Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Požehnanie do nového roku

Nový Rok je sviatok začiatku nového roka a podľa gregoriánskeho kalendára pripadá na 1. januára. V noci z 31. decembra na 1. januára svet oslavuje koniec starého a začiatok nového roka. Prajeme Vám všetko dobré do nového roku.

Požehnanie do nového roku.

Jarmila Petrulová, zborová farárka evanjelickej cirkvi

„Vzácni priatelia, prajem Vám, aby v novom roku sme našli dostatok dôvodov ku tomu, aby bol úsmev na našej tvári, aby nás nič nerozdeľovalo, ale aby sme v láske, pokoji a v zdraví mohli nažívať, aby tú najlepšiu vakcínu proti všetkému sme našli v láske od nášho Boha, ktorý nám dáva veľmi veľa dôvodov ku tomu, aby sme mali radosť a chuť žiť. Prajem Vám rok v ktorom sa bude Vám a Vaším rodinám dariť každý deň.“

https://vimeo.com/661607977

Igor Cingeľ, gréckokatolícky farár

„Do nového roku chcem všetkým zaželať, aby nie tento rok bol lepší, ale aby my ľudia sme boli lepší a lepší budeme ak v našom srdci bude láska a v našom srdci bude Boh, lebo Boh je láska. Všetko dobré v novom roku.“

Ľubomír Havran, honorárny dekan rímskokatolíckej cirkvi

„Radi máme začiatky, pretože nám prinášajú nádej, že to nové bude lepšie ako to staré. S podobnými pocitmi začíname aj tento nový kalendárny rok. Dovolím si pri tejto príležitosti zaželať Vám Všetkým prosperitu, hmotnú i duchovnú, prosperitu každému jednému z Vás, nášmu mestu, našej krajine i celému svetu. Požehnaný nový rok.“

Prajeme Vám všetko dobré do nového roku.

Minúta  |  

Čaputová: Občania nech sa vyhnú poddanskému zmýšľaniu. Opatrenia nie sú údel zhora

Čeliť najväčšej novodobej zdravotnej hrozbe môžeme iba ako spoločenstvo. Vyžaduje si to príspevok každého z nás, uviedla v novoročnom príhovore prezidentka SR Zuzana Čaputová. Vyzvala k súdržnosti, ľudskosti a pestovaniu vzťahov v komunitách i rodinách. Ide podľa nej o cestu k silnému, odolnému Slovensku, ktoré môže suverénne čeliť všetkým výzvam.

"Ak dokážeme potlačiť trecie plochy a konflikty medzi sebou, naša zomknutosť bude obrovskou devízou nielen pri prekonávaní súčasnej krízy, ale aj v dlhodobom úsilí," vyhlásila prezidentka.

Pri zdolávaní pandémie je podľa Čaputovej každý dôležitý. Zdôraznila potrebu zhody v cieľoch a východiskách. "Akokoľvek sa v iných veciach môžeme názorovo rozchádzať, v tomto by sme mali byť zajedno. Všetci chceme byť zdraví, všetci chceme opäť žiť svoje bežné životy," skonštatovala. Požiadala ľudí, aby sa skúsili riadiť vlastným srdcom, svedomím a snažili si zachovať ľudskú tvár. Poprosila, aby sa nedali vyprovokovať prejavmi nenávisti.

Prezidentka tiež povzbudila občanov, aby sa vyhli "poddanskému zmýšľaniu", v ktorom sú všetky obmedzenia vnímané ako údel daný zhora. "Zodpovednosť, slušnosť či ohľaduplnosť, ku ktorým sa prikláňame z vlastnej vôle, nepociťujeme ako diktát nariadení. Napokon ani samotná demokracia nestojí na vynucovaných direktívach, ale na prirodzenej autorite pravidiel, ktoré sú výsledkom spoločenskej dohody," poznamenala.

