Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Peskov: Rusko zatiaľ neplánuje vyhlásiť stanné právo

Napriek útokom bezpilotných lietadiel na Moskvu a pokračujúcemu ostreľovaniu ruských regiónov pri hraniciach s Ukrajinou nevidí Kremeľ potrebu zaviesť v krajine stanné právo, uviedol v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom agentúra DPA.

Podľa médií tak Peskov reagoval na výzvu čečenského vodcu Ramzana Kadyrova, ktorý v utorok po útokoch dronmi na Moskvu požadoval tvrdší zásah voči Ukrajine a zavedenie stanného práva.

Peskov v tejto súvislosti zdôraznil, že zavedenie stanného práva je výlučne výsadou „najvyššej federálnej autority“, nie jednotlivých regiónov. Dodal, že o takejto možnosti sa v súčasnosti nediskutuje. Vyjadril však svoje znepokojenie nad pokračujúcim ostreľovaním najmä pohraničnej Belgorodskej oblasti. „Situácia je tam dosť alarmujúca. Budú prijaté opatrenia," dodal.

Do spomenutej oblasti vtrhli minulý týždeň v pondelok z ukrajinského územia ozbrojenci s vojenskou technikou. Malo ísť o dobrovoľnícky zbor ruských štátnych občanov, ktorí bojujú na strane Ukrajiny.

Podľa ruského ministerstva obrany bolo v reakcii na tento prienik "zlikvidovaných" viac než 70 útočníkov. Napriek tomu útoky na oblasť pokračovali. Hovorca Kremľa zároveň vyjadril prekvapenie, že po útokoch na Belgorodskú oblasť a Moskvu v Rusku "nepočuli jediné slovo odsúdenia ani od jednej z krajín, ktorá patrí ku kolektívnemu Západu".

Kyjev naďalej popiera zodpovednosť za udalosti v Belgorodskej oblasti i útoky dronmi na Moskvu a zdôrazňuje, že je to dôsledok invázie "teroristického štátu" na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo zdravotníctva: Urgentný príjem v nemocnici v Malackách bude fungovať aj po 31. máji

Urgentný príjem v nemocnici v Malackách bude naďalej fungovať aj po 31. máji. Podarilo sa zabezpečiť dostatočný počet lekárov, ktorí budú na urgente slúžiť. TASR o tom informovalo Ministerstvo zdravotníctva SR.

"Po rokovaniach ministra zdravotníctva SR Michala Palkoviča so zástupcami Univerzitnej nemocnice Bratislava a ďalších bratislavských nemocníc sa podarilo zabezpečiť dostatočný počet lekárov, ktorí budú od 1. júna slúžiť na malackom urgentnom príjme. Vďaka tomu bude zabezpečená dostupnosť urgentnej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov Záhoria," ozrejmil rezort.

Predĺženie činnosti urgentného príjmu potvrdil aj riaditeľ Nemocnice Malacky Miroslav Kočan. "Situáciu sa nám podarilo na obmedzený čas stabilizovať v rámci výpomoci externých lekárov, ktorých zabezpečilo Ministerstvo zdravotníctva SR v koordinácii s ostatnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti," uviedol.

Nemocnica Malacky minulý týždeň informovala, že od 1. júna pre nedostatok personálu prestane poskytovať ústavnú pohotovostnú službu na urgentnom príjme prvého typu.

(tasr)

Minúta  |  

Bratislava čelí masívnemu kyberútoku, viaceré online služby sú nedostupné

Mesto Bratislava čelí masívnemu kybernetickému DDoS útoku. Online služby mesta preto nie sú aktuálne pre verejnosť dostupné. Oznámil to primátor hlavného mesta Matúš Vallo s tým, že napriek tomu neevidujú preniknutie do IT infraštruktúry ani ohrozenie údajov, s ktorými pracujú.

"Nemenovaná hekerská skupina sa prihlásila ku kyberútoku na IT infraštruktúru bratislavského magistrátu. Od dnešného rána čelíme rozsiahlym výpadkom dostupnosti online služieb vrátane systému PAAS a webovej stránky mesta," vyhlásil na sociálnej sieti Vallo.

