Šéf ruskej zahraničnej tajnej služby Sergej Naryškin vo štvrtok uviedol, že je nesprávne hovoriť o novej studenej vojne medzi Ruskom a Západom, pretože situácia je už "horúca". Informovala o tom tlačová agentúra Reuters
"Západní politici a komentátori radi nazývajú to, čo sa deje, ’nová studená vojna’. Zdá sa, že historické paralely tu nie sú celkom vhodné," napísal Naryškin na webovej stránke svojej Služby vonkajšej rozviedky (SVR).
"Už len preto, že v druhej polovici 20. storočia Rusko bojovalo so Západom na diaľku a teraz sa vojna priblížila k samotným hraniciam našej vlasti. Takže pre nás určite nie je ’studená’, ale naozaj ’horúca’," dodal.
Hrozba jadrovej vojny
Naryškinove vyjadrenia nasledovali po sérii pripomienok ruského prezidenta Vladimira Putina a ďalších vrcholných predstaviteľov, že Rusko bolo pred inváziou na Ukrajine a je aj po jej spustení vedúcim štátom vlastniacim jadrové zbrane.
Tieto výroky si západné vlády vysvetlili ako varovanie, že Putin môže konflikt aj ďalej vyostrovať, hoci Moskva to popiera.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov predtým vo štvrtok vyhlásil, že myšlienka jadrovej vojny "neustále krúži v hlavách západných politikov", ale nie ruských.
Rusko odmieta termín invázia a tvrdí, že jej akcie na Ukrajine nemajú za cieľ okupovať územie, ale zničiť vojenské spôsobilosti Kyjeva a pochytať "nebezpečných nacionalistov" – túto zámienku Ukrajina a Západ odmietajú ako neodôvodnenú propagandu.
Naryškin napísal, že o svojej budúcnosti rozhodnú samotní Ukrajinci. "Ale bude to úplne iná Ukrajina a úplne iný príbeh," dodal podľa agentúry Reuters.
Pentagón zriadil horúcu linku s ruským ministerstvom obrany
Pentagón zriadil novú horúcu linku s ruským ministerstvom obrany, aby zabránil "nesprávnym odhadom, vojenským incidentom a eskalácii" počas postupujúcej ruskej invázie na Ukrajinu, informovala vo štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa USA.
"Ministerstvo obrany nedávno, 1. marca, zriadilo s ruským ministerstvom obrany dekonfliktnú líniu s cieľom zabrániť chybným kalkuláciám, vojenským incidentom a eskalácii," povedal pod podmienkou anonymity predstaviteľ amerického rezortu obrany.
Tento krok je podľa Reuters najnovším úsilím o zníženie prudko stúpajúceho napätia medzi Spojenými štátmi a Ruskom po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin – v jasnom varovaní pre Západ – minulý víkend oznámil, že uvádza svoje jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti. Putinov minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu varoval, že tretia svetová vojna by bola jadrovým konfliktom.
Spojené štáty tvrdia, že na Ukrajine nemajú žiadne jednotky, ale spolu so svojimi spojencami v NATO v Európe sa obávajú možných incidentov v čase, keď Rusko spustilo najväčší útok na európsky štát od druhej svetovej vojny. Americká armáda v minulosti úspešne vytvorila horúce linky s Ruskom, a to aj počas vojny v Sýrii, kde Moskva intervenovala na strane prezidenta Bašára Asada, dodal Reuters.
Rusi a Ukrajinci sú "jeden národ", vyhlásil vo štvrtok v televíznom prejave ruský prezident Vladimir Putin. Informovala o tom televízia Sky News. Podľa portálu Bloomberg Rusi na Ukrajine plánujú verejné popravy.
Putin označil ruských vojakov za "skutočných hrdinov". Udelil posmrtne vyznamenanie padlému ruskému vojakovi, o ktorom povedal, že sa "vyhodil do vzduchu" granátom, aby nepadol do zajatia.
Putin okrem toho povedal, že Ukrajinci sú "ohrozovaní a sú im vymývané mozgy".
