Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron v Bratislave: EÚ potrebuje inovatívne formáty členstva, aby uspokojila aj Ukrajinu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu na bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave vyzval na rozšírenie Európskej únie o ďalšie krajiny. Podľa neho by EÚ mala prísť s inovatívnymi formátmi členstva, aby mohla vyhovieť integračným ambíciám krajín z Balkánu či východnej Európy vrátane Ukrajiny, informuje TASR.

"Európska únia by sa mala inovovať, o tom niet pochýb. Vymyslieť by mala viacero formátov a objasniť ciele každého z nich," povedal Macron.

"Toto je jediný spôsob, ako môžeme splniť legitímne očakávania krajín západného Balkánu, Moldavska či Ukrajiny... a zároveň zachovať aj geopolitickú efektívnosť súčasnej Európskej únie spolu s dosiahnutým stupňom integrácie v oblasti klímy, právneho štátu a hospodárstva," zdôraznil francúzsky prezident.

Podľa neho je alternatívou k takémuto prístupu buď nechať kandidátske krajiny čakať "donekonečna", alebo ich prijať do Únie zrýchlene, čo by však narušilo fungovanie súčasnej Európskej únie.

Macron sa vo štvrtok v moldavskom Kišiňove zúčastní na druhom summite Európskeho politického spoločenstva, ktorého vznik sám inšpiroval. Prvý takýto summit sa uskutočnil vlani na jeseň v Prahe, do Kišiňova by malo prísť 47 lídrov štátov. Európske politické spoločenstvo má ambíciu "prekročiť mantinely rozširovania" Európskej únie a slúžiť na politický dialóg, koordináciu – predovšetkým v bezpečnostných otázkach – a stabilizáciu susedstva EÚ, popísal jeho ciele vlani predseda Európskej rady Charles Michel.

(tasr)

Minúta  |  

Gruzínska prezidentka verí, že jej krajina tento rok získa štatút kandidáta na člena EÚ

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová v stredajšom prejave v Európskom parlamente (EP) v Bruseli vyhlásila, že je "presvedčená", že Európska únia udelí Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny do konca tohto roka. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Zurabišviliová argumentovala, že Gruzínsko pracuje na dosiahnutí demokratických štandardov EÚ a euroblok by jej krajine poskytol "ochranu pred Ruskom".                                

"V tomto rozhodujúcom okamihu našej cesty do Európy chcem, aby Gruzínsko prekonalo domáce a medzinárodné výzvy a pevne sa vydalo na cestu k plnohodnotnej európskej integrácii," poznamenala. Dodala, že sa to dá dosiahnuť len jediným spôsobom — že Gruzínsko získa štatút kandidátskej krajiny EÚ.

Gruzínsko oň požiadalo vlani v marci spoločne s Moldavskom, mesiac po tom, čo žiadosť podala Ukrajina. Členské krajiny žiadosti Kyjeva i Kišiňova schválili v júni 2022, avšak Gruzínsku odporučili, že musí naďalej pracovať na reforme v oblasti trhového hospodárstva, vzdelávacieho systému a energetickej a dopravnej infraštruktúry.

Rusko-gruzínske vzťahy sú komplikované od rozpadu Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov 20. storočia. Obe krajiny viedli v roku 2008 krátku vojnu, ktorá sa skončila tým, že Gruzínsko stratilo kontrolu nad dvoma Rusku naklonenými separatistickými regiónmi.

AFP píše, že napriek značným protiruským náladám v prozápadnom Gruzínsku tamojšia vláda čelí množiacim sa obvineniam zo skrytej spolupráce s Kremľom. Tá tvrdí, že je potrebné zachovať ekonomické vzťahy s Moskvou a v máji obnovila priame lety z Ruska do Gruzínska, čo vyvolalo opozičné protesty na letisku v Tbilisi.

Ruský prezident Vladimir Putin v máji nečakane zrušil vízovú povinnosť pre gruzínskych občanov i zákaz letov, ktorý Moskva jednostranne zaviedla v roku 2019 po vlne protikremeľských protestov v Gruzínsku.

(tasr)

Minúta  |  

Projekt lítiovej bane v Portugalsku dostal zelenú. Môže znížiť európsku závislosť na jeho dovoze

Obrovská baňa na ťažbu lítia v Portugalsku dostal zelenú. Projekt Barroso na severe krajiny získal príslušné povolenia po tom, ako bol pôvodný návrh výrazne zmenený, oznámil v stredu portugalský úrad pre ochranu životného prostredia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Baňa by sa mohla stať najväčšou v západnej Európe a významne podporiť európske odvetvie elektrických áut. Portugalsko má podľa odhadov najväčšie zásoby lítia na starom kontinente. Dopyt po tomto ľahkom kove prudko stúpa, pretože je dôležitým prvkom pri výrobe batérií pre elektrické vozidlá. Ložiská lítia na severe Portugalska ponúkajú šancu, ako znížiť závislosť európskeho automobilového priemyslu od dovozov z iných krajín.

