Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Krasnodarskom kraji v Rusku horí ropná rafinéria. Na objekt zaútočili dronmi

V ropnej rafinérii Afipskij v ruskom Krasnodarskom kraji v noci na stredu vypukol požiar, za ktorým podľa tamojšieho gubernátora Veniamina Kondrateva stojí dronový útok. TASR správu prevzala z televízie CNN a denníka The Guardian.

Ruské úrady bezprostredne nehlásili žiadne obete, uviedol Kondratev na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že na mieste zasahujú hasiči.

Aj gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov hlásil ostreľovanie pohraničného mesta Šebekino, z ktorého obvinil Kyjev. Pri útoku podľa jeho slov utrpela zranenia jedna žena.

Agentúra AFP pripomína, že v utorok v skorých ranných hodinách na ruské územie — do Moskvy a Moskovskej oblasti — prenikla letka dronov. Rusko pripisuje zodpovednosť za tento útok Ukrajine, ktorá však toto obvinenie popiera.

Ruské jednotky v nedeľu a utorok tiež útočili na Kyjev dronmi. Sirény leteckého poplachu zneli v noci na utorok okrem Kyjeva aj v Čerkaskej, Kirovohradskej a Mykolajivskej oblasti v centrálnej časti Ukrajiny, ako aj v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Politico: Vagnerovci robia nábor na podporu bojov aj na sociálnych sieťach

Ruská žoldnierska Vagnerova skupina využíva na nábor zdravotníkov, operátorov dronov či psychológov, ktorí majú podporovať bojové operácie - vrátane ofenzívy na Ukrajine - aj sociálne siete Twitter a Facebook. Vyplýva to zo správy britskej technologickej firmy Logically, o ktorej v utorok informoval portál Politico.

Za desať mesiacov dosiahli inzeráty na zamestnania, ktoré ponúka polovojenská organizácia vagnerovcov na uvedených online platformách, takmer 120-tisíc zhliadnutí. Približne 60 príspevkov v rozličných jazykoch vrátane francúzštiny, vietnamčiny a španielčiny obsahovalo podrobnosti o pracovných pozíciách, ktoré vagnerovci údajne ponúkajú.

Okrem mesačnej mzdy 240-tisíc rubľov (približne 2978 eur) boli v inzerátoch uvedené i rozličné benefity vrátane zdravotných.

Politico píše, že analytici nedokázali uvedené správy s "úplnou istotou" priradiť k vagnerovcom, avšak uviedli, že "nesú stopy tejto milície a jej podporovateľov". Takisto nie je známe, či bol tento nábor na sociálnych sieťach úspešný.

Kyle Walter, šéf tohto výskumu, ktorý zrealizovala spoločnosť Logically, pre Politico uviedol, že dané príspevky využívajú "presne rovnaký jazyk ako už v minulosti overené účty vagnerovcov". Výskum prebiehal mesiac od polovice apríla do 19. mája a zameral sa na príspevky na Facebooku a Twitteri siahajúce až do júla 2022.

Ďalšia osobitná analýza potvrdila, že najmenej dve telefónne čísla, ktoré figurovali v týchto príspevkoch, je možné spojiť s vagnerovcami alebo s ruskými tajnými službami.

Vagnerovci zrejme v Rusku naverbovali do svojich radov aj desaťtisíce väzňov, ktorým šéf tejto žoldnierskej skupiny Jevgenij Prigožin sľúbil za účasť v bojoch amnestiu. Podľa slov Prigožina prišli vagnerovci v mesiace trvajúcich ťažkých bojoch o mesto Bachmut o približne 20-tisíc svojich bojovníkov.

EÚ a USA zaviedli voči Vagnerovej skupine a viacerým jej lídrom sankcie. Washington v januári označil vagnerovcov za nadnárodnú zločineckú organizáciu zodpovednú za porušovanie ľudských práv.

(tasr)

Minúta  |  

KĽDR vypustila nosnú raketu. Obyvatelia Soulu sa pripravujú na evakuáciu

Severná Kórea v noci na stredu vypustila smerom na juh "vesmírnu nosnú raketu", oznámila juhokórejská armáda. Tamojšie úrady v tejto súvislosti vyzvali obyvateľov Soulu, aby sa pripravili na prípadnú evakuáciu. Stalo sa tak len deň po tom, čo KĽDR avizovala plánované vypustenie vojenského špionážneho satelitu do vesmíru. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Jonhap.

O vypustení rakety informovali velitelia juhokórejskej armády, bližšie informácie však neposkytli.

