Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Čaputová je stále najdôveryhodnejšia, verí jej však len 34 percent opýtaných

V rebríčku dôveryhodnosti politikov na Slovensku vedia prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej úplne dôveruje 14 percent a skôr dôveruje ďalších 20 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median.sk, ktorý agentúra robila v priebehu apríla na reprezentatívnej vzorke 1 002 opýtaných osobnou aj online formou. Nedôveru voči prezidentke však podľa prieskumu pociťuje 48 percent opýtaných.

Na druhom mieste sa umiestnil šéf opozičnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini, ktorému úplne dôveruje sedem percent a skôr dôveruje ďalších 22 percent opýtaných. Nedôveruje mu však 53 percent respondentov. Na treťom mieste sa v prieskume umiestnil šéf Smeru-SD Robert Fico, ktorému úplne dôveruje 10 percent a skôr ďalších 17 percent opýtaných. Nedôveru má však na úrovni 56 percent.

Šéf parlamentu Boris Kollár má podľa prieskumu celkovú dôveru na úrovni 22 percent, nedôvera je však na hranici 60 percent. Expremiérovi Eduardovi Hegerovi úplne alebo skôr dôveruje 21 percent opýtaných, jeho nedôvera je na úrovni 60 percent. Žiadny ďalší politik nedosiahol podľa prieskumu dôveru nad úrovňou 20 percent respondentov.

Prieskum sa zameral aj na vnímanie USA a Ruska. "Rusko považuje za hrozbu 43 percent dospelej populácie obyvateľov SR. USA považuje za hrozbu 44 percent," konštatuje prieskumná agentúra. Rusko považujú za hrozbu najmä respondenti vo veku 30-39 rokov. Vnímanie Ruska ako hrozby priamo úmerne narastá s výškou dosiahnutého vzdelania. Rusko ako hrozbu vnímajú najmä obyvatelia najväčších miest. USA považujú za hrozbu najmä respondenti z Trenčianskeho kraja alebo obyvatelia menších obcí.

Spomedzi medzinárodných inštitúcií a organizácií, ako najdôveryhodnejšie v prieskume vyšli V4 (56 percent) a OSN (49 percent). Nasledujú EÚ (47 percent) a NATO (46 percent).

Čo sa týka národnej úrovne a dôveryhodnosti jednotlivých zložiek štátu či inštitúcií, najvyššiu dôveru získal hasičský zbor (79 percent). Nasledujú armáda (53 percent), samosprávy (51 percent), polícia (47 percent), úrad prezidentky (42 percent), súdy (30 percent), vláda (22 percent) a parlament (20 percent).

(sita, tasr)

Minúta  |  

Protikremeľskí ozbrojenci tvrdia, že verbujú tisíce členov na útoky proti Moskve

Partizánska skupina Légia Slobody Ruska, ktorá sa prihlásila k zodpovednosti za minulotýždňový útok v ruskej Belgorodskej oblasti, pre stredajšie vydanie britského denníka The Times uviedla, že verbuje „tisíce" nových členov na útoky proti Moskve.

Veliteľ skupiny povedal, že má obrovské počty žiadateľov o členstvo a tí už čakajú, kedy sa budú môcť k partizánom pridať a podnikať útočné akcie v ruských oblastiach na hranici s Ukrajinou.

„Máme serióznu výzbroj," povedal pre noviny veliteľ, ktorý používa volací znak Caesar. „Máme mínomety, obrnené vozidlá, prenosné protilietadlové raketové systémy Stinger, prenosné protitankové systémy a vysoko účinnú jednotku prieskumných dronov," dodal. Citoval ho v stredu aj portál britskej televízie Sky News.

Légia minulý týždeň v pondelok oznámila, že „úplne oslobodila" ruskú obec Kozinka a jej oddiely sa dostali až k okresnému mestu Grajvoron. Potom Rusko vyhlásilo, že ich do utorka popoludnia vytlačilo z územia.

Moskva obvinila z útoku „ukrajinských militantov", ale Kyjev označil tento prienik do Ruska za povstanie ruských občanov.

Portál Sky News doplnil, že nemohol overiť tieto správy z bojov.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka privítala na Slovensku francúzskeho prezidenta Macrona

Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová v stredu privítala na Slovensku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Po privítacom ceremoniáli čaká hlavy štátov spoločné rokovanie v Prezidentskom paláci.

Macron sa v stredu zúčastní na medzinárodnej konferencii Globsec, kde bude hosťom jedného z diskusných panelov.

S francúzskym prezidentom sa stretne tiež premiér Ľudovít Ódor.

