Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na sídlisku Dubnička vyrastie nový bytový dom

Súkromný investor rozbehol v Bánovciach nad Bebravou na ulici Novomeského výstavbu polyfunkčného bytového domu. V tejto súvislosti samospráva vyzýva vodičov, chodcov i obyvateľov okolitých bytových domov, aby zvýšili opatrnosť pri pohybe v blízkosti miesta výstavby či pri výjazde vozidiel stavby na ulicu Svätoplukova.

Výstavba polyfunkčného bytového domu priniesla na ulici Svätoplukova dopravné obmedzenia. Časť chodníka je tam uzavretá - treba zvýšiť opatrnosť.

https://vimeo.com/673903175

Marcela Porubská,vedúca odboru výstavby a územného plánovania: „Samozrejme pri takýchto výstavbách sa ráta s nejakým poškodením súčasných už existujúcich miestnych komunikácií, chodníkov, alebo podobných plôch. V takýchto prípadoch má investor povinnosť vždy uviesť tie plochy, ktoré poškodí - do pôvodného stavu.“

Dopravné obmedzenia sú vyznačené prenosným dopravným značením.

Marcela Porubská, vedúca odboru výstavby a územného plánovania: „Áno prebehla nedávno rekonštrukcia ulice Svätoplukova spolu s chodníkmi. Avšak toto nebráni výstavbe, respektíve nemôžme podmieňovať, alebo brzdiť výstavbu v meste kvôli našim investičným zámerom, alebo rekonštrukciám ciest.“

S výstavbou sa začalo od začiatku roka a predpoklad jej ukončenia je do troch rokov.

Minúta  |  

Nijaké základne ani jadrové zbrane. Rezort zahraničia zverejnil znenie doložky k obrannej dohode s USA

Krátko po podpise obrannej dohody s USA k nej rezort zahraničia zverejnil interpretačnú doložku od prezidentky. V doložke sa píše, dohoda neznamená vznik vojenských základní USA na Slovensku a Washington tu nechce rozmiestňovať jadrové zbrane.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR zverejnilo znenie interpretačnej doložky americkej strany k dohode o obrannej spolupráci s USA (DCA). V doložke sa píše, že dohoda výslovne uznáva plné rešpektovanie suverenity a zákonov SR Spojenými štátmi v súvislosti s umiestňovaním obrannej výzbroje, zásob a materiálu.

USA tvrdia, že dohoda nevytvára ich základne na Slovensku, ale právne záväzky týkajúce sa podmienok prístupu USA a využívania dohodnutých zariadení a priestorov, akými sú slovenské vojenské základne. Považujú to za dôležité pre vzájomnú obrannú spoluprácu vrátane možných investícií USA do slovenskej infraštruktúry a spoločného výcviku. "Hoci dohoda nie je rozhodnutím ani jednej zo strán vyslať personál konkrétnym spôsobom, stanovila by podmienky pre výraznejšiu spoluprácu s cieľom zlepšiť bezpečnosť Spojených štátov, Slovenskej republiky aj celkovo NATO," poznamenala americká strana.

Spojené štáty deklarujú, že nemenia svoj pohľad na rozmiestňovanie jadrových zbraní. "Členské štáty NATO nemajú 'žiaden zámer, plán ani dôvod' rozmiestňovať alebo skladovať jadrové zbrane na území jej nových členov vrátane Slovenska," píše sa v doložke s tým, že dohoda nepovoľuje ani nezakazuje rozmiestňovanie konkrétneho druhu zbraní.

Dohoda podľa doložky upravuje aj podrobnosti postupu pri výkone trestnej jurisdikcie nad členmi americkej armády v súlade so zmluvou NATO a neumožňuje beztrestnosť. "Naopak, ustanovuje systém rýchleho a transparentného výkonu disciplinárnej právomoci a spravodlivosti," tvrdí americká strana s tým, že Slovensko môže odvolať zrieknutie sa jurisdikcie v konkrétnych prípadoch trestných činov osobitného významu pre Slovensko.

