Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Morawiecki v Moldavsku: Poľsko pomôže Ukrajine s výcvikom pilotov stíhačiek F-16

Poľsko pomôže Ukrajine s výcvikom pilotov na stíhačky typu F-16. Vo štvrtok to vyhlásil poľský premiér Mateusz Morawiecki. Dodal však, že jeho vlasť Kyjevu stíhačky poskytnúť nemôže. TASR správu prevzala z agentúry PAP.

Poľsko v súčasnosti disponuje 48 stíhačkami F-16, nie všetky z nich sú však bojaschopné. "Počet stíhačiek F-16, ktoré má Poľsko momentálne k dispozícii, nie je nateraz dostatočný na to, aby sme ich poslali na Ukrajinu, preto v tejto záležitosti nie sú žiadne očakávania," povedal Morawiecki na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Moldavsku.

Premiér dodal, že Varšava už poslala Ukrajine svoje bojové lietadlá MiG, ktoré označil za "dobré lietadlá a stíhačky". Zároveň uviedol, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mu poďakoval za to, že sa Poľsko podieľa na tvorbe koalície krajín ochotných poskytnúť Ukrajine stíhačky.

Morawiecki tiež ozrejmil, že Varšava nemôže Ukrajine poskytnúť systém protivzdušnej obrany Patriot, pretože ich nemá dostatok. Apeloval však na ostatných zúčastnených summitu, aby niektoré zo svojich Patriotov Kyjevu ponúkli.

"Musím povedať, že išlo o konštruktívne a dobré stretnutie... Ministri niektorých krajín, ktoré majú systémy Patriot k dispozícii, sľúbili, že ich pošlú na Ukrajinu," vyhlásil Morawiecki.

Európske politické spoločenstvo je zoskupenie 47 krajín, členov EÚ aj štátov mimo Únie. Vzniklo z iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Prvý summit EPC sa uskutočnil vlani v októbri v Prahe, najbližší bude v októbri 2023 v španielskej Granade.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Milley zdôraznil význam tankov pre Ukrajinu

Predseda Zboru náčelníkov štábov americkej armády Mark Milley upozornil na význam moderných tankov pre Ukrajinu v protiofenzíve. Dodanie stíhačiek F-16 však označil za dlhodobé úsilie. TASR správu prevzala v piatok z webovej stránky stanice CNN.

Tanky podľa Milleyho poskytujú palebnú silu a môžu zohrať významnú úlohu v očakávanej ofenzíve. "Tanky sú veľmi dôležite, pre obranu i útok," povedal Milley počas cesty do Francúzska, kde sa zúčastní na slávnosti pri príležitosti 79. výročia vylodenia spojencov v Normandii počas druhej svetovej vojny. "Zdokonalené moderné tanky, výcvik a schopnosť používať ich budú pre úspech Ukrajiny zásadné," dodal. Tanky budú podľa jeho slov spolupracovať s delostrelectvom a pechotou.

Približne 400 ukrajinských vojakov nedávno začalo výcvik na tankoch Abrams M1A1 americkej výroby, pripomína CNN. Ten by mal trvať približne 12 týždňov. USA sľúbili Ukrajine celkovo 31 takýchto tankov. Británia poslala tanky typu Challenger 2 a Nemecko stroje typu Leopard 2.

V spojitosti s dodávkou stíhačiek F-16 na Ukrajinu uviedol, že dlhodobým plánom je poskytnutie moderných vzdušných síl, ktoré budú lepšie schopné čeliť Rusku. "Všetci si uvedomujú, že Ukrajina potrebuje moderné vzdušné sily a všetci to vedia," povedal a dodal, že vybudovanie takýchto síl si bude vyžadovať značné množstvo času, úsilia a peňazí.

(tasr)

Minúta  |  

Senát USA schválil zvýšenie dlhového stropu

Americký Senát vo štvrtok schválil návrh zákona o zvýšení dlhového stropu, ktorý má zabrániť platobnej neschopnosti USA. TASR správu prevzala z agentúr AFP a DPA.

Za návrh zahlasovalo 63 senátorov a 36 ich bolo proti, píše stanica CNN. Zákon ešte musí podpísať prezident USA Joe Biden. Ten výsledok štvrtkového hlasovania označil za veľké víťazstvo pre Američanov.

"Táto dohoda naprieč oboma stranami je veľké víťazstvo pre naše hospodárstvo a pre Američanov," uviedol prezident na Twitteri a dodal, že zákon podpíše čo najskôr a v piatok vystúpi s prejavom pred obyvateľmi krajiny.

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu zákon odobrila v stredu pomerom hlasov 314 k 117. Ak by k schváleniu návrhu nedošlo, Spojeným štátom by hrozilo, že by sa od 5. júna dostali do platobnej neschopnosti.

Biden a predseda Snemovne reprezentantov Kevin McCarthy dosiahli predbežnú dohodu cez víkend po niekoľkotýždňových rokovaniach medzi oboma stranami.

(tasr)

Minúta  |  

USA prijali opatrenia voči Rusku v reakcii na porušovanie dohody Nový START

Americká vláda prijala odvetné opatrenia voči Rusku za pozastavenie účasti Moskvy na zmluve Nový START, ktorá obmedzuje počet jadrových hlavíc a ich nosičov. Informuje agentúra AP.

„USA sú odhodlané k plnému a obojstrannému plneniu zmluvy Nový START", uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí. "V súlade s týmto záväzkom prijímajú Spojené štáty zákonné protiopatrenia v reakcii na pokračujúce porušovanie zmluvy Nový START Ruskou federáciou," dodalo.

