Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sklenár: Systém protivzdušnej obrany by mohla zaobstarať ešte táto vláda

Proces zaobstarania systému protivzdušnej obrany by slovenská vláda odborníkov chcela dokončiť ešte do septembrových predčasných parlamentných volieb, pričom projekt by mohli urýchliť aj skúsenosti Česka. Po stretnutí s českou rezortnou partnerkou Janou Černochovou to v piatok v Prahe uviedol slovenský minister obrany Martin Sklenár, informuje spravodajkyňa TASR.

Černochovou to v piatok v Prahe uviedol slovenský minister obrany Martin Sklenár, informuje spravodajkyňa TASR.

„Skúsenosti, ktoré nám česká strana aj počas dnešného rozhovoru ponúkla zo svojho obstarávania, sú pre nás užitočné a pomáhajú nám posunúť sa vpred rýchlejšie," povedal slovenský šéf rezortu obrany.

„Dúfame, že toto bude jeden z projektov, ktorý sa aj našej vláde odborníkov podarí dotiahnuť do konca ešte pred voľbami," dodal.

Ministri spolu hovorili aj o ďalších projektoch. „Tak, ako nám má čo ponúknuť Slovensko, tak my máme čo ponúknuť Slovensku. Konkrétne sme diskutovali o možnostiach, ktoré sa týkajú ručných zbraní a lietadiel," povedala Černochová a spresnila, že ide o cvičné lietadlá L-39NG. Je podľa nej na rozhodnutí slovenskej vlády, či bude mať o české stroje záujem.

Sklenárovi sa poďakovala za to, že jeho rezort pomohol Česku vyriešiť problém s nákupom bojových vozidiel pechoty, keď sa české ministerstvo dostalo vo výberovom konaní do zložitej situácie. Pripomenula, že s jeho predchodcom Jaroslavom Naďom uzavrela na Slovensku memorandom o spolupráci. Rovnaké stroje v tom čase nakupovala aj SR. Spolupracovať chcú tiež pri niektorých vojenských skúškach, ktoré sú nutné v rámci uvádzania týchto strojov do prevádzky.

Bývalému ministrovi tiež odkázala poďakovanie za pomoc pri vyrokúvaní obrannej dohody s USA. Poskytol jej podľa nej know-how, aby sa Česko niektorým veciam v dohode vyhlo.

Černochová zdôraznila, že hoci je Sklenár ministrom úradníckej vlády, jeho návštevu to nijako neznižuje. Sklenár sa stal ministrom obrany v polovici mája, keď slovenská prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala novú úradnícku vládu. Dovtedy pôsobil na ministerstve obrany ako generálny riaditeľ sekcie obrannej politiky.

(tasr)

Minúta  |  

ŠÚKL: Zo Slovenska sa nelegálne vyviezli lieky asi za 4,1 milióna eur

Zo Slovenska sa od februára do apríla nelegálne vyviezli lieky v hodnote približne 4,1 milióna eur. Išlo prevažne o cytostatiká, imunosupresíva a imunoglobulíny.

Vývoz liekov zaznamenali v 17 lekárňach v Bratislavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. „Vykonali sme cielené inšpekcie na celom území SR, pričom sa v uvedených lekárňach potvrdil protizákonný vývoz liekov do zahraničia," ozrejmil riaditeľ Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Peter Potúček.

Ústav priblížil, že lekárne na základe falšovaných lekárskych predpisov či opakovane použitých receptov objednávali lieky z takzvaného emergentného systému. Zároveň získané lieky lekárne sprostredkovali na ďalší predaj do inej lekárne.

https://standard.sk/357052/reexport-liekov-milionovy-biznis-o-ktorom-vsetky-strany-mlcia/

„Prostredníctvom národného verifikačného systému, ktorým je možné na základe špecifických údajov sledovať pohyb každého jedného balenia lieku, bolo zistené, že lieky boli vyvezené do zahraničia," doplnil Potúček. Štátny ústav navrhuje udelenie pokuty v hornej polovici zákonnej sadzby, ktorú môže udeliť Ministerstvo zdravotníctva SR.