Slovenská republika a Spojené štáty zmluvu podpísali vo štvrtok večer (v noci na piatok SEČ). Signatárom za Slovensko bol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO), za USA šéf diplomacie Antony Blinken. Pri podpise bol aj slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS). Zmluvu musí ešte odobriť Národná rada SR. Potrebná je tiež ratifikácia prezidentkou SR.

Predstavitelia vlády deklarovali, že zmluva neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR. Opozícia ju kritizuje a hovorí o vytváraní amerických vojenských základní na Slovensku, približovaní amerických vojsk k ruskej hranici a okliešťovaní kompetencií našich štátnych orgánov. Prezidentka SR Zuzana Čaputová uzavretie dohody podporuje.

(tasr)

Minúta  |  

Nezaočkovaní už do práce nepotrebujú test, skracuje sa karanténa po príchode zo zahraničia

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR zrušil vyhlášku o povinnom režime OTP na pracoviskách. Zmena platí od soboty 5. februára. Informoval o tom v piatok ÚVZ. Zamestnávateľov však úrad vyzval, aby svojich zamestnancov aj naďalej testovali.

"S účinnosťou od 5. februára sa ruší povinný OTP režim na pracoviskách. Zamestnávatelia tak už nebudú povinní zamedziť vstup na pracovisko tým osobám, ktoré uvedený režim nespĺňajú," uviedol ÚVZ. "Zamestnávateľov i zamestnancov zároveň žiadame, aby na pracovisku naďalej dodržiavali stále platné protiepidemické opatrenia, napríklad dôsledné nosenie respirátora," dodal úrad.

Návrh na zrušenie vyhlášky, ktorá dočasne podmieňovala vstup zamestnanca na pracovisko zamestnávateľa preukázaním sa potvrdením o očkovaní, prekonaní ochorenia COVID-19, negatívnym výsledku testu či vykonaním testu na ochorenie COVID-19 u zamestnávateľa, schválila v stredu (2. 2) vláda. Firmám tak odpadla povinnosť nezaočkovaných zamestnancov a tých, ktorí neprekonali ochorenie COVID-19, testovať.

Testovanie vo firmách bolo zavedené koncom novembra 2021 a vláda ho v závere minulého roka o mesiac predĺžila. Ministerstvo hospodárstva firmám testy preplatí. Rezort už spustil možnosť o túto kompenzáciu požiadať.  

Karanténa po príchode na Slovensko sa skrátila

Domáca karanténa po príchode na Slovensko sa od piatka skrátila z desať na päť dní. Netýka sa kompletne zaočkovaných a ľudí, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 pred nie viac ako 180 dňami. Musia sa ale registrovať do systému eHranica raz za šesť mesiacov. Vyplýva to z vyhlášky ÚVZ SR.

Karanténa pre nezaočkované osoby sa po príchode na Slovensko skrátila z desať na päť dní pri bezpríznakovom priebehu choroby alebo po negatívnom PCR teste. Možno ho vykonať hneď po príchode na Slovensko. Registrácia v eHranici zostáva pre neočkované osoby povinná po každom príchode na Slovensko.

ÚVZ priblížil, ako sa počíta päťdňová karanténa. Pokiaľ by bol dátum príchodu na Slovensko 4. február, pri pripočítaní piatich dní bol posledným dňom karantény 9. február. Karanténa by sa tak dotyčného netýkala až od nasledujúceho dňa, teda 10. februára.

Výnimku z karantény majú držitelia diplomatických a služobných pasov. Platí to len v prípade pracovných úloh v zahraničí. Výnimka sa týka aj tých, ktorým diplomatické a služobné pasy vydali v zahraničí.

Vyhláškou k režimu na hraniciach sa od piatka zrušil zoznam rizikových krajín v súvislosti s variantom omikron a osobitné podmienky pre osoby, ktoré z rizikových krajín prišli. Veľká Británia sa zaradila medzi krajiny, z ktorých po prílete na Slovensko nie je potrebný PCR test.

