Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinská kolaborantka dostala vyše 11 rokov väzenia za zbierku pre ruské sily

Ženu z ukrajinskej Odesy odsúdili na 11 rokov a štyri mesiace väzenia za to, že zhromažďovala financie pre ruských okupantov, čím podporovala agresorský štát vedúci vojnu voči Ukrajine. S odvolaním sa na ukrajinskú tajnú službu (SBU) o tom v pondelok informovala agentúra DPA.

SBU zverejnila správu o verdikte na svojom účte na platforme Telegram. Odsúdená žena podľa rozsudku organizovala na sociálnych sieťach výzvu na financovanie bojovníkov v Ruskom okupovanej Doneckej oblasti. Zadržali ju vlani v decembri počas operácie zameranej na odhalenie sabotérov.

Podľa SBU podporovala dvoch svojich príbuzných, ktorí sa už v roku 2016 pridali k separatistom v Doneckej oblasti, kde bojovali proti ukrajinským silám. Po vypuknutí invázie z februára minulého roku sa príbuzní tejto ženy údajne pridali k ruským jednotkám pri okupácii mesta Mariupol a častí Chersonskej oblasti.

DPA v tejto súvislosti pripomína, že boje na východnej Ukrajine sa začali v roku 2014 po tom, čo bol po protivládnych protestoch zosadený vtedajší prezident Viktor Janukovyč.

(tasr)

Minúta  |  

Pri potýčkach so Srbmi na severe Kosova bolo zranených asi 25 príslušníkov KFOR

Asi 25 vojakov nasadených v mierovej misii KFOR pod vedením NATO v Kosove utrpelo v pondelok zranenia pri zrážkach so srbskými demonštrantmi, ktorí požadovali odvolanie nedávno zvolených starostov z radov etnických Albáncov. S odvolaním sa na KFOR o tom informovala agentúra AFP.

Srbi sa v obci Zvečan dostali do potýčok s miestnou políciou už ráno. Popoludní vojaci KFOR vyzvali Srbov, aby uvoľnili cestu dvom vozidlám kosovských špeciálnych policajných jednotiek.

Vojaci potom podľa svedkov a miestnych médií použili slzotvorný plyn a omračujúce granáty, aby takto ochránili kosovských policajtov vo vozidlách i na rozohnanie protestujúcich. Zhromaždení Srbi odpovedali hádzaním kameňov a iných tvrdých predmetov.

Sily KFOR vo vyhlásení spresnili, že v dôsledku toho niekoľko vojakov talianskeho a maďarského kontingentu KFOR utrpelo zranenia ako zlomeniny a popáleniny v dôsledku výbuchu zápalných zariadení.

Aliancia NATO vo svojom vyhlásení dôrazne odsúdila "nevyprovokované útoky" proti jednotkám KFOR a dodala, že "takéto útoky sú absolútne neprijateľné".

Napätie v Kosove sa zvýšilo počas uplynulého týždňa. Srbsko následne uviedlo svoju armádu do stavu vysokej pohotovosti a na hranice s Kosovom, ktoré v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť od Belehradu, vyslalo armádne posily.

Spojené štáty a Európska únia zintenzívnili svoje snahy pomôcť pri riešení kosovsko-srbského sporu v obave z ďalšej nestability v Európe - v čase, keď na Ukrajine naďalej zúri vojna rozpútaná Ruskom.

EÚ dala Srbsku aj Kosovu jasne najavo, že musia normalizovať svoje vzťahy, ak chcú dosiahnuť nejaký pokrok smerom k vstupu do bloku, konštatovala agentúra AP.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok označil situáciu v Kosove za "znepokojujúcu" a obvinil USA a NATO z toho, že si nárokujú dominanciu v tejto časti sveta.

"V strede Európy, na mieste, kde NATO v roku 1999 uskutočnilo agresiu proti Juhoslávii, sa schyľuje k veľkému 'výbuchu'," varoval Lavrov vo vyhlásení v kenskej metropole Nairobi, kam pricestoval na vopred nemedializovanú návštevu.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko vracia úder. Od júna uzatvorí hranice s Bieloruskom pre nákladnú dopravu

Poľsko od 1. júna až do odvolania zatvorí svoje hraničné priechody s Bieloruskom pre ruskú a bieloruskú nákladnú dopravu. Urobilo tak v reakcii na rozsudok bieloruského Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil pre bielorusko-poľského aktivistu Andrzeja Poczobuta trest odňatia slobody na osem rokov. TASR správu prevzala z agentúry PAP.

