Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stoltenberg v Turecku: Švédsko si splnilo svoje záväzky pre vstup do NATO

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval v nedeľu po stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom Ankaru, aby prestala namietať proti vstupu Švédska do Aliancie. Štokholm totiž podľa neho podnikol kroky na zahnanie bezpečnostných obáv Turecka. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Švédsko prijalo významné konkrétne kroky súvisiace s obavami Turecka," uviedol Stoltenberg s tým, že Švédsko si splnilo svoje záväzky.

Zároveň uviedol, že predstavitelia Turecka, Švédska a Fínska sa v júni stretnú, aby rokovali o vstupe Švédska do NATO, uvádza agentúra Reuters.

Šéf NATO sa v sobotu zúčastnil na Erdoganovej inaugurácii, na ktorú do Ankary prišli desiatky svetových lídrov. Erdogan bol v máji zvolený na ďalšie päťročné funkčné obdobie. Jeho dvadsaťročné vládnutie Turecku sa tak predlžuje až do roku 2028.

Švédsko spolu s Fínskom požiadali o vstup do NATO vlani v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu. Ich žiadosti museli ratifikovať všetky členské krajiny, pričom Turecko a Maďarsko sú jedinými štátmi, ktoré ešte neschválili žiadosť Švédska. Fínsko sa oficiálne pripojilo k Aliancii v apríli tohto roka.
Erdogan totiž obviňuje Švédsko, že poskytuje útočisko "teroristom", predovšetkým členom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK).

(tasr)

Minúta  |  

Video s mlčiacimi ukrajinskými vojakmi: Kyjev začiatok ofenzívy neoznámi

Dlho očakávaná ukrajinská ofenzíva zrejme nebude oficiálne oznámená. Velitelia chcú podľa všetkého postaviť úspech operácie na prekvapení. Svedčí o tom video s príslušníkmi ozbrojených síl, ktorí gestom vyzývajú, aby nik neprezrádzal informácie o chystanej ofenzíve.

Posolstvo videa, ktoré začalo v nedeľu doobeda kolovať na sociálnej sieti Twitter, je jasné: začiatok ukrajinskej ofenzívy ohlásený nebude. Na záberoch vidieť niekoľkých príslušníkov ukrajinskej armády, ako si dávajú prst na ústa v geste naznačujúcom, aby ľudia mlčali o akýchkoľvek informáciách o pripravovanej ukrajinskej protiofenzíve.

Na konci videa je jasne viditeľný aj nápis: „Plány potrebujú ticho.“

Vzápätí je na audiovizuálnom materiáli vidieť aj ďalší text: „Začiatok nebude ohlásený.“ To je zjavne narážka na plánovanú protiofenzívu ukrajinských ozbrojených síl.

O začiatku protiofenzívy sa už dlhšie špekuluje. Pôvodne sa spomínali jarné dátumy. Posun ofenzívy však mohli zapríčiniť viaceré faktory, napríklad únik strategických dokumentov v USA.

Keďže sa v posledných dňoch objavilo množstvo správ o útokoch protikremeľských skupín v Belgorodskej oblasti, debata o tom, či sa už ukrajinská ofenzíva začala, je opäť na stole. Video však naznačuje, že oficiálny začiatok zrejme oznámený nebude.

https://standard.sk/362676/sucast-ukrajinskej-protiofenzivy-v-ruskom-pohranicnom-meste-vypukli-tazke-boje/

(sak)

Minúta  |  

Státisíce ľudí v Poľsku protestujú proti vláde

Státisíce ľudí v nedeľu protestujú vo Varšave proti vláde. Poľská opozícia protest označila za skúšku svojej schopnosti ukončiť po nadchádzajúcich voľbách osemročnú vládu nacionalistov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Do Varšavy prichádzali stovky autobusov, aby priviezli prívržencov opozície z celej krajiny. Podľa hovorcu organizátorov protestu úrady odhadujú, že do ulíc vyšlo asi pol milióna Poliakov, uvádza agentúra AFP.