Uplynulý rok označila Čaputová za ťažký, no ľudia sa podľa nej už trochu naučili žiť v nových podmienkach a prispôsobili sa zmenám. Poukázala na deti, ktoré pre rúška nepoznajú tváre svojich učiteliek v škôlke či žiakov, ktorí si museli privyknúť na dištančné vzdelávanie.

"Seniorov obmedzila táto situácia v tom najcennejšom, stretávaní sa s deťmi a vnúčatami. Množstvo ľudí sa ocitlo v existenčných problémoch. Ale najväčším smútkom nás napĺňa fakt, že tisíce ľudí chýbali svojim blízkym pri vianočnom stole a pri vstupe do nového roka," uviedla.

Najzraniteľnejšími sme podľa Čaputovej v momentoch, keď sa dostáva k slovu sebeckosť, nevraživosť či nenávisť. "Atmosféru v spoločnosti v takej chvíli zaťažuje nielen samotná pandémia, ale ju kontaminujeme aj my sami – predsudkami, vzájomným opovrhovaním, bezohľadnosťou," komentovala prezidentka.

Do nového roka zaželala hlava štátu občanom, aby nestratili vieru v ľudskosť a dobrosrdečnosť. "Aby sme schopnosťou spolupracovať a spájať svoje sily naplnili nádej, ktorá sa pred nami v novom roku otvára," uzavrela.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Nízka zaočkovanosť je naša Achillova päta, spôsobuje stámiliónové škody

Slovensko má na budúci rok jasne nastavené mechanizmy aj prostriedky na dosahovanie hospodárskeho rastu. Sú medzi nimi plán obnovy, ale aj nevyčerpané eurofondy. Najdôležitejšie je však výrazne zvýšiť zaočkovanosť. V rozhovore pre TASR to povedal premiér Eduard Heger (OĽaNO).

Preto sa vláda podľa jeho slov snaží ľuďom vysvetliť, že by si mali uvedomiť nielen zdravotnú hodnotu zaočkovanosti, ale aj tú ekonomickú. Lockdown totiž spôsobuje výrazné škody na hospodárstve krajiny.

"Máme jasne nastavené mechanizmy, prostriedky i akcelerátory nášho hospodárskeho rastu, a tým je v prvom rade plán obnovy. Sú tam výrazné investície. Taktiež máme nevyčerpané eurofondy. Keď ich vyčerpáme, budú ďalším akcelerátorom hospodárskeho rastu," odpovedal premiér na otázku, čo sa chystá vláda pod jeho vedením spraviť pre to, aby bol ekonomický vývoj krajiny v budúcom roku priaznivejší.

Za najdôležitejšie však považuje výrazné zvýšenie zaočkovanosti. "Lebo toto je náš najväčší hendikep, naša Achillova päta, náš otlak," vyhlásil premiér s tým, že to vidno pri porovnávaní s okolitými krajinami. Povedal, že napríklad aj lockdown zo začiatku decembra je veľmi silným zásahom do ekonomiky.

Je to spomalenie, ktoré krajinu výrazne poškodzuje. "A preto sa aj snažíme ľuďom vysvetliť, aby si uvedomili nielen obrovskú zdravotnú hodnotu očkovania, ale aj tú ekonomickú," povedal premiér s tým, že dôsledkom nízkej zaočkovanosti sú stámiliónové škody.

"Takže, ak chceme akcelerovať náš hospodársky rast, na čo máme všetky predpoklady, v prvom rade potrebujeme odbrzdiť tú ručnú brzdu a zvýšiť výrazne očkovanosť," uzavrel premiér.

(tasr)

Minúta  |  

Bary a námestia v Srbsku cez Silvestra praskali vo švíkoch. Kritik obvinil vládu z úkladnej masovej vraždy

Bujaré silvestrovské oslavy sa konali v Belehrade a na ďalších miestach v Srbsku, kde na rozdiel od iných európskych krajín úrady povolili masové zhromaždenia napriek šíreniu koronavírusového variantu omikron. Informovala o tom agentúra AP, ktorá silvestrovanie v Srbsku prirovnala k situácii pred vypuknutím pandémie.

