Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brodzany a Hrašné prišli o poštu

Podľa hovorkyne Slovenskej pošty Ivety Dorčákovej zrušeniu prevádzok predchádzala dôkladná analýza ich využívania klientmi, ako aj stanovenie riešenia dostupnosti poštových služieb pre obyvateľov. „Jedným z hlavných posudzovaných aspektov je teda záruka geografickej dostupnosti pôšt a zohľadnenie počtu obyvateľov obce či mesta,“ hovorí I. Dorčáková.

https://vimeo.com/669293336

Končia najmenej využívané pobočky

V najbližšom čase pošta zruší v Trenčianskom kraji dve pobočky. „V Trenčianskom kraji bude pošta v obci Brodzany zrušená k 1. februáru 2022 a pošta v obci Hrašné k 1. marcu 2022,“ dodáva I. Dorčáková. Vysvetľuje, že v rámci regiónu patria obe dlhodobo medzi pobočky s najnižším záujmom obyvateľov o poštové služby. „V roku 2020 bol na pošte Brodzany priemerne podaný 1 balík, 14 kusov listových zásielok a 8 doporučených zásielok denne. Na pošte Hrašné bol v roku 2020 v priemere podaný 1 balík, 21 kusov listových zásielok a 4 doporučené zásielky denne,“ vyratúva I. Dorčáková. Na Slovensku je aktuálne podľa nej obcí bez pôšt približne polovica. „Zároveň treba zdôrazniť, že skončenie prevádzky kamennej pošty neznamená, že Slovenská pošta z danej obce odchádza. Mení len formu a spôsob poskytovania poštových služieb. Pošta teda v súlade so svojou povinnosťou, ktorá vyplýva pošte z poštovej licencie, zabezpečuje poskytovanie poštových služieb iným spôsobom,“ uzavrela hovorkyňa pošty. 

V Brodzanoch netaja sklamanie 

Starosta obce Brodzany Anton Zima vraví, že o zrušení pobočky v obci sa dozvedeli vlani v novembri. „Vtedy nám zástupcovia pošty povedali, že idú rušiť štyristo pôšt v tomto roku a medzi nimi sme aj my. Nahnevalo ma to. Hneď sme zvolali obecné zastupiteľstvo, kde sme iniciovali petíciu za udržanie pošty,“ hovorí starosta. Ten dúfa, že petícia zaberie a pobočku im nechajú aspoň v takom rozsahu, v akom funguje dnes, teda od 8.00 do 10.00 hodiny a od 14.30 do 15.30 hodiny. Pošta sídli v Brodzanoch v rovnakej budove, v akej obecný úrad. Vedenie obce jej podľa starostu nefakturuje za energie, iba za prenájom. „Som proti tomu, aby občania museli dochádzať kvôli pošte do Partizánskeho. Dnes tu boli dokonca občania z Partizánskeho s otázkou, prečo nám rušia poštu. Radšej chodia sem, pretože tu ich hneď vybavia, ale v Partizánskom čakajú na pošte trištvrte hodinu až hodinu,“ hovorí starosta. Obáva sa tiež toho, ako budú ľudia z Brodzian, najmä tí starší a osamelo žijúci, dochádzať do Partizánskeho. 

Pošta tu bola od 19. storočia 

Andrea Lukáčová, vedúca Slovanského múzea A. S. Puškina v Brodzanoch, vraví, že múzeum je od pošty závislé. „Jej služby využívame každodenne. Prostredníctvom pošty odosielame tržby za predaj vstupného aj suvenírov. Jej zrušenie by nám veľmi skomplikovalo život. Nevieme si predstaviť, že by sme museli chodiť do Partizánskeho alebo na inú pobočku. Technicky je to nezrealizovateľné. Pošta v Brodzanoch vznikla ešte v 19. storočí. Na jej založení sa podieľali práve majitelia Brodzianskeho kaštieľa Friesenhofovci. Takže aj z tohto pohľadu má múzeum a pošta prepojenie. Pošta má v obci historickú tradíciu,“ hovorí A. Lukáčová s tým, že po jej zrušení budú musieť všetko riešiť cez poštovú doručovateľku, ktorá bude od nich zásielky, ale aj tržby a financie preberať a ďalej odosielať. 