Magistrát aktuálne nevie, dokedy bude útok pretrvávať ani kedy budú všetky online služby mesta opäť dostupné v bežnom režime. "Robíme však všetko pre to, aby bola prevádzka služieb obnovená v čo najkratšom čase. Zároveň komunikujeme a koordinujeme kroky s Národným bezpečnostným úradom, vládnou kyberbezpečnostnou jednotkou CSIRT a poskytovateľom internetových služieb," podotkol Vallo.

V dôsledku výpadku systémov momentálne nefunguje napríklad aj úhrada parkovného v rámci mestského systému PAAS. Úhradu parkovného tak v regulovaných zónach PAAS v stredu do 16.00 h nebudú kontrolovať.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová a Macron rokovali o posilnení bilaterálnych vzťahov aj o boji proti dezinformáciám

Francúzsky prezident Emmanuel Macron dnes pricestoval na oficiálnu návštevu Slovenska, zúčastní sa na konferencii GLOBSEC 2023 v Bratislave. S prezidentkou Zuzanou Čaputovou hovoril o posilnení bilaterálnych vzťahov, o spolupráci v oblasti priemyslu, energetiky, o bezpečnostnej situácii a vojne na Ukrajine. Dotkli sa aj témy boja proti dezinformáciám.

Zdôraznil, že Slovensko je pre Francúzsko dôveryhodným partnerom v rámci Európskej únie a NATO. Zároveň ocenil našu krajinu aj prezidentku Zuzanu Čaputovú za konzistentný postoj k vojne na Ukrajine a pomoc, ktorú poskytujeme našim východným susedom.

„Dnes bol podpísaný akčný plán strategického partnerstva na ďalšie roky, ktorý má vytvoriť predpoklady na bližšiu spoluprácu v oblasti ekonomiky, vedy, výskumu a vzdelávania a energetiky,“ informovala Čaputová na spoločnom brífingu s francúzskym prezidentom. Strategické partnerstvo má Slovensko s Francúzskom od roku 2008 a dnes ho predĺžili do roku 2027. Popredné energetické podniky dnes zároveň podpísali memorandum o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky a vývoja čistých vodíkových technológií. „Je to z dôvodu, že potrebujeme posilňovať našu energetickú sebestačnosť a nezávislosť a zároveň aj riešiť klimatické výzvy, ktorým čelí celá planéta,“ uviedla Čaputová. Dodala, že Slovensko má s Francúzskom dlhodobú spoluprácu vo viacerých oblastiach, napríklad u nás pôsobí okolo 400 francúzskych firiem.

Čaputová a Macron hovorili aj o boji s dezinformáciami vo svojich krajinách a v Európe. Zhodli sa na tom, že základné hodnoty demokratickej Európsky sú dnes spochybňované. Čaputová upozornila na to, že Slovensko aktuálne čelí mohutnej dezinformácii, ktorá sa týka prípravy volieb. Výsledkom je, že až 53 percent obyvateľov si myslí, že septembrové parlamentné voľby môžu byť zmanipulované. „Vieme presne, kto je šíriteľom týchto naratívov – extrémisti a populisti. Je to nebezpečný naratív a je na mieste sa pýtať, že keď populisti a extrémisti vo voľbách zvíťazia, budeme tvrdiť to, čo oni teraz, že boli zmanipulované? Každé klamstvo má dva konce,“ podčiarkla Čaputová. Zároveň zdôraznila, že ide o nebezpečné podvracanie dôvery v dôležité inštitúty štátu. Na Slovensku podľa jej slov nebol od pádu komunizmu žiadny signál o zmanipulovaní volieb, ale, naopak, je dobrá skúsenosť s legálnym priebehom volieb. Francúzsky prezident dodal, že by bol rád, keby Slovensko a Francúzsko posilnili svoje partnerstvo aj v oblasti boja proti dezinformáciám.

Prezidenti sa zhodli na tom, že obe krajiny majú rovnaký postoj k vojne na Ukrajine a tiež v oblasti pomoci Ukrajine. Hovorili spolu aj o blížiacom sa samite NATO vo Vilniuse, na ktorom sa budú zaoberať posilňovaním bezpečnosti krajín východného bloku Severoatlantickej aliancie. „Francúzsko sa podieľa na tomto posilnení a rozmiestnilo svoje sily v Estónsku a v Rumunsku hneď od prvých dní vojny,“ podotkol Macron. V Bratislave je podľa svojich slov aj preto, aby potvrdil, aký dôležitý je pre neho dialóg so všetkými partnermi zo strednej Európy. Pokračovať podľa neho musia rozhovory o posilnení spolupráce v oblasti bezpečnosti na európskom kontinente aj v oblasti energetiky.