K osobám v osobitnom režime pribudnú príslušníci ZVJS

Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) budú od soboty 5. februára zaradení medzi osoby v osobitnom režime. Znamená to, že aj v prípade pozitívneho výsledku testu na ochorenie COVID-19 budú môcť nastúpiť do práce, ak to bude nevyhnutné.

Vyhláška ÚVZ stanovuje, že príslušníci ZVJS však musia splniť niekoľko podmienok - nesmú mať klinické príznaky ochorenia, musia používať respirátor FFP2 bez výdychového ventilu a je potrebná dezinfekcia. Podmienkou je tiež, aby počas práce používali rukavice a obmedzili pohyb po pracovisku na najmenšiu možnú mieru.

Je tiež nutné zabezpečiť možnosť odpočinku a stravovania pozitívnych osôb bez prítomnosti iných osôb, alebo za prítomnosti iných osôb, ktoré sú však tiež osobami pozitívnymi na ochorenie, avšak nemajú klinické príznaky ochorenia.

"Túto zmenu sme do vyhlášky zapracovali na základe žiadosti ZVJS. Dôvodom je vývoj chorobnosti na COVID-19 u príslušníkov zboru a jej predpokladaný nárast v nadchádzajúcich dňoch," vysvetlila hovorkyňa ÚVZ Daša Račková.

(tasr)

Minúta  |  

Naď a Blinken podpísali v USA obrannú dohodu, v parlamente bude v utorok

AKTUALIZOVANÉ Slovenská republika a Spojené štáty vo štvrtok večer (v noci na piatok SEČ) v americkom Washingtone podpísali dohodu o obrannej spolupráci (DCA). Signatárom za Slovensko bol minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO), za USA šéf diplomacie Antony Blinken. Zmluvu musí ešte odobriť Národná rada SR. Potrebná je tiež ratifikácia prezidentkou SR.

"Bilaterálna spolupráca medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými je dlhodobo na vynikajúcej úrovni. Spolupráca v oblasti obrany s USA významne prispela k úspešnej transformácii a modernizácii Ozbrojených síl SR, špeciálne vzdušných síl a síl pre špeciálne operácie. Dnes dávame tejto spolupráci primeraný právny základ. Ide o vyjadrenie nášho spoločného záväzku, ako spojencov v rámci NATO, voči transatlantickej bezpečnosti," uviedol po podpisovej ceremónii Naď. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

Zdôraznil tiež, že USA sú pre Slovensko strategickým spojencom nielen z obdobia modernizácie OS SR, ale už z čias formovania nezávislého Československa, či integrácie našej krajiny do NATO.

Pri podpise dohody bol aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. "Posilnenie obrannej spolupráce s hlavným garantom našej bezpečnosti, obzvlášť v čase prehlbujúcich sa neistôt a geopolitických pnutí, je pre Slovenskú republiku prirodzeným krokom. Navyše si treba uvedomiť, že tak robíme ako posledná krajina na východnej hranici EÚ a NATO," uviedol.

Blinken sa ohradil voči údajným dezinformáciám

Prínos dohody pre obe krajiny vyzdvihol na podpisovej ceremónii aj Blinken. Zároveň sa ohradil voči dezinformáciám okolo dohody s tým, že dokument je založený na vzájomnej spolupráci a rešpekte a reprezentuje záujmy oboch vlád.

"Táto dohoda uľahčuje našim ozbrojeným silám koordináciu spoločného obranného úsilia, ako je vykonávanie spoločných vojenských cvičení. Vytvorí pravidelnejšie konzultácie medzi našimi krajinami o hrozbách pre našich občanov, medzinárodný mier a bezpečnosť," povedal.

Väčšina Slovákov je proti

Dohoda by mala umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Dohoda by mala platiť desať rokov. Potom zostáva platná, alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.