Partizánske je pre seniorov nedostupné

Najmä starší ľudia si nevedia život bez pošty v obci predstaviť. „Pošta tu bola odjakživa. A teraz, z ničoho nič, ju chcú zrušiť. Toto bola základná vec, ktorá fungovala, ktorá nám pomáhala.“ hnevá sa obyvateľ Brodzian Milan Peškovič. Seniorka Rozália Dragulová hovorí, že keď sa dozvedela o zrušení pošty, krvi by sa v nej nedorezal. „No, to bolo hrozné voľačo. Veď ja viem, že pošta v Brodzanoch bola založená v roku 1885! Na okolí žiadna iná nebola, len v Brodzanoch ju zriadili. Moji rodičia aj starí rodičia na ňu chodili. Ja všetky účty platím cez poštu a chodím si sem pravidelne kupovať noviny. Každý jeden človek z obce si tu kupuje noviny. Na pošte sa aj stretávame, je to pre nás aj také kultúrne centrum. Keď nám ju zrušia, už jedine do Partizánskeho musíme ísť, a to je už pre dôchodcov ďaleko,“ uzavrela R. Dragulová.

Rušia poštu za poštou

Starosta obce Hrašné Pavel Hučko rovnako netají sklamanie. „Dotkne sa to dosť aj našich obyvateľov, aj okolitých obcí, keďže v minulosti zrušili pobočky pôšt v susedných dedinách, v obci Rudník, v Poriadí, Jablonke i v Košariskách. Tu v okolí, v Myjavskom okrese, zrušili päť až sedem pôšt. V Myjave si musia odstáť na pošte hodinku-dve a poštu pre našich ľudí chcú v Starej Turej, kde je situácia obdobná. Je to veľmi smutné, aj sme protestovali, pretože k nám na poštu teraz chodili aj zo susedných dedín. Všetci títo ľudia sa budú musieť presunúť do Myjavy a Starej Turej, kde sa rady ešte zdvojnásobia,“ uzavrel starosta. 

Minúta  |  

Primár: Výhody otužovania poznal Hippokrates aj Thomas Jefferson. Nie je však pre každého

Napriek mnohým výhodám nie je otužovanie vhodné pre každého. Náhlemu chladu by sa nemali vystavovať tí, ktorí majú ischemickú chorobu srdca. Pre TASR to uviedol primár chirurgického oddelenia zvolenskej nemocnice Dalibor Panuška.

Ako dodal, prudké ochladenie môže vyvolať stiahnutie ciev, čo v najhoršom môže viesť až k srdcovému infarktu. „Tiež u pacientov s poruchami rytmu srdca je vyššie riziko závažných až život ohrozujúcich stavov,“ spomenul s tým, že u pacientov s kožnými problémami sa tiež neodporúča silné prekrvenie kože. „Samozrejme, nie je vhodné sa otužovať v prípade aktívnej infekcie najmä respiračnej, zvýšenej teploty,“ podotkol. „Zničujúci účinok podchladenia 450 rokov pred naším letopočtom poznal už Hérodotus, ktorý popísal úmrtia na podchladenie na námornej výprave perzského generála Mardoniusa,“ zdôraznil.

Naopak, výhody otužovania podľa primára poznal Hippokrates, ktorý svojim pacientom predpisoval studené kúpele. „Aj americký prezident Thomas Jefferson si 60 rokov každé ráno dával studený kúpeľ,“ informoval a doplnil, že otužilcom sa zlepšujú funkcie imunitného systému a štúdie u nich potvrdili nižší výskyt respiračných ochorení.

„Pravidelným otužovaním si zvyšujeme prah citlivosti na bakteriálne a vírusové infekcie a organizmus si dokáže sám oveľa lepšie s nákazou poradiť,“ zhrnul. Podľa neho chladom sa tiež sťahujú cievy, následným zahriatím sa roztiahnu, čím sa zvyšuje ich elasticita a odďaľuje sa starnutie. „Pozitívny efekt sa popisuje aj pri alergiách, znižuje sa meteosenzitivita. Pozitívne však otužovanie pôsobí aj pri depresiách, pretože pri podchladení sa produkujú látky podobné tým, ktoré obsahujú niektoré antidepresíva,“ poznamenal.