Niektorí účastníci uviedli, že na protest prišli pre roztržku, ktorú vyvolal kontroverzný zákon zameraný na vyšetrovanie ruského vplyvu v krajine.

Kritici tento zákon v jeho súčasnej podobe vnímajú ako nástroj na odstránenie politických oponentov vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) z politického života, predovšetkým opozičného lídra Donalda Tuska.

Líder opozičnej strany Občianska platforma a expremiér Tusk privítal v nedeľu svojich podporovateľov na proteste slovami, že Poliakov nemožno umlčať. "Prvý krok k víťazstvu je spoznať našu silu. Sme tu, aby Poľsko a Európa videli našu silu," uviedol Tusk.

Poľský prezident Andrzej Duda v piatok nečakane oznámil, že v zákone na vyšetrovanie ruského vplyvu navrhne zmeny. Zákon pritom podpísal len pred niekoľkými dňami.

Nedeľňajšie protesty sa uskutočnili v deň 34. výročia prvých povojnových demokratických volieb v Poľsku. Na jeseň pritom Poľsko čakajú ďalšie parlamentné voľby.

Predvolebné prieskumy naznačujú, že výsledok volieb bude tesný. Vládnuca PiS sa totiž stala v Európe vedúcim hlasom proti Kremľu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Opozícia sa tak snaží s ťažkosťami získať podporu aj napriek kritike, ktorej PiS čelí doma i v zahraniční za spomínaný zákon či podporovanie homofóbie.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Od začiatku vojny bolo zabitých najmenej 500 detí

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo zabitých najmenej 500 detí. V nedeľu to uviedol prezident krajiny Volodymyr Zelenskyj. Vyjadril sa tak niekoľko hodín po tom, ako záchranári po jednom z najnovších ruských útokov našli v troskách telo dvojročného dievčatka.

Prezident vo vyhlásení uviedol, že „ruské zbrane a nenávisť, ktoré pokračujú v zabíjaní a ničení životov ukrajinských detí každý deň", pripravili o život stovky detí. Zelenskyj dodal, že nie je možné zistiť presný počet detí, ktoré sa stali obeťami, pre pokračujúce boje a preto, že niektoré oblasti sú okupované Ruskom.

„Musíme vydržať a vyhrať túto vojnu," vyhlásil ukrajinský prezident. „Celá Ukrajina, celý náš ľud, všetky naše deti musia byť oslobodené od ruského teroru," poznamenal.

(sita)

Minúta  |  

Nemecko: Demonštranti v Lipsku zranili 50 policajtov

Pri nočných výtržnostiach vo východonemeckom Lipsku bolo zranených približne 50 policajtov a neznámy počet demonštrantov, uviedol šéf miestnej polície René Demmler. TASR informuje podľa agentúry DPA.

Podľa Demmlera bolo násilie demonštrantov "nezmyselné a extrémne" a vyžadovalo si policajný zásah. Polícia v sobotu zatkla 30 osôb a zadržala ďalších 40 až 50 ľudí, ktorých prepustili do nedele
poludnia.

Starosta Lipska Burkhard Jung reagoval na kritiku policajného zásahu slovami: "Žiaľ, videli sme, že sa miešali násilné prvky s ohlásenou pokojnou demonštráciou. (Násilníci ju) zneužili a výsledkom boli potom výbuchy násilia," povedal.

Jung násilím zdôvodnil rozhodnutie zakázať ďalšie chystané dve demonštrácie a poďakoval sa polícii za jej prácu.

(tasr)

Minúta  |  

Krúpa o údajných ruských peniazoch pre Smer: Ide o vlastnú interpretáciu Naďa. Je to trocha komplikovanejšie

Podmienky hnutia OĽaNO pre premiéra Ľudovíta Ódora na prípadnú podporu jeho vlády slúžia na zviditeľnenie sa pred voľbami a sú nesplniteľné. V nedeľnej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo to povedal nezaradený poslanec Erik Tomáš pôsobiaci v Hlase-SD. Podobne to vidí poslanec Juraj Krúpa (SaS). Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš reagoval, že každý má právo povedať, za akých okolností je ochotný podporiť vládu. Poslanci sa vyjadrovali aj k podozreniu z falšovania volieb Moskvou.

