Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Patrick Linhart potravinový kritik

Venuje sa kvalite potravín na Slovensku

Poslanec NR SR Patrick Linhart sa dlhoročne venuje kvalite predávaných potravín. Jeho videá, v ktorých kritizuje nekvalitné potraviny a odhaľuje potravinové podvody majú na sociálnych sieťach veľkú sledovanosť. Je tiež autorom potravinového semafóra. Sledujte nový podcast a dozviete sa viac!

https://vimeo.com/580552887
Minúta  |  

Igor Schlesinger manažér AS Trenčín

Už tento mesiac sa začne nový futbalový ročník

Trenčianski fanúšikovia sa môžu tešiť, že sa po takmer troch rokoch mužstvo vráti na domáci trávnik a na nový futbalový štadión.

Čo je nové a ako sa dostanú na štadión sa dozviete v podcaste s marketingovým manažérom Igorom Schlesingerom

https://vimeo.com/572101613

Minúta  |  

Ultramaratónec Stano Ďuriga

60 ročný Stano Ďuriga behá každý deň

Hovorí, že za svoj život nabehal asi 200 tisíc kilometrov. Odbehol viac ako 160 oficiálnych maratónov a asi 30 ultramaratónov. Vo svojej vekovej kategórii má veľmi malú konkurenciu a často vyhráva aj medzi mladšími. Čo ho k behu motivuje sa dozviete v podcaste

https://vimeo.com/569785908
Minúta  |  

Úmrtnosť na covid sa na Slovensku prepadla. Klesá aj mesačný počet úmrtí

Mesačný počet úmrtí na Slovensku klesá. Covid sa prepadáva v rebríčku príčin úmrtí.

V júni na Slovensku zomrelo takmer 4 251 osôb, čo je najmenej za posledných dvanásť mesiacov. Ochorenie COVID-19 už nebolo najčastejšou príčinou úmrtí, kleslo na ôsmu priečku. Najvyššia úmrtnosť bola v skupine mladších seniorov vo veku od 65 do 74 rokov. V stredu o tom v rámci najnovšej štatistiky informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

„Celková nadúmrtnosť sa v júni na Slovensku znížila na päť percent. Počty zomretých sa tak v júni priblížili predošlým rokom, ochorenie COVID-19 sa na úmrtiach podieľalo necelými dvoma percentami. Nadúmrtnosť je najnižšia od septembra minulého roka, ešte minulý mesiac bola na úrovni deväť percent a pred dvoma mesiacmi v apríli na úrovni 28 percent. Najvyššie hodnoty sme v SR zaznamenali v januári, keď pri rekordných 9,1 tisíca úmrtiach dosiahla skoro 77 percent,“ uviedla Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR.

Počty úmrtí i celková nadúmrtnosť sa tak od začiatku tohto roku plynule znižujú.

Covid ako príčina úmrtí naďalej klesá

Celkovo na následky ochorenia COVID-19 zomrelo v júni 76 osôb, čo predstavuje necelé dve percentá zo všetkých úmrtí. Nový koronavírus bol medzi príčinami úmrtí na ôsmom mieste.

Ešte počas prvých troch mesiacov tohto roka bol nový koronavírus najčastejšou príčinou úmrtí na Slovensku, v apríli klesol na druhé miesto a v máji ešte o jednu priečku nižšie.

„Kým v januári až v marci spôsobilo ochorenie COVID-19 na Slovensku úmrtie 37 až 40 ľudí zo sto, v júni to boli už len dve osoby zo sto,“ spresnila Podmanická.

V šiestom mesiaci roka 2021 zomrelo najviac ľudí na choroby obehového systému (47 percent úmrtí) a na nádory (25 percent). Tieto dve skupiny ochorení patria dlhodobo medzi najčastejšie príčiny úmrtí. V prípade nádorov stále zomieralo menej ľudí ako v predošlých piatich rokoch, ale hodnoty sa priblížili k predošlým rokom. Prvú päťku najčastejších príčin dopĺňali v júni úmrtia na choroby dýchacej sústavy (podiel osem percent z úmrtí), tráviacej sústavy (šesť percent) a vonkajšie príčiny úmrtí (päť percent).

Už niekoľko mesiacov je najhoršia situácia v podskupine mladších seniorov (od 65 do 74 rokov), aj v júni predstavovala ich nadúmrtnosť takmer 18 percent. „Oproti máju nadúmrtnosť mladších seniorov klesla o päť percentuálnych bodov, ale napríklad v porovnaní s tohtoročným januárom až o 90 bodov,“ dodala Podmanická.

(tasr, est)

Minúta  |  

Ústavný súd opäť zasiahol, ľudia s jednou dávkou vakcíny prídu o výhodu

Ústavný súd pozastavil výnimku pre ľudí s jedno dávkou, ktorý prídu o ľahší prístup späť do krajiny, ktorú schválil hlavný hygienik. Vyhlášku, ktorá posiela každú nezaočkovanú osobu po návrate na Slovensko do povinnej 14-dňovej karantény, považuje za protiústavnú.