Zopakoval svoje tvrdenia, že Rusko bojuje proti "neonacistom" a že civilisti sú využívaní ako "ľudské štíty".
Putin uviedol, že v rozpore s tým, čo tvrdí Ukrajina, poskytujú ruské sily civilným obyvateľom humanitárne koridory na útek.
"Špeciálna vojenská operácia", ako Rusko označilo útok na Ukrajinu, ide podľa plánu, povedal šéf Kremľa. "Všetky ciele, ktoré boli stanovené, sa úspešne riešia alebo dosahujú," poznamenal.
Podľa Sky News to Putin povedal napriek tomu, že západné spravodajské služby naznačujú, že invázia zaostáva za ruským plánom.
Rusko vypracovalo plán na verejné popravy ľudí na Ukrajine, keď už ruskí vojaci dobyjú mestá. Chce tak zlomiť odpor obyvateľstva. Vo štvrtok o tom informovala americká tlačová agentúra Bloomberg, ktorú citoval britský denník Guardian.
Bloomberg sa odvoláva na predstaviteľa európskej spravodajskej služby - a ten povedal, že Moskva načrtla stratégie, ako zlomiť morálku Ukrajincov a odstrašiť ich od bojov proti ruským silám, keď už mestá padnú pod kontrolu Kremľa.
Predstaviteľ povedal, že Moskva plánuje tvrdo zasahovať proti protestom, zatýkať odporcov a prípadne vykonávať verejné popravy, píše Bloomberg.
Zhruba po týždni vpádu ruských vojsk na Ukrajinu oznamujú dočasné zmrazovanie svojich aktivít na ruskom trhu viaceré nadnárodné koncerny. Reagujú nielen na vojenskú agresiu zo strany Ruska, ale aj na ekonomické sankcie, ktoré na túto krajinu uvalili EÚ, Spojené štáty i ďalšie krajiny. Obria francúzska banka Société Générale dokonca uviedla, že v „extrémnom prípade“ by ruské úrady mohli siahnuť aj na jej aktíva na tamojšom trhu. Londýnska burza zasa zastavila obchodovanie s 27 ruskými titulmi.
Nemecká automobilka Volkswagen oznámila, že zastavuje aktivity v Rusku. Firma tak reaguje na situáciu po útoku Ruska na Ukrajinu. Ako vo štvrtok informoval Reuters, koncern až do odvolania zastavuje výrobu vo svojich ruských závodoch Kaluga a Nižný Novgorod.
Zároveň s okamžitou platnosťou zastavuje vývoz áut do Ruska. Nižný Novgorod vyrába VW Taos a tri modely Škody Kodiaq, Karoq a Octavia. Škoda vyrába aj v závode v Kaluge, kde produkuje model Rapid.
„Prerušením aktivít firmy v Rusku sa predstavenstvo spoločnosti rozhodlo reagovať na celkovú situáciu, ktorá sa vyznačuje výraznou neistotou,“ uviedol Volkswagen v správe.
Apple zastavil predaj produktov a obmedzil Apple Pay
Americká spoločnosť Apple od utorka úplne pozastavila predaj svojich produktov v Rusku. „Pozastavili sme predaj všetkých produktov v Rusku. (Už) minulý týždeň sme zastavili všetok export našich produktov do tejto krajiny,“ konštatuje vo vyhlásení Apple.
Spoločnosť zároveň oznámila, že v Rusku obmedzuje Apple Pay aj ďalšie svoje služby a zablokovala sťahovanie aplikácií ruských štátnych médií RT a Sputnik mimo územia Ruska.
„Sme hlboko znepokojení z ruskej invázie na Ukrajinu a stojíme pri všetkých ľuďoch, ktorí trpia v dôsledku súvisiaceho násilia. Podporujeme úsilie humanitárnych organizácií, poskytujeme pomoc potrebnú pri vznikajúcej utečeneckej kríze,“ píše sa vo vyhlásení firmy Apple.