(tasr)

Minúta  |  

Boris Kollár odmietol spojenie s vlastníkom budovy, do ktorej sa sťahuje Slovenská správa ciest

Predseda parlamentu a strany Sme rodina Boris Kollár v piatok na tlačovej konferencii odmietol prepojenie na firmu Arker, z ktorého ho obvinila strana Hlas. Do budovy vo vlastníctve tejto firmy na bratislavskej Patrónke sa na desať rokov z vlastných priestorov sťahuje Slovenská správa ciest (SSC). Tá za toto obdobie podľa Hlasu zaplatí na prenájme a energiách približne 14,5 milióna eur.

"Z tejto spoločnosti som odišiel v roku 2017, odvtedy ma prestala táto spoločnosť zaujímať," povedal Kollár. "Keď si všimnete, kto je majiteľ budovy a kto je konečný užívateľ výhod, nie je to Boris Kollár. Nemá z toho ani korunu," dodal predseda Sme rodina.

Samuel Migaľ z Hlasu v piatok informoval, že Kollár bol v minulosti konateľom tejto spoločnosti a má blízko aj k súčasnému konateľovi Patrikovi Ondrovičovi. Nájomné je podľa Migaľa dvojnásobné oproti bratislavskému priemeru, keď mesačne za priestory zaplatí SSC 120-tisíc eur.

Kollár dodal, že podľa znaleckého posudku pôvodná budova správy ciest nevyhovovala pre pleseň a azbest, čo by mohlo mať vplyv na zdravie zamestnancov. Na vyhľadanie nových priestorov bol podľa šéfa parlamentu tendrom vybratý medzinárodný poradca, ktorý vybral z 15 až 20 budov tú, ktorá najlepšie vyhovovala.

(tasr)

Minúta  |  

Poľský prezident navrhuje zmeny v kritizovanom zákone o ruskom vplyve

Poľský prezident Andrzej Duda v piatok neočakávane oznámil, že navrhuje významné zmeny v novom zákone umožňujúcom vytvorenie výboru na vyšetrovanie „ruského vplyvu" v Poľsku. Duda zákon podpísal iba pred niekoľkými dňami. Kritici vrátane Európskej únie a Spojených štátov vyjadrili obavy, že takýto výbor bude postihovať predovšetkým politických odporcov vládnucej strany. TASR prevzala informácie z tlačovej agentúry AFP a AP.

Prezident vysvetlil, že jeho pozmeňovacie návrhy, ktoré konzultoval s nezávislými odborníkmi, odstránia väčšinu sporov okolo zákona.

V súčasnej podobe tresty zahŕňajú desaťročný zákaz zastávania verejnej funkcie, kde dochádza k nakladaniu s verejnými financiami či utajovanými skutočnosťami. Dudove dodatky majú tvrdé postihy zo zákona odstrániť.

Hoci je zákon namierený na vyšetrovanie ruského vplyvu v Poľsku, kritici ho v súčasnej podobe vnímajú ako nástroj na odstránenie politických oponentov vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) z politického života, predovšetkým opozičného lídra Donalda Tuska.

Poľský parlament minulý týždeň schválil tento zákon z dielne vládnucej strany PiS, ktorý by podľa niektorých mohol ovplyvniť aj výsledok jesenných parlamentných volieb. Podľa odborníkov zákon tiež porušuje poľskú ústavu a opozícia Dudu vyzývala, aby ho odmietol. Duda však vtedy uviedol, že zákon schváli, pretože o vplyve Ruska na politiku sa diskutuje aj v USA a iných európskych krajinách. Dodal, že podobné výbory na vyšetrovanie ruského vplyvu by mali vzniknúť aj v iných krajinách a na úrovni Európskej únie.

