Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stúpenci Navaľného demonštrovali na jeho narodeniny v Rusku i iných krajinách

Prívrženci lídra ruskej opozície Alexeja Navaľného sa nedeľu v deň jeho 47. narodenín zišli na demonštráciách v Rusku a niekoľkých ďalších krajinách.

Navaľného hovorkyňa Kira Jarmyšová zverejnila na sociálnej sieti Twitter fotografiu, ktorá zachytáva jeho stúpencov v Japonsku, Austrálii a Gruzínsku.

Jednotlivci, ktorí si chceli pripomenúť jeho narodeniny v Rusku, riskovali uväznenie, keď sa postavili s plagátom v rukách na námestia v niekoľkých ruských mestách. Podľa ľudskoprávnej skupiny OVD-Info, ktorá v Rusku monitoruje protivládne protesty a počty osôb na nich zadržaných, bolo preto zadržaných najmenej 45 ľudí.

Podľa agentúry AP Navaľného stúpenci vyšli do ulíc v Moskve či Petrohrade, kde proti nim zasahovala polícia. Demonštrácie sa okrem toho konali aj v niekoľkých európskych mestách.

Navaľnyj v nedeľu na sociálnych sieťach uviedol, že svoje uväznenie vníma ako "nepríjemnú súčasť svojho najobľúbenejšieho zamestnania" a poďakoval svojim podporovateľom. "Mojím plánom na predchádzajúci rok bolo... nezatrpknúť a nestratiť nonšalantné správanie, lebo tam sa začína porážka. Ak sa mi to podarilo, tak len vďaka vašej podpore," uviedol Navaľnyj. Zároveň však priznal, že by bol radšej doma s rodinou než v trestaneckej kolónii.

Navaľnyj je vo väzení od začiatku roka 2021. Poslali ho tam po obvinení z porušenia pravidiel podmienečného trestu v kauze Yves Rocher. Následne bol odsúdený vo viacerých ďalších prípadoch vrátane kauzy urážky veterána na celkovo deväť rokov väzenia.

Na budúci týždeň je naplánované predbežné súdne pojednávanie v novom prípade proti Navaľnému - najnovšie je obvinený z extrémizmu. V rámci tohto prípadu mu hrozí až 30 rokov väzenia.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko na budúci rok vyšle do Indo-Pacifiku dve vojnové lode

Nemecko vyšle v roku 2024 do indo-pacifického regiónu dve vojnové lode, uviedol v nedeľu nemecký minister obrany Boris Pistorius v súvislosti s narastajúcim napätím medzi Čínou a Taiwanom, ako aj so sporným Juhočínskym morom. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Reuters.

Krajiny sa musia postaviť za medzinárodný poriadok založený na pravidlách i za ochranu hlavných námorných trás, povedal Pistorius na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii známej pod názvom Dialóg Šangri-La, ktorá sa každoročne koná v Singapure.

"Nemecká spolková vláda na tento účel vyslala v roku 2021 do Indo-Pacifiku fregatu a v roku 2024 opäť vyšle do tohto regiónu námorné prostriedky - tentoraz fregatu a zásobovaciu loď," uviedol šéf nemeckého silového rezortu.

Dodal, že nasadenie nie je namierené proti žiadnemu štátu, čo bola zrejme poznámka adresovaná Číne.

Zvýšenou vojenskou prítomnosťou v regióne sa Nemecko pohybuje na hrane medzi svojimi bezpečnostnými a hospodárskymi záujmami, keďže Čína je najdôležitejším obchodným partnerom Berlína.

V roku 2021 vplávala nemecká vojnová loď do Juhočínskeho mora prvýkrát po takmer 20 rokoch, čím sa Berlín pripojil k ďalším západným krajinám a rozšíril svoju vojenskú prítomnosť v danom regióne v súvislosti s narastajúcim znepokojením z územných ambícií Číny, pripomína Reuters.

Čína si nárokuje takmer celé Juhočínske more napriek rozhodnutiu medzinárodného tribunálu, podľa ktorého Peking nemá na tieto nároky žiadny právny základ.

Čína tiež vybudovala vojenské stanoviská na umelých ostrovoch v týchto vodách, v ktorých sa nachádzajú ložiská zemného plynu a ktoré poskytujú bohatý rybolov. Cez Juhočínske more prechádza približne 40 percent európskeho zahraničného obchodu.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz: Do roku 2045 musia byť všetky budovy v Nemecku klimaticky neutrálne

Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzval v spore o tzv. vykurovací zákon na vecnú a pokojnú diskusiu. Priznal, že navrhovaná povinná výmena starých vykurovacích systémov je predmetom vnútrokoaličného sporu, v ktorom má podľa neho každá strana "trochu pravdu". Cieľ je jasný, klimatická neutralita sa do roku 2045 musí dosiahnuť aj v stavebníctve, zdôraznil v sobotu (3. 6.) kancelár. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Návrh reformy energetického zákona stanovuje, že od začiatku roka 2024 by mali prakticky všetky nové vykurovacie systémy v budovách čerpať 65 percent energie z obnoviteľných zdrojov. V praxi by to znamenalo zákaz inštalácie nových kotlov na olej a plyn. Predkladateľ zákona, minister hospodárstva Robert Habeck zo strany Zelených, tvrdí, že vláda zohľadní sociálne aspekty a transformáciu bude sprevádzať balík finančnej podpory v hodnote niekoľkých miliárd eur.