Davy ľudí sa zhromaždili na koncerte v centre Belehradu, kde sa o polnoci uskutočnil ohňostroj a svetelná šou na sklenenom mrakodrape, ktorý AP označuje za symbol pravicovo-populistickej vlády v Srbsku.

Keďže ceny v srbských nočných kluboch a baroch sú pomerne nízke, Belehrad lákal predovšetkým mládež, a to aj z okolitých krajín. Srbská štátna televízia RTS informovala, že na sviatky prišlo do metropoly zhruba 100-tisíc návštevníkov, ktorí zaplnili hotely a iné ubytovacie zariadenia. Reštaurácie a bary na Silvestra praskajú vo švíkoch.

Úkladná masová vražda?

Ako pokračuje AP, srbská vláda odignorovala varovania časti odborníkov pred organizovaním masových podujatí v čase šírenia sa omikronu v Európe. Epidemiológ Zoran Radovanovič sa obáva tisícok nových prípadov nákazy po sviatkoch. Vládu za neochotu obmedziť verejné zhromaždenia obvinil z "úkladnej masovej vraždy".

Na druhej strane, podľa niektorých expertov, akým je napríklad Cyrille Cohen z Izraela, je omikron nákazlivý tak, že snahy o jeho zastavanie sú zrejme dosť zbytočné. Platí tiež, že je omnoho menej rizikovým ako predošlé mutácie.

Foto: TASR/AP

Celková bilancia je v Srbsku lepšia ako u nás

Mesto Belehrad pre účastníkov silvestrovských osláv zabezpečilo 50-tisíc rúšok, dezinfekciu a testovanie na prítomnosť koronavírusu pomocou rýchlotestov.

V baroch a reštauráciách v Srbsku sú povinné covidpasy, avšak iba večer. Na podujatiach v exteriéri sa nevyžadujú vôbec.

Sedemmiliónové Srbsko od začiatku pandémie zaznamenalo 1,3 milióna prípadov nákazy koronavírusom a 12 700 súvisiacich úmrtí.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Na úder hromu pri búrke je zviera pripravené, na výbuch ohňostroja nie, upozorňujú odborníci

V súvislosti so silvestrovskými oslavami odborníci pripomínajú, že používanie pyrotechniky predstavuje pre zvieratá nadmerný stres a pre niektoré môže mať za následok zdravotné problémy, zranenia či dokonca až smrť. Vyzývajú preto na iné, pokojnejšie formy vítania nového roka.

„Explózie z pyrotechniky vnímajú zvieratá ako nadmerný, ale najmä neočakávaný hluk spojený s iskrením a nepríjemnými výparmi. Pre niektoré jedince to môže predstavovať hrozbu a môžu zareagovať útokom alebo útekom,“ uviedla veterinárna lekárka z Kliniky malých zvierat Univerzitnej veterinárnej nemocnice v Košiciach Martina Karasová. Prejavy strachu môžu byť podľa nej rôzne, zviera sa môže pokúšať utiecť alebo schovať, môže byť nepokojné, lapať po dychu, triasť sa, slintať. „Ďalšími prejavmi môže byť intenzívna vokalizácia, pomočenie, defekácia, hyperaktivita, tráviace poruchy, záchvaty až šok.“

Pre zvieratá je prirodzené, že sa obávajú hlasných zvukov, pretože ich sluch je oveľa citlivejší ako sluch ľudí. Nadmerný hluk spustí v ich nervovom systéme stav úzkosti, stresu alebo strachu. Prirodzený inštinkt ich v takejto situácii navádza k úteku.

Iné zvuky ako v prírode

Dôležitým faktom je, že zvuky ohňostroja a pocity z neho sú pre zviera úplne inou skúsenosťou ako zvuky prírody, napríklad pri búrke. Opakované vystavenie neočakávaným a nepredvídateľným hlasitým zvukom môže u mnohých zvierat spôsobiť fóbiu, čo neskôr v budúcnosti zosilňuje ich panické reakcie na hlasný zvuk, priblížila ďalej hovorkyňa Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach Zuzana Bobriková.

