preventívnu zdravotnú starostlivosť sa alokuje nedostatočná časť výdavkov. Práve výdavky na zdravotnú starostlivosť sú v týchto krajinách často vnímané ako krátkodobé náklady, nie ako investícia do budúcnosti.

Slovenskému zdravotníctvu podľa štúdie chýba jasne stanovené dlhodobé smerovanie a vízia. "Je to výsledkom aj toho, že priemerná dĺžka zotrvania ministra vo funkcii je od začiatku milénia menej ako dvadsať mesiacov a vedenie rezortu musí tráviť väčšinu času 'hasením' akútnych problémov," skonštatoval spoluautor štúdie Michal Štofko. V dôsledku toho potom podľa neho pochopiteľne nezostáva priestor na systémové kroky. "Aj preto má Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nadpriemernú mieru incidencie onkologických ochorení, obrovský investičný dlh či slabú dostupnosť inovatívnych riešení pre pacienta," dodal.

Index bol verejnosti predstavený počas Globsec Fóra za účasti ministra zdravotníctva SR Michala Palkoviča, ako aj zástupcov viacerých politických strán a nezávislých expertov. "Na ministerstve vidím mnoho pozitívnych projektov, no niektoré sú ešte stále len v začiatkoch a je potrebné dotiahnuť ich do konca. Náš zdravotnícky systém potrebuje vyššiu kvalitu v oblasti digitalizácie, zintenzívniť aktivity v oblasti prevenčných programov a vytvoriť atraktívnejšie podmienky, ktoré pritiahnu viac obetavých a kvalifikovaných ľudí," uviedol Palkovič. Podotkol, že mnohé rozvojové či stabilizačné opatrenia sa mali aplikovať do praxe priebežne počas predchádzajúcich dvadsiatich rokov.

(tasr)

  |  

Strana Demokrati navrhuje na Slovensku zaviesť „zelené" šrotovné vo výške 2-tisíc eur

Strana Demokrati navrhuje na Slovensku zaviesť „zelené" šrotovné. Opatrenie by malo pomôcť k obmene nášho vozového parku. Priemerný vek osobných áut totiž na Slovensku dosahuje približne 15 rokov. Ako ďalej informovali predstavitelia strany na tlačovej konferencii, „zelené" šrotovné by pomohlo nielen slovenskej ekonomike, ale aj životnému prostrediu.

„Náš vozový park je zastaraný, nie je komfortný, nie je bezpečný a nie je ani ekologický," zhodnotil bývalý minister hospodárstva Karel Hirman. Zároveň by sa vďaka navrhovanému opatreniu eliminovali možné negatívne dôsledky pripravovanej emisnej normy Euro 7. Tá by v prípade jej prijatia v aktuálnej podobe spôsobila podľa automobilového priemyslu výrazné predraženie najmä malých osobných áut a mohla by viesť k redukcii ich výroby.

„Nevymýšľame žiaden bicykel, šrotovné sme tu mali, veľmi sa osvedčilo," zhodnotil Hirman. Podpora pri výmene starého autá za nové – ekologické by pritom mohla byť na úrovni asi 2-tisíc eur. Slovensko by na tento účel mohlo podľa Hirmana použiť nielen prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale aj z nových európskych zdrojov. Konkrétne je k dispozícii časť so sumy 1,4 mld. eur z nového sociálneho klimatického fondu.

(sita)

  |  

Čaputová na Globsecu: Spojenci zvýšili prítomnosť vo východnom bloku. Každý centimeter územia NATO je a bude bránený

Udalosti od začiatku ruskej agresie na Ukrajine ukázali, že čas aj pravda sú na strane demokracie. Je potrebné sa uistiť, že nielen že dokážeme vytvoriť zónu demokracie a slobody v Európe, ale že ju dokážeme aj udržať. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti začiatku tohtoročnej konferencie Globsec.

Prezidentka vyhlásila, že je potrebné dodržiavať Chartu OSN, aby sa takéto udalosti už neopakovali. „Tí, ktorí páchali zločiny, budú predvedení pred spravodlivosť. Naši oponenti sa domnievajú, že pri dostatočnom čase a veľkej úrovni dezinformácii sa verejná mienka v krajinách zmení a vlády z tohto smeru zídu," uviedla Čaputová a doplnila, že extrémisti využívajú demokratické práva proti demokracii samotnej. Sloboda slova je podľa nej dôležité demokratické právo, ktoré sa využíva na šírenie dezinformácií a nenávisti. „Musíme na európskej aj národnej úrovni zvážiť efektivitu našej regulácie a byť pripravení ju aj posilniť. Na globálnej úrovni musíme zvýšiť zodpovednosť vlastníkov sociálnych platforiem a sietí, čo sa týka obsahu," dodala.

