Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ódor hovoril o možnosti zakotviť boj proti hoaxom do programového vyhlásenia vlády

Vláda by mohla v rámci programového vyhlásenia prijať jednotnú stratégiu v boji proti hoaxom. Vyplýva to z vyhlásenia premiéra Ľudovíta Ódora po pondelňajšom stretnutí s podpredsedníčkou Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou. Slovensko podľa neho v poslednej dekáde boj proti dezinformáciám zanedbalo.

„Myslím si, že vláda v rámci programového vyhlásenia vlády (PVV) prijme jednotnú stratégiu, ako šíriť pravdivé informácie, ako bojovať proti hoaxom a ako možno zaviesť do škôl viac kritického či strategického myslenia a nabádať na overovanie faktov," povedal.

Ódor poukázal na to, že Slovensko sa podľa viacerých prieskumov v rámci dôvery v konšpirácie umiestňuje na nelichotivých priečkach. „Ja si osobne nemyslím, že máme tak veľa občanov, ktorí majú extrémistické názory. To je aj o tom, že my sme za poslednú dekádu zanedbali boj proti dezinformáciám a títo ľudia dostávajú len jednostranné informácie z často neoverených zdrojov alebo zámerne pokrivené fakty, a tak nevedia správne vyhodnotiť, aká je skutočná situácia," skonštatoval.

Boj proti dezinformáciám je podľa slov Jourouvej zásadný aj pre Európsku komisiu. Poukázala na to, že do spoločnosti sa prostredníctvom internetu šíri veľké množstvo nelegálneho obsahu, akými sú detská pornografia, nenávistné prejavy či extrémistický a teroristický obsah. „Zároveň vidíme, že sa zvyšuje vplyv dezinformácií, respektíve manipulácie," doplnila.

Slováci by podľa nej mali mať lepšiu možnosť výberu a voľby. „Ak sa k nim dostávajú iba manipulatívne správy a dezinformačné kampane, tak potom nie div, že im majú tendenciu uveriť," skonštatovala. Zdôraznila, že v žiadnom prípade nechce cenzúru a zásahy proti názorom, ale apeluje na overovanie faktov. „Na Slovensku je priestor vo vzdelávaní v mediálnej gramotnosti a informovanosti ľudí, že nie všetko, čo čítajú na internete, je pravda," dodala.

(tasr)

Minúta  |  

Macron vyzýva na zastavenie znečisťovania životného prostredia plastmi

Od pondelka do piatka sa v Paríži koná zasadnutie Medzivládneho rokovacieho výboru pre plasty, ktorý má za úlohu vypracovať prvú medzinárodnú, právne záväznú zmluvu o znečistení plastmi, a to aj v morskom prostredí. Informovala o tom agentúra AP.

Jej účastníkom sa prostredníctvom videokonferencie prihovoril francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý zúčastnené krajiny vyzval, aby ukončili dnešný „globalizovaný a neudržateľný" model výroby plastov.

„Ak nič neurobíme, množstvo plastového odpadu sa do roku 2060 strojnásobí," povedal Macron zástupcom 175 krajín, ktorí sa zišli v parížskom sídle UNESCO. Znečistenie plastmi označil za časovanú bombu a už dnes za pohromu.

Apeloval „definitívne skoncovať s globalizovaným a neudržateľným modelom výroby plastov v Číne a ďalších krajinách" Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré sa vo forme odpadu vyvážajú do rozvojových krajín a tie sú na jeho spracovanie vybavené oveľa horšie ako vyspelé krajiny.

Macron vyzval, aby bolo plne recyklovateľných 100 percent plastov – v porovnaní s dnešnými iba 15 percentami – a podporil približne 50 krajín, ktoré sa snažia skoncovať so znečistením plastmi do roku 2040.

Ide o „koalíciu (krajín) s vysokými ambíciami" združujúcu štáty pod vedením Nórska a Rwandy, ktoré tvrdia, že prijatie právneho rámca na ukončenie znečisťovania plastmi do roku 2040 je potrebné na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia. Dodávajú, že to zároveň pomôže obnoviť biodiverzitu a obmedziť zmenu klímy.

Možnosťou je, že zmluva bude mať obmedzenejší rozsah, pričom by sa sústredila na plastový odpad a rozšírenie recyklácie, ako to chcú niektorí výrobcovia plastov a vývozcovia ropy a plynu.