Primár tiež pripomenul, že touto činnosťou si ľudia pestujú pevnú vôľu, pretože najmä v začiatkoch vystupujú zo svojej komfortnej zóny. „Je to forma akútneho stresu, ktorý produkuje adrenalín a aj sérotonín a vďaka tomu sa cítia fyzicky a psychicky lepšie a vitálnejšie. Pôsobenie chladu je tiež prevenciou proti angíne, lieči vysoký krvný tlak, zlepšuje krvný obeh a znižuje zápaly v tele. Podporuje aj spaľovanie zlého tuku, a tým aj chudnutie," vysvetlil.

Začať možno podľa neho v každom veku. „Základným princípom je postupné znižovanie teploty vody a zvyšovanie času, ktorý v nej strávime. Dôležitá je systematickosť a pravidelnosť,“ potvrdil. „Pred a po otužovaní sa treba ľahko zahriať, zobrať si so sebou treba teplý čaj, suché a teplé oblečenie,“ ukončil Panuška.

(tasr, ste)

Minúta  |  

USA prikázali rodinám amerických diplomatov v Kyjeve opustiť Ukrajinu

Rodiny amerických diplomatov v ukrajinskej metropole Kyjev musia opustiť krajinu, oznámilo v nedeľu ministerstvo zahraničných vecí USA. Ako dôvod uviedlo "pretrvávajúcu hrozbu" ruského útoku na Ukrajinu, informovala agentúra AFP.

Washington zároveň rozhodol, že zamestnanci americkej ambasády v Kyjeve, ktorí nie sú nevyhnutne potrební pre jej fungovanie, môžu "dobrovoľne" opustiť krajinu, uviedla agentúra AP.

Predstavitelia amerického rezortu diplomacie tiež zdôraznili, že nejde o evakuáciu a ambasáda bude aj naďalej otvorená. Zároveň však vyzvali občanov USA na Ukrajine, aby "zvážili" svoj odchod z krajiny.

"Bezpečnostné podmienky, najmä pozdĺž ukrajinských hraníc, na Ruskom okupovanom Kryme a na... východnej Ukrajine sú nepredvídateľné a môžu sa náhle zhoršiť. Demonštrácie, ktoré občas prerástli do násilia, sa pravidelne konajú po celej Ukrajine, vrátane Kyjeva," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Rezort diplomacie tiež upozornil na medializované správy, že Rusko plánuje zaútočiť na Ukrajinu. Ruske ministerstvo zahraničných vecí však tieto tvrdenie odmieta a obvinilo členské štáty NATO zo šírenia dezinformácií. Kremeľ zároveň žiada od Západu právne záväzné záruky, že Ukrajina sa nikdy nestane členom Aliancie.

Kyjev aj Západ obviňujú Moskvu z toho, že v rámci možných príprav na vojenskú inváziu nahromadila pri hraniciach Ruskej federácie s Ukrajinou desaťtisíce vojakov. Kyjev sa domnieva, že k možnej eskalácii, respektíve invázii by mohlo dôjsť koncom januára 2022.

(tasr)

Minúta  |  

V Bruseli proti opatreniam protestovalo 50-tisíc ľudí. Polícia dav rozháňala vodným delom

Približne 50-tisíc ľudí protestovalo v nedeľu v Bruseli proti epidemiologickým opatreniam. Na demonštrácii odohrávajúcej sa neďaleko budovy Európskej komisie došlo k násilnostiam a polícia zhromaždený dav rozháňala vodným delom aj slzotvorným plynom. Informovala o tom agentúra Reuters.

Policajný hovorca uviedol, že ešte pred demonštráciou zadržali šesť ľudí, ktorí pri sebe mali zakázané alebo nebezpečné predmety. Protest mal podľa všetkého aj zahraničnú účasť, demonštranti niesli napríklad aj nemecké, francúzske či poľské zástavy, uvádza agentúra DPA. Dodáva, že mnohí z demonštrantov nemali na tvárach nasadené rúška.

V rukách tiež držali transparenty vyjadrujúce nesúhlas s očkovaním proti covidu a vyzývajúce na "ochranu detí" pred vakcináciou.

