Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron vyzýva na zastavenie znečisťovania životného prostredia plastmi

Od pondelka do piatka sa v Paríži koná zasadnutie Medzivládneho rokovacieho výboru pre plasty, ktorý má za úlohu vypracovať prvú medzinárodnú, právne záväznú zmluvu o znečistení plastmi, a to aj v morskom prostredí. Informovala o tom agentúra AP.

Jej účastníkom sa prostredníctvom videokonferencie prihovoril francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý zúčastnené krajiny vyzval, aby ukončili dnešný „globalizovaný a neudržateľný" model výroby plastov.

„Ak nič neurobíme, množstvo plastového odpadu sa do roku 2060 strojnásobí," povedal Macron zástupcom 175 krajín, ktorí sa zišli v parížskom sídle UNESCO. Znečistenie plastmi označil za časovanú bombu a už dnes za pohromu.

Apeloval „definitívne skoncovať s globalizovaným a neudržateľným modelom výroby plastov v Číne a ďalších krajinách" Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré sa vo forme odpadu vyvážajú do rozvojových krajín a tie sú na jeho spracovanie vybavené oveľa horšie ako vyspelé krajiny.

Macron vyzval, aby bolo plne recyklovateľných 100 percent plastov – v porovnaní s dnešnými iba 15 percentami – a podporil približne 50 krajín, ktoré sa snažia skoncovať so znečistením plastmi do roku 2040.

Ide o „koalíciu (krajín) s vysokými ambíciami" združujúcu štáty pod vedením Nórska a Rwandy, ktoré tvrdia, že prijatie právneho rámca na ukončenie znečisťovania plastmi do roku 2040 je potrebné na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia. Dodávajú, že to zároveň pomôže obnoviť biodiverzitu a obmedziť zmenu klímy.

Možnosťou je, že zmluva bude mať obmedzenejší rozsah, pričom by sa sústredila na plastový odpad a rozšírenie recyklácie, ako to chcú niektorí výrobcovia plastov a vývozcovia ropy a plynu.

Väčšina plastov sa vyrába z fosílnych palív. Medzi krajiny podporujúce tento plán patria Spojené štáty, Saudská Arábia a Čína.

Parížske rokovanie je druhé z celkovo piatich zasadnutí, ktoré sa majú uskutočniť – s tým, že rokovania o zmluve sa majú skončiť do konca roka 2024.

Ľudstvo ročne vyprodukuje viac ako 430 miliónov ton plastov, z ktorých dve tretiny tvoria výrobky s krátkou životnosťou – práve tieto plasty sa stávajú odpadom, zaplnia oceán a často sa dostanú aj do potravinového reťazca ľudí, upozornil v apríli Program OSN pre životné prostredie.

Podľa OECD sa do roku 2060 celosvetovo vyprodukovaný plastový odpad takmer strojnásobí, pričom približne polovica skončí na skládkach a menej ako pätina sa recykluje.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament schválil zákon o presune osláv Dňa víťazstva na 8. mája

Ukrajinský parlament v pondelok schválil návrh zákona, ktorým sa oslavy Dňa víťazstva presúvajú na 8. mája. Ten istý zákon stanovuje, že 9. mája bude Ukrajina sláviť Deň Európy, informovala britská stanica BBC. Návrh zákona podporilo 317 poslancov, proti bol len jeden a ďalších 35 nehlasovalo.

Návrh zákona do ukrajinskej Najvyššej rady predložil prezident Volodymyr Zelenskyj ešte 8. mája. Uviedol vtedy: „Vraciame nášmu štátu čestnú históriu bez ideologických vplyvov. Práve 8. mája si väčšina národov sveta pripomína víťazstvo nad nacistami".

Informoval tiež, že podpísal aj príslušný výnos, takže Ukrajina už 9. mája tohto roku slávila Deň Európy ako sviatok „jednoty všetkých Európanov, ktorí zničili nacizmus a porazia aj rašizmus" – ideológiu, ktorá je podľa Ukrajiny základom štátnej politiky Ruskej federácie.

Západné krajiny oslavujú víťazstvo nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne 8. mája: bezpodmienečná kapitulácia Nemecka totiž vstúpila do platnosti 8. mája 1945 o 23.01 h, keď v Moskve už vzhľadom na časový posun bolo už 9. mája.

V Rusku a niektorých ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu sa preto deň víťazstva oslavuje 9. mája.

