Preskočiť na obsah
  |  

Dieťa bez pomoci medicíny nedokáže počať 15 až 20 percent párov. Príčinou môže byť odkladanie založenia rodiny

Každý šiesty človek na svete má skúsenosť s neplodnosťou. 70 percent Slovákov pozná vo svojom okolí pár, ktorý má problém s otehotnením a dieťa bez pomoci medicíny nedokáže počať 15 až 20 percent párov. Vyplýva to z najnovších dát Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Príčinou by mohol byť aj fakt, že založenie rodiny páry odkladajú na neskôr. Podľa sociologičky a výkonnej riaditeľky Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvie Porubänovej je v súčasnosti na Slovensku priemerný vek prvorodičiek 30 a viac rokov. Dodala, že ešte pred niekoľkými desaťročiami sa typickej dvojdetnej rodine narodili obe deti pred matkinou tridsiatkou.

„České aj slovenské štatistiky sa zhodujú v tom, že od roku 1993 sa priemerný vek žien pri pôrode zvýšil z 25 na 30 a viac rokov. Podľa ukazovateľov demografického vývoja sa kontinuálne predlžuje ľudský vek, slovenská populácia nezvratne starne. Okrem toho aj v dôsledku dlhodobého klesania pôrodnosti sa tak zároveň znižuje podiel detskej populácie," vysvetlila Porubänová. Podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií sa na Slovensku v roku 2018 narodilo takmer 58-tisíc detí, v roku 2021 však počet klesol na takmer 57-tisíc detí. Z pohľadu vekových skupín boli v roku 2021 najpočetnejšie pôrody 30 až 34-ročných rodičiek, pôrody vo vyššom veku sa týkali najmä žien z Bratislavského kraja. V súčasnosti nie je výnimočné, že žena rodí prvýkrát po 35. roku života, pritom ideálny čas na založenie si rodiny je práve okolo 25. roku života človeka.

Keď pár nedokáže počať dieťa napriek pravidelnému a nechránenému pohlavnému styku po dobu najmenej jedného roka, môžeme podľa lekárov hovoriť už o neplodnosti. „V praxi sa stretávame s tým, že mladí ľudia majú len málo informácií o prirodzenej plodnosti a myslia si, že majú čas. Faktom však je, že s vekom výrazne klesá plodnosť u žien a počet spermií u mužov. Vek je u žien navyše najvýraznejším faktorom pre neplodnosť. Po 35. roku života plodnosť rapídne klesá a okolo 40. až 45. roku života sa blíži k nule," upozornil medicínsky riaditeľ Reprofit Slovensko Tomáš Bagócsi. Podľa niektorých výskumov sa až 90 percent vajíčok u žien vyčerpá do 35. roku života ženy. Podľa vedúceho lekára Reprofit Martin Stanislava Tomáša má telo najlepšie podmienky na otehotnenie medzi 20. až 28. rokom života. „Okolo 24. roku života ženy je počet vajíčok najväčší a najvhodnejší k oplodneniu. Jednou z možností, ako si svoje zdravé vajíčka zabezpečiť aj do budúcnosti, je ich zmrazenie, tzv. social freezing," dodal Tomáš.

Vedúca lekárka Reprofit Bratislava Michaela Grossová radí, že pokiaľ sa pár snaží počať už viac ako dvanásť mesiacov, no bez úspechu, je na čase poradiť sa s lekárom. „U mužov sa odporúča podstúpiť urologické vyšetrenie a vyšetriť spermiogram. Ženám sa robí hormonálny profil menštruačného cyklu, kontroluje sa stav vaječníkov a vajcovodov a sleduje sa schopnosť sliznice maternice uchytiť oplodnené vajíčko," tvrdí Grossová. Zároveň informovala, že do 35 rokov vedia cez umelé oplodnenie pomôcť 30 až 40 percentám žien, avšak vo veku okolo 42 rokov je to už len desať percent žien. Sociologička Porubänová tvrdí, že pre súčasnú generáciu mladých ľudí je pre odhodlanie k rodičovstvu zásadná ich partnerská situácia, osobná motivácia a presvedčenie. „Podpora zo strany štátu a zamestnávateľov, či už ide o peňažné príspevky a benefity, alebo konkrétne a originálne opatrenia na zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života – vrátane finančnej a lokálnej dostupnosti predškolských zariadení – zohrávajú skôr sekundárnu úlohu. V každom prípade však spomínané opatrenia môžu motivovať mladých ľudí mať deti skôr a viac než jedno či dve," uviedla Porubänová.