Belgicko ohlásilo v piatok – napriek rekordným prírastkom nakazených – mierne uvoľnenie epidemiologických opatrení. Vláda však zároveň stanovila, že po piatich mesiacoch od druhej dávky je potrebné absolvovať aj tretiu dávku proticovidovej vakcíny na zachovanie platnosti tzv. covidpasov.

Foto: TASR/AP

Tieto preukazy, ktoré svojim majiteľom umožňujú vstup napríklad do barov, kín a mnohých ďalších verejných priestorov, vyvolávajú nevôľu časti Belgičanov.

Nedeľné potýčky v Bruseli pripomínali podľa Reuters obdobné nepokoje z uplynulého novembra, keď do ulíc vyšlo 35-tisíc ľudí a spočiatku pokojný protest prerástol do násilností.

Jeden zo svedkov nedeľného protestu agentúre Reuters povedal, že demonštranti sa vlámali do budovy, v ktorej sídli Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a obchod so sendvičmi. Veľké skupiny protestujúcich sa zhromažďovali aj v neďalekom parku. Niektorí z demonštrantov hádzali aj petardy.

Belgicko v súčasnosti sužuje piata vlna koronavírusovej nákazy, ktorej vrchol sa však očakáva najskôr až o niekoľko týždňov. Plne zaočkovaných je v Belgicku podľa údajov Európskeho centra pre kontrolu chorôb (ECDC) takmer 77 percent populácie, pričom 53 percent už dostalo aj tretiu tzv. posilňujúcu dávku. Medzi dospelými obyvateľmi sú tieto ukazovatele ešte vyššie.

Foto: TASR/AP

(tasr)

Minúta  |  

Šutaj Eštok: Čaputová doložkou k zmluve s USA len potvrdila špekulácie

Dohoda o obrannej spolupráci s USA neohrozuje našu suverenitu, nevyplýva z nej ani budovanie základní. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to vyhlásil predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽaNO). Myslí si, že dohoda parlamentom prejde. Nezaradený poslanec pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD Matúš Šutaj Eštok má o obsahu zmluvy pochybnosti, je presvedčený, že nie je v súlade s Ústavou SR.

"V každom klube sa nájde niekto, kto má s tým nejaký problém a nezahlasuje," povedal Krúpa v súvislosti s prijatím dohody v parlamente. Myslí si však, že nebude problém s jej odobrením. Poslanci pôsobiaci v Hlase-SD podľa Šutaja Eštoka dokument nepodporia, pretože sa nevyvrátili pochybnosti. Musí byť podľa neho jasne deklarované, že nenabúra našu suverenitu a ani územnú celistvosť.

Ani doložka vraj časť verejnosti nepresvedčí

Prezidentka Zuzana Čaputová sa cez interpretačnú doložku snažila podľa Krúpu rozptýliť pochybnosti. "Doložka vysvetľuje, že tu žiadne základne nehrozia a že to neohrozuje našu suverenitu," povedal s tým, že časť verejnosti si aj napriek takýmto uisteniam bude myslieť svoje. "Američania to vnímajú ako záležitosť, ktorú si riešime my," povedal s tým, že dohodu tohto typu už podpísalo viacero krajín a my sme jediná krajina, kde sa to tak intenzívne rieši.

Doložka podľa Šutaja Eštoka nerieši nič, prezidentka na základe toho, že s ňou prišla, potvrdila špekulácie. "Keby bola zmluva jednoznačná, žiadna interpretačná doložka nemusí byť," povedal. Rozporov s ústavou vidí opozičný poslanec niekoľko, kritizuje hlavu štátu, že sa neobrátila na Ústavný súd SR napriek pripomienkam relevantných organizácií. Označil to za najväčšiu chybu v jej doterajšom pôsobení. Krúpa mu vyčítal, že nevedel povedať, ktorý článok ústavy zmluva porušuje.

Hovorilo sa aj o omikrone

Šutaj Eštok dodal, že vláda súčasného lídra Hlasu-SD Petra Pellegriniho začala o zmluve rokovať, ale nikdy nebola podpísaná. O materiáli sa podľa neho rokovalo a pre pochybnosti sa neprijala.

