Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Wlachovský v Osle: Pre Ukrajinu ani SR nie sú lepšie záruky než členstvo v NATO

Pre Slovensko ani pre Ukrajinu neexistujú lepšie bezpečnostné záruky než členstvo v Severoatlantickej aliancii. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský to povedal na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Osle. TASR o tom vo štvrtok informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

„Ukrajinky a Ukrajinci si zaslúžia život v mieri. Ako pre Slovensko, tak ani pre nášho východného suseda neexistujú lepšie bezpečnostné záruky než je členstvo v Aliancii. A je aj v našom záujme, aby ich Ukrajina jedného dňa dostala. Lebo práve to je jediná garancia, že hrôzy vojny za našimi hranicami sa viac nebudú opakovať," vyhlásil Wlachovský.

Súčasne pripomenul, že Ukrajina dostala už na bukureštskom summite NATO v roku 2008 prísľub členstva v Aliancii.

Hlavným témami dvojdňových rokovaní v Osle, ktoré sa skončili vo štvrtok, boli prípravy rozhodnutí Aliancie na júlový summit v litovskom Vilniuse, ako aj rozvoj politických vzťahov medzi NATO a Ukrajinou s dôrazom na ďalšiu pomoc tejto krajine. Ministri diskutovali aj o potrebe posilnenia východného krídla NATO vrátane Slovenska.

„Verím, že na summite vo Vilniuse otvoríme v júli novú kapitolu politických aj praktických vzťahov medzi Ukrajinou a NATO," dodal šéf slovenskej diplomacie.

Wlachovský tiež uviedol, že s ministerkami a ministrami sa zhodli na pokračovaní všestrannej pomoci Ukrajine, a to vo vojenskej, politickej, finančnej aj humanitárnej oblasti, aby sa mohla naďalej brániť pred ruskou agresiou.

(tasr)

Minúta  |  

Transaktivisti poškodili dom nemeckého ministra spravodlivosti pre zákon o sebaidentifikácii

Radikálni transaktivisti zničili v druhej polovici mája vstup do budovy, v ktorej býva nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann. K vandalizmu sa priznala skupina "autonomistov a anarchofeministiek" na portáli Indymedia. Informáciu priniesol v stredu denník Welt. 

Útok na budovu sa má týkať zákona o sebaidentifikácii transrodových ľudí, ktorý Buschmann predložil nemeckému parlamentu spolu s ministerkou sociálnych vecí Lisou Pausovou. Podľa manifestu zverejneného na portáli Indymedia aktivisti ministrovi na dvere napísali “Sebaidentifikácia namiesto záchodových zákonov”, a pridali aj symbol “transrodovej anarchie”. Tvrdili zároveň, že na vstupe do budovy rozbili okno.

Stalo sa tak napriek tomu, že Buschmannov návrh zákona je voči požiadavkám transaktivistov jednou z najústretovejších legislatív na svete. Ak zákon v parlamente prejde, zmena pohlavia v dokladoch bude v Nemecku možná na základe čestného vyhlásenia na matrike.

Podľa aktivistického manifestu mal však minister spravodlivosti na návrh zákona “transnegativistický vplyv”. Legislatívu z pera Marca Buschmanna kritizoval aj nemecký “queer ambasádor” Sven Lehmann. 

Predmetom kritiky sa stalo ustanovenie, na základe ktorého by sa muži, v prípade vstupu krajiny do vojny, zmenou rodovej identity nevyhli vojenskej službe. Lehmann tiež napadol výnimky z pokút za “deadnaming” a “misgendering” pre rodinných príslušníkov.

Nepáčila sa mu ani možnosť ponechať rozhodovanie o tom, či rozšíria svoje služby aj na “transženy” na samotné inštitúcie slúžiace ženám. Zriaďovatelia bezpečných domovov pre ženy by sa tak na základe tejto legislatívy mohli pri poskytovaní služieb rozhodnúť, či ich sprístupnia aj mužom, ktorí si zmenili pohlavie v dokladoch.

V súčasnom návrhu zákona sa stanovujú pokuty za “misgendering” a “deadnaming” až do výšky 10-tisíc eur. Pokiaľ by zákonodarcovia odstránili výnimku pre rodinných príslušníkov, mohla by nastať aj takáto situácia: potomkovia muža, ktorý si na matrike zmenil pohlavie a meno, by mohli byť pokutovaní, ak by rodiča nazvali pôvodným menom alebo by ho naďalej volali “otec”.

Aktivisti vo svojom manifeste napísali: “Keď sa ospravedlnenia pre transmizogýnnu diskrimináciu dostávajú do zákonov, keď si štát nárokuje právo použiť militaristické prostriedky na zabránenie zmeny rodu, keď transrodových ľudí núti nastúpiť na vojenskú službu, keď sa ustanovujú výnimky, v rámci ktorých sa má prehliadať identita transrodových ľudí, autonomisti bojujúci za transslobodu a anarchofeminizmus to nemôžu nechať tak.”