Hluk spôsobený ohňostrojmi a pyrotechnikou môže viesť k poškodeniu alebo strate sluchu. Škodlivé častice, ako jemný prach, ktoré sa uvoľňujú pri výbuchu, sú pri vdýchnutí toxické. „Ohňostroj nepredstavuje nebezpečenstvo len pre zvieratá, ktoré žijú alebo sa pohybujú v exponovanej oblasti, ale vzduchom sa toxický prach šíri aj na vzdialenejšie miesta. U zvierat, najmä u mačiek a psov, existuje riziko olízania alebo zjedenia zvyškov po ohňostroji, ktoré obsahujú toxické zložky, napríklad rôzne kovy, ktoré môžu spôsobiť zvieratám otravu. Zvieratá, ktoré sa ocitnú v blízkosti vybuchujúcej pyrotechniky, sú vystavené riziku popálenín alebo poškodenia očí. Neopatrné používanie zábavnej pyrotechniky môže spôsobiť nielen ľuďom, ale aj zvieratám, tiež voľne žijúcim, zmrzačenie a smrteľné nehody,“ upozornila Karasová.

Ilustrácia: Vladimír Palša

Najcitlivejšie sú psy a kone

Niektoré zvieratá trpia aj strachom spôsobeným iným typom hluku, napríklad búrkou, no hrmeniu predchádzajú „varovné znamenia“, čiže zvieratá sa na ne, na rozdiel od výbuchov pyrotechniky, dokážu vopred pripraviť.

Vo všeobecnosti patria medzi najcitlivejšie zvieratá voči pyrotechnike psy a kone. Podľa dostupných štúdií trpí až 45 percent psov fóbiou z ohňostrojov a takmer 80 percent koní úzkosťou spôsobenou výbuchmi, ktoré u tretiny z nich spôsobia zranenia v dôsledku paniky a pokusu o útek, keď sa napríklad snažia preskočiť plot. Vtákom môže hluk z výbuchov spôsobiť zrýchlenie srdcového rytmu – tachykardiu až smrť. Pre výrazný stres, ktorý im pyrotechnika spôsobuje, opustia dočasne alebo natrvalo miesta, kde hniezdia. Mnoho vtákov, ktoré v panike odletia zo svojich hniezd, sa už nedokážu do nich vrátiť a ich mláďatá ostanú opustené. Dezorientácia a stres môže tiež spôsobiť nalietavanie do budov, zranenia a smrť, pripomína Bobriková.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Viete, kde je najdlhší balkón? A kto vyrobil najväčšiu omeletu? Aj Slovensko má svoje netradičné rekordy

V tomto roku sa do Knihy slovenských rekordov zapísali viaceré rekordy. Čitateľom Štandardu ponúkame ich výberový prehľad.

Najmenší betlehem z drôtu v škrupinke

19. januára: Márii Krajčovej zo Žiliny, ktorá sa venuje umeleckému drotárstvu 25 rokov, sa podarilo z jedného kusu drôtu vytvoriť najmenší betlehem. Jeho miniatúrne rozmery sú 8 krát 7 milimetrov a osadený je v malom lieskovci, ktorý má priemer 13 milimetrov.

Mária Krajčová. Foto: TASR/Erika Ďurčová

Najdlhší balkón na Slovensku majú v Trenčíne

28. februára: Za veľdielom na bytovke na ulici Jána Zemana v Trenčíne treba vidieť zámočníka Petra Dobiáša, ktorý zrealizoval kompaktnú previsnutú nosnú konštrukciu ohraničenú zábradlím, teda balkón, ktorý mal dĺžku 86,40 metra. Aby toto dielo, zapísané medzi slovenské rekordy ako najdlhší balkón na Slovensku, bolo pevné a stabilné, museli na konštrukcii a betónovej podlahe vyvŕtať viac ako 2 500 dier.