Európska únia má podľa Macrona vysoké ambície v oblasti uhlíkovej neutrality, čo sa však nedá docieliť bez jadra. Čaputová hovorila o tom, že pre Slovensko je v poslednom období veľkou výzvou, aby nebolo závislé od ruského paliva, ale, naopak, diverzifikovalo zdroje. „Všetci vieme, že jadrové palivo patrí ešte medzi posledné veci, ktoré máme z tohto zdroja a práve preto je Francúzsko jednou z krajín, s ktorou sa rozprávame o možnej spolupráci do budúcna, pokiaľ ide o jadrové palivo. Hovoríme s viacerými partnermi, ale v tomto je Francúzsko pre nás veľmi dôležitý hráč,“ podčiarkla Čaputová.

Emmanuel Macron bol opätovne zvolený za prezidenta Francúzska v máji 2022. Prvýkrát sa stal hlavou štátu v roku 2017, keď vo funkcii nahradil Françoisa Hollanda. Na oficiálnej návšteve Slovenska bol už v októbri 2018, stretol sa vtedy s prezidentom Andrejom Kiskom a premiérom Petrom Pellegrinim.

(sita)

Minúta  |  

Slovensko a Francúzsko budú užšie spolupracovať aj v oblasti vodíka

Slovensko a Francúzsko sa zaviazali k podpore výmeny informácií, budovaniu partnerských vzťahov a odstráneniu potenciálnych problémov pri realizácii projektov v oblasti vodíka. Počas stredajšej návštevy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona podpísali predseda Národnej vodíkovej asociácie Slovenska (NVAS) Ján Weiterschütz, prezident Hydrogene France Philippe Boucly a koordinátor vodíkovej pracovnej skupiny MEDEF Bogdan Gadenne-Feertchak memorandum o spolupráci. Informoval o tom šéf NVAS.

"Memorandum predstavuje nový začiatok pre dlhodobé partnerstvá a bilaterálnu spoluprácu medzi podnikateľskými komunitami, vodíkovými regiónmi a odborníkmi oboch krajín v oblasti rozvoja vodíkového ekosystému," uviedol Weiterschütz. Strany podľa neho tiež budú pracovať na odstránení potenciálnych problémov pri realizácii spoločných projektov. Taktiež budú podporovať organizovanie návštev, stretnutí, seminárov a okrúhlych stolov, ktoré sa budú venovať vodíkovej problematike v oblasti výroby, transportu a spotrebe vodíka.

Dekarbonizácia je jednou z priorít EÚ a zásadnú rolu pri nahradení fosílnych palív má práve vodík. Podľa návrhu akčného plánu Národnej vodíkovej stratégie, ktorý ešte čaká na schválenie vládou, by Slovensko malo do roku 2050 produkovať 400- až 600-tisíc ton vodíka vyrobeného z nízkouhlíkových zdrojov. Nahradiť by mal vodík vyrábaný zo zemného plynu v priemysle a rast jeho spotreby sa očakáva v doprave, ale napríklad aj pri vykurovaní.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že v Odese zničilo poslednú veľkú ukrajinskú vojenskú loď

Rusko v stredu vyhlásilo, že zničilo poslednú veľkú vojenskú loď ukrajinských námorných síl, ktorá bola podľa ruskej armády zakotvená v prístave v Odese na juhu Ukrajiny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Vysoko presný útok ruských vzdušných síl na miesto so zakotvenými loďami v prístave v Odese zničil 29. mája poslednú vojenskú loď ukrajinského námorníctva Jurij Olefirenko," uviedla ruská armáda.

AFP upozorňuje, že toto tvrdenie nedokázala nezávisle overiť. Hovorca ukrajinských námorných síl záležitosť odmietol komentovať.

Jurij Olefirenko je stredne veľká výsadková loď určená pre vojakov a vozidlá. Táto loď niesla najskôr pomenovanie Kirovohrad, no v roku 2016 ju premenovali na počesť ukrajinského námorníka, ktorého zabili v roku 2015 v Mariupole.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyznamenal členov posádky tejto lode vlani v júni.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.