Dekrét o uzatvorení hraníc, podpísaný poľským ministrom vnútra, vyšiel v pondelok v oficiálnom úradnom vestníku.

Andrzeja Poczobuta" (v bieloruštine Andrej Pačobut) - bieloruského novinára a príslušníka poľskej národnostnej menšiny, odsúdili na osem rokov odňatia slobody za kritické reportáže o režime Západom neuznaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Minulý piatok bieloruský Najvyšší súd zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozsudok.

Deň po tom, čo bol vynesený rozsudok nad Poczobutom, Poľsko uzatvorilo hraničný priechod Bobrowniki na hraniciach s Bieloruskom a zaviedlo i ďalšie dopravné obmedzenia. Dodalo, že ak bude Poczobut prepustený, obmedzenia zruší.

Poľsko v tejto súvislosti v pondelok tiež oznámilo, že uvalilo sankcie na ďalších 365 bieloruských občanov, medzi ktorými je aj viac ako 150 poslancov bieloruského parlamentu. Tieto osoby podľa Varšavy propagovali bieloruský režim a podieľali sa aj na legitimizácii a podpore represívnej politiky orgánov v Minsku.

(tasr)

Minúta  |  

Po Smere odmietol podporiť Ódorov kabinet aj Hlas

Strana Hlas-SD nezahlasuje za vyslovenie dôvery vláde odborníkov. Jej líder Peter Pellegrini však deklaruje, že poslanci strany v parlamente zahlasujú za návrhy v oblasti záchrany eurofondov či ekonomiky. Vyhlásil to po pondelkovom stretnutí s premiérom Ľudovítom Ódorom.

Pellegrini skonštatoval, že priority, ktoré Ódor na stretnutí predstavil, sa značne prelínajú s tým, čo od neho strana očakávala. "Informoval ma, že jednou z hlavných priorít bude záchrana eurofondov a plánu obnovy, čo je aj naša priorita. Bude sa snažiť pripraviť aj nejaké riešenia na boj s infláciou a cielenú pomoc vybranej skupine ľudí. Tretia priorita je priviesť krajinu k parlamentným voľbám v pokoji s tým, aby čo najmenej ľudí pochybovalo o ich správnosti," ozrejmil.

Víta, že premiér má ambíciu informovať o aktuálnom stave Slovenska a zároveň pripraviť koncepčné materiály, ktoré budú slúžiť ako podklad pre budúcu vládu. Ódor ho tiež podľa jeho slov uistil, že pripraví reálny rozpočet, ktorý bude mať zároveň zoznam opatrení na strane príjmov a výdavkov. "Z ktorých si nová vláda bude môcť namixovať svoj mix nástrojov, ktoré použije," podotkol.

Predseda vlády sa v pondelok stretol aj so šéfom Smeru-SD Robertom Ficom, ktorý informoval, že strana vládu odborníkov nepodporí. Počas týždňa sa má Ódor stretnúť aj s ďalšími lídrami strán.

(tasr)

Minúta  |  

Ódor hovoril o možnosti zakotviť boj proti hoaxom do programového vyhlásenia vlády

Vláda by mohla v rámci programového vyhlásenia prijať jednotnú stratégiu v boji proti hoaxom. Vyplýva to z vyhlásenia premiéra Ľudovíta Ódora po pondelňajšom stretnutí s podpredsedníčkou Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věrou Jourovou. Slovensko podľa neho v poslednej dekáde boj proti dezinformáciám zanedbalo.

„Myslím si, že vláda v rámci programového vyhlásenia vlády (PVV) prijme jednotnú stratégiu, ako šíriť pravdivé informácie, ako bojovať proti hoaxom a ako možno zaviesť do škôl viac kritického či strategického myslenia a nabádať na overovanie faktov," povedal.