(sita)

  |  

Ruskí predstavitelia potvrdili pád dronu na druhú rafinériu na juhu

Dron sa v stredu zrútil už na druhú ropnú rafinériu v Krasnodarskom kraji v južnom Rusku, informovali miestni predstavitelia. TASR prevzala správu z portálu britskej televízie Sky News.

Dron dopadol na ropnú rafinériu v meste Iľskyj v stredu v skorých ranných hodinách, ale žiadna infraštruktúra nebola poškodená, uviedlo operačné veliteľstvo Krasnodarského kraja.

Experti vykonali kontrolovaný výbuch havarovaného dronu, dodalo veliteľstvo. Ruskí predstavitelia predtým informovali, že dron zasiahol v stredu nadránom rafinériu v meste Afipskyj, vzdialenú iba 24 kilometrov, a spôsobil požiar. Ten medzičasom uhasili.

Rafinérie sa nachádzajú približne 80 kilometrov východne od čiernomorského prístavu Novorossijsk, jednej z najdôležitejších lokalít pre vývoz ropy.

Zatiaľ nie sú informácie, kto vypustil dron na rafinériu Iľskyj. Moskva však viní z čoraz častejších útokov na svojom území Kyjev, ktorý sa pripravuje na dlho očakávanú protiofenzívu s cieľom opätovne dobyť územia okupované Ruskom. Ukrajina takmer nikdy verejne nepotvrdzuje zodpovednosť za útoky vo vnútri Ruska.

(tasr)

  |  

Prieskum: Čaputová je stále najdôveryhodnejšia, verí jej však len 34 percent opýtaných

V rebríčku dôveryhodnosti politikov na Slovensku vedia prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej úplne dôveruje 14 percent a skôr dôveruje ďalších 20 percent respondentov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median.sk, ktorý agentúra robila v priebehu apríla na reprezentatívnej vzorke 1 002 opýtaných osobnou aj online formou. Nedôveru voči prezidentke však podľa prieskumu pociťuje 48 percent opýtaných.

Na druhom mieste sa umiestnil šéf opozičnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini, ktorému úplne dôveruje sedem percent a skôr dôveruje ďalších 22 percent opýtaných. Nedôveruje mu však 53 percent respondentov. Na treťom mieste sa v prieskume umiestnil šéf Smeru-SD Robert Fico, ktorému úplne dôveruje 10 percent a skôr ďalších 17 percent opýtaných. Nedôveru má však na úrovni 56 percent.

Šéf parlamentu Boris Kollár má podľa prieskumu celkovú dôveru na úrovni 22 percent, nedôvera je však na hranici 60 percent. Expremiérovi Eduardovi Hegerovi úplne alebo skôr dôveruje 21 percent opýtaných, jeho nedôvera je na úrovni 60 percent. Žiadny ďalší politik nedosiahol podľa prieskumu dôveru nad úrovňou 20 percent respondentov.

Prieskum sa zameral aj na vnímanie USA a Ruska. "Rusko považuje za hrozbu 43 percent dospelej populácie obyvateľov SR. USA považuje za hrozbu 44 percent," konštatuje prieskumná agentúra. Rusko považujú za hrozbu najmä respondenti vo veku 30-39 rokov. Vnímanie Ruska ako hrozby priamo úmerne narastá s výškou dosiahnutého vzdelania. Rusko ako hrozbu vnímajú najmä obyvatelia najväčších miest. USA považujú za hrozbu najmä respondenti z Trenčianskeho kraja alebo obyvatelia menších obcí.