(tasr)

Minúta  |  

Globsec: Von der Leyenová predstavila novú iniciatívu pre západný Balkán

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu predstavila novú iniciatívu pre krajiny západného Balkánu s cieľom pomôcť im na ceste k členstvu v Európskej únii. Informuje o tom TASR.

„Chceme niektoré z prínosov členstva v EÚ poskytnúť obyvateľom západného Balkánu," povedala von der Leyenová na konferencii Globsec 2023 Bratislava Forum. Nový plán je podľa jej slov postavený na štyroch pilieroch – priviesť západný Balkán bližšie k jednotnému trhu EÚ, prehĺbiť hospodársku integráciu tohto regiónu, zrýchliť proces dôležitých reforiem a zvýšiť finančnú podporu v rámci predvstupovej pomoci.

Únia podľa šéfky EK uskutočňuje veľký krok smerom ku krajinám západného Balkánu. „Uvedomujeme si, že nestačí len čakať na našich priateľov mimo EÚ. Musíme prevziať zodpovednosť za to, aby sme k nám ašpirujúcich členov EÚ priviedli oveľa bližšie," povedala.

Von der Leyenová pripomenula podporu zo strany EÚ pre tieto krajiny vrátane budovania novej infraštruktúry a upozornila aj na nedávne nepokoje v niektorých z nich.

„Nedávne napätie je však, samozrejme, znepokojujúce. Všetky strany vyzývam, aby ukončili konfrontáciu a prijali opatrenia na obnovenie rozvahy," povedala.

(tasr)

Minúta  |  

Fico: Skupina predstaviteľov štátnych orgánov a mimovládok žiadala EÚ a NATO o zásah proti opozícii

Skupina predstaviteľov štátnych orgánov žiadala v Bruseli štruktúry Európskej únie a NATO o intervenciu proti opozícii. Povedal to v stredu na tlačovej konferencii predseda Smeru Robert Fico.

Podľa jeho slov označovali účastníci zahraničnej pracovnej cesty slovenskú opozíciu za hybridnú hrozbu a oznamovali, že ak opozícia vyhrá voľby, hrozí, že Slovensko vystúpi z NATO.

„Niekto poslal v apríli zo Slovenska skupinu 21 ľudí, z toho asi 15 – 16 boli predstavitelia štátnych orgánov. Komunikovali s vysokými predstaviteľmi EÚ, boli u pani Jourovej (Věra Jourová, podpredsedníčka Európskej komisie), boli v centrále NATO a žiadali o intervenciu proti slovenskej opozícii, pretože vraj preto, že začína mať prevahu, je nebezpečná pre Slovensko,“ vyhlásil Fico a dodal, že podľa neho ide o organizovaný zločin proti demokracii a opozícii. Skupina úradníkov a mimovládok mala podľa Fica žiadať európske štruktúry, aby na Slovensku zasiahli vzhľadom na nepriaznivý vývoj v neprospech "rozpadnutej vládnej koalície" a prezidentky Zuzany Čaputovej.

Smer-SD bude žiadať, aby sa výjazdom v Bruseli zaoberala Národná rada na mimoriadnej schôdzi a tiež príslušné parlamentné výbory. „Budeme žiadať predloženie všetkých záznamov, ktoré boli spísané z tejto pracovnej cesty,“ zdôraznil Fico.

https://standard.sk/362368/fico-zavadza-aby-pomylil-volicov-pozvanie-specializovaneho-timu-nato-je-hoax-institucie-i-politici-reaguju-na-sefa-smeru/

Zároveň sa v tejto veci oficiálne obrátia aj na generálneho prokurátora, ktorý má podľa Fica zvážiť, či nebolo spáchaných hneď niekoľko trestných činov. Strana Smer pokladá tento výjazd za ovplyvňovanie predvolebnej kampane. Vládna moc podľa neho organizuje honbu na opozíciu a snaží sa ovplyvniť vývoj na Slovensku tak, aby opozícia nevyhrala voľby.

Na tlačovej konferencii Smeru bol aj poslanec Tomáš Taraba (Život-NS, bude na kandidátke SNS), s ktorým si podľa Fica vymieňali informácie, ktoré sa im o pracovnej ceste v Bruseli podarilo získať. „My musíme zistiť, kto je autorom tejto misie. Kto z ústavných činiteľov mal o tomto vedomosť?“ uviedol Taraba. Smer pozval na tlačovú konferenciu aj zástupcov strany Hlas, tí však účasť odmietli.