Krúpa zároveň pripomenul, že nikto nesprofanoval tému referenda tak ako súčasná opozícia. Šutaj Eštok mu pripomenul, že OĽaNO urobilo "šaškáreň" z tejto témy, keď pred voľbami robilo anketu o referendových otázkach a jeho šéf Igor Matovič viackrát prišiel s návrhmi na konanie referenda s niekoľkými otázkami.

V súvislosti s nástupom vlny omikronu Krúpa povedal, že vláda robí všetko, čo sa dá. Potvrdil, že rezort zdravotníctva pripravuje núdzové zdravotnícke zariadenia. Myslí si, že tu bude intenzívna, ale krátka vlna. Šutaj Eštok dúfa, že Slovensko bude lepšie pripravené ako pri prvej a druhej vlne. Krúpa dodal, že vzhľadom na vlnu omikronu sa už nemusí intenzívne diskutovať o téme povinného očkovania.

(tasr)

Minúta  |  

Remišová je za povinné očkovanie. V súvislosti so zmluvou s USA hovorí o cirkuse

Strana Za ľudí podporí skrátenie karantény, ktoré je krízovým opatrením v pandemickej vlne omikronu. Za ľudí podporí aj povinné očkovanie, počká si však na stanovisko rezortu zdravotníctva a odborníkov. Nepodporia však sankcie voči neočkovaným, ktorým by sa nemala preplatiť zdravotná starostlivosť. Uviedla to vicepremiérka a ministerka pre investície Veronika Remišová (Za ľudí) v diskusnej relácii V politike televízie TA3.

Slovensko sa podľa Remišovej musí vrátiť k normálnemu životu a musí skoncovať s lockdownami. "Je čas, by sa krajina naučila s vírusom žiť. Nemôžeme donekonečna žiť s obmedzeniami," zhodnotila.

Na margo obrannej zmluvy medzi SR a USA vicepremiérka povedala, že Slovensko potrebuje posilniť svoju obranyschopnosť. Za ľudí má podľa Remišovej preštudovanú obrannú zmluvu. Diskutovali o nej s ministrom obrany Jaroslavom Naďom (OĽaNO) a ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom (nominant SaS).

Súčasná vláda podľa nej sprísnila znenie dohody oproti tomu, čo vyrokovali minulé vlády. Ide o sprísnenie voči americkej strane. Remišová je presvedčená, že ak by vládol Robert Fico (Smer-SD) či Peter Pellegrini (Hlas-SD), obrannú zmluvu s USA by podporovali. "Len najväčší zúfalec organizuje protesty proti niečomu, čo sám vyrokoval," podotkla na margo Fica, ktorý chystá protest proti zmluve.

Remišová poukázala, že obrannú zmluvu s USA má už dlhšie podpísanú aj Maďarsko a žiadne americké základne tam nepribudli. "Nevidela som, že by sa takýto cirkus robil v Maďarsku proti zmluve," poznamenala. Vicepremiérka zároveň odsúdila útoky Fica na prezidentku Zuzanu Čaputovú. Sú podľa nej neakceptovateľné.

Podpísanie obrannej zmluvy je naliehavejšie aj pre situáciu na Ukrajine. "Je naším susedom a je naším záujmom zabezpečiť, aby sa Ukrajina voči prípadnej invázii mohla brániť," hovorí Remišová. O konkrétnej pomoci Ukrajine či obranných stratégiách hovoriť nechcela. Je to podľa nej záležitosť rezortu obrany, ktorý v tejto veci podniká konkrétne kroky. "Naším národným záujmom je mať medzi Ruskom a Slovenskom silnú a nezávislú a prodemokratickú Ukrajinu."

Vicepremiérka sa vyjadrila aj k téme komunálnych volieb. Strana plánuje postaviť kandidáta na primátora Žiliny, Košíc či Lučenca a dvoch kandidátov na predsedov samosprávnych krajov. Kandidáti sa podľa Remišovej budú nominovať na veľkej programovej konferencii v apríli. Vicepremiérke v komunálnych a župných voľbách nepôjde o kvantitu kandidátov, ale o to, aby strana postavila na primátorov kvalitných ľudí.

Remišová v diskusii prezradila, že ministerstvo investícií pripravuje identifikáciu cez mobil, takzvané mobilné ID. Remišová ho chce zaviesť v nasledujúcich mesiacoch.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.