Duda napokon tento týždeň zákon podpísal. Dodal pritom, že tento krok umožní prešetriť, či strana Občianska platforma expremiéra Tuska neuzavrela počas svojej vlády v rokoch 2007 – 2014 pre Poľsko nevýhodné zmluvy o dodávke plynu, ktoré mali za následok prílišnú závislosť krajiny od ruských palív.

Zákon predpokladá, že výbor by vo svojej činnosti pokračoval aj po prípadnej zmene vlády po jesenných voľbách. Podľa kritikov by tak PiS umožnil ostať istým spôsobom pri moci aj po prípadnej volebnej porážke.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken: Len silná Ukrajina je predpokladom pre skutočný mier

Silná Ukrajina, ktorá má pod kontrolou svoje územie, je predpokladom na mierové rozhovory s Ruskom. Vyhlásil to v piatok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken s tým, že invázia na Ukrajinu je pre Rusko strategickým zlyhaním. Informuje agentúra AFP.

Vojenská agresia proti Ukrajine značne oslabila ruskú armádu, ekonomiku, diplomatickú silu a vplyv Ruska aj na nadchádzajúce roky, uviedol Blinken počas príhovoru v Helsinkách.

„Keď sa pozriete na dlhodobé strategické ciele prezidenta (Vladimira) Putina, nie je pochýb o tom, že Rusko je na tom dnes výrazne horšie, ako bolo pred inváziou," uviedol šéf americkej diplomacie.

„Tam, kde chce Putin ukázať svoju silu, odhalil slabosť. Tam, kde chcel rozdeľovať, zjednocoval," uviedol. Poukázal aj na ruské straty na bojisku a európskom trhu a vstup Fínska do NATO.

„Kremeľ často tvrdí, že má druhú najsilnejšiu armádu na svete a mnohí tomu verili. Dnes však mnohí vidia, že ruská armáda je druhá najsilnejšia na Ukrajine," vyhlásil Blinken.

„Keďže nemáme žiadne ilúzie o Putinových ambíciách, veríme, že predpokladom na zmysluplnú diplomaciu a skutočný mier je silnejšia Ukrajina, schopná odstrašiť a ubrániť sa pred akýmkoľvek budúcim agresorom," uviedol Blinken.

Dodal, že prímerie, ktoré zmrazí ruské územné zisky, bude „Potemkinovým mierom" a prisľúbil pokračovanie budovania „armády budúcnosti" na Ukrajine. Spojené štáty podľa neho tiež privítajú akúkoľvek iniciatívu, ktorá posadí Putina k rokovaciemu stolu.

Šéf americkej diplomacia sa počas príhovoru v Helsinkách snažil stanoviť pevný postoj USA. Podľa AFP bude narastať tlak na ukončenie vojny na Ukrajine vzhľadom na budúcoročné prezidentské voľby v USA a s nimi spojenú predvolebnú kampaň. Exprezident Donald Trump, ktorý oznámil svoju kandidatúru, pritom už odsúdil vyzbrojovanie Ukrajiny súčasným prezidentom Joeom Bidenom.

(tasr)

Minúta  |  

Koho by Slováci volili ako druhú stranu? Najlepšie dopadli PS, SaS a Smer. Najvernejších voličov má KDH

Ak by sa v parlamentných voľbách volila aj druhá strana, najviac dospelých Slovákov by volilo Progresívne Slovensko (11 percent), SaS (10,6 percenta) a Smer (10 percent). V porovnaní s aktuálnymi preferenciami to dáva týmto stranám ešte slušný priestor na rast. Aj keď treba dodať, že PS a SaS výrazne súťažia o podobného voliča, o niečo menej sa to v percentuálnom vyjadrení týka Smeru a Hlasu.

Pellegriniho stranu má ako druhú voľbu 7,2 percenta voličov, Republiku 6,7 percenta a Sme rodina 5,7 percenta. Ostatné strany majú pod 4 percentá, vyplýva z prieskumu agentúry AKO pre televíziu JOJ.

