Preskočiť na obsah
  |  

Biden zakopol a spadol počas rozdávania diplomov

Prezident Joe Biden vo štvrtok dramaticky spadol pri rozdávaní diplomov po úvodnom prejave na Akadémii vzdušných síl Spojených štátov amerických v štáte Colorado.

Dav zhrozene zašumel, keď sa prvý muž Spojených štátov po rozdaní posledného diplomu zosunul na zem. Osemdesiatročný Biden, ktorému späť na nohy pomohli predstavitelia letectva a tajnej služby, zakopol o čierne vrece s pieskom, ktoré bolo na pódiu.

Pri páde sa vážnejšie nezranil a na pódiu zostal až do konca ceremónie.

Nie je to prvýkrát, čo sa Biden týmto spôsobom dostal do centra pozornosti. Biden je zároveň najstarším prezidentom v histórii krajiny a republikáni často spochybňujú jeho zdravotný stav a schopnosť vykonávať funkciu.

Minulé leto Biden spadol, keď sa pokúsil zosadnúť z bicykla neďaleko jeho plážového domu v Delaware, ale povedal, že sa nezranil. Predminulý rok trikrát zakopol pri nastupovaní do lietadla, čo komunikačné oddelenie odôvodnilo tým, že príliš fúkalo.

(est)

  |  

Soul: Kim Čong-un váži 140 kilogramov a má vážne poruchy spánku

Severokórejský vodca Kim Čong-un má podľa odhadov juhokórejskej tajnej služby NIS výrazné poruchy spánku a hmotnosť približne 140 kilogramov, informovali v stredu juhokórejskí poslanci.

"Na základe skutočnosti, že severokórejské úrady v apríli aktívne zhromažďovali najnovšie lekárske informácie vrátane liekov, ako je zolpidem - na liečbu nespavosti u vysoko postavených predstaviteľov v zahraničí -, NIS odhaduje, že predseda Kim trpí závažnými poruchami spánku," povedal novinárom poslanec z vládnucej juhokórejskej strany Sila ľudu (PPP).

NIS sa zaoberá aj možnosťou, že sa Kim dostane do "začarovaného kruhu" väčšej závislosti od alkoholu a nikotínu, prípadne že sa jeho nespavosť ešte zhorší. Pchjongjang totiž dováža zo Západu množstvo zahraničných cigariet a vysoko kvalitných pochutín.

Agentúra Jonhap tiež uviedla, že "Kim vyzeral počas svojho verejného vystúpenia 16. mája veľmi unavene, s viditeľnými tmavými kruhmi pod očami".

"Od konca minulého roka sa na rukách a ramenách predsedu Kima neustále objavujú škrabance a modriny, ktoré sú pravdepodobne zapríčinené kombináciou alergie a stresom vyvolanej dermatitídy," citoval riaditeľa NIS juhokórejský zákonodarca.

(tasr)

  |  

Premiér Ódor hovoril so Zelenským

Je dôležité vyslať signál, že v tejto ťažkej dobe nemôže byť nikto neutrálny, povedal slovenský premiér Ľudovít Ódor vo štvrtok na summite lídrov európskych krajín v Moldavsku.

"Je ťažké stáť pomimo, buď sme na strane agresie, alebo na strane spájania sa," uviedol premiér pred novinármi po summite Európskeho politického spoločenstva (EPC), ktoré združuje takmer 50 krajín.

Na podujatí hovoril aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. "Ako nový premiér novej vlády som sa ho snažil ubezpečiť, že postoj Slovenska voči Ukrajine sa nemení," povedal Ódor, podľa ktorého bolo pri rokovacom stole vidieť, akú veľkú podporu má Zelenskyj aj zo strany iných krajín.

Summit sa konal pri obci Bulboaca v Moldavsku, ležiacej približne 20 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. "Je to pekný signál pre tieto krajiny, že nám nie je ľahostajné, čo sa tu deje, a budeme pre nich dobrým partnerom," zdôraznil Ódor. K témam rozhovorov patrili možnosti podpory aj v ekonomickej oblasti.