V rámci trojčlennej koalície proti plánu ostro vystupuje liberálna strana FDP. Pre jej výhrady sa návrh zákona, ktorý už schválil vládny kabinet v Berlíne, zatiaľ nedostal na prerokovanie do Bundestagu.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg v Turecku: Švédsko si splnilo svoje záväzky pre vstup do NATO

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval v nedeľu po stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom Ankaru, aby prestala namietať proti vstupu Švédska do Aliancie. Štokholm totiž podľa neho podnikol kroky na zahnanie bezpečnostných obáv Turecka. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"Švédsko prijalo významné konkrétne kroky súvisiace s obavami Turecka," uviedol Stoltenberg s tým, že Švédsko si splnilo svoje záväzky.

Zároveň uviedol, že predstavitelia Turecka, Švédska a Fínska sa v júni stretnú, aby rokovali o vstupe Švédska do NATO, uvádza agentúra Reuters.

Šéf NATO sa v sobotu zúčastnil na Erdoganovej inaugurácii, na ktorú do Ankary prišli desiatky svetových lídrov. Erdogan bol v máji zvolený na ďalšie päťročné funkčné obdobie. Jeho dvadsaťročné vládnutie Turecku sa tak predlžuje až do roku 2028.

Švédsko spolu s Fínskom požiadali o vstup do NATO vlani v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu. Ich žiadosti museli ratifikovať všetky členské krajiny, pričom Turecko a Maďarsko sú jedinými štátmi, ktoré ešte neschválili žiadosť Švédska. Fínsko sa oficiálne pripojilo k Aliancii v apríli tohto roka.
Erdogan totiž obviňuje Švédsko, že poskytuje útočisko "teroristom", predovšetkým členom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK).

(tasr)

Minúta  |  

Video s mlčiacimi ukrajinskými vojakmi: Kyjev začiatok ofenzívy neoznámi

Dlho očakávaná ukrajinská ofenzíva zrejme nebude oficiálne oznámená. Velitelia chcú podľa všetkého postaviť úspech operácie na prekvapení. Svedčí o tom video s príslušníkmi ozbrojených síl, ktorí gestom vyzývajú, aby nik neprezrádzal informácie o chystanej ofenzíve.

Posolstvo videa, ktoré začalo v nedeľu doobeda kolovať na sociálnej sieti Twitter, je jasné: začiatok ukrajinskej ofenzívy ohlásený nebude. Na záberoch vidieť niekoľkých príslušníkov ukrajinskej armády, ako si dávajú prst na ústa v geste naznačujúcom, aby ľudia mlčali o akýchkoľvek informáciách o pripravovanej ukrajinskej protiofenzíve.

Na konci videa je jasne viditeľný aj nápis: „Plány potrebujú ticho.“

Vzápätí je na audiovizuálnom materiáli vidieť aj ďalší text: „Začiatok nebude ohlásený.“ To je zjavne narážka na plánovanú protiofenzívu ukrajinských ozbrojených síl.

O začiatku protiofenzívy sa už dlhšie špekuluje. Pôvodne sa spomínali jarné dátumy. Posun ofenzívy však mohli zapríčiniť viaceré faktory, napríklad únik strategických dokumentov v USA.

Keďže sa v posledných dňoch objavilo množstvo správ o útokoch protikremeľských skupín v Belgorodskej oblasti, debata o tom, či sa už ukrajinská ofenzíva začala, je opäť na stole. Video však naznačuje, že oficiálny začiatok zrejme oznámený nebude.

https://standard.sk/362676/sucast-ukrajinskej-protiofenzivy-v-ruskom-pohranicnom-meste-vypukli-tazke-boje/

(sak)

Minúta  |  

Státisíce ľudí v Poľsku protestujú proti vláde

Státisíce ľudí v nedeľu protestujú vo Varšave proti vláde. Poľská opozícia protest označila za skúšku svojej schopnosti ukončiť po nadchádzajúcich voľbách osemročnú vládu nacionalistov, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Do Varšavy prichádzali stovky autobusov, aby priviezli prívržencov opozície z celej krajiny. Podľa hovorcu organizátorov protestu úrady odhadujú, že do ulíc vyšlo asi pol milióna Poliakov, uvádza agentúra AFP.

Niektorí účastníci uviedli, že na protest prišli pre roztržku, ktorú vyvolal kontroverzný zákon zameraný na vyšetrovanie ruského vplyvu v krajine.

Kritici tento zákon v jeho súčasnej podobe vnímajú ako nástroj na odstránenie politických oponentov vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) z politického života, predovšetkým opozičného lídra Donalda Tuska.

Líder opozičnej strany Občianska platforma a expremiér Tusk privítal v nedeľu svojich podporovateľov na proteste slovami, že Poliakov nemožno umlčať. "Prvý krok k víťazstvu je spoznať našu silu. Sme tu, aby Poľsko a Európa videli našu silu," uviedol Tusk.

Poľský prezident Andrzej Duda v piatok nečakane oznámil, že v zákone na vyšetrovanie ruského vplyvu navrhne zmeny. Zákon pritom podpísal len pred niekoľkými dňami.

Nedeľňajšie protesty sa uskutočnili v deň 34. výročia prvých povojnových demokratických volieb v Poľsku. Na jeseň pritom Poľsko čakajú ďalšie parlamentné voľby.

Predvolebné prieskumy naznačujú, že výsledok volieb bude tesný. Vládnuca PiS sa totiž stala v Európe vedúcim hlasom proti Kremľu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Opozícia sa tak snaží s ťažkosťami získať podporu aj napriek kritike, ktorej PiS čelí doma i v zahraniční za spomínaný zákon či podporovanie homofóbie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.