Preskočiť na obsah
  |  

Kollár: Vláda konzervatívcov a liberálov by nemala riešiť kultúrno-etické otázky

Hnutie Sme rodina si vie predstaviť byť súčasťou konzervatívno-liberálnej koalície, no záležalo by to od obsahu programového vyhlásenia vlády (PVV). Program vlády by nemal obsahovať kultúrno-etické otázky. Vyhlásil to predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár. Ak nemá vládnuť Smer-SD a Republika, budú musieť podľa neho spolu vládnuť subjekty ako KDH a Progresívne Slovensko (PS) a dohodnúť sa.

„Záleží to od toho, aké by bolo programové vyhlásenie vlády, pokiaľ by sa tam dostali veci, ktoré sa tam majú dostať a nebolo by to postavené na kultúrno-etických otázkach, kde v našej strane máme voľné hlasovanie," povedal Kollár na piatkovej tlačovej konferencii s tým, že takáto vláda by mohla vydržať, pokiaľ by v PVV neboli kultúrno-etické otázky.

Podľa Kollára sa vláda asi nebude môcť zostaviť bez KDH a PS. Musia sa preto dohodnúť na tom, že sa nebudú predkladať žiadne kultúrno-etické otázky na jednu ani druhú stranu. „Inak tie dve strany nebudú môcť ísť spolu do vlády. A keď to neurobia, tak sa to rozpadne. Behom pol roka bude znova pád vlády," povedal.

Stále podľa Kollára platí, že voľby do Národnej rady SR vyhlási o týždeň, 9. júna. Tvrdí, že ak by bol egoistický, vyhlásil by ich skôr, no chcel dať každej zo strán možnosť rokovať a spojiť sa. Parlamentné voľby majú byť 30. septembra.

(tasr)

  |  

Ukrajina odmietla Orbánovu výzvu na prímerie a mierové rokovania s Ruskom

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v piatok odmietlo výzvu maďarského premiéra Viktora Orbána na mierové rokovania s Ruskom, informovala britská stanica BBC.

V rozhlasovom rozhovore zverejnenom v piatok sa Orbán vyslovil za mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom pred začiatkom očakávanej ukrajinskej protiofenzívy.

„Skôr ako Ukrajinci začnú protiútok, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme dosiahli prímerie a začali mierové rozhovory," povedal maďarský premiér. Zároveň sa označil za jediného premiéra v EÚ, ktorý je zástancom mieru, a zdôraznil, že sa pre to ocitá v zložitej situácii.

V reakcii na to hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko vyhlásil, že mierové rozhovory budú možné až po úplnom stiahnutí ruských vojsk z Ukrajiny.

„Prímerie bez tejto podmienky by zmrazilo status quo, dalo by Rusku príležitosť preskupiť a nahromadiť (vojenské) sily a pristúpiť k novej vlne agresie. Dokazujú to (naše) skúsenosti z rokov 2014-22," napísal Nikolenko vo svojom statuse na sociálnej sieti Facebook.

Dodal, že pokračujúce každodenné ruské útoky na ukrajinské mestá dokazujú, že Moskva neuvažuje o iných scenároch ako o pokračovaní vojny.

„V záujme zmiernenia tejto situácie vyzývame predsedu maďarskej vlády, aby začal konať. Napríklad odsúdil ruskú agresiu, požadoval od Moskvy zastavenie vojny a návrat ruskej armády na ruské územie, pripojil sa k medzinárodným opatreniam na izoláciu Ruska a nepodkopával jednotu v EÚ," apeloval hovorca ukrajinského rezortu diplomacie.

Medzičasom - podľa BBC - aj Kremeľ uviedol, že nevidí žiadne možnosti pre ukončenie vojenských operácií proti Ukrajine.

„O dialógu sme hovorili už neraz - teraz (ale) takýto variant neexistuje. Nezvažuje sa a nie sú preň ani žiadne predpoklady," povedal podľa BBC hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

(tasr)

  |  

Sklenár: Systém protivzdušnej obrany by mohla zaobstarať ešte táto vláda

Proces zaobstarania systému protivzdušnej obrany by slovenská vláda odborníkov chcela dokončiť ešte do septembrových predčasných parlamentných volieb, pričom projekt by mohli urýchliť aj skúsenosti Česka. Po stretnutí s českou rezortnou partnerkou Janou Černochovou to v piatok v Prahe uviedol slovenský minister obrany Martin Sklenár, informuje spravodajkyňa TASR.