Účastníci tiež intenzívne diskutovali o hybridných hrozbách, uviedol premiér s tým, že boje sa dejú aj formou dezinformácií a propagandy, ktoré sú zamerané na "najslabšie články v regióne".

Ódor okrem toho označil za "celkom osviežujúce", že ambíciou summitu nebolo prijať záverečné vyhlásenie, na ktorom sa všetci zhodnú, pretože by to trvalo dlho. Účastníci tak mohli využiť túto platformu na bilaterálne stretnutia a neformálne rozhovory. Tie sa týkali najmä možností, ako pomôcť krajinám na spoločnom kontinente, ktoré môžu byť ohrozené alebo sa stať ďalším cieľom vojenských aktivít či propagandy.

Európske politické spoločenstvo je zoskupenie 47 krajín, členov EÚ aj štátov mimo Únie. Vzniklo z iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Prvý summit EPC sa uskutočnil vlani v októbri v Prahe, najbližší bude v októbri 2023 v španielskej Granade.

(tasr)

  |  

USA uvalili sankcie na sudánskych lídrov zodpovedných za násilie

Biely dom vo štvrtok oznámil ekonomické sankcie a vízové obmedzenia voči sudánskym lídrom zodpovedným za porušenie prímeria a vyprovokovanie " strašného" krviprelievania.

"Nadväzujeme (na toto konanie) tým, že uvalíme ekonomické sankcie a zavedieme vízové obmedzenia voči tým, ktorí pokračujú v násilnostiach," uviedol poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

"Napriek dohode o prímerí pokračuje v celej krajine nezmyselné násilie; bráni poskytovaniu humanitárnej pomoci a ubližuje tým, ktorí ju najviac potrebujú. Rozsah krviprelievania najmä v Chartúme a Dárfúre je desivý," povedal Sullivan.

Neschopnosť armády a polovojenských jednotiek rýchleho nasadenia "dodržiavať prímerie len ďalej prehlbuje naše obavy, že obyvatelia Sudánu budú opäť čeliť dlhotrvajúcemu konfliktu a rozsiahlemu utrpeniu zo strany bezpečnostných síl."

V Sudáne už od polovice apríla prebiehajú ťažké boje medzi armádou vedenou generálom Abdalom Fattáhom Burhánom a polovojenským zoskupením Sily rýchlej podpory (RSF), ktoré vedie Burhánov bývalý zástupca, generál Muhammad Hamdán Daklú. Politická kríza však sužuje Sudán od roku 2021, keď sa Burhán a Daklú po vojenskom prevrate spoločne chopili moci.

Sudánska armáda v stredu zaútočila na základne RSF. Krátko predtým oznámila, že pozastavuje svoju účasť na mierových rokovaniach a obvinila RSF z porušenia prímeria, ktorého cieľom bolo dopraviť do oblastí bojov pomoc civilistom. Spojené štáty vyzvali bojujúce strany, aby sa vrátili k mierovým rokovaniam.

USA spoločne so Saudskou Arábiou sprostredkovali 21. mája prímerie. Od vypuknutia konfliktu bolo prímerie vyhlásené dovedna už sedemkrát, pričom vo všetkých prípadoch došlo k jeho porušeniu, pripomína agentúra AP.

Washington vo štvrtok oznámil, že je spoločne s Rijádom ochotný obnoviť pozastavené mierové rokovania, ak dajú strany konfliktu najavo, že to s dodržiavaním prímeria myslia vážne.

(tasr)

  |  

Poľsko dokončilo výstavbu elektronického plota na hraniciach s Bieloruskom

Poľsko dokončilo výstavbu 206-kilometrového elektronického plota na svojich hraniciach s Bieloruskom, oznámila vo štvrtok poľská pohraničná stráž. Bariéra bola zároveň uvedená do prevádzky.