Úrady v Soule obyvateľov mesta vyzvali, aby sa "pripravili na evakuáciu" a aby v prípade potreby "najskôr evakuovali deti a starších".

Sirény sa rozozvučali aj v japonskej prefektúre Okinawa. Kancelária japonského premiéra Fumia Kišidu a štátna televízia NHK zverejnili nasledujúce varovanie: "Odpálenie rakety. Odpálenie rakety. Severná Kórea zjavne odpálila raketu. Prosíme, schovajte sa vnútri budov alebo v pivniciach."

Agentúra AFP pripomína, že Severná Kórea už predtým informovala Japonsko, že medzi 31. májom a 11. júnom plánuje vypustiť do vesmíru satelit. V tomto období by mala byť zriadená námorná zóna, do ktorej by nemali vstupovať plavidlá. O zámere vypustiť satelit informovala KĽDR aj Medzinárodnú námornú organizáciu (IMO).

Analytici tvrdia, že vojenská družica je súčasťou úsilia Severnej Kórey, vybavenej jadrovými zbraňami, zlepšiť technológiu sledovania vrátane bezpilotných lietadiel. Cieľom je zlepšiť schopnosť KĽDR zasiahnuť ciele v prípade konfliktu.

Severná Kórea v posledných mesiacoch vykonala sériu skúšok rakiet a ďalších zbraní, vrátane novej medzikontinentálnej balistickej strely na tuhé palivo.

(tasr)

Minúta  |  

Ostreľovanie Belgorodskej oblasti si vyžiadalo jednu obeť a 2 zranených

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov v utorok informoval, že ukrajinská armáda pri ostreľovaní zasiahla aj centrum, v ktorom boli ubytovaní evakuanti z obce Sereda. O život prišiel jeden muž, ktorý v centre pracoval ako člen bezpečnostnej služby.

Podľa britskej stanice BBC, ktorá citovala z Gladkovovho statusu na sociálnych sieťach, ďalšie dve osoby utrpeli zranenia a sú vo vážnom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti. Jeden muž má poranenú brušnú dutinu a druhý má zranený hrudník.

Gladkov vo svojich statusoch tvrdí, že ubytovacie centrum, v ktorom sa nachádzali civilisti vrátane starších ľudí a detí, ostreľovalo ukrajinské delostrelectvo.

Belgorodská oblasť leží v strednom Rusku pri hraniciach s Ukrajinou — spoločné hranice má s ukrajinskou Sumskou, Charkovskou a Luhanskou oblasťou.

Problém, ktorý predstavuje pomerne časté ostreľovanie územia Belgorodskej oblasti, Gladkov v utorok vo vysielaní ruskej štátnej televízie navrhol riešiť "pripojením Charkova" k Rusku. Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), ktorá o tom informovala, pripomenula, že ruské jednotky zaútočili na Charkov hneď v prvý deň svojej invázie na Ukrajinu, teda 24. februára 2022.

Časť Charkovskej oblasti bola vtedy obsadená; útok na samotné mesto sa však nepodaril. V septembri po ukrajinskej protiofenzíve ruské jednotky opustili takmer celú Charkovskú oblasť.

Anexia Charkovskej oblasti nebola medzi oficiálne uvádzanými cieľmi tzv. špeciálnej vojenskej operácie ruskej armády na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan a jeho spojenci si udržali väčšinu v tureckom parlamente

Znovuzvolený turecký prezident Recep Tayyip Erdogan si podľa oficiálnych výsledkov parlamentných volieb zo 14. mája udržal väčšinu v parlamente, avšak jeho vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) nezískala dostatočný počet kresiel na to, aby mohla schvaľovať kľúčové zmeny zákonov. Informovala o tom agentúra DPA.

AKP a jej spojenci získali v 600-člennom parlamente väčšinu 323 kresiel, uviedol v utorok v Ankare predseda volebnej komisie Ahmet Yener.

Erdogan by potreboval 360 kresiel na vypísanie referenda a 400 na prijatie zmien ústavy. Stále však môže isté legislatívne zmeny nariadiť prezidentským dekrétom.

Erdoganova AKP má 268 poslancov, čo je o 27 menej ako v predchádzajúcom volebnom období. Nacionalistická Strana národnej akcie (MHP), ktorá podporuje AKP, získala 50 kresiel a päť mandátov má islamistická strana YRP.

Opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) je druhou najsilnejšou stranou v parlamente so 169 kreslami. Šéfa CHP Kemala Kiličdarogla, ktorý bol spoločným kandidátom opozície na post hlavy štátu, v nedeľnom druhom kole volieb porazil súčasný prezident Erdogan.

Druhý najväčší opozičný subjekt, prokurdská Ľudovodemokratická strana (HDP), ktorá pre nevyriešený súdny spor kandidovala pod hlavičkou sesterskej Strany zelenej ľavice, prišla o šesť mandátov a v novom parlamente má 61 kresiel.

Noví poslanci zložia slávnostný sľub v piatok.

(tasr)

Minúta  |  

NATO vysiela do Kosova 700 vojakov, ďalší sú v pohotovosti

V reakcii na pondelkové potýčky na severe Kosova Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že tam vysiela ďalších 700 vojakov, aby pomohli potlačiť násilné protesty. Aliancia tiež uviedla do pohotovosti ďalší prápor pre prípad, že by sa nepokoje rozšírili.

Po rokovaniach s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem v Osle o tom v utorok podľa agentúry AP informoval generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

"Rozhodli sme sa vyslať ďalších 700 vojakov z operačných záložných síl pre západný Balkán a uviesť do vysokej pohotovosti ďalší prápor záložných síl, aby mohli byť nasadené v prípade potreby. Sú to preventívne kroky," spresnil Stoltenberg. Veľkosť práporu sa zvyčajne pohybuje od 300 do asi 1 000 vojakov.

Stoltenberg vo svojom vyhlásení odsúdil násilie v Kosove a povedal, že "takéto útoky sú neprijateľné a musia sa zastaviť". Upozornil, že jednotky NATO "podniknú všetky potrebné kroky na zachovanie bezpečnosti pre všetkých občanov v Kosove". Vyzval obe strany, aby podnikli kroky na zmiernenie napätia, zdržali sa "ďalšieho nezodpovedného správania" a vrátili sa k rokovaniam o zlepšení vzťahov podporovaným EÚ.

S podobnou výzvou sa v utorok na obe strany obrátil aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorý informoval, že hovoril s kosovským premiérom Albinom Kurtim a so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom. Na oboch apeloval, aby sa vyhli ďalším jednostranným krokom.

https://standard.sk/361737/kosovo-je-srdcom-srbska-zastavte-nasilie-djokovic-vyslal-na-french-open-jasny-politicky-odkaz/

Vučič sa v utorok v Belehrade stretol s veľvyslancami piatich členských štátov NATO (Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a USA), ktoré sa angažujú na západnom Balkáne. Rokoval aj so zástupcami Ruska a Číny.

"Jednostranné kroky Prištiny podnecujú násilie voči srbskej komunite, čo nás vzďaľuje od trvalého mieru a stability v regióne," napísal srbský prezident na Instagrame po stretnutí so západnými diplomatmi.

Dodal, že podmienkou zachovania mieru v Kosove je rýchle stiahnutie starostov zvolených v komunálnych voľbách, ktoré Srbi bojkotovali, a odsun príslušníkov tzv. špeciálnych jednotiek vyslaných na sever Kosova úradmi v Prištine.

Kosovský premiér Kurti, ktorý s vyslancami spomínanej pätice štátov NATO rokoval v pondelok v Prištine, sa poďakoval jednotkám KFOR za ich "odvážne kroky na zachovanie mieru tvárou v tvár násilnému extrémizmu".

Tieto stretnutia sa konali v reakcii na vyostrenie situácie na severe Kosova, kde sa miestni Srbi v pondelok pokúšali silou preniknúť na radnicu v obci Zvečan.

Kosovská polícia dav rozohnala slzotvorným plynom. Vojaci mierových síl KFOR sa snažili demonštrantov od polície oddeliť. Protestujúci na to reagovali hádzaním kameňov, fliaš a Molotovových koktailov do vojakov. Zranenia — i vážne — pri tom utrpelo 30 príslušníkov misie KFOR.

Misia KFOR v utorok deklarovala, že plnú zodpovednosť za to, čo sa stalo, musia prevziať kosovskí Albánci i Srbi. Obe komunity súčasne "musia zabrániť ďalšej eskalácii", uvádza sa vo vyhlásení misie.

Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska, ale Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva to odmietli uznať. Tým prakticky zabránili Kosovu dostať kreslo v OSN. Srbi žijúci v Kosove sú stále prevažne lojálni Belehradu, predovšetkým tí na severe, kde tvoria väčšinu, a odmietajú každý krok Prištiny smerujúci k upevneniu svojej moci nad regiónom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.