Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka vetovala novelu o tretej hodine telesnej výchovy

Prezidentka Zuzana Čaputová vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie novelu školského zákona, ktorá by mala od 1. septembra zaviesť na školách tretiu hodinu telesnej výchovy.

Hlava štátu navrhuje posunúť účinnosť zákona na 1. september 2025 bez ohľadu na typ základnej školy a bez ohľadu na to, či škola disponuje telocvičňou.

https://standard.sk/357620/nech-sportuju-poslanci-a-zopakuju-si-pocty-tretia-hodina-telesnej-vychovy-prinesie-chaos-a-zmatok-hodnotia-ucitelia/

Hlava štátu sa rozhodla zákon vrátiť aj na základe odborných stanovísk ministerstva školstva, Štátnej školskej inšpekcie, predstaviteľov profesijných organizácií regionálneho školstva a Odborového zväzu školstva, ktoré jej boli doručené.

"Vyplýva z nich, že schválený zákon by bol v praxi s účinnosťou od 1. septembra 2023 nevykonateľný aj pre tie školy, ktoré majú prístup k telocvični, a spôsobil by závažný zásah do výchovno-vzdelávacej činnosti škôl," uviedol prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

Zvýšením počtu hodín telesnej a športovej výchovy by podľa Čaputovej došlo k zníženiu hodín v iných predmetoch, čo môže mať za následok znižovanie úväzkov učiteľov aj ich miezd.

"Naopak, na zabezpečenie zvýšeného počtu hodín telesnej a športovej výchovy by boli potrebné výberové konania na učiteľov telesnej a športovej výchovy, ktorých je už teraz nedostatok," skonštatoval v stanovisku Strižinec. Hlava štátu upozornila na to, že podľa dát Štátnej školskej inšpekcie až polovica škôl nemá vlastnú telocvičňu. Na prijatie potrebných zmien teda školy potrebujú viac času.

Prezidentka má voči zákonu aj ústavnoprávnu výhradu týkajúcu sa odkladu jeho účinnosti. Tvrdí, že v zákone sa rozdielne zaobchádza s cirkevnými školami v porovnaní s ostatnými základnými školami. Odôvodnenie tejto úpravy považuje za nedostatočné.        

Novelu školského zákona z dielne OĽaNO schválili poslanci Národnej rady (NR) SR v máji. Účinnosť má byť posunutá pre školy, ktoré k 31. augustu nemajú prístup k telocvični z dôvodu možnosti dobudovania chýbajúcej školskej infraštruktúry. Novela má pre ne platiť od 1. septembra 2025. Rovnako sa takto odložila účinnosť aj pre štvrtý ročník cirkevných škôl. Tieto majú k dispozícii len jednu disponibilnú hodinu, ktorú väčšinou využívajú na predmet náboženstvo.

(tasr)

Minúta  |  

Španielsko je prvou krajinou Európy, ktorá dáva ženám platené menštruačné voľno

V Španielsku vstúpil vo štvrtok do platnosti zákon o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorý zahŕňa aj právo žien vziať si v práci platené voľno v čase, keď majú bolestivú menštruáciu.

Návrh zákona z dielne ľavicovej vlády, respektíve španielskeho ministerstva pre rodovú rovnosť, schválil parlament 16. februára. Šéfka rezortu Irene Monterová vtedy uviedla, že z pohľadu pokroku v oblasti feminizmu je tento deň „historickým". K zákonu následne prijali viacero pozmeňujúcich návrhov, ktorými sa legislatívne uľahčil prístup k interrupciám aj zmene pohlavia transrodových osôb.

Menštruačné pracovné voľno nie je vo svete bežné. Samotné Španielsko sa teraz stalo vôbec prvou európskou krajinou, ktorá ho ženám poskytuje. O zavedení takéhoto voľna sa uvažovalo ešte v roku 2016 aj v Taliansku, návrh sa tam však napokon presadiť nepodarilo.

Celkovo poskytuje takéto voľno ženám len hŕstka krajín, prevažne ázijských, a to často s určitými obmedzeniami. Na Taiwane si napríklad môžu takto ženy zobrať tri dni voľna za rok, pričom však za ne dostávajú len polovicu svojej bežnej mzdy.

V Južnej Kórei musia zamestnávatelia poskytnúť svojim zamestnankyniam jeden deň takéhoto voľna v mesiaci, ak o to požiadajú. Predmetný zákon tam však neupravuje, kto mzdu takejto zamestnankyni platí.

Rovnako ako pri inom type plateného voľna zo zdravotných dôvodov musí ženám v Španielsku dočasnú práceneschopnosť odobriť lekár. Dĺžka takéhoto voľna je v podstate neobmedzená, pričom závisí od toho, aké silné sú menštruačné bolesti aj ako dlho pretrvávajú. Takzvané nemocenské bude za tieto dni hradiť ženám štát, respektíve systém sociálneho zabezpečenia, a nie ich zamestnávateľ.

(tasr)

Minúta  |  

Dve tretiny Nemcov sa boja, že ekologické technológie vykurovania budú príliš drahé

Dvaja z troch obyvateľov Nemecka sa obávajú, že plánované opatrenia na prechod k ekologickejším technológiám vykurovania budov im prinesú neprimeranú finančnú záťaž.

V prieskume pre televíznu stanicu ARD tento názor vyjadrilo 67 percent respondentov. Ďalších 28 percent túto obavu neprechováva.

Prieskum, ktorý realizovala spoločnosť Infratest Dimap, ďalej ukázal, že vládny plán zakázať v dohľadnom čase metódy vykurovania škodiace klíme považuje za nesprávny 49 percent obyvateľov. Opačný názor vyjadrilo 45 percent respondentov.