Poľsko čelilo v roku 2021 na hraniciach s Bieloruskom zvýšenému prílevu migrantov. Varšava z krízy obviňovala bieloruskú vládu, ktorá podľa nej privážala utečencov z Afriky a Blízkeho východu a sľubovala im jednoduchý vstup do krajín Európskej únie.

V dôsledku tejto situácie sa Poľsko rozhodlo postaviť na hraniciach s Bieloruskom plot, na ktorý neskôr nainštalovalo elektronické monitorovacie zariadenia vrátane priemyselných kamier a noktovízorov - prístrojov určených na nočné videnie.

Hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže Anna Michalská povedala, že časť posledného úseku bariéry bola v uplynulých dňoch zaplavená, čo komplikovalo jej dokončenie.

Agentúra PAP pripomína, že Poľsko začalo stavať podobný plot aj na hraniciach s ruskou exklávou Kaliningrad. Ten by mal byť dokončený na jeseň.

(tasr)

  |  

Prezidentka vetovala novelu o tretej hodine telesnej výchovy

Prezidentka Zuzana Čaputová vrátila parlamentu na opätovné prerokovanie novelu školského zákona, ktorá by mala od 1. septembra zaviesť na školách tretiu hodinu telesnej výchovy.

Hlava štátu navrhuje posunúť účinnosť zákona na 1. september 2025 bez ohľadu na typ základnej školy a bez ohľadu na to, či škola disponuje telocvičňou.

https://standard.sk/357620/nech-sportuju-poslanci-a-zopakuju-si-pocty-tretia-hodina-telesnej-vychovy-prinesie-chaos-a-zmatok-hodnotia-ucitelia/

Hlava štátu sa rozhodla zákon vrátiť aj na základe odborných stanovísk ministerstva školstva, Štátnej školskej inšpekcie, predstaviteľov profesijných organizácií regionálneho školstva a Odborového zväzu školstva, ktoré jej boli doručené.

"Vyplýva z nich, že schválený zákon by bol v praxi s účinnosťou od 1. septembra 2023 nevykonateľný aj pre tie školy, ktoré majú prístup k telocvični, a spôsobil by závažný zásah do výchovno-vzdelávacej činnosti škôl," uviedol prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

Zvýšením počtu hodín telesnej a športovej výchovy by podľa Čaputovej došlo k zníženiu hodín v iných predmetoch, čo môže mať za následok znižovanie úväzkov učiteľov aj ich miezd.

"Naopak, na zabezpečenie zvýšeného počtu hodín telesnej a športovej výchovy by boli potrebné výberové konania na učiteľov telesnej a športovej výchovy, ktorých je už teraz nedostatok," skonštatoval v stanovisku Strižinec. Hlava štátu upozornila na to, že podľa dát Štátnej školskej inšpekcie až polovica škôl nemá vlastnú telocvičňu. Na prijatie potrebných zmien teda školy potrebujú viac času.

Prezidentka má voči zákonu aj ústavnoprávnu výhradu týkajúcu sa odkladu jeho účinnosti. Tvrdí, že v zákone sa rozdielne zaobchádza s cirkevnými školami v porovnaní s ostatnými základnými školami. Odôvodnenie tejto úpravy považuje za nedostatočné.        

Novelu školského zákona z dielne OĽaNO schválili poslanci Národnej rady (NR) SR v máji. Účinnosť má byť posunutá pre školy, ktoré k 31. augustu nemajú prístup k telocvični z dôvodu možnosti dobudovania chýbajúcej školskej infraštruktúry. Novela má pre ne platiť od 1. septembra 2025. Rovnako sa takto odložila účinnosť aj pre štvrtý ročník cirkevných škôl. Tieto majú k dispozícii len jednu disponibilnú hodinu, ktorú väčšinou využívajú na predmet náboženstvo.

(tasr)