Preskočiť na obsah
  |  

USA uvalili sankcie na sudánskych lídrov zodpovedných za násilie

Biely dom vo štvrtok oznámil ekonomické sankcie a vízové obmedzenia voči sudánskym lídrom zodpovedným za porušenie prímeria a vyprovokovanie " strašného" krviprelievania.

"Nadväzujeme (na toto konanie) tým, že uvalíme ekonomické sankcie a zavedieme vízové obmedzenia voči tým, ktorí pokračujú v násilnostiach," uviedol poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

"Napriek dohode o prímerí pokračuje v celej krajine nezmyselné násilie; bráni poskytovaniu humanitárnej pomoci a ubližuje tým, ktorí ju najviac potrebujú. Rozsah krviprelievania najmä v Chartúme a Dárfúre je desivý," povedal Sullivan.

Neschopnosť armády a polovojenských jednotiek rýchleho nasadenia "dodržiavať prímerie len ďalej prehlbuje naše obavy, že obyvatelia Sudánu budú opäť čeliť dlhotrvajúcemu konfliktu a rozsiahlemu utrpeniu zo strany bezpečnostných síl."

V Sudáne už od polovice apríla prebiehajú ťažké boje medzi armádou vedenou generálom Abdalom Fattáhom Burhánom a polovojenským zoskupením Sily rýchlej podpory (RSF), ktoré vedie Burhánov bývalý zástupca, generál Muhammad Hamdán Daklú. Politická kríza však sužuje Sudán od roku 2021, keď sa Burhán a Daklú po vojenskom prevrate spoločne chopili moci.

Sudánska armáda v stredu zaútočila na základne RSF. Krátko predtým oznámila, že pozastavuje svoju účasť na mierových rokovaniach a obvinila RSF z porušenia prímeria, ktorého cieľom bolo dopraviť do oblastí bojov pomoc civilistom. Spojené štáty vyzvali bojujúce strany, aby sa vrátili k mierovým rokovaniam.

USA spoločne so Saudskou Arábiou sprostredkovali 21. mája prímerie. Od vypuknutia konfliktu bolo prímerie vyhlásené dovedna už sedemkrát, pričom vo všetkých prípadoch došlo k jeho porušeniu, pripomína agentúra AP.

Washington vo štvrtok oznámil, že je spoločne s Rijádom ochotný obnoviť pozastavené mierové rokovania, ak dajú strany konfliktu najavo, že to s dodržiavaním prímeria myslia vážne.

(tasr)

  |  

Poľsko dokončilo výstavbu elektronického plota na hraniciach s Bieloruskom

Poľsko dokončilo výstavbu 206-kilometrového elektronického plota na svojich hraniciach s Bieloruskom, oznámila vo štvrtok poľská pohraničná stráž. Bariéra bola zároveň uvedená do prevádzky.

Poľsko čelilo v roku 2021 na hraniciach s Bieloruskom zvýšenému prílevu migrantov. Varšava z krízy obviňovala bieloruskú vládu, ktorá podľa nej privážala utečencov z Afriky a Blízkeho východu a sľubovala im jednoduchý vstup do krajín Európskej únie.

V dôsledku tejto situácie sa Poľsko rozhodlo postaviť na hraniciach s Bieloruskom plot, na ktorý neskôr nainštalovalo elektronické monitorovacie zariadenia vrátane priemyselných kamier a noktovízorov - prístrojov určených na nočné videnie.

Hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže Anna Michalská povedala, že časť posledného úseku bariéry bola v uplynulých dňoch zaplavená, čo komplikovalo jej dokončenie.

Agentúra PAP pripomína, že Poľsko začalo stavať podobný plot aj na hraniciach s ruskou exklávou Kaliningrad. Ten by mal byť dokončený na jeseň.

(tasr)

  |  

Prezidentka vetovala novelu o tretej hodine telesnej výchovy

Prezidentka Zuzana Čaputová vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie novelu školského zákona, ktorá by mala od 1. septembra zaviesť na školách tretiu hodinu telesnej výchovy.

Hlava štátu navrhuje posunúť účinnosť zákona na 1. september 2025 bez ohľadu na typ základnej školy a bez ohľadu na to, či škola disponuje telocvičňou.

https://standard.sk/357620/nech-sportuju-poslanci-a-zopakuju-si-pocty-tretia-hodina-telesnej-vychovy-prinesie-chaos-a-zmatok-hodnotia-ucitelia/

Hlava štátu sa rozhodla zákon vrátiť aj na základe odborných stanovísk ministerstva školstva, Štátnej školskej inšpekcie, predstaviteľov profesijných organizácií regionálneho školstva a Odborového zväzu školstva, ktoré jej boli doručené.

