Preskočiť na obsah
  |  

Mike Pence údajne na budúci týždeň oznámi kandidatúru na post prezidenta USA

Bývalý republikánsky viceprezident USA Mike Pence na budúci týždeň oznámi svoju prezidentskú kandidatúru. Vstúpi tak do súboja o prezidentskú nomináciu Republikánskej strany proti svojmu bývalému „šéfovi" Donaldovi Trumpovi, uviedla v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené so situáciou.

Kampaň pred prezidentskými voľbami 2024 už v utorok večer odštartoval republikánsky guvernér amerického štátu Florida Ron DeSantis.

Donald Trump, za ktorého úradovania Pence pôsobil ako viceprezident, svoju prezidentskú kandidatúru ohlásil už vlani v novembri.

Trump na svojho bývalého viceprezidenta zanevrel, keď odmietol podporiť jeho snahy o zneplatnenie výsledkov prezidentských volieb z roku 2020, v ktorých zvíťazil demokrat Joe Biden. Donald Trump ich dodnes označuje za sfalšované.

Zdroje citované agentúrou Reuters uviedli, že Mike Pence chystá oznámenie o začatí svojej kampane na stredu 7. júna. Mal by tak urobiť prostredníctvom videa a prejavu, ktorý prednesie v štáte Iowa, kde sa začiatkom budúceho roka odštartujú prezidentské primárky.

Mike Pence stál za Trumpom počas celého ich spoločného úradovania v rokoch 2017–2021. Od Trumpovej volebnej porážky sa však od neho začal čoraz viac dištancovať – prispel k tomu aj útok protrumpovských demonštrantov na washingtonský Kapitol zo 6. januára 2021.

V mnohých otázkach Pence zastáva rovnaké konzervatívne postoje ako Donald Trump, snaží sa však prezentovať ako umiernenejšia alternatíva k bývalému exprezidentovi a osloviť tých republikánskych voličov, ktorých odradzuje Trumpova konfrontačná rétorika a správanie. Okrem iného sa usiluje získať podporu v radoch početnej komunity amerických evanjelikálnych kresťanov.

Úmysel uchádzať sa o prezidentskú kandidatúru už ohlásilo viac než šesť republikánskych politikov, čo by mohlo podľa agentúry Reuters prispieť k rozdrobeniu hlasov protitrumpovskej opozície počas primárok.

V prieskumoch má zatiaľ obrovský náskok Donald Trump: Pence v priemere zaznamenáva menej než štvorpercentnú podporu, zatiaľ čo Trump sa pohybuje okolo 53 percent.

(tasr)

  |  

Ugandský prezident odmieta ustúpiť od drastického zákona proti LGBT

Ugandský prezident Yoweri Museveni v stredu odmietol výzvy medzinárodného spoločenstva, aby zrušil zákon proti homosexuálom, ktorý je považovaný za jeden z najtvrdších na svete. Informovala o tom v stredu agentúra AFP.

"Zákon je podpísaný, nikto s nami nepohne," uviedol Museveni vo vyhlásení svojho úradu po stretnutí s členmi svojej strany Hnutie národného odporu (MRN).

Zákon, ktorý Museveni podpísal, síce nekriminalizuje príslušnosť k LGBTQ komunite ako takú, no trest smrti za tzv. "závažnú homosexualitu" hrozí tým, ktorí by mali pohlavný styk s osobami nakazenými vírusom HIV či s maloletým a inými skupinami zraniteľných osôb. Ľudia usvedčení z "pokusu o závažnú homosexualitu" budú môcť ísť za mreže až na 14 rokov.

Podpísaním zákona sa Museveni vzoprel varovaniam, že schválenie kritizovaného zákona proti homosexualite by mohlo narušiť vzťahy medzi Kampalou a kľúčovými zahraničnými partnermi a darcami pomoci vrátane Washingtonu.

Museveniho krok vyvolal výzvy na tvrdú reakciu zo strany diplomatických a finančných podporovateľov Ugandy.

Homosexualita bola v Ugande kriminalizovaná v rámci koloniálnych zákonov, ale od získania nezávislosti od Británie v roku 1962 nedošlo k odsúdeniu za dobrovoľný sexuálny styk medzi osobami rovnakého pohlavia.

(tasr)

  |  

Macron v Bratislave: EÚ potrebuje inovatívne formáty členstva, aby uspokojila aj Ukrajinu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu na bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave vyzval na rozšírenie Európskej únie o ďalšie krajiny. Podľa neho by EÚ mala prísť s inovatívnymi formátmi členstva, aby mohla vyhovieť integračným ambíciám krajín z Balkánu či východnej Európy vrátane Ukrajiny, informuje TASR.

"Európska únia by sa mala inovovať, o tom niet pochýb. Vymyslieť by mala viacero formátov a objasniť ciele každého z nich," povedal Macron.

"Toto je jediný spôsob, ako môžeme splniť legitímne očakávania krajín západného Balkánu, Moldavska či Ukrajiny... a zároveň zachovať aj geopolitickú efektívnosť súčasnej Európskej únie spolu s dosiahnutým stupňom integrácie v oblasti klímy, právneho štátu a hospodárstva," zdôraznil francúzsky prezident.

Podľa neho je alternatívou k takémuto prístupu buď nechať kandidátske krajiny čakať "donekonečna", alebo ich prijať do Únie zrýchlene, čo by však narušilo fungovanie súčasnej Európskej únie.