Ukrajina si od roku 2015 oficiálne pripomínala 9. máj ako Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne, zatiaľ čo 8. máj bol Dňom pamiatky a zmierenia.

(tasr)

Minúta  |  

Podoľak: Mierová dohoda by mala vytvoriť demilitarizovanú zónu v Rusku

Prípadná mierová dohoda medzi Moskvou a Kyjevom by mala podľa slov ukrajinského prezidentského poradcu Mychajla Podoľaka obsahovať nielen plnú územnú obnovu Ukrajiny, ale aj vytvorenie demilitarizovanej zóny v Rusku s hĺbkou 100 až 120 kilometrov pozdĺž ukrajinských hraníc. Informuje o tom TASR.

„Kľúčovou témou povojnového usporiadania by malo byť vytvorenie záruk, ktoré v budúcnosti zabránia zopakovaniu agresie," napísal Podoľak v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Dodal, že na zaistenie bezpečnosti pre obyvateľov Charkovskej, Černihivskej, Sumskej, Záporožskej, Luhanskej a Doneckej oblasti a ich ochranu pred ostreľovaním ruskými silami bude potrebné zaviesť demilitarizovanú zónu na území ruskej Belgorodskej, Brianskej, Kurskej a Rostovskej oblasti. „V prvej fáze pravdepodobne s povinnou prítomnosťou medzinárodného kontrolného kontingentu," doplnil.

Rusko počas víkendu predložilo pol tucta podmienok na urovnanie vojnového konfliktu s Ukrajinou. Podľa námestníka ruského ministra zahraničných vecí Michaila Galuzina sa Ukrajina v prvom rade bude musieť vzdať úsilia o vstup do EÚ a NATO. Ukrajina tieto požiadavky odmietla.

Kyjev žiada okamžité stiahnutie všetkých ruských jednotiek z územia Ukrajiny. Od Moskvy tiež chce, aby uznala, že ZSSR sa rozpadol a postsovietske republiky majú plnú suverenitu. Trvá aj na vydaní vojnových zločincov a osôb, ktoré vyvolali vojnu proti Ukrajine. Žiada navyše zníženie počtu rakiet dlhého doletu, ako aj na právne stanovený plán pre vojnové reparácie a odovzdanie zmrazených ruských aktív v iných krajinách v prospech Ukrajiny. Podľa Kyjeva by sa mala uskutočniť aj medzinárodná konferencia o kontrole ruského jadrového arzenálu.

(tasr)

Minúta  |  

Obavu z falšovania volieb má zhruba polovica Slovákov, ukázal prieskum

Veľká časť slovenského obyvateľstva je náchylná veriť neovereným informáciám. Najmä ak vyšli z úst politikov a známych osobností. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Ipsos pre Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (CEDMO), o ktorom informoval Denník N.

Z výsledkov prieskumu napríklad vyplýva, že väčšina Slovákov dôveruje informácii o možnom falšovaní volieb. O správe Možnosť sfalšovania volieb je u nás vysoká si 19 percent opýtaných myslelo, že je „úplne dôveryhodná“ a až 34 percent, že je „skôr dôveryhodná“. Zvyšok opýtaných uviedol, že je „skôr nedôveryhodná“ (26 percent) a „úplne nedôveryhodná“ (21 percent).

Tvrdeniu „Zloženie úradníckej vlády konzultovala prezidentka s ambasádou USA“ už dôverovala podstatne menšia časť respondentov – 37 percent. Informácii úplne dôverovalo 12 percent opýtaných a ďalších 25 percent jej skôr dôverovalo. Najväčšia časť pokladala tvrdenie za „skôr nedôveryhodné“ (33 percent) a za úplne nedôveryhodné ho pokladalo 29 percent odpovedajúcich.

Veľká časť respondentov reagovala kladne aj na tvrdenie, že EÚ nariaďuje primiešavanie hmyzieho proteínu do potravín. Až 14 percent tejto správe úplne dôverovalo, pričom 22 percent jej dôverovalo skôr. Naopak, 35 percent ľudí si myslí, že tvrdenie je skôr nedôveryhodné a 29 percent uviedlo, že vôbec nie je dôveryhodné.

Pomerne vysoké čísla hlási aj Česká republika, kde sa prieskum takisto uskutočnil. Obavy z falšovania volieb tam má 47 percent respondentov, pričom zvyšok si myslí, že ide o nedôveryhodnú informáciu.