Foto: slovenskerekordy.sk

Hromadné tancovanie ľudovky Čerešnička

25. júna: Základná škola na Tematínskej ulici v Novom Meste nad Váhom sa na záver školského roka rozhodla nacvičiť ľudový tanec Čerešnička. Keďže do hromadného tancovania sa zapojilo 520 žiakov a pedagógov, táto škola si pripísala na svoje konto piaty slovenský rekord.

Foto: slovenskerekordy.sk

Najväčšia zbierka samolepiacich etikiet ovocia a zeleniny

21. júla: Od roku 2010 sa venuje Stanislav Novotný z Košíc pomerne netradičnej záľube – zbieraniu samolepiacich etikiet z ovocia a zeleniny. Tie sú rozdelené do sekcie banány, exotické ovocie, jablká – hrušky, citrusy, melóny, zelenina a ananás. Nechýba presná evidencia pošty, pričom sa kontaktuje so zberateľmi z celého sveta. Jeho kolekcia obsahuje 34 001 kusov etikiet.

Najviac zapálených zápaliek v rade za sebou

25. júla: Dvakrát padol tento rok slovenský rekord v ojedinelej záľube zapaľovania zápaliek jednej od druhej. Najskôr, od začiatku júna, bol jeho držiteľom Jozef Horvatovič z Bratislavy s počtom 3 210 kusov. Rekord sa však dlho neohrial, pretože Pavol Ďurdík z Púchova zapálil v rade za sebou 4 080 zápaliek, čo bolo o 870 viac.

Najmenšia slovenská pizza

11. augusta: Rekordy sa realizujú nielen v kategórii maxi, ale aj mini. V tejto kategórii sa podaril ojedinelý kúsok pizzerii v oravskej obci Nižná. Podľa klasickej receptúry a s nápaditým obložením v nej upiekli miniatúrnu pizzu s priemerom 53 milimetrov.

Foto: slovenskerekordy.sk

Najväčšia slovenská omeleta

14. augusta: Gurmánsky rekord v príprave najväčšej omelety z vajíčok sa zrodil v Topoľčanoch pod taktovkou šéfkuchára Jozefa Zemaníka. Spotreboval na ňu presne 1 020 vajíčok a aby chutila tak, ako má, pridal ďalšie ingrediencie, ako napríklad slaninu, cibuľu, zelený hrášok i šampiňóny. Špecifikom rekordu bolo aj to, že ako zdroj tepla poslúžilo klasické ohnisko, nie plynové horáky, a omeleta bola pripravená na rekordnej viac ako 1,5-metrovej panvici.

Foto: slovenskerekordy.sk

Najväčšia zbierka modelov kamiónov

20. augusta: Ľubomír Samseli zo Spišskej Novej Vsi je vášnivým zberateľom modelov kamiónov z celého sveta. Ide o modely v mierke 1:87. Zatiaľ čo v roku 2019 ich mal pri prvom zápise 1 065, tento rok v auguste si dal potvrdiť nový rekord. V jeho zbierke je 2 301 kamiónov, ktoré sú uložené podľa abecedy i ročníkov.

Najvyššia fazuľa ešte podrástla

25. septembra: Igor Mrva z Bratislavy, ktorý svoje pestovateľské a záhradkárske práce realizuje vo Veľkých Levároch, opäť prepisoval tabuľku slovenských rekordov. Vlani vypestoval fazuľu vysokú 632 centimetrov, avšak tento rok narástla do výšky 868 centimetrov, čiže ešte o 236 centimetrov viac ako minulý rok.

Foto: slovenskerekordy.sk

Najdlhšia reťaz z lístia

19. novembra: V rámci jesenných aktivít sa pedagogickí pracovníci a žiaci Základnej školy Andreja Kmeťa v Leviciach dohodli, že sa pokúsia o slovenský rekord vo vytvorení najdlhšej reťaze z lístia. Viac ako 500 detí, rodičov a pedagogických pracovníkov vytvorilo reťaz z lístia dlhú 450 metrov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.