Macron sa vo štvrtok v moldavskom Kišiňove zúčastní na druhom summite Európskeho politického spoločenstva, ktorého vznik sám inšpiroval. Prvý takýto summit sa uskutočnil vlani na jeseň v Prahe, do Kišiňova by malo prísť 47 lídrov štátov. Európske politické spoločenstvo má ambíciu "prekročiť mantinely rozširovania" Európskej únie a slúžiť na politický dialóg, koordináciu – predovšetkým v bezpečnostných otázkach – a stabilizáciu susedstva EÚ, popísal jeho ciele vlani predseda Európskej rady Charles Michel.

(tasr)

  |  

Gruzínska prezidentka verí, že jej krajina tento rok získa štatút kandidáta na člena EÚ

Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová v stredajšom prejave v Európskom parlamente (EP) v Bruseli vyhlásila, že je "presvedčená", že Európska únia udelí Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny do konca tohto roka. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Zurabišviliová argumentovala, že Gruzínsko pracuje na dosiahnutí demokratických štandardov EÚ a euroblok by jej krajine poskytol "ochranu pred Ruskom".                                

"V tomto rozhodujúcom okamihu našej cesty do Európy chcem, aby Gruzínsko prekonalo domáce a medzinárodné výzvy a pevne sa vydalo na cestu k plnohodnotnej európskej integrácii," poznamenala. Dodala, že sa to dá dosiahnuť len jediným spôsobom — že Gruzínsko získa štatút kandidátskej krajiny EÚ.

Gruzínsko oň požiadalo vlani v marci spoločne s Moldavskom, mesiac po tom, čo žiadosť podala Ukrajina. Členské krajiny žiadosti Kyjeva i Kišiňova schválili v júni 2022, avšak Gruzínsku odporučili, že musí naďalej pracovať na reforme v oblasti trhového hospodárstva, vzdelávacieho systému a energetickej a dopravnej infraštruktúry.

Rusko-gruzínske vzťahy sú komplikované od rozpadu Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov 20. storočia. Obe krajiny viedli v roku 2008 krátku vojnu, ktorá sa skončila tým, že Gruzínsko stratilo kontrolu nad dvoma Rusku naklonenými separatistickými regiónmi.

AFP píše, že napriek značným protiruským náladám v prozápadnom Gruzínsku tamojšia vláda čelí množiacim sa obvineniam zo skrytej spolupráce s Kremľom. Tá tvrdí, že je potrebné zachovať ekonomické vzťahy s Moskvou a v máji obnovila priame lety z Ruska do Gruzínska, čo vyvolalo opozičné protesty na letisku v Tbilisi.

Ruský prezident Vladimir Putin v máji nečakane zrušil vízovú povinnosť pre gruzínskych občanov i zákaz letov, ktorý Moskva jednostranne zaviedla v roku 2019 po vlne protikremeľských protestov v Gruzínsku.

(tasr)

  |  

Projekt lítiovej bane v Portugalsku dostal zelenú. Môže znížiť európsku závislosť na jeho dovoze

Obrovská baňa na ťažbu lítia v Portugalsku dostal zelenú. Projekt Barroso na severe krajiny získal príslušné povolenia po tom, ako bol pôvodný návrh výrazne zmenený, oznámil v stredu portugalský úrad pre ochranu životného prostredia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Baňa by sa mohla stať najväčšou v západnej Európe a významne podporiť európske odvetvie elektrických áut. Portugalsko má podľa odhadov najväčšie zásoby lítia na starom kontinente. Dopyt po tomto ľahkom kove prudko stúpa, pretože je dôležitým prvkom pri výrobe batérií pre elektrické vozidlá. Ložiská lítia na severe Portugalska ponúkajú šancu, ako znížiť závislosť európskeho automobilového priemyslu od dovozov z iných krajín.

Projekt pomenovaný podľa obce Covas do Barroso, pri ktorej sa má baňa otvoriť, teraz môže postúpiť do ďalšej fázy udeľovania environmentálnych povolení. Portugalské úrady spravili kľúčové rozhodnutie v prospech rozvoja domáceho priemyslu lítiových surovín, uviedol Dale Ferguson, generálny riaditeľ spoločnosti Savannah Resources, ktorá projekt riadi.

(tasr)

  |  

Nemecko cvičí 44 slovenských vojakov na systém protivzdušnej obrany Mantis

Nemecká armáda vykonáva v súčasnosti výcvik 44 slovenských vojakov na obsluhu systémov protivzdušnej obrany Mantis, ktoré dokážu na malú vzdialenosť ničiť rakety, delostrelecké granáty, mínomety či drony. V stredu to oznámili nemecké vzdušné sily, informuje agentúra DPA, z ktorej čerpala TASR.

Nemecko plánuje poskytnúť Slovensku dva systémy Mantis a päť radarov na kontrolu vzdušného priestoru, ktoré majú byť integrované do slovenských vzdušných síl. DPA približuje, že systémy Mantis slúžia na ochranu konkrétnych zariadení a infraštruktúry pred vzdušnými útokmi.

Spolkové ozbrojené sily (Bundeswehr) pomôžu zaistiť bezpečnosť počas júlového samitu Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse. Na tento účel presúvajú systémy protivzdušnej obrany Patriot zo Slovenska do Litvy.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius už predtým ohlásil, že jeho krajina bude Slovensko naďalej podporovať početnými projektmi a posilnenou prítomnosťou vojakov.

Slovenské ministerstvo obrany v stredu potvrdilo, že od Nemecka dostalo ponuku na spoluprácu v oblasti ochrany vzdušného priestoru SR. Dodalo, že o jej využití bude rokovať. Nemecké ministerstvo obrany informovalo o ponuke na podporu slovenskej protivzdušnej obrany prostredníctvom tzv. air policingu.

(tasr)