"Vyplýva z nich, že schválený zákon by bol v praxi s účinnosťou od 1. septembra 2023 nevykonateľný aj pre tie školy, ktoré majú prístup k telocvični, a spôsobil by závažný zásah do výchovno-vzdelávacej činnosti škôl," uviedol prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

Zvýšením počtu hodín telesnej a športovej výchovy by podľa Čaputovej došlo k zníženiu hodín v iných predmetoch, čo môže mať za následok znižovanie úväzkov učiteľov aj ich miezd.

"Naopak, na zabezpečenie zvýšeného počtu hodín telesnej a športovej výchovy by boli potrebné výberové konania na učiteľov telesnej a športovej výchovy, ktorých je už teraz nedostatok," skonštatoval v stanovisku Strižinec. Hlava štátu upozornila na to, že podľa dát Štátnej školskej inšpekcie až polovica škôl nemá vlastnú telocvičňu. Na prijatie potrebných zmien teda školy potrebujú viac času.

Prezidentka má voči zákonu aj ústavnoprávnu výhradu týkajúcu sa odkladu jeho účinnosti. Tvrdí, že v zákone sa rozdielne zaobchádza s cirkevnými školami v porovnaní s ostatnými základnými školami. Odôvodnenie tejto úpravy považuje za nedostatočné.        

Novelu školského zákona z dielne OĽaNO schválili poslanci Národnej rady (NR) SR v máji. Účinnosť má byť posunutá pre školy, ktoré k 31. augustu nemajú prístup k telocvični z dôvodu možnosti dobudovania chýbajúcej školskej infraštruktúry. Novela má pre ne platiť od 1. septembra 2025. Rovnako sa takto odložila účinnosť aj pre štvrtý ročník cirkevných škôl. Tieto majú k dispozícii len jednu disponibilnú hodinu, ktorú väčšinou využívajú na predmet náboženstvo.

(tasr)

  |  

Španielsko je prvou krajinou Európy, ktorá dáva ženám platené menštruačné voľno

V Španielsku vstúpil vo štvrtok do platnosti zákon o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, ktorý zahŕňa aj právo žien vziať si v práci platené voľno v čase, keď majú bolestivú menštruáciu.

Návrh zákona z dielne ľavicovej vlády, respektíve španielskeho ministerstva pre rodovú rovnosť, schválil parlament 16. februára. Šéfka rezortu Irene Monterová vtedy uviedla, že z pohľadu pokroku v oblasti feminizmu je tento deň „historickým". K zákonu následne prijali viacero pozmeňujúcich návrhov, ktorými sa legislatívne uľahčil prístup k interrupciám aj zmene pohlavia transrodových osôb.

Menštruačné pracovné voľno nie je vo svete bežné. Samotné Španielsko sa teraz stalo vôbec prvou európskou krajinou, ktorá ho ženám poskytuje. O zavedení takéhoto voľna sa uvažovalo ešte v roku 2016 aj v Taliansku, návrh sa tam však napokon presadiť nepodarilo.

Celkovo poskytuje takéto voľno ženám len hŕstka krajín, prevažne ázijských, a to často s určitými obmedzeniami. Na Taiwane si napríklad môžu takto ženy zobrať tri dni voľna za rok, pričom však za ne dostávajú len polovicu svojej bežnej mzdy.

V Južnej Kórei musia zamestnávatelia poskytnúť svojim zamestnankyniam jeden deň takéhoto voľna v mesiaci, ak o to požiadajú. Predmetný zákon tam však neupravuje, kto mzdu takejto zamestnankyni platí.

Rovnako ako pri inom type plateného voľna zo zdravotných dôvodov musí ženám v Španielsku dočasnú práceneschopnosť odobriť lekár. Dĺžka takéhoto voľna je v podstate neobmedzená, pričom závisí od toho, aké silné sú menštruačné bolesti aj ako dlho pretrvávajú. Takzvané nemocenské bude za tieto dni hradiť ženám štát, respektíve systém sociálneho zabezpečenia, a nie ich zamestnávateľ.

(tasr)

  |  

Dve tretiny Nemcov sa boja, že ekologické technológie vykurovania budú príliš drahé

Dvaja z troch obyvateľov Nemecka sa obávajú, že plánované opatrenia na prechod k ekologickejším technológiám vykurovania budov im prinesú neprimeranú finančnú záťaž.