Projekt pomenovaný podľa obce Covas do Barroso, pri ktorej sa má baňa otvoriť, teraz môže postúpiť do ďalšej fázy udeľovania environmentálnych povolení. Portugalské úrady spravili kľúčové rozhodnutie v prospech rozvoja domáceho priemyslu lítiových surovín, uviedol Dale Ferguson, generálny riaditeľ spoločnosti Savannah Resources, ktorá projekt riadi.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko cvičí 44 slovenských vojakov na systém protivzdušnej obrany Mantis

Nemecká armáda vykonáva v súčasnosti výcvik 44 slovenských vojakov na obsluhu systémov protivzdušnej obrany Mantis, ktoré dokážu na malú vzdialenosť ničiť rakety, delostrelecké granáty, mínomety či drony. V stredu to oznámili nemecké vzdušné sily, informuje agentúra DPA, z ktorej čerpala TASR.

Nemecko plánuje poskytnúť Slovensku dva systémy Mantis a päť radarov na kontrolu vzdušného priestoru, ktoré majú byť integrované do slovenských vzdušných síl. DPA približuje, že systémy Mantis slúžia na ochranu konkrétnych zariadení a infraštruktúry pred vzdušnými útokmi.

Spolkové ozbrojené sily (Bundeswehr) pomôžu zaistiť bezpečnosť počas júlového samitu Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse. Na tento účel presúvajú systémy protivzdušnej obrany Patriot zo Slovenska do Litvy.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius už predtým ohlásil, že jeho krajina bude Slovensko naďalej podporovať početnými projektmi a posilnenou prítomnosťou vojakov.

Slovenské ministerstvo obrany v stredu potvrdilo, že od Nemecka dostalo ponuku na spoluprácu v oblasti ochrany vzdušného priestoru SR. Dodalo, že o jej využití bude rokovať. Nemecké ministerstvo obrany informovalo o ponuke na podporu slovenskej protivzdušnej obrany prostredníctvom tzv. air policingu.

(tasr)

Minúta  |  

Prigožin sa obrátil na vyšetrovateľov. Chce, aby preskúmali zločiny ruských predstaviteľov pred a po vojne

Ruský oligarcha a zakladateľ žoldnierskej Vagnerovej skupiny v stredu oznámil, že požiadal prokuratúru, aby prešetrila, či poprední predstavitelia ruského ministerstva obrany nespáchali pred alebo po začiatku invázie na Ukrajinu nejaký zločin. Informovali o tom agentúra Reuters a denník The Guardian.

Prigožin je v otvorenom spore s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom a náčelníkom generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerijom Gerasimovom, ktorých obviňuje z toho, že svojou nekompetentnosťou sabotujú ruskú armádu.

"Dnes som poslal listy Vyšetrovaciemu výboru (Ruskej federácie) a prokuratúre Ruskej federácie so žiadosťou o preverenie skutočnosti, či niekoľko vysoko postavených funkcionárov ministerstva obrany nespáchalo trestný čin počas prípravy a priebehu ŠVO (špeciálnej vojenskej operácie)," uviedol Prigožin. Dodal, že tieto listy nebudú zverejnené, pretože sa nimi budú zaoberať vyšetrovacie orgány.

Podľa agentúry Reuters ide o doposiaľ najotvorenejší útok Prigožina voči Šojguovi a Gerasimovovi, ktorí zatiaľ na jeho kritiku verejne nereagovali.

Prigožin, podnikateľ v oblasti cateringu, je jedným z členov úzkeho kruhu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý sa počas vojny na Ukrajine najviac dostal do popredia. Minulý týždeň vtipkoval, že by ho nemali prezývať "Putinov šéfkuchár", ale "Putinov mäsiar".

Prigožin vyhlásil, že jeho lojalita voči Putinovi je súčasťou jeho politického postoja, ktorý opísal takto: "Milujem svoju vlasť, slúžim Putinovi. Šojgu by mal by súdený a my budeme bojovať ďalej."

Vo svojom tohtotýždňovom vyhlásení Prigožin uviedol, že ďalej informuje najvyšších predstaviteľov Ruska o problémoch a kritizoval ich, že bránia štátnym médiám v informovaní o jeho súkromnej armáde.

Analytici a diplomati pre Reuters povedali, že Prigožin svojim vyjadreniami neútočí priamo Putina, ale skôr zohráva úlohu šaša, pričom koná so súhlasom tých, ktorí sú nespokojní s priebehom vojny na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Zničený Bachmut sa stal mestom duchov. Podľa starostu v ňom ostalo iba 500 ľudí

Vo východoukrajinskom meste Bachmut, ktoré bolo dlhé mesiace dejiskom ťažkých bojov, zostalo podľa tamojšieho starostu Olexija Revu len 500 obyvateľov. TASR o tom informuje na základe stredajšej správy denníka The Guardian. Vzhľadom na to, že toto mesto malo pred vojnou 70-tisíc obyvateľov, ide o obzvlášť zarážajúci pokles.

Dobytie Bachmutu 20. mája - po mesiacoch krutých bojov - oznámil šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevegnij Prigožin. Zároveň avizoval, že jeho vojaci sa z mesta začnú sťahovať. Ukrajina, ktorá v posledných týždňoch zaznamenala isté územné zisky na predmestiach Bachmutu, tvrdenia Prigožina o úplnom dobytí mesta poprela.

Západní vojenskí analytici uvádzajú, že Bachmut je podľa dostupných informácií už prakticky úplne pod kontrolou ruských síl. Naopak ukrajinské jednotky podnikajú protiútoky severne a južne od mesta a ovládajú dopravné tepny v jeho okolí.

O Bachmut sa viedli prudké boje napriek tomu, že podľa vojenských analytikov nemá reálnu strategickú hodnotu. Moskva tvrdila, že jeho dobytie jej umožní ďalší postup v Donbase.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.