Fico informoval, že výjazd štátnych úradníkov a predstaviteľov mimovládnych organizácií do Bruselu sa konal 18. a 19. apríla. Delegácia pozostávala z predstaviteľov úradu vlády, ministerstiev vnútra, zahraničných veci, obrany, školstva, kultúry, predstaviteľov SIS, Národného bezpečnostného úradu, polície, vzdelávacích inštitútov, zástupcov projektu Konšpirátori, tlačovej agentúry AFP, Memo 98, Gerulata a Globsec.

"Zástupca ministerstva vnútra Daniel Milo sa dokonca dotkol otázky volieb a konštatoval, že NATO musí čo najskôr riešiť otázku volieb, pretože vyhrá Fico a Pellegrini a Slovensko vystúpi z NATO," uviedol šéf Smeru. Fico odmieta vyhlásenia o tom, že pokiaľ jeho strana vyhrá voľby, Slovensko by opustilo NATO. "Rešpektujeme a vážime si záväzky, ktoré má SR voči týmto organizáciám," povedal na stredajšej tlačovej konferencii. Dodal, že nikto z opozície nie je žiadnou hrozbou pre demokraciu.

"Vysoký predstaviteľ polície pán Púchovský požiadal NATO o zaslanie counter hybrid support team na územie SR, teda špeciálny tím, ktorý by sa zoberal opozíciou, pretože hneď na úvod nás označili za najpodstatnejšiu hybridnú hrozbu na Slovensku,“ dodal Fico.

Counter hybrid support team je tím expertov z NATO, ktorý pomáha krajinám v boji proti hybridným hrozbám. V roku 2019 prišiel napríklad do Litvy na pozvanie tamojšieho ministerstva obrany. Litva vtedy čelila náporu migrantov z Bieloruska a obviňovala Minsk z hybridnej agresie.

Ak sú informácie o rokovaní slovenskej delegácie na pôde NATO a EÚ pravdivé, Pellegriniho Hlas žiada zverejnenie kompletnej informácie o zložení, cieľoch a obsahu rokovaní. Strana to uviedla v reakcii na Ficove slová. Poslanci pôsobiaci v Hlase sú pripravení zúčastniť sa na rokovaniach kontrolných výborov parlamentu aj na prípadnej mimoriadnej schôdzi.

"Účasť na parlamentných voľbách je jednou z posledných demokratických možností, ktorá občanom Slovenskej republiky ostala na rozhodovanie o správe vecí verejných. Musia byť nielen slobodné a demokratické, ale sa takými aj javiť. Preto je neprípustné, aby bola verejnosť zahlcovaná podozreniami o možnej manipulácii volieb z tej či onej strany, a zároveň na ne nedostávala jasné vysvetlenia," uviedol líder Hlasu Peter Pellegrini.

(sita)

Minúta  |  

Nastal čas, aby sa Švédsko stalo členom aliancie a Turecko dostalo stíhačky F-16, myslí si Blinken

Nastal čas, aby Turecko upustilo od svojich námietok proti tomu, aby sa Švédsko pridalo k Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO). V utorok to skonštatoval americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a zároveň dodal, že administratíva prezidenta Joea Bidena je presvedčená, že Turecko by malo „čo najskôr“ dostať vylepšené stíhačky F-16.

Šéf americkej diplomacie pritom trval na tom, že administratíva tieto dve otázky nespája, i keď priznal, že niektorí americkí zákonodarcovia to robia.

Nepriamo tieto dve záležitosti spojil aj prezident Joe Biden v pondelkovom telefonickom rozhovore s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom. „Hovoril som s Erdoğanom a on chce stále pracovať na niečom, čo sa týka lietadiel F-16. Povedal som mu, že my chceme dohodu so Švédskom. Tak to urobme,“ vyjadril sa Biden.

Blinken však napriek tomu trval na tom, že tieto dve otázky sa líšia, no zdôraznil, že vyriešenie oboch by výrazne posilnilo európsku bezpečnosť. „Obe tieto otázky sú podľa nášho názoru životne dôležité pre európsku bezpečnosť,“ povedal minister novinárom na spoločnej tlačovej konferencii so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom v severošvédskom meste Luleå. „Sme presvedčení, že obe by sa mali čo najrýchlejšie posunúť vpred, to znamená pristúpenie Švédska a širší pokrok v súvislosti s balíkom F-16,“ pokračoval s tým, že podľa nich „nastal čas“.

Odmietol pritom predpovedať, kedy by mohli Turecko a Maďarsko, ktoré je jediným ďalším členom NATO, čo ešte neratifikoval členstvo Švédska, dať svoj súhlas. Ubezpečil však, že „nepochybujeme o tom, že to môže byť, malo by to byť a očakávame, že to bude“ dokončené v čase, keď sa lídri aliancie stretnú v júli na výročnom samite v litovskom Vilniuse.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.