Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dve tretiny Nemcov sa boja, že ekologické technológie vykurovania budú príliš drahé

Dvaja z troch obyvateľov Nemecka sa obávajú, že plánované opatrenia na prechod k ekologickejším technológiám vykurovania budov im prinesú neprimeranú finančnú záťaž.

V prieskume pre televíznu stanicu ARD tento názor vyjadrilo 67 percent respondentov. Ďalších 28 percent túto obavu neprechováva.

Prieskum, ktorý realizovala spoločnosť Infratest Dimap, ďalej ukázal, že vládny plán zakázať v dohľadnom čase metódy vykurovania škodiace klíme považuje za nesprávny 49 percent obyvateľov. Opačný názor vyjadrilo 45 percent respondentov.

Návrh reformy energetického zákona stanovuje, že od začiatku roka 2024 by mali prakticky všetky nové vykurovacie systémy v budovách čerpať 65 percent energie z obnoviteľných zdrojov. V praxi by to znamenalo zákaz inštalácie nových kotlov na olej a plyn.

Predkladateľ zákona, minister hospodárstva Robert Habeck zo strany Zelených, tvrdí, že vláda zohľadní sociálne aspekty a transformáciu bude sprevádzať balík finančnej podpory v hodnote niekoľkých miliárd eur. V rámci trojčlennej vládnej koalície proti plánu ostro vystupuje liberálna strana FDP.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Členovia NATO súhlasia so vstupom Ukrajiny do Aliancie

Členské krajiny NATO súhlasia s tým, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom Aliancie a Moskva jej v tom nemôže zabrániť, povedal vo štvrtok generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg.

"Všetci spojenci sa zhodli na tom, že Moskva nemá právo veta proti rozširovaniu NATO," povedal Stoltenberg novinárom po dvojdňovom neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí Aliancie v Osle. Šéfovia diplomacií členských krajín sa na tomto stretnutí snažili rozptýliť nezhody v tejto otázke pred kľúčovým júlovým summitom v litovskom Vilniuse.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Moldavsku povedal, že Kyjev chce na summite NATO vo Vilniuse počuť "jasné" rozhodnutie o budúcnosti Ukrajiny v Aliancii.

Ukrajina dostala už na bukureštskom summite NATO v roku 2008 prísľub členstva v Aliancii, lídri členských krajín však dosiaľ neprijali niektoré potrebné kroky, ktoré by jej to umožnili. Jedným z nich je vypracovanie takzvaného akčného plánu, ktorý by vytýčil časový harmonogram pre získanie členstva.

Do začiatku summitu vo Vilniuse zostáva už len šesť týždňov, čím sa zvyšuje tlak na spojencov, aby našli spoločnú reč v tom, čo presne chcú Ukrajine ponúknuť, analyzuje Reuters. Zatiaľ čo Kyjev a jeho najbližší spojenci vo východnej Európe vyzývajú na konkrétne kroky, ktoré by Ukrajinu priblížili k členstvu v NATO, západné krajiny ako USA či Nemecko sa obávajú urobiť rozhodnutie, ktoré by mohlo Alianciu posunúť k vojne s Ruskom.

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis v tejto súvislosti podotkol, že Kyjev počas 14 rokov čakania na odpoveď NATO zažil už dve invázie. "Je najvyšší čas, aby sme si k tomu naozaj sadli a našli konkrétnu odpoveď na to, akým spôsobom sa Ukrajina priblíži k NATO a kedy sa stane členom Aliancie," povedal.

Obdobnú výzvu zopakoval aj jeho estónsky rezortný kolega Margus Tsahkna, ktorý apeloval na spojencov, aby Kyjevu predostreli jasnú cestu do NATO a po vojne mu poskytli pevné bezpečnostné záruky, aby nezostali žiadne "sivé zóny“, ktoré by Rusko mohlo využiť.

Stoltenberg tiež vyzval na vytvorenie rámca bezpečnostných záruk pre Kyjev, ktorý by mal odradiť Rusko od podniknutia ďalších vojenských akcií proti Ukrajine.

Ďalšie členské krajiny NATO, ako Nemecko a Luxembursko, však zdôraznili riziká, ktoré by nastali, ak by sa Aliancia príliš ponáhľala s prijatím Kyjeva. Maďarsko zastáva postoj, že vstup Ukrajiny do NATO nemôže byť na programe nadchádzajúceho summitu vo Vilniuse.

"Politika otvorených dverí NATO zostáva v platnosti, no zároveň je jasné, že nemôžeme hovoriť o prijímaní nových členov, na ktorých území prebieha vojna," povedala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

(tasr)

Minúta  |  

Blízko turistického chodníka našli telo nahého muža

Neďaleko Krásnohorskej dlhej lúky našli vo štvrtok (1. júna) na turistickom chodníku telo mŕtveho turistu.