Spomedzi medzinárodných inštitúcií a organizácií, ako najdôveryhodnejšie v prieskume vyšli V4 (56 percent) a OSN (49 percent). Nasledujú EÚ (47 percent) a NATO (46 percent).

Čo sa týka národnej úrovne a dôveryhodnosti jednotlivých zložiek štátu či inštitúcií, najvyššiu dôveru získal hasičský zbor (79 percent). Nasledujú armáda (53 percent), samosprávy (51 percent), polícia (47 percent), úrad prezidentky (42 percent), súdy (30 percent), vláda (22 percent) a parlament (20 percent).

(sita, tasr)

  |  

Protikremeľskí ozbrojenci tvrdia, že verbujú tisíce členov na útoky proti Moskve

Partizánska skupina Légia Slobody Ruska, ktorá sa prihlásila k zodpovednosti za minulotýždňový útok v ruskej Belgorodskej oblasti, pre stredajšie vydanie britského denníka The Times uviedla, že verbuje „tisíce" nových členov na útoky proti Moskve.

Veliteľ skupiny povedal, že má obrovské počty žiadateľov o členstvo a tí už čakajú, kedy sa budú môcť k partizánom pridať a podnikať útočné akcie v ruských oblastiach na hranici s Ukrajinou.

„Máme serióznu výzbroj," povedal pre noviny veliteľ, ktorý používa volací znak Caesar. „Máme mínomety, obrnené vozidlá, prenosné protilietadlové raketové systémy Stinger, prenosné protitankové systémy a vysoko účinnú jednotku prieskumných dronov," dodal. Citoval ho v stredu aj portál britskej televízie Sky News.

Légia minulý týždeň v pondelok oznámila, že „úplne oslobodila" ruskú obec Kozinka a jej oddiely sa dostali až k okresnému mestu Grajvoron. Potom Rusko vyhlásilo, že ich do utorka popoludnia vytlačilo z územia.

Moskva obvinila z útoku „ukrajinských militantov", ale Kyjev označil tento prienik do Ruska za povstanie ruských občanov.

Portál Sky News doplnil, že nemohol overiť tieto správy z bojov.

(tasr)

  |  

Prezidentka privítala na Slovensku francúzskeho prezidenta Macrona

Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová v stredu privítala na Slovensku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Po privítacom ceremoniáli čaká hlavy štátov spoločné rokovanie v Prezidentskom paláci.

Macron sa v stredu zúčastní na medzinárodnej konferencii Globsec, kde bude hosťom jedného z diskusných panelov.

S francúzskym prezidentom sa stretne tiež premiér Ľudovít Ódor.

(tasr)

  |  

Globsec: Von der Leyenová predstavila novú iniciatívu pre západný Balkán

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu predstavila novú iniciatívu pre krajiny západného Balkánu s cieľom pomôcť im na ceste k členstvu v Európskej únii. Informuje o tom TASR.

„Chceme niektoré z prínosov členstva v EÚ poskytnúť obyvateľom západného Balkánu," povedala von der Leyenová na konferencii Globsec 2023 Bratislava Forum. Nový plán je podľa jej slov postavený na štyroch pilieroch – priviesť západný Balkán bližšie k jednotnému trhu EÚ, prehĺbiť hospodársku integráciu tohto regiónu, zrýchliť proces dôležitých reforiem a zvýšiť finančnú podporu v rámci predvstupovej pomoci.

Únia podľa šéfky EK uskutočňuje veľký krok smerom ku krajinám západného Balkánu. „Uvedomujeme si, že nestačí len čakať na našich priateľov mimo EÚ. Musíme prevziať zodpovednosť za to, aby sme k nám ašpirujúcich členov EÚ priviedli oveľa bližšie," povedala.

Von der Leyenová pripomenula podporu zo strany EÚ pre tieto krajiny vrátane budovania novej infraštruktúry a upozornila aj na nedávne nepokoje v niektorých z nich.

„Nedávne napätie je však, samozrejme, znepokojujúce. Všetky strany vyzývam, aby ukončili konfrontáciu a prijali opatrenia na obnovenie rozvahy," povedala.

(tasr)