Návrh reformy energetického zákona stanovuje, že od začiatku roka 2024 by mali prakticky všetky nové vykurovacie systémy v budovách čerpať 65 percent energie z obnoviteľných zdrojov. V praxi by to znamenalo zákaz inštalácie nových kotlov na olej a plyn.

Predkladateľ zákona, minister hospodárstva Robert Habeck zo strany Zelených, tvrdí, že vláda zohľadní sociálne aspekty a transformáciu bude sprevádzať balík finančnej podpory v hodnote niekoľkých miliárd eur. V rámci trojčlennej vládnej koalície proti plánu ostro vystupuje liberálna strana FDP.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Členovia NATO súhlasia so vstupom Ukrajiny do Aliancie

Členské krajiny NATO súhlasia s tým, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom Aliancie a Moskva jej v tom nemôže zabrániť, povedal vo štvrtok generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg.

"Všetci spojenci sa zhodli na tom, že Moskva nemá právo veta proti rozširovaniu NATO," povedal Stoltenberg novinárom po dvojdňovom neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí Aliancie v Osle. Šéfovia diplomacií členských krajín sa na tomto stretnutí snažili rozptýliť nezhody v tejto otázke pred kľúčovým júlovým summitom v litovskom Vilniuse.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Moldavsku povedal, že Kyjev chce na summite NATO vo Vilniuse počuť "jasné" rozhodnutie o budúcnosti Ukrajiny v Aliancii.

Ukrajina dostala už na bukureštskom summite NATO v roku 2008 prísľub členstva v Aliancii, lídri členských krajín však dosiaľ neprijali niektoré potrebné kroky, ktoré by jej to umožnili. Jedným z nich je vypracovanie takzvaného akčného plánu, ktorý by vytýčil časový harmonogram pre získanie členstva.

Do začiatku summitu vo Vilniuse zostáva už len šesť týždňov, čím sa zvyšuje tlak na spojencov, aby našli spoločnú reč v tom, čo presne chcú Ukrajine ponúknuť, analyzuje Reuters. Zatiaľ čo Kyjev a jeho najbližší spojenci vo východnej Európe vyzývajú na konkrétne kroky, ktoré by Ukrajinu priblížili k členstvu v NATO, západné krajiny ako USA či Nemecko sa obávajú urobiť rozhodnutie, ktoré by mohlo Alianciu posunúť k vojne s Ruskom.

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis v tejto súvislosti podotkol, že Kyjev počas 14 rokov čakania na odpoveď NATO zažil už dve invázie. "Je najvyšší čas, aby sme si k tomu naozaj sadli a našli konkrétnu odpoveď na to, akým spôsobom sa Ukrajina priblíži k NATO a kedy sa stane členom Aliancie," povedal.

Obdobnú výzvu zopakoval aj jeho estónsky rezortný kolega Margus Tsahkna, ktorý apeloval na spojencov, aby Kyjevu predostreli jasnú cestu do NATO a po vojne mu poskytli pevné bezpečnostné záruky, aby nezostali žiadne "sivé zóny“, ktoré by Rusko mohlo využiť.

Stoltenberg tiež vyzval na vytvorenie rámca bezpečnostných záruk pre Kyjev, ktorý by mal odradiť Rusko od podniknutia ďalších vojenských akcií proti Ukrajine.

Ďalšie členské krajiny NATO, ako Nemecko a Luxembursko, však zdôraznili riziká, ktoré by nastali, ak by sa Aliancia príliš ponáhľala s prijatím Kyjeva. Maďarsko zastáva postoj, že vstup Ukrajiny do NATO nemôže byť na programe nadchádzajúceho summitu vo Vilniuse.

"Politika otvorených dverí NATO zostáva v platnosti, no zároveň je jasné, že nemôžeme hovoriť o prijímaní nových členov, na ktorých území prebieha vojna," povedala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

(tasr)

Minúta  |  

Blízko turistického chodníka našli telo nahého muža

Neďaleko Krásnohorskej dlhej lúky našli vo štvrtok (1. júna) na turistickom chodníku telo mŕtveho turistu.

Informáciu o nájdenom mužovi potvrdila košická krajská policajná hovorkyňa Lenka Ivanová. Podľa informácií Tvnoviny bol muž bez oblečenia a pri sebe mal iba ruksak. 

Na miesto smerujú kriminalisti a tiež Horská záchranná služba.

Správu budeme aktualizovať.

(est)

Minúta  |  

Vyhraj vstupenky na akciu Hudba bez bariér

BUTKOV - Unikátna charitatívna akcia Hudba bez bariér prinesie aj v tomto roku nálož emócií a skvelé spevácke výkony.

Skalné sanktuárium na hore Butkov pri obci Ladce je nádherné miesto, kde počas dvojhodinového koncertu zažijete neopakovateľnú atmosféru. 

Na podujatí, ktoré sa bude konať 17. 6. 2023, vystúpia charizmatická Mária Čírová, ďalej Peter Bažík, Martin Harich, Nika Barlak, a capella For You a gitarový virtuóz Dávid Bílek. 

Zapoj sa do súťaže o lístky na jedenástu edíciu projektu Hudba bez bariér.

Podmienky sú jednoduché:

  1. Zdieľaj príspevok na facebooku.
  2. Sleduj @zilinskystandard na facebooku.
  3. V komentári označ osobu/osoby, ktorú/ktoré by si vzal so sebou.

Príspevok môžete komentovať aj viackrát. Zvýšite tak svoju šancu na výhru. 

V stredu 14. júna 2023 vyžrebujeme jedného víťaza, ktorý získa dve vstupenky na akciu Hudba bez bariér. 

Držíme palce! 

Viac info o akcii nájdeš tu.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.