Černochovou to v piatok v Prahe uviedol slovenský minister obrany Martin Sklenár, informuje spravodajkyňa TASR.

„Skúsenosti, ktoré nám česká strana aj počas dnešného rozhovoru ponúkla zo svojho obstarávania, sú pre nás užitočné a pomáhajú nám posunúť sa vpred rýchlejšie," povedal slovenský šéf rezortu obrany.

„Dúfame, že toto bude jeden z projektov, ktorý sa aj našej vláde odborníkov podarí dotiahnuť do konca ešte pred voľbami," dodal.

Ministri spolu hovorili aj o ďalších projektoch. „Tak, ako nám má čo ponúknuť Slovensko, tak my máme čo ponúknuť Slovensku. Konkrétne sme diskutovali o možnostiach, ktoré sa týkajú ručných zbraní a lietadiel," povedala Černochová a spresnila, že ide o cvičné lietadlá L-39NG. Je podľa nej na rozhodnutí slovenskej vlády, či bude mať o české stroje záujem.

Sklenárovi sa poďakovala za to, že jeho rezort pomohol Česku vyriešiť problém s nákupom bojových vozidiel pechoty, keď sa české ministerstvo dostalo vo výberovom konaní do zložitej situácie. Pripomenula, že s jeho predchodcom Jaroslavom Naďom uzavrela na Slovensku memorandom o spolupráci. Rovnaké stroje v tom čase nakupovala aj SR. Spolupracovať chcú tiež pri niektorých vojenských skúškach, ktoré sú nutné v rámci uvádzania týchto strojov do prevádzky.

Bývalému ministrovi tiež odkázala poďakovanie za pomoc pri vyrokúvaní obrannej dohody s USA. Poskytol jej podľa nej know-how, aby sa Česko niektorým veciam v dohode vyhlo.

Černochová zdôraznila, že hoci je Sklenár ministrom úradníckej vlády, jeho návštevu to nijako neznižuje. Sklenár sa stal ministrom obrany v polovici mája, keď slovenská prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala novú úradnícku vládu. Dovtedy pôsobil na ministerstve obrany ako generálny riaditeľ sekcie obrannej politiky.

(tasr)

  |  

ŠÚKL: Zo Slovenska sa nelegálne vyviezli lieky asi za 4,1 milióna eur

Zo Slovenska sa od februára do apríla nelegálne vyviezli lieky v hodnote približne 4,1 milióna eur. Išlo prevažne o cytostatiká, imunosupresíva a imunoglobulíny.

Vývoz liekov zaznamenali v 17 lekárňach v Bratislavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. „Vykonali sme cielené inšpekcie na celom území SR, pričom sa v uvedených lekárňach potvrdil protizákonný vývoz liekov do zahraničia," ozrejmil riaditeľ Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Peter Potúček.

Ústav priblížil, že lekárne na základe falšovaných lekárskych predpisov či opakovane použitých receptov objednávali lieky z takzvaného emergentného systému. Zároveň získané lieky lekárne sprostredkovali na ďalší predaj do inej lekárne.

https://standard.sk/357052/reexport-liekov-milionovy-biznis-o-ktorom-vsetky-strany-mlcia/

„Prostredníctvom národného verifikačného systému, ktorým je možné na základe špecifických údajov sledovať pohyb každého jedného balenia lieku, bolo zistené, že lieky boli vyvezené do zahraničia," doplnil Potúček. Štátny ústav navrhuje udelenie pokuty v hornej polovici zákonnej sadzby, ktorú môže udeliť Ministerstvo zdravotníctva SR.