Predstavitelia vlády deklarovali, že dohoda neohrozuje suverenitu a zvrchovanosť SR. Opozícia zmluvu kritizuje a hovorí o vytváraní amerických vojenských základní na Slovensku, približovaní amerických vojsk k ruskej hranici a okliešťovaní kompetencií našich štátnych orgánov. Prítomnosť vojsk USA na území Slovenska si takisto neželajú takmer dve tretiny občanov.

Interpretačná doložka

Prezidentka SR Zuzana Čaputová uzavretie dohody podporuje. V snahe zmierniť obavy časti verejnosti doložila k splnomocneniu na podpis interpretačné vyhlásenie. Obsahuje výklad častí zmluvy vyvolávajúcich najviac otáznikov. Vlastnú interpretačnú doložku má aj americká strana, podľa prezidentky je obsahovo v súlade so slovenskou.

Ako informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, rokovanie vo Washingtone bolo venované nielen obrannej spolupráci, ale aj aktuálnym otázkam vývoja vo východnej časti Európy a pokračujúcemu dialógu s Ruskom ohľadom bezpečnosti v Európe. Obe strany vyzdvihli intenzívne konzultácie americkej administratívy s európskymi partnermi a spojencami vo vzťahu k diplomatickému úsiliu a nachádzaniu politických riešení aktuálnych bezpečnostných výziev.

V parlamente bude v utorok

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) už zvolal mimoriadnu schôdzu parlamentu k obrannej dohode s USA. začať sa má v utorok (8. 2.) o 13.00 h. Vyplýva to z pozvánky, zverejnenej na webe NR SR. Jediným bodom programu má byť samotná Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou Spojených štátov amerických.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Američania tvrdia, že Rusi majú pripravenú zámienku na napadnutie Ukrajiny

Domnievame sa, že Rusko vytvorí veľmi živé propagandistické video a zaútočia na Ukrajinu, tvrdí to hovorca Pentagonu John Kirby. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval, že podobné predpovede z minulosti už Američanom nevyšli.

Rusko má v pláne vymyslieť si zámienku pre napadnutie Ukrajiny, tvrdia to predstavitelia amerických tajných služieb. Pravdepodobne pôjde o video zachytávajúce zinscenovaný útok. Vo štvrtok to uviedli vysokopostavení predstavitelia Bieleho domu, informovali o tom viaceré svetové agentúry.

"Máme informáciu, že Rusko si zrejme bude chcieť vymyslieť zámienku na napadnutie... Domnievame sa, že Rusko vytvorí veľmi živé propagandistické video, ktoré môže zahŕňať telá a hercov, ktorí budú vykreslení ako trúchliaci, a obrazy zničenej oblasti," uviedol hovorca amerického Pentagónu John Kirby.

Podľa Washingtonu by Rusko takto mohlo zinscenovať útok ukrajinskej armády alebo tajnej služby "na ruské zvrchované územie alebo na ruskojazyčné obyvateľstvo".

"S istotou nevieme, či toto je cesta, ktorú si (Rusko) vyberie, vieme však, že je to možnosť, o ktorej sa uvažuje," uviedol pre médiá Jonathan Finer - zástupca poradcu pre národnú bezpečnosť. Washington tieto konkrétne obvinenia podľa nemenovaného amerického predstaviteľa zverejňuje preto, aby Rusko "odradil" od podobných plánov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však vo štvrtok uviedol, že americké tajné služby neinformujú o podobných plánoch Ruska prvýkrát, pričom tieto varovania sa v minulosti nenaplnili.

"Niečo podobné už zaznelo aj predtým, ale nič také sa nestalo," uviedol Peskov.