Väčšina plastov sa vyrába z fosílnych palív. Medzi krajiny podporujúce tento plán patria Spojené štáty, Saudská Arábia a Čína.

Parížske rokovanie je druhé z celkovo piatich zasadnutí, ktoré sa majú uskutočniť – s tým, že rokovania o zmluve sa majú skončiť do konca roka 2024.

Ľudstvo ročne vyprodukuje viac ako 430 miliónov ton plastov, z ktorých dve tretiny tvoria výrobky s krátkou životnosťou – práve tieto plasty sa stávajú odpadom, zaplnia oceán a často sa dostanú aj do potravinového reťazca ľudí, upozornil v apríli Program OSN pre životné prostredie.

Podľa OECD sa do roku 2060 celosvetovo vyprodukovaný plastový odpad takmer strojnásobí, pričom približne polovica skončí na skládkach a menej ako pätina sa recykluje.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský parlament schválil zákon o presune osláv Dňa víťazstva na 8. mája

Ukrajinský parlament v pondelok schválil návrh zákona, ktorým sa oslavy Dňa víťazstva presúvajú na 8. mája. Ten istý zákon stanovuje, že 9. mája bude Ukrajina sláviť Deň Európy, informovala britská stanica BBC. Návrh zákona podporilo 317 poslancov, proti bol len jeden a ďalších 35 nehlasovalo.

Návrh zákona do ukrajinskej Najvyššej rady predložil prezident Volodymyr Zelenskyj ešte 8. mája. Uviedol vtedy: „Vraciame nášmu štátu čestnú históriu bez ideologických vplyvov. Práve 8. mája si väčšina národov sveta pripomína víťazstvo nad nacistami".

Informoval tiež, že podpísal aj príslušný výnos, takže Ukrajina už 9. mája tohto roku slávila Deň Európy ako sviatok „jednoty všetkých Európanov, ktorí zničili nacizmus a porazia aj rašizmus" – ideológiu, ktorá je podľa Ukrajiny základom štátnej politiky Ruskej federácie.

Západné krajiny oslavujú víťazstvo nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne 8. mája: bezpodmienečná kapitulácia Nemecka totiž vstúpila do platnosti 8. mája 1945 o 23.01 h, keď v Moskve už vzhľadom na časový posun bolo už 9. mája.

V Rusku a niektorých ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu sa preto deň víťazstva oslavuje 9. mája.

Ukrajina si od roku 2015 oficiálne pripomínala 9. máj ako Deň víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne, zatiaľ čo 8. máj bol Dňom pamiatky a zmierenia.

(tasr)

Minúta  |  

Podoľak: Mierová dohoda by mala vytvoriť demilitarizovanú zónu v Rusku

Prípadná mierová dohoda medzi Moskvou a Kyjevom by mala podľa slov ukrajinského prezidentského poradcu Mychajla Podoľaka obsahovať nielen plnú územnú obnovu Ukrajiny, ale aj vytvorenie demilitarizovanej zóny v Rusku s hĺbkou 100 až 120 kilometrov pozdĺž ukrajinských hraníc. Informuje o tom TASR.

„Kľúčovou témou povojnového usporiadania by malo byť vytvorenie záruk, ktoré v budúcnosti zabránia zopakovaniu agresie," napísal Podoľak v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Dodal, že na zaistenie bezpečnosti pre obyvateľov Charkovskej, Černihivskej, Sumskej, Záporožskej, Luhanskej a Doneckej oblasti a ich ochranu pred ostreľovaním ruskými silami bude potrebné zaviesť demilitarizovanú zónu na území ruskej Belgorodskej, Brianskej, Kurskej a Rostovskej oblasti. „V prvej fáze pravdepodobne s povinnou prítomnosťou medzinárodného kontrolného kontingentu," doplnil.

Rusko počas víkendu predložilo pol tucta podmienok na urovnanie vojnového konfliktu s Ukrajinou. Podľa námestníka ruského ministra zahraničných vecí Michaila Galuzina sa Ukrajina v prvom rade bude musieť vzdať úsilia o vstup do EÚ a NATO. Ukrajina tieto požiadavky odmietla.