(tasr)

  |  

Boris Kollár odmietol spojenie s vlastníkom budovy, do ktorej sa sťahuje Slovenská správa ciest

Predseda parlamentu a strany Sme rodina Boris Kollár v piatok na tlačovej konferencii odmietol prepojenie na firmu Arker, z ktorého ho obvinila strana Hlas. Do budovy vo vlastníctve tejto firmy na bratislavskej Patrónke sa na desať rokov z vlastných priestorov sťahuje Slovenská správa ciest (SSC). Tá za toto obdobie podľa Hlasu zaplatí na prenájme a energiách približne 14,5 milióna eur.

"Z tejto spoločnosti som odišiel v roku 2017, odvtedy ma prestala táto spoločnosť zaujímať," povedal Kollár. "Keď si všimnete, kto je majiteľ budovy a kto je konečný užívateľ výhod, nie je to Boris Kollár. Nemá z toho ani korunu," dodal predseda Sme rodina.

Samuel Migaľ z Hlasu v piatok informoval, že Kollár bol v minulosti konateľom tejto spoločnosti a má blízko aj k súčasnému konateľovi Patrikovi Ondrovičovi. Nájomné je podľa Migaľa dvojnásobné oproti bratislavskému priemeru, keď mesačne za priestory zaplatí SSC 120-tisíc eur.

Kollár dodal, že podľa znaleckého posudku pôvodná budova správy ciest nevyhovovala pre pleseň a azbest, čo by mohlo mať vplyv na zdravie zamestnancov. Na vyhľadanie nových priestorov bol podľa šéfa parlamentu tendrom vybratý medzinárodný poradca, ktorý vybral z 15 až 20 budov tú, ktorá najlepšie vyhovovala.

(tasr)

  |  

Poľský prezident navrhuje zmeny v kritizovanom zákone o ruskom vplyve

Poľský prezident Andrzej Duda v piatok neočakávane oznámil, že navrhuje významné zmeny v novom zákone umožňujúcom vytvorenie výboru na vyšetrovanie „ruského vplyvu" v Poľsku. Duda zákon podpísal iba pred niekoľkými dňami. Kritici vrátane Európskej únie a Spojených štátov vyjadrili obavy, že takýto výbor bude postihovať predovšetkým politických odporcov vládnucej strany. TASR prevzala informácie z tlačovej agentúry AFP a AP.

Prezident vysvetlil, že jeho pozmeňovacie návrhy, ktoré konzultoval s nezávislými odborníkmi, odstránia väčšinu sporov okolo zákona.

V súčasnej podobe tresty zahŕňajú desaťročný zákaz zastávania verejnej funkcie, kde dochádza k nakladaniu s verejnými financiami či utajovanými skutočnosťami. Dudove dodatky majú tvrdé postihy zo zákona odstrániť.

Hoci je zákon namierený na vyšetrovanie ruského vplyvu v Poľsku, kritici ho v súčasnej podobe vnímajú ako nástroj na odstránenie politických oponentov vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) z politického života, predovšetkým opozičného lídra Donalda Tuska.

Poľský parlament minulý týždeň schválil tento zákon z dielne vládnucej strany PiS, ktorý by podľa niektorých mohol ovplyvniť aj výsledok jesenných parlamentných volieb. Podľa odborníkov zákon tiež porušuje poľskú ústavu a opozícia Dudu vyzývala, aby ho odmietol. Duda však vtedy uviedol, že zákon schváli, pretože o vplyve Ruska na politiku sa diskutuje aj v USA a iných európskych krajinách. Dodal, že podobné výbory na vyšetrovanie ruského vplyvu by mali vzniknúť aj v iných krajinách a na úrovni Európskej únie.

Duda napokon tento týždeň zákon podpísal. Dodal pritom, že tento krok umožní prešetriť, či strana Občianska platforma expremiéra Tuska neuzavrela počas svojej vlády v rokoch 2007 – 2014 pre Poľsko nevýhodné zmluvy o dodávke plynu, ktoré mali za následok prílišnú závislosť krajiny od ruských palív.

Zákon predpokladá, že výbor by vo svojej činnosti pokračoval aj po prípadnej zmene vlády po jesenných voľbách. Podľa kritikov by tak PiS umožnil ostať istým spôsobom pri moci aj po prípadnej volebnej porážke.

(tasr)