Z výsledkov prieskumu podľa Denníka N vyplýva, že konšpiráciám, ktoré dlhodobo pretláčajú relevantní politickí hráči, môže uveriť výrazne viac ľudí než takým, ktoré sa objavia len na sociálnych sieťach.

(sak)

Minúta  |  

Smer nezahlasuje za vyslovenie dôvery vláde odborníkov, uviedol Fico

Strana Smer-SD nezahlasuje za vyslovenie dôvery vláde odborníkov. Nevidí zmysel podporovať programové vyhlásenie vlády (PVV), ktoré si stavia priority. Po pondelkovom stretnutí s premiérom Ľudovítom Ódorom to uviedol predseda strany Robert Fico.

"Pokiaľ ide o PVV, veľmi jasne som povedal Ódorovi, že zo strany klubu nedostane ani jeden hlas," priblížil Fico. Smer by ho podporil iba v prípade, že by bol "konštatovaním katastrofálneho stavu krajiny" a inventúrou toho, čo "bývalá vláda napáchala".

Fico vidí tri priority, ktorým by sa vláda odborníkov mala okamžite venovať. Ide o čerpanie fondov, situáciu v zdravotníctve a tvorbu reálneho, nie vyrovnaného štátneho rozpočtu. "Podstatne lepšou úlohou, a bolo by to veľmi užitočné pre novú vládu, by bolo, keby vláda bez ohľadu na to, či by mala dôveru alebo nemala, robila na reálnom rozpočte na rok 2024," poznamenal šéf Smeru. Ódorovi zároveň povedal, že jún je posledným mesiacom, keď môže niečo vláda spraviť s fondmi.

Predseda vlády sa má ešte v pondelok stretnúť so šéfom Hlasu Petrom Pellegrinim a počas týždňa aj s ďalšími lídrami strán.

(tasr)

Minúta  |  

Izolácia nemeckého exkancelára Schrödera pokračuje. SPD ho nepozve na spolkový zjazd

Vedenie Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) nepozve exkancelára a bývalého predsedu strany Gerharda Schrödera na stranícky zjazd, ktorý sa na spolkovej úrovni bude konať v decembri. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA.

"Na oslavách 160. výročia založenia SPD to zachováme tak, ako je to teraz," povedala v pondelok spolulíderka strany Saskia Eskenová.

Schröder na rozdiel od iných bývalých lídrov strany nedostal pozvánku ani na slávnostný ceremoniál, ktorý sa pri príležitosti zmieneného výročia konal uplynulý utorok v berlínskom sídle SPD. Na stranícke zjazdy či aj takéto ceremónie sa pritom tradične pozývajú aj bývalí stranícki lídri.

Schröder sa po skončení svojej funkcie kancelára zúčastnil na niekoľkých zasadnutiach najvyššieho straníckeho orgánu SPD a dokonca vystúpil ako rečník - naposledy v roku 2017. Na zjazde, ktorý sa bude konať 8.-10. decembra v Berlíne, sa však už nezúčastní.

"V Gerhardovi Schröderovi už nedokážem spoznať bývalého kancelára a niekdajšieho predsedu strany. Vnímam ho ako podnikateľa, ktorý sleduje svoje obchodné záujmy," povedala Eskenová.

Schröder (79) bol kancelárom v rokoch 1998-2005 a predsedom SPD v rokoch 1999-2004. Po volebnej prehre v roku 2005 pracoval dlhé roky pre ruské energetické spoločnosti. Stále je zároveň považovaný za blízkeho priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorého sa nezriekol ani po vojenskom útoku Moskvy na Ukrajinu.

Niekoľko týždňov po invázii Schröder dokonca navštívil Putina v Moskve - údajne s cieľom sprostredkovať dialóg, píše DPA.

Vedenie SPD sa po ruskej invázii opakovane od Schrödera jednoznačne dištancovalo, pričom ho vyhlásilo za izolovaného v strane. Proces jeho vylúčenia zo strany, ktorý iniciovalo 17 straníckych pobočiek, však zlyhal.

Pre Eskenovú sa diskusia o Schröderovi skončila. "SPD má dôležité úlohy ako strana a ako vedúci koaličný partner - programovo sa rozvíjame a prispievame k práci koalície. V tomto ohľade máme na práci dôležitejšie veci než rozhovory o Gerhardovi Schröderovi," zakončila spolulíderka strany.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.