V prieskume pre televíznu stanicu ARD tento názor vyjadrilo 67 percent respondentov. Ďalších 28 percent túto obavu neprechováva.

Prieskum, ktorý realizovala spoločnosť Infratest Dimap, ďalej ukázal, že vládny plán zakázať v dohľadnom čase metódy vykurovania škodiace klíme považuje za nesprávny 49 percent obyvateľov. Opačný názor vyjadrilo 45 percent respondentov.

Návrh reformy energetického zákona stanovuje, že od začiatku roka 2024 by mali prakticky všetky nové vykurovacie systémy v budovách čerpať 65 percent energie z obnoviteľných zdrojov. V praxi by to znamenalo zákaz inštalácie nových kotlov na olej a plyn.

Predkladateľ zákona, minister hospodárstva Robert Habeck zo strany Zelených, tvrdí, že vláda zohľadní sociálne aspekty a transformáciu bude sprevádzať balík finančnej podpory v hodnote niekoľkých miliárd eur. V rámci trojčlennej vládnej koalície proti plánu ostro vystupuje liberálna strana FDP.

(tasr)

  |  

Stoltenberg: Členovia NATO súhlasia so vstupom Ukrajiny do Aliancie

Členské krajiny NATO súhlasia s tým, že Ukrajina sa v budúcnosti stane členom Aliancie a Moskva jej v tom nemôže zabrániť, povedal vo štvrtok generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg.

"Všetci spojenci sa zhodli na tom, že Moskva nemá právo veta proti rozširovaniu NATO," povedal Stoltenberg novinárom po dvojdňovom neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí Aliancie v Osle. Šéfovia diplomacií členských krajín sa na tomto stretnutí snažili rozptýliť nezhody v tejto otázke pred kľúčovým júlovým summitom v litovskom Vilniuse.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Moldavsku povedal, že Kyjev chce na summite NATO vo Vilniuse počuť "jasné" rozhodnutie o budúcnosti Ukrajiny v Aliancii.

Ukrajina dostala už na bukureštskom summite NATO v roku 2008 prísľub členstva v Aliancii, lídri členských krajín však dosiaľ neprijali niektoré potrebné kroky, ktoré by jej to umožnili. Jedným z nich je vypracovanie takzvaného akčného plánu, ktorý by vytýčil časový harmonogram pre získanie členstva.

Do začiatku summitu vo Vilniuse zostáva už len šesť týždňov, čím sa zvyšuje tlak na spojencov, aby našli spoločnú reč v tom, čo presne chcú Ukrajine ponúknuť, analyzuje Reuters. Zatiaľ čo Kyjev a jeho najbližší spojenci vo východnej Európe vyzývajú na konkrétne kroky, ktoré by Ukrajinu priblížili k členstvu v NATO, západné krajiny ako USA či Nemecko sa obávajú urobiť rozhodnutie, ktoré by mohlo Alianciu posunúť k vojne s Ruskom.

Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis v tejto súvislosti podotkol, že Kyjev počas 14 rokov čakania na odpoveď NATO zažil už dve invázie. "Je najvyšší čas, aby sme si k tomu naozaj sadli a našli konkrétnu odpoveď na to, akým spôsobom sa Ukrajina priblíži k NATO a kedy sa stane členom Aliancie," povedal.

Obdobnú výzvu zopakoval aj jeho estónsky rezortný kolega Margus Tsahkna, ktorý apeloval na spojencov, aby Kyjevu predostreli jasnú cestu do NATO a po vojne mu poskytli pevné bezpečnostné záruky, aby nezostali žiadne "sivé zóny“, ktoré by Rusko mohlo využiť.

Stoltenberg tiež vyzval na vytvorenie rámca bezpečnostných záruk pre Kyjev, ktorý by mal odradiť Rusko od podniknutia ďalších vojenských akcií proti Ukrajine.

Ďalšie členské krajiny NATO, ako Nemecko a Luxembursko, však zdôraznili riziká, ktoré by nastali, ak by sa Aliancia príliš ponáhľala s prijatím Kyjeva. Maďarsko zastáva postoj, že vstup Ukrajiny do NATO nemôže byť na programe nadchádzajúceho summitu vo Vilniuse.

"Politika otvorených dverí NATO zostáva v platnosti, no zároveň je jasné, že nemôžeme hovoriť o prijímaní nových členov, na ktorých území prebieha vojna," povedala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

(tasr)