Napätie medzi Ruskom a Západom v súvislosti so situáciou na Ukrajine stúpa už niekoľko týždňov. Washington obviňuje Moskvu z toho, že pripravuje vojenskú inváziu na Ukrajinu. Rusko popiera tvrdenia, že plánuje inváziu, a naopak žiada od Západu bezpečnostné záruky. (tasr)

Minúta  |  

Ukrajina sa zbližuje s Tureckom, prezidenti podpísali vojenskú a obchodnú dohodu

Od Ukrajiny ide o prekvapivý ale logický ťah. Turecko má napäté vzťahy s Ruskom, Amerikou aj ďalšími štátmi NATO. V regióne si presadzuje svoje záujmy, naposledy sme to videli na Kaukaze. S Ukrajinou štartuje Turecko novú spoluprácu.

Prezident Zelenský ukázal, že vie prekvapiť. Za posledné dni už druhýkrát. Prvýkrát keď napomenul Washington a jeho spojencov, aby ne-eskalovali napätie, a teraz dohodou s Tureckom, ktoré je rivalom Ruska a ktoré nemá dobré vzťahy ani s krajinami Západu.

Hlavnou témou štvrtkového rokovania ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho tureckého náprotivku Recepa Tayyipa Erdogana v Kyjeve bola sféra bezpečnosti, prezidenti podpísali dve dôležité dohody. Podľa Erdogana je Turecko pripravené stať sa prostredníkom medzi Ukrajinou a Ruskom, podstatnejšia však bude vojenská spolupráca obidvoch štátov.

Všetko sa však nezaobišlo bez diplomatického dekóru. Podľa tureckého prezidenta môže byť kríza týkajúca sa Ukrajiny vyriešená v rámci minských dohôd: "Úprimne veríme, že kríza bude zažehnaná mierovou a diplomatickou cestou s ohľadom na územnú celistvosť Ukrajiny a minské dohody," uviedol na spoločnej tlačovej konferencii Erdogan, pričom poznamenal, že Turecko podporuje územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny, a to aj vrátane polostrova Krym. Podpora minských dohôd je ale tiež odkazom Rusku, ktoré žiada rovnakú vec. Ukrajina totiž nedodržiava minské dohody pokiaľ ide o status a práva tzv. separatistických republík.

Turecký prezident zároveň uviedol, že Turecko je pripravené stať sa miestom pre uskutočnenie summitu, ktorého cieľom bude urovnanie situácie v Donbase pri dodržiavaní minských dohôd:

"Turecko je pripravené s radosťou zorganizovať stretnutie lídrov (Ruska a Ukrajiny) alebo zorganizovať technické rokovania medzi stranami. Sme pripravení akokoľvek prispieť k zníženiu napätia v čiernomorskom regióne," uviedol Erdogan.  

Význam spolupráce s Tureckom má úplne iný význam pre Ukrajinu. Turci začínajú na Ukrajine vyrábať drony, vojenská spolupráca by sa mohla ďalej rozšíriť. V hre je aj iná symbolika, Turci dokázali účinne podporiť Azerbajdžan, ktorý v minuloročnej vojne porazil ruského spojenca v Náhornom Karabachu. Turci tiež zostrelili ruskú stíhačku, keď prekročila ich hranicu, voči Rusom sa teda správajú sebavedome a rovnocenne, Rusi si dávajú skôr pozor a priamej konforntácii s Tureckom sa vyhýbajú. Od prezidenta Zelenského ide teda o geopoliticky šikovný ťah.

Po stretnutí povedal: "Osobitne sa chcem poďakovať prezidentovi Erdoganovi za iniciatívu stať sa prostredníkom medzi Ruskom a Ukrajinou... Pre mier na Ukrajine sme ochotní urobiť všetko možné, na všetkých miestach a vo všetkých formátoch. Nezáleží na tom, kde dáme za vojnou bodku," uviedol Zelenskyj.

Podstatnejšie však bolo, že prezidenti podpísali dohodu, na základe ktorej sa na Ukrajine rozšíri výroba tureckých bezpilotných lietadiel Bayraktar, ako aj dohodu o zóne slobodného obchodu medzi Tureckom a Ukrajinou. (fed, s použitím tasr.)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.