Odmenu 500 eur za účasť vo voľbách považuje Tomáš za nesplniteľnú chiméru. „OĽaNO si chce zachrániť zadok vo voľbách," vyhlásil. Krúpa označil tento postup za klasické OĽaNO. Dodal, že hnutiu už nikto neuverí protikorupčný boj, pretože sa napríklad nevyjadrili k podozreniam okolo Sme rodina. „Preto si myslia, že s 200 eurami pre dieťa vyhrajú voľby," povedal.

Šipoš povedal, že Ódor sa musí snažiť rokovať, aby získal podporu. „Od začiatku sme hovorili, že nebudeme zarezávať túto vládu, ale ani nebudeme dávať ,bianko' šek," povedal. Stretnutie s premiérom označil za konštruktívne. Hnutie OĽaNO a priatelia žiada za podporu vyslovenia dôvery vláde zachovanie príspevku 200 eur na dieťa a presadenie odmeny 500 eur za účasť v septembrových voľbách formou skráteného legislatívneho konania.

Vláda podľa nich dôveru nezíska

Krúpa aj Tomáš si myslia, že vláda Ódora nezíska v parlamente dôveru. Šipoš verí, že vláda dostane dôveru, ak sa Ódorovi podarí splniť ich podmienky. Tomáš dodal, že Hlas-SD od začiatku deklaroval, že nepodporí úradnícku vládu, keďže neprešla voľbami.

Šipoš hovorí, že SaS „vyblokovala" niektoré nominácie v úradníckej vláde. Krúpa spomenul, že boli diskusie, z ktorých vyplynuli zmeny na postoch vo vláde. Tvrdí však, že ešte predtým, ako boli známe nominácie na ministrov, SaS deklarovala podporu úradníckej vláde. Zároveň ozrejmil, že poslanec za SaS Michal Luciak dostal ponuku na vedúceho Úradu vlády SR priamo od Ódora.

Naďalej podľa Tomáša platí, že Hlas-SD nepôjde do vlády s ĽSNS a OĽaNO a priatelia. Tí vylúčili Hlas-SD, aj Smer-SD, ĽSNS a Republiku. Krúpa reagoval, že OĽaNO a priatelia už vylúčilo všetkých, keďže si dali podmienku byť len v takej koalícii, ktorá dá 500 eur každému za účasť vo voľbách.

Krúpa sa vyjadril aj k ruským peniazom pre stranu Smer

Jaroslav Naď sa pred časom vyjadril, že „občan Slovenskej republiky bol v Rusku prebrať finančné zdroje v prospech politickej strany Smer na manipuláciu volieb“. Podľa Juraja Krúpu je však situácia zložitejšia, než ju priblížil exminister obrany.

„Je to trošku komplikovanejšie,“ uviedol na margo financovania Smeru Moskvou Juraj Krúpa z SaS. Ide podľa neho o vlastnú interpretáciu Jaroslava Naďa.

Krúpa je presvedčený, že Moskva Smeru peniaze sprostredkúva najmä cez fiktívne firmy a ďalšie cesty, ktoré je náročné vystopovať. „Som presvedčený, že sa tam točia peniaze, ktoré nie sú ľahko dokázateľné,“ doplnil.

Predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš priblížil, že zatiaľ dôkaz o manipulácii volieb nemáme, len „sme počuli ako o tom hovoril Jaroslav Naď“. Doplnil, že ústavní činitelia to zatiaľ nepotvrdili ani nevyvrátili. „Všetci ľudia na Slovensku, čo sledujú politiku, vidia, ktoré strany sa prihlasujú k Rusku,“ dodal Šipoš.

Podľa Erika Tomáša je to vážna téma. Myslí si, že to posilňuje nedôveru medzi Slovákmi, z ktorých má zhruba polovica obavy z falšovania volieb.

https://standard.sk/363734/prieskum-volby-by-v-maji-vyhral-smer-sd-demokrati-sns-aj-aliancia-by-skoncili-mimo-parlamentu/

(sak, tvnoviny.sk, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.