Opatrenia vstúpili do platnosti vo štvrtok 1. júna. Zahŕňajú odobratie víz ruským jadrovým inšpektorom, zamietnutie aktívnych žiadostí o monitorovanie jadrových lokalít, či zrušenie povolení na vstup do amerického vzdušného priestoru pre ruské lietadlá.

USA podľa ministerstva takisto prestanú Rusku poskytovať informácie o umiestnení svojich rakiet. Aj naďalej však budú oznamovať testy rakiet.

Ruský prezident Vladimir Putin pozastavil účasť Ruska na zmluve Nový START vo februári. Ide o poslednú dohodu k kontrole zbraní medzi Ruskom a USA, píše AP.

Putin vtedy vyhlásil, že Rusko nemôže akceptovať americké inšpekcie lokalít s jadrovými zbraňami, keďže Washington a jeho spojenci v NATO otvorene deklarovali ako svoj cieľ porážku Ruska na Ukrajine.

USA v marci oznámili, že Washington i Moskva prestali zdieľať údaje o jadrových zbraniach, pripomína AP.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas si vie predstaviť spoluprácu s KDH, tí vylučujú Smer a extrémistov

Mimoparlamentné subjekty Hlas-SD a KDH sa vzájomne nevylučujú z prípadnej povolebnej spolupráce a vytvárania koalície. Vyplýva to z vyjadrení lídrov v štvrtkovej diskusnej relácii televízie Joj Na hrane. Šéf Hlasu-SD Peter Pellegrini hovorí o potrebe štandardných strán v parlamente. KDH podľa svojho predsedu Milana Majerského vylučuje zo spolupráce Smer-SD a extrémistov.

„Pokiaľ KDH pod vedením pána Majerského neplánuje hneď od začiatku ťahať Slovensko do nejakých veľkých kultúrnych vojen a oživovať témy, ako sú interrupcie, môže byť pre nás relevantným partnerom na debatu," vyhlásil Pellegrini s tým, že nemá problém si hocikedy sadnúť s Majerským za stôl a rokovať o potenciálnej koalícii.

Pellegrini je rád, že KDH ide zabojovať o vstup do parlamentu, pretože potrebujeme čo najviac štandardných strán, ktoré majú aj regionálne zastúpenie, skúsenosti a prešli si rôznym obdobím.

„KDH vylúčilo zo spolupráce Smer a extrémistov, o iných politických stranách sme sa nebavili," tvrdí Majerský. Spoluprácu si vie predstaviť s hociktorou stranou, s ktorou sa dohodnú na pomoci v školstve, zdravotníctve, sociálnej oblasti, ale aj na tom, že sa nebude rušiť špeciálna prokuratúra. Zdôraznil, že v prípade úspechu nepôjde KDH do koalície so stranou, ktorá by chcela vtiahnuť do legislatívneho procesu napríklad registrované partnerstvá. „Nemáme v agende ani vo volebnom programe zavádzanie registrovaných partnerstiev, v tom nemôžeme s KDH naraziť," reagoval Pellegrini.

Majerský tiež zdôraznil, že KDH chce chrániť ľudský život od počatia až po prirodzenú smrť, no nechce sa zaseknúť iba v prenatálnom období. KDH sa podľa jeho slov naďalej pripravuje na voľby samostatne, ale plánuje spájať konzervatívnych aj kresťanských politikov a osobnosti na svojej kandidátke.

V súvislosti s podporou vlády Ľudovíta Ódora čaká KDH na programové vyhlásene vlády a na to, že pripraví vyrovnaný rozpočet. Majerský predpokladá, že poslanci parlamentu si dôkladne pozrú program vlády. Myslí si, že je na škodu, pokiaľ sa úradnícka vláda dehonestuje len na to, aby kúrila a svietila. Iba to podľa neho nemá robiť žiadna vláda. Pellegrini povedal, že priority, ktoré mu predstavil premiér, zvládne naplniť aj bez toho, aby mal vyslovenú dôveru v parlamente.

(tasr)

Minúta  |  

USA otvoria svoje prvé diplomatické zastúpenie severne od polárneho kruhu

Spojené štáty otvoria svoj prvý diplomatický úrad severne od polárneho kruhu v Nórsku, keďže klimatická zmena zvyšuje záujem o tento región. Oznámil to vo štvrtok minister zahraničných vecí USA Antony Blinken.

Takzvaný pozorovací post, ktorý pravdepodobne obsadí jeden americký diplomat, bude otvorený v Tromsö, najväčšom meste nórskeho regiónu Laponsko, a bude najsevernejším diplomatickým pôsobiskom Spojených štátov.

Blinken počas prejavu v nórskom hlavnom meste Oslo na neformálnom rokovaní šéfov diplomacií členských krajín NATO uviedol, že USA chcú spolupracovať s podobne zmýšľajúcimi spojencami na presadzovaní svojej vízie „mierovej, stabilnej, prosperujúcej a spolupracujúcej Arktídy".

"Celý náš prístup spočíva v tom, aby Arktída zostala oblasťou mierovej spolupráce," povedal Blinken s tým, že tento post bude zameraný na zmenu klímy a spoluprácu s pôvodným obyvateľstvom.

Spojené štáty, neďaleké Rusko, ako aj Čína čoraz viac vnímajú Arktídu ako strategickú oblasť, pretože klimatická zmena spôsobujú úbytok ľadu v Severnom ľadovom oceáne.

Nórsko v máji prevzalo predsedníctvo v Arktickej rade, kedysi okrajovom regionálnom orgáne, ktorého fungovanie bolo z veľkej časti pozastavené po tom, ako Rusko vojensky napadlo Ukrajinu. USA v roku 2020 opätovne otvorili svoje pôsobisko v grónskom meste Nuuk, ktoré leží južne od severného polárneho kruhu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.