Kyjev žiada okamžité stiahnutie všetkých ruských jednotiek z územia Ukrajiny. Od Moskvy tiež chce, aby uznala, že ZSSR sa rozpadol a postsovietske republiky majú plnú suverenitu. Trvá aj na vydaní vojnových zločincov a osôb, ktoré vyvolali vojnu proti Ukrajine. Žiada navyše zníženie počtu rakiet dlhého doletu, ako aj na právne stanovený plán pre vojnové reparácie a odovzdanie zmrazených ruských aktív v iných krajinách v prospech Ukrajiny. Podľa Kyjeva by sa mala uskutočniť aj medzinárodná konferencia o kontrole ruského jadrového arzenálu.

(tasr)

Minúta  |  

Obavu z falšovania volieb má zhruba polovica Slovákov, ukázal prieskum

Veľká časť slovenského obyvateľstva je náchylná veriť neovereným informáciám. Najmä ak vyšli z úst politikov a známych osobností. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Ipsos pre Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (CEDMO), o ktorom informoval Denník N.

Z výsledkov prieskumu napríklad vyplýva, že väčšina Slovákov dôveruje informácii o možnom falšovaní volieb. O správe Možnosť sfalšovania volieb je u nás vysoká si 19 percent opýtaných myslelo, že je „úplne dôveryhodná“ a až 34 percent, že je „skôr dôveryhodná“. Zvyšok opýtaných uviedol, že je „skôr nedôveryhodná“ (26 percent) a „úplne nedôveryhodná“ (21 percent).

Tvrdeniu „Zloženie úradníckej vlády konzultovala prezidentka s ambasádou USA“ už dôverovala podstatne menšia časť respondentov – 37 percent. Informácii úplne dôverovalo 12 percent opýtaných a ďalších 25 percent jej skôr dôverovalo. Najväčšia časť pokladala tvrdenie za „skôr nedôveryhodné“ (33 percent) a za úplne nedôveryhodné ho pokladalo 29 percent odpovedajúcich.

Veľká časť respondentov reagovala kladne aj na tvrdenie, že EÚ nariaďuje primiešavanie hmyzieho proteínu do potravín. Až 14 percent tejto správe úplne dôverovalo, pričom 22 percent jej dôverovalo skôr. Naopak, 35 percent ľudí si myslí, že tvrdenie je skôr nedôveryhodné a 29 percent uviedlo, že vôbec nie je dôveryhodné.

Pomerne vysoké čísla hlási aj Česká republika, kde sa prieskum takisto uskutočnil. Obavy z falšovania volieb tam má 47 percent respondentov, pričom zvyšok si myslí, že ide o nedôveryhodnú informáciu.

Z výsledkov prieskumu podľa Denníka N vyplýva, že konšpiráciám, ktoré dlhodobo pretláčajú relevantní politickí hráči, môže uveriť výrazne viac ľudí než takým, ktoré sa objavia len na sociálnych sieťach.

(sak)

Minúta  |  

Smer nezahlasuje za vyslovenie dôvery vláde odborníkov, uviedol Fico

Strana Smer-SD nezahlasuje za vyslovenie dôvery vláde odborníkov. Nevidí zmysel podporovať programové vyhlásenie vlády (PVV), ktoré si stavia priority. Po pondelkovom stretnutí s premiérom Ľudovítom Ódorom to uviedol predseda strany Robert Fico.

"Pokiaľ ide o PVV, veľmi jasne som povedal Ódorovi, že zo strany klubu nedostane ani jeden hlas," priblížil Fico. Smer by ho podporil iba v prípade, že by bol "konštatovaním katastrofálneho stavu krajiny" a inventúrou toho, čo "bývalá vláda napáchala".

Fico vidí tri priority, ktorým by sa vláda odborníkov mala okamžite venovať. Ide o čerpanie fondov, situáciu v zdravotníctve a tvorbu reálneho, nie vyrovnaného štátneho rozpočtu. "Podstatne lepšou úlohou, a bolo by to veľmi užitočné pre novú vládu, by bolo, keby vláda bez ohľadu na to, či by mala dôveru alebo nemala, robila na reálnom rozpočte na rok 2024," poznamenal šéf Smeru. Ódorovi zároveň povedal, že jún je posledným mesiacom, keď môže niečo vláda spraviť s fondmi.

Predseda vlády sa má ešte v pondelok stretnúť so šéfom Hlasu Petrom Pellegrinim a počas týždňa aj s ďalšími lídrami strán.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.