Marco Buschmann na sociálnej sieti odsúdil vandalizmus transaktivistov so slovami: “Demokrati argumentujú pomocou diskusie – nie násilím a ničením majetku. Podobnými prostriedkami môj politický názor, prirodzene, neovplyvníte.” Dodal tiež, že na neznámych páchateľov podal trestné oznámenie. 

(dv)

Minúta  |  

Poľsko uzavrelo východnú hranicu pre kamióny z Ruska a Bieloruska

Poľsko od štvrtka uzatvorilo svoju hranicu s Bieloruskom pre kamióny prichádzajúce z Bieloruska a Ruska a tiež nákladné vozidlá registrované v týchto krajinách. Doposiaľ z Bieloruska vpúšťali ťahače s poľským návesom, to odteraz neplatí. TASR informáciu prevzala od nemeckej tlačovej agentúry DPA.

Poľský minister vnútra Mariusz Kamiński obmedzenia na hraniciach avizoval už začiatkom týždňa.

Uzatvorenie hraníc je podľa DPA vyvrcholením dlhších sporov medzi Poľskom a Bieloruskom. Vo februári v Bielorusku odsúdili 50-ročného novinára a zástupcu tamojšej poľskej menšiny Andrzeja Poczobutu na osem rokov väzenia za údajné šírenie nenávisti a výzvy na „aktivity poškodzujúce Bielorusko".

Poczobut pre poľské médiá pokrýval protesty, ktoré nasledovali po bieloruských prezidentských voľbách v auguste 2020. Bieloruská opozícia aj západné krajiny ich označili za zmanipulované. Verdikt voči Poczobutovi potvrdil aj Najvyšší súd v Bielorusku.

V polovici februára poľská strana uzatvorila hraničný priechod Bobrowniki, na čo zareagovalo Bielorusko opatreniami, ktoré sťažovali prechod poľským nákladným autám na jeho územie. Na konci februára Poľsko uzavrelo hraničný prechod Kukuryki-Koroszczyn.

(tasr)

Minúta  |  

Europarlament nechce Maďarsko v čele Únie. Bude hľadať opatrenia

Európsky parlament (EP) vo štvrtok vyjadril vážne obavy v súvislosti s vývojom v Maďarsku vzhľadom na nadchádzajúce maďarské predsedníctvo v Rade EÚ v druhom polroku 2024.

V nadväznosti na stredajšiu rozpravu v pléne EP o situácii v oblasti právneho štátu a základných práv v Maďarsku a zmrazení finančných prostriedkov EÚ uznesenie podporilo 442 poslancov, 144 bolo proti a 33 sa zdržalo.

Europoslancov znepokojuje stav hodnôt EÚ v Maďarsku, ktorý sa zhoršuje v dôsledku „úmyselného a systematického úsilia vlády" aj napriek tomu, že EP aktivoval mechanizmus podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy.

Ide najmä o prijímaniw zákonov bez dostatočnej parlamentnej kontroly a verejných konzultácií, zneužívania stavu ohrozenia, ochrany oznamovateľov s cieľom oslabiť práva LGBTIQ+ osôb a slobody prejavu a porušovania sociálnych a pracovných práv učiteľov.

Uznesenie odsudzuje kampane maďarskej vlády proti EÚ. Ich cieľom je odvrátiť pozornosť od nedodržiavania európskych hodnôt a systematickej korupcie. Dokument vyzýva maďarskú vládu, aby zosúladila pravidlá volieb s medzinárodnými normami pred eurovoľbami v roku 2024.

Alarmujúce sú podľa poslancov aj správy o zastrašovaní formou návštev tajnej polície v kanceláriách niektorých spoločností v „strategických" oblastiach priemyslu s cieľom dostať ich pod kontrolu ľudí z blízkeho kruhu premiéra. EP upozornil, že maďarský rozpočet na rok 2022 95-krát upravil vládny dekrét. Podľa europoslancov to bráni riadnej kontrole a poukazuje na nedostatky v nakladaní s verejnými financiami.

Zlyhania Budapešti?

Predsedníctvo Rady EÚ má dôležitú úlohu pri presadzovaní právnych predpisov, zabezpečovaní kontinuity programu EÚ a zastupovaní členských krajín vo vzťahoch s ostatnými inštitúciami. Poslanci sa pýtajú, ako bude Budapešť schopná dôveryhodne plniť tieto úlohy vzhľadom na svoje zlyhania.

Preto žiadajú členské štáty nájsť riešenie a upozornili, že EP by mohol prijať vhodné opatrenia, ak ho nenájdu.

Stála spravodajkyňa EP pre Maďarsko, Gwendoline Delbosová-Corfieldová z Francúzska uviedla, že EP jednotne vyjadril hlboké znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti právneho štátu v Maďarsku. „Uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov EÚ v tejto fáze by Fideszu umožnilo pokračovať vo svojich útokoch na základné práva. Nastal čas, aby Rada EÚ pochybovala o tom, či členský štát, ktorý čelí právnemu konaniu podľa článku 7, môže dôveryhodne zastávať predsedníctvo EÚ," opísala situáciu.