Informáciu o nájdenom mužovi potvrdila košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová. Podľa informácií Tvnoviny bol muž bez oblečenia a pri sebe mal iba ruksak. 

Na miesto smerujú kriminalisti a tiež Horská záchranná služba.

Správu budeme aktualizovať.

(est)

Minúta  |  

Vyhraj vstupenky na akciu Hudba bez bariér

BUTKOV - Unikátna charitatívna akcia Hudba bez bariér prinesie aj v tomto roku nálož emócií a skvelé spevácke výkony.

Skalné sanktuárium na hore Butkov pri obci Ladce je nádherné miesto, kde počas dvojhodinového koncertu zažijete neopakovateľnú atmosféru. 

Na podujatí, ktoré sa bude konať 17. 6. 2023, vystúpia charizmatická Mária Čírová, ďalej Peter Bažík, Martin Harich, Nika Barlak, a capella For You a gitarový virtuóz Dávid Bílek. 

Zapoj sa do súťaže o lístky na jedenástu edíciu projektu Hudba bez bariér.

Podmienky sú jednoduché:

  1. Zdieľaj príspevok na facebooku.
  2. Sleduj @zilinskystandard na facebooku.
  3. V komentári označ osobu/osoby, ktorú/ktoré by si vzal so sebou.

Príspevok môžete komentovať aj viackrát. Zvýšite tak svoju šancu na výhru. 

V stredu 14. júna 2023 vyžrebujeme jedného víťaza, ktorý získa dve vstupenky na akciu Hudba bez bariér. 

Držíme palce! 

Viac info o akcii nájdeš tu.

Minúta  |  

Moskva žiada predĺženie medzinárodnej misie v Záporožskej elektrárni

Rusko požiadalo Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE), aby predĺžila svoju monitorovaciu misiu v Záporožskej atómovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny, ktorú okupujú ruské sily.

"Budeme naďalej podporovať všetky kroky riaditeľa MAAE a očakávame predĺženie misie v ZAES, prípadne návštevu samotného (Rafaela) Grossiho v elektrárni," uviedol šéf ruskej štátnej agentúry Rosatom Alexej Lichačov.

Grossi na stredajšom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku opätovne vyjadril obavy o bezpečnosť ZAES. Predstavil tiež súbor odporúčaní, ktoré by podľa neho Moskva aj Kyjev mali dodržiavať, aby sa vyhli úniku rádioaktívneho materiálu. Vyzval zároveň na ukončenie ostreľovania elektrárne a jej okolia. ZAES by podľa Grossiho nemala slúžiť ako vojenská základňa či sklad vojenského vybavenia, ako sú napríklad tanky a iné ťažké zbrane.

Šéf MAAE tiež vyzval na zaistenie externého zdroja energie pre elektráreň a dodal, že ZAES by mala byť ochránená pred prípadnou sabotážou. Lichačev vyhlásil, že Rusko Grossiho odporúčania dodržiava. Obvinil však Kyjev, že plánuje útoky na elektráreň. Ukrajina tiež opakovane obviňuje Rusko z ostreľovania ZAES a faktu, že ruské jednotky elektráreň využívajú ako "pevnosť" a nechcú z nej stiahnuť svoje jednotky.

Ruské sily obsadili najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vo februári 2022 nariadil inváziu na Ukrajinu. Jej šesť reaktorov je už niekoľko mesiacov odstavených. Elektráreň však na prevádzku kľúčových chladiacich systémov a ďalších bezpečnostných prvkov stále potrebuje elektrickú energiu i kvalifikovaný personál.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ kritizuje, že zahraničie nereaguje na ostreľovanie Belgorodskej oblasti

Kremeľ vo štvrtok odsúdil "mlčanie medzinárodného spoločenstva" v súvislosti s ostreľovaním ruskej Belgorodskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou.

"Medzinárodné spoločenstvo malo možnosť vidieť videozáznamy a čítať materiály popisujúce priebeh útokov na obytné budovy i infraštruktúru," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že Rusko nezaznamenalo "ani jedno slovo kritizujúce Kyjev".

Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov predtým uviedol, že pri ostreľovaní mesta Šebekino utrpelo zranenia osem ľudí. Z ostreľovania obvinil ukrajinské sily.

Kremeľ označil tento týždeň situáciu v Belgorodskej oblasti za "alarmujúcu". Gladkov pre zosilňujúce ostreľovanie v stredu oznámil začiatok evakuácie stoviek detí z pohraničných obcí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.