Až 12,7 percenta respondentov uviedlo, že by okrem svojej prvej voľby nevolilo žiadnu inú stranu, pričom takýchto voličov majú najviac KDH (22 percent), Maďarské fórum (18 percent), Republika (17 percent) a SaS (17 percent). Rozhodnúť sa nevedelo 14,2 percenta opýtaných.

Smer, Hlas, PS, OĽaNO a KDH majú nižšiu druhú voľbu ako preferencie. Republika, Sme rodina, Demokrati majú preferencie a druhú voľbu takmer rovnakú. SaS má zasa druhú voľbu vyššie ako aktuálne preferencie.

Najviac voličov Smeru by ako druhú stranu volilo Hlas (28 percent), SNS (10 percent) a Republiku (6 percent). Zhruba 13 percent voličov Smeru by nevolilo žiadnu inú stranu. Strana však môže od svojich konkurentov tiež čerpať. Z tých voličov, ktorí uviedli Smer ako druhú voľbu, má najväčší potenciál u voličov Hlasu (46 percent) Republiky (30 percent) a SNS (16 percent).

Hlasu by voličov mohli odčerpať Smer (28 percent), Sme rodina (13 percent), PS (10 percent), Republika (6 percent) a SaS (5 percent). Inú alternatívu by nezvažovalo 10 percent voličov Pellegriniho strany. Ľudia, ktorí by Hlas zvažovali ako druhú stranu, sú voliči Smeru (70 percent) Sme rodiny (10 percent) a KDH (6 percent).

Voliči progresívcov by zvažovali SaS (55 percent), Demokratov (13 percent) a OĽaNO (5 percent). Žiaden respondent neuviedol, že by zvažoval len PS. Z opýtaných, ktorí ako svoju druhú voľbu uviedli PS, bolo 39 percent voličov SaS, 16 percent Hlasu, po 9 percent KDH a OĽaNO a 8 percent Demokratov.

Voliči SaS za svoju druhú voľbu uvádzali najmä PS (52 percent), pričom až 17 percent neuviedlo inú stranu. Z respondentov, ktorý ako svoju druhú voľbu uviedli SaS, bolo najviac voličov PS (74 percent) Hlasu (8 percent) a Sme rodina (7 percent).

OĽaNO by mohlo najviac voličov stratiť v prospech Sme rodina (17 percent), PS (13 percent) a Demokratov (6 percent). Inú stranu by nevolilo 13 percent Matovičových priaznivcov. Z tých, pre ktorých je OĽaNO druhou voľbou, je najviac voličov Demokratov (21 percent), KDH (18 percent) a PS (18 percent).

Republika môže najviac stratiť na úkor Smeru (44 percent), ĽSNS (15 percent), Sme rodina (4 percentá) a KDH (4 percentá). Až 17 percent by nevolilo žiadnu inú stranu. Hnutie Republika uvádzali ako svoju druhú voľbu najviac voliči Smeru (62 percent), Hlasu (15 percent) a SNS (13 percent).

Spomedzi voličov KDH, ktorí by zvažovali druhú voľbu, najviac uviedlo PS (15 percent), Demokratov (13 percent), OĽaNO (11 percent), Hlas (7 percent) a Sme rodina (4 percentá). KDH môže najviac rásť na úkor Demokratov (24 percent), Hlasu (18 percent), Sme rodina (18 percent), Republiky (12 percent) a SaS (12 percent).

Voliči Sme rodina ako druhú voľbu uviedli SaS a Hlas (zhodne po 13 percent), KDH (8 percent) a PS (8 percent). Až 15 percent voličov Sme rodina by nevolilo inú stranu. Naopak, voliči, ktorí uviedli ako druhú voľbu Sme rodina, sú voliči Hlasu (38 percent), SaS (23 percent), Smeru (20 percent) a zhodne po 5 percent voliči Republiky, KDH a Maďarského fóra.

(mm, noviny plus)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.