Ódor poukázal na to, že Slovensko sa podľa viacerých prieskumov v rámci dôvery v konšpirácie umiestňuje na nelichotivých priečkach. „Ja si osobne nemyslím, že máme tak veľa občanov, ktorí majú extrémistické názory. To je aj o tom, že my sme za poslednú dekádu zanedbali boj proti dezinformáciám a títo ľudia dostávajú len jednostranné informácie z často neoverených zdrojov alebo zámerne pokrivené fakty, a tak nevedia správne vyhodnotiť, aká je skutočná situácia," skonštatoval.

Boj proti dezinformáciám je podľa slov Jourouvej zásadný aj pre Európsku komisiu. Poukázala na to, že do spoločnosti sa prostredníctvom internetu šíri veľké množstvo nelegálneho obsahu, akými sú detská pornografia, nenávistné prejavy či extrémistický a teroristický obsah. „Zároveň vidíme, že sa zvyšuje vplyv dezinformácií, respektíve manipulácie," doplnila.

Slováci by podľa nej mali mať lepšiu možnosť výberu a voľby. „Ak sa k nim dostávajú iba manipulatívne správy a dezinformačné kampane, tak potom nie div, že im majú tendenciu uveriť," skonštatovala. Zdôraznila, že v žiadnom prípade nechce cenzúru a zásahy proti názorom, ale apeluje na overovanie faktov. „Na Slovensku je priestor vo vzdelávaní v mediálnej gramotnosti a informovanosti ľudí, že nie všetko, čo čítajú na internete, je pravda," dodala.

(tasr)

Minúta  |  

Macron vyzýva na zastavenie znečisťovania životného prostredia plastmi

Od pondelka do piatka sa v Paríži koná zasadnutie Medzivládneho rokovacieho výboru pre plasty, ktorý má za úlohu vypracovať prvú medzinárodnú, právne záväznú zmluvu o znečistení plastmi, a to aj v morskom prostredí. Informovala o tom agentúra AP.

Jej účastníkom sa prostredníctvom videokonferencie prihovoril francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý zúčastnené krajiny vyzval, aby ukončili dnešný „globalizovaný a neudržateľný" model výroby plastov.

„Ak nič neurobíme, množstvo plastového odpadu sa do roku 2060 strojnásobí," povedal Macron zástupcom 175 krajín, ktorí sa zišli v parížskom sídle UNESCO. Znečistenie plastmi označil za časovanú bombu a už dnes za pohromu.

Apeloval „definitívne skoncovať s globalizovaným a neudržateľným modelom výroby plastov v Číne a ďalších krajinách" Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktoré sa vo forme odpadu vyvážajú do rozvojových krajín a tie sú na jeho spracovanie vybavené oveľa horšie ako vyspelé krajiny.

Macron vyzval, aby bolo plne recyklovateľných 100 percent plastov – v porovnaní s dnešnými iba 15 percentami – a podporil približne 50 krajín, ktoré sa snažia skoncovať so znečistením plastmi do roku 2040.

Ide o „koalíciu (krajín) s vysokými ambíciami" združujúcu štáty pod vedením Nórska a Rwandy, ktoré tvrdia, že prijatie právneho rámca na ukončenie znečisťovania plastmi do roku 2040 je potrebné na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia. Dodávajú, že to zároveň pomôže obnoviť biodiverzitu a obmedziť zmenu klímy.

Možnosťou je, že zmluva bude mať obmedzenejší rozsah, pričom by sa sústredila na plastový odpad a rozšírenie recyklácie, ako to chcú niektorí výrobcovia plastov a vývozcovia ropy a plynu.

Väčšina plastov sa vyrába z fosílnych palív. Medzi krajiny podporujúce tento plán patria Spojené štáty, Saudská Arábia a Čína.

Parížske rokovanie je druhé z celkovo piatich zasadnutí, ktoré sa majú uskutočniť – s tým, že rokovania o zmluve sa majú skončiť do konca roka 2024.

Ľudstvo ročne vyprodukuje viac ako 430 miliónov ton plastov, z ktorých dve tretiny tvoria výrobky s krátkou životnosťou – práve tieto plasty sa stávajú odpadom, zaplnia oceán a často sa dostanú aj do potravinového reťazca ľudí, upozornil v apríli Program OSN pre životné prostredie.

Podľa OECD sa do roku 2060 celosvetovo vyprodukovaný plastový odpad takmer strojnásobí, pričom približne polovica skončí na skládkach a menej ako pätina sa recykluje.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.