Vargová: EP zbytočne spochybnila maďarské predsedníctvo

Európsky parlament, ktorý vo štvrtok vyjadril vážne obavy v súvislosti s vývojom v Maďarsku vzhľadom na nadchádzajúce maďarské predsedníctvo v Rade EÚ v druhom polroku 2024, hlasoval úplne zbytočne. Uviedla to na Facebooku maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Pre ľavicovú väčšinu v EP, ktorá podporuje vojnu na Ukrajine, je zlou správou, že dnes úplne zbytočne hlasovala o uznesení odsudzujúcom našu krajinu, pretože prípravné práce sú už v plnom prúde," napísala Vargová.

"Budúci týždeň privítame predstaviteľov Rady EÚ, ktorí budú viesť školenie o predsedníctve na stretnutiach s predstaviteľmi štátu a budú ich pripravovať na maďarské predsedníctvo v EÚ v druhej polovici roku 2024," dodala maďarská ministerka.

(tasr)

Minúta  |  

Europoslanci schválili, aby EÚ mohla zaslať viac munície pre Ukrajinu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli vo štvrtok v zrýchlenom právnom konaní odobrili nové nariadenie o podpore výroby munície (ASAP). Cieľom je urýchliť dodávky munície a rakiet na Ukrajinu a pomôcť členským štátom obnoviť vyprázdnené vojenské sklady. Informuje o tom spravodajca TASR.

Za nový právny predpis hlasovalo 446 poslancov, 67 boli proti a 112 sa zdržalo. Europoslanci teraz začnú rokovania s Radou EÚ (členské štáty) s cieľom dosiahnuť politickú dohodu, o ktorej bude EP hlasovať v júli v Štrasburgu.

ASAP má zavedením cielených opatrení vrátane financovania vo výške 500 miliónov eur zvýšiť výrobnú kapacitu členských krajín EÚ a nahradiť súčasný nedostatok najmä munície a ďalších produktov obranného priemyslu. Európska komisia (EK) bude monitorovať ich dostupnosť.

Účinnosť nariadenia sa vyhodnotí do polovice roka 2024 a podľa výsledkov sa môže zvážiť predĺženie opatrení a zvýšenie rozpočtu.

EK predložila ASAP začiatkom mája a europoslanci sa dohodli, že spustia proces naliehavého legislatívneho postupu s cieľom urýchliť jeho schválenie.

Vedúci rokovacieho tímu EP, rumunský poslanec Cristian Bušoi v tejto súvislosti vyhlásil, že ide o „významný krok" vpred v oblasti bezpečnosti a obrany EÚ a je vyjadrením „neochvejnej podpory" Ukrajiny v súvislosti s prebiehajúcou ruskou agresiou. „Posilní to našu schopnosť reagovať na bezpečnostné výzvy. Je to víťazstvo Európy a našej kolektívnej bezpečnosti," uviedol Bušoi.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Pochybovanie pri prijímaní Ukrajiny do NATO ohrozuje Európu

Akékoľvek pochybnosti pri prijímaní Ukrajiny do NATO povzbudzujú Rusko na napadnutie ďalších krajín, upozornil vo štvrtok európskych lídrov ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Musíme si pamätať, že každá pochybnosť, ktorú dáme tu v Európe najavo, je trhlinou, ktorú sa Rusko pokúsi obsadiť," uviedol Zelenskyj na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Moldavsku.

„Potrebujeme spravodlivý mier. Preto každá krajina, ktorá susedí s Ruskom a nechce, aby ju Rusku roztrhalo, by mala byť plnohodnotným členom Európskej únie a NATO," povedal Zelenskyj.

Ukrajina je kandidátskou krajinou na vstup do NATO a EÚ a Moldavsko sa uchádza o členstvo v EÚ. Pre pokračujúcu vojnu na Ukrajine však niektoré európske krajiny váhajú so stanovením presného časového harmonogramu ich členstva. Odkladanie tohto rozhodnutia však podľa Zelenského podkopáva silu Západu.

„Či sa tieto pochybnosti týkajú životne dôležitých bezpečnostných krokov alebo spochybňujú našu jednotu, možno schopnosť postaviť sa výzvam našej doby, každá pochybnosť prináša viac neistoty," domnieva sa Zelenskyj.

Dodal, že Kyjev chce na júlovom summite NATO vo Vilniuse počuť jasné rozhodnutie o budúcnosti Ukrajiny v aliancii.

„Tento rok je o rozhodnutiach. V lete vo Vilniuse na summite NATO je potrebná jasná pozvánka na vstup pre Ukrajinu a sú potrebné aj bezpečnostné záruky na jej ceste k členstvu v NATO," cituje Zelenského denníka The Guardian. Na jeseň je zase podľa neho potrebné prijať rozhodnutie o vstupe Ukrajiny do EÚ.

V nórskom Osle sa v súčasnosti pritom stretávajú ministri zahraničných vecí NATO a podľa AFP rokujú o tom, aké bezpečnostné záruky by mali na júlovom summite poskytnúť Ukrajine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.