„Všetci si pamätáme strach z vysokej inflácie a nedostatok priestoru na skladovanie plynu počas zimy. Za rok sme dokázali viac ako len prežiť. Zásoby plynu v európskych zásobníkoch sú na rekordných maximách, inflácia postupne klesá, Ukrajina vzdoruje a Rusko má pod kontrolou menej územia na Ukrajine ako pred rokom. Mali by sme si z toho zobrať ponaučenie. Sme schopní riešiť naše vnútorné problémy aj pomáhať našim partnerom," uviedla Čaputová a doplnila, že stále sú prítomné tak vnútorné, ako aj externé riziká, a preto je podľa nej dôležitá príprava, pokračovanie v tom dobrom a snaha robiť to ešte lepšie, aby sa dostavil úspech.

„Sú konkrétne dôvody, prečo sme dnes v lepšej pozícii, ako tomu bolo pred rokom. V prvom rade je to naša jednota," uviedla Čaputová a vysvetlila, že napríklad jednota vo veci sankcií mala skutočný účinok na ruskú ekonomiku a Moskva má menej zdrojov na vyrábanie a nákup sofistikovaných zbraní. Prezidentka upozornila, že táto jednota je skúšaná tými, ktorí tvrdia, že opatrenia nefungujú, alebo že je potrebné sa zameriavať len na úzke národne záujmy.

„Po druhé to bola naša solidarita, ktorá zlepšila našu pozíciu naprieč EÚ, NATO a našimi partnermi v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu," povedala Čaputová a pripomenula, že spojenci NATO zvýšili prítomnosť vo východnom bloku a budú v tom pokračovať. Ubezpečila, že každý centimeter územia NATO je a bude bránený. „Naša solidarita s našimi partnermi má výhody aj pre našu vlastnú bezpečnosť. Tým, že pomáhame Ukrajincom, pomáhame ponechávať ruského agresora čo najďalej od našich hraníc. Ale pamätajme, že Ukrajina to dokázala len za cenu obrovských strát," uzavrela Čaputová.

(sita)

  |  

Banskobystrický poslanec podáva trestné oznámenie na KSS. Za to, že mali na zjazde portrét Stalina

Banskobystrický poslanec David Kapusta podáva trestné oznámenie v súvislosti s konaním desiateho zjazdu Komunistickej strany Slovenska (KSS), ktorý sa konal 20. mája v Banskej Bystrici v priestoroch Robotníckeho domu. Je názoru, že došlo k propagácii a nepriamemu schvaľovaniu nedemokratických zločinných režimov. Informoval o tom v tlačovej správe David Kapusta.

Ako uviedol Denník N, pódium bolo vyzdobené portrétmi filozofov Karola Marxa a Fridricha Engelsa, lídra sovietskych boľševikov Vladimira Iľjiča Lenina a Josifa Vissarionoviča Stalina, ktorý sa považuje za jedného z najväčších masových vrahov v dejinách. Vedenie KSS na zjazde darovalo predsedovi Slovenskej národnej strany (SNS) Andrejovi Dankovi plaketu s Husákovou podobizňou.

“Komunistická strana Slovenska je registrovaná a má právo na existenciu. Problémovým je zobrazovanie diktátora Stalina a symbolov režimu, ktorý zdegradoval pôvodné myšlienky marxizmu a aplikáciu komunizmu realizoval v réžii totalitných ideológií a režimov. V totalitnom režime pod vedením Stalina bola zavedená neobmedzená vláda jednej strany, v ktorej čele stojí vodca. K realizácii svojich cieľov používal Stalin brutálne násilie a masový teror. Celkový počet obetí ľudských životov sa väčšinou odhaduje na 20 miliónov osôb, aj keď existujú aj oveľa vyššie odhady,” vysvetľuje Kapusta. Dodal, že perzekúcie a prenasledovanie odporcov komunistického režimu v Československu boli riadené a podporované Stalinovým režimom.

Poslanec upozorňuje aj na etický a ľudský rozmer zobrazovania diktátorov. „Ako sa cítia ľudia, ktorí boli priamo perzekvovaní bývalým totalitným režimom? Ako by sa cítia rodiny ľudí, ktorí boli popravení a nespravodlivo súdení Komunistickou stranou či ŠTB v 50. rokoch minulého storočia? Je to ľudsky veľmi necitlivé a spoločensky nemravné," spresnil. Kapusta sa obrátil na Úrad špeciálnej prokuratúry.

Myslí si, že mohlo dôjsť k trestným činom propagácie ideológie, ktorá kedysi smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb alebo k účelovému nepriamemu schvaľovaniu zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii či prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.

K textu oznámenia sa okrem Kapustu pridali Milan Lichý, Hana Kasová, Martin Úradníček, Viera Dubačová, Ivana Figuli, Diana Javorčíková, Alžbeta Lukáčová, Pavol Puskeiler, Andrej Leitner, Jozef Sedilek, Ivan Babic, Csilla Dropová, Ľudmila Priehodová, Miroslav Lupták, Milan Mehéš , Peter Rusnák, Peter Medveď, Martina Strmeňová, Diana Javorčíková, Tomáš Laube, Ivan Chorvát, Zuzana Úradníčková, Andrej Čierny.