Ústavný súd pozastavil účinnosť časti vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorou sa upravuje aktuálny režim na hraniciach. Rozhodlo o tom v utorok plénum Ústavného súdu na neverejnom zasadnutí. TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor súdu. Vyhlášku napadla opozícia, jej návrh prijal súd na ďalšie konanie v celom rozsahu.

"Pozastavuje účinnosť paragrafu 9 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky, uverejnenej 16. júla 2021," uvádza sa v tlačovej správe. Návrhu na pozastavenie účinnosti vo zvyšnom rozsahu súd nevyhovuje.  

"Zatiaľ nemáme k dispozícii znenie uznesenia Ústavného súdu. Potrebujeme sa s ním oboznámiť a situáciou sa budeme zaoberať. Do účinnosti predmetného uznesenia platí súčasný režim na hraniciach," uviedla pre TASR hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.

Na Ústavný súd sa opätovne obrátila opozícia 19. júla. Vyhlášku, ktorá posiela každú nezaočkovanú osobu po návrate na Slovensko do povinnej 14-dňovej karantény, považuje za protiústavnú. Podanie podporil Smer-SD i nezaradení poslanci mimoparlamentného Hlasu-SD.

(tasr)

Minúta  |  

Povinné očkovanie odmieta väčšina Slovákov, ukázali výsledky prieskumu

Ochota zaočkovať sa sa na Slovensku už niekoľko mesiacov prakticky nemení. Plošné povinné očkovanie odmieta viac ako 60 percent osôb. Veľká časť tých, ktorí s očkovaním váhajú, by zmenila svoj postoj v prípade preukázania bezpečnosti vakcín. Aj to ukazuje najnovší prieskum.

Ochota dať sa zaočkovať proti COVID-19 zostáva už od marca na pomerne stabilnej úrovni. Už zaočkovaných alebo ochotných dať sa zaočkovať je 51,7 percenta, čo predstavuje oproti máju nárast iba o tri percentá. Výraznejšie však narástol počet respondentov, ktorí očkovanie odmietajú, z májových 30,9 percenta na 36 percent. Ukazuje to júlový prieskum v rámci projektu „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020.

Povinné očkovanie väčšina (61,9 percenta) respondentov odmieta, pri názoroch na miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných je pomer ich zástancov a odporcov vyrovnanejší.

"V predchádzajúcich výskumoch sme evidovali pomerne veľkú skupinu respondentov, ktorí ešte neboli rozhodnutí, či sa dajú zaočkovať. Najnovší výskum však ukazuje, že táto skupina nerozhodnutých sa zmenšuje a väčšia časť z nich sa zaraďuje skôr do tábora odmietačov očkovania. Postoje k povinnému očkovaniu a k platnosti miernejších epidemiologických opatrení rozdeľujú spoločnosť do dvoch táborov: už zaočkovaní väčšinovo podporujú obidve opatrenia, nezaočkovaní sú ešte výraznejšie proti," všíma si Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

Viac zaočkovaných je medzi obyvateľmi Bratislavského kraja, z miest (sídla nad 20.000 obyvateľov) a medzi vysokoškolsky vzdelanými (tých je zaočkovaných už 52,9 percenta). Respondenti, ktorí viac dôverujú inštitúciám ako vláda, zdravotníctvo či veda sú zaočkovaní viac a podobne sa vo väčšej miere dali zaočkovať respondenti, ktorí vo svojom okolí poznajú ľudí s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19.

Prieskum tiež ukázal, že až 29,8 percenta respondentov, ktorí odmietajú očkovanie, by zmenilo svoj postoj, ak by sa dostatočne preukázalo, že vakcíny sú bezpečné a riadne registrované. Viac ako 14 percent respondentov by presvedčilo k očkovaniu, ak by sa mohli zaočkovať u svojho lekára a 12,5 percenta by zmenilo svoj postoj, ak by prišla ďalšia vlna epidémie a znova by sa zaplnili nemocnice a zomieralo by veľa ľudí.

Podľa prieskumu za povinné očkovanie pre všetkých, ktorým to umožňuje zdravotný stav, je 31,2 percenta respondentov, odmieta ho 61,9 percenta respondentov. Za povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva je 42,3 percenta respondentov, odmieta ho 50,5 percenta opýtaných. Za miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných by bolo 39,7 percenta respondentov. S miernejšími epidemiologickými opatreniami pre zaočkovaných nesúhlasí 46,6 percenta respondentov, čo predstavuje nárast z májových 35,4 percenta.

Desiata vlna prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ sa realizovala v období 15. 7. až 20. 7. 2021. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.