Na archívnej snímke z 10. januára 2013 sa dievča dotýka displeja ikonického smartfónu od spoločnosti Apple s portrétom Steva Jobsa v Petrohrade. Dvojmetrovú sochu napokon 3. novembra 2014 z univerzitného areálu v Petrohrade odstránili. Foto: TASR/AP
Švédsky reťazec H&M dočasne zatvoril obchody
Švédsky odevný reťazec H&M je ďalšou z veľkých spoločností, ktoré sa v reakcii na inváziu na Ukrajinu rozhodli utlmiť svoju činnosť na ruskom trhu.
Druhý najväčší odevný reťazec na svete vo štvrtok uviedol, že „je hlboko znepokojený tragickým vývojom na Ukrajine a stojí pri všetkých, ktorí trpia“. V tejto súvislosti dodal, „že predaj v Rusku sa rozhodol dočasne zastaviť“.
Na ukrajinskom území spoločnosť už svoje obchody dočasne zatvorila, keďže, ako uviedla, nedokázala by zaistiť bezpečnosť kolegov a zákazníkov.
Rusko predstavuje pre H&M šiesty najväčší trh. Podľa údajov agentúry Reuters vo 4. kvartáli minulého roka generovala firma v Rusku približne 4 percentá tržieb. Zatiaľ čo reťazec na viacerých trhoch redukuje počty kamenných obchodov, v Rusku, naopak, počet svojich obchodov v poslednom období zvyšoval.
Rozhodnutie firmy Ikea sa dotkne 15-tisíc zamestnancov
Švédsky nábytkársky gigant Ikea vo štvrtok oznámil, že v reakcii na vojnu na Ukrajine pozastaví aktivity v Rusku a Bielorusku. Zasiahne to takmer 15-tisíc zamestnancov, 17 obchodov a tri výrobné závody.
„Vojna už mala obrovský vplyv na ľudí. Výsledkom je aj vážne narušenie dodávateľského reťazca a obchodných podmienok. Zo všetkých týchto dôvodov sa Ikea rozhodla dočasne pozastaviť operácie v Rusku,“ informovala spoločnosť.
Obchodný dom spoločnosti Ikea v Moskve. Foto: TASR/AP
Energetický koncern Total nebude investovať do nových projektov
Francúzsky energetický koncern Total v reakcii na ruský útok na Ukrajinu v utorok uviedol, že už neinvestuje do nových projektov v Rusku.
Koncern sa takisto angažuje v dodávkach motorových palív pre Ukrajinu. Total tiež dodal, že prijme oparenia zodpovedajúce európskym sankciám proti Moskve. K svojmu podielu v ruskej ťažobnej firme sa však nevyjadril.
Lodný gigant Maersk zastavuje dodávky do ruských prístavov
Dánsky lodný gigant Maersk v utorok oznámil, že prestane prijímať nové objednávky na prepravu takzvaného nepodstatného tovaru do a z Ruska v dôsledku sankcií, ktoré Západ uvalil na Rusko za inváziu na Ukrajinu.
Maersk s odvolaním sa na sankcie vo vyhlásení uviedol, že „rezervácie do a z Ruska sa až do odvolania dočasne pozastavia s výnimkou potravín, zdravotníckych a humanitárnych zásob“.
Dánska spoločnosť, jeden z popredných svetových prepravcov kontajnerov, dodala, že sa pokúsi rešpektovať rezervácie zadané pred sankciami.
Firma ďalej uviedla, že výnimky podčiarkujú jej zameranie sa na „sociálnu zodpovednosť a snahy podporovať ruskú spoločnosť napriek všetkým komplikáciám a neistotám“.
Na snímke vykladá žeriav kontajner firmy Maersk. Foto: TASR/AP
Société Générale sa pripravuje na prípadnú konfiškáciu aktív v Rusku
Francúzska banka Société Générale uviedla, že v „extrémnom prípade“ by ruské úrady mohli zhabať jej aktíva na tamojšom trhu. Je to zatiaľ najostrejšie varovanie zo strany západnej spoločnosti v súvislosti s dôsledkami vojny na Ukrajine.
Expozícia banky voči ruskému trhu je jedna z najväčších spomedzi zahraničných bánk a predstavuje približne 18,6 miliardy eur. Z toho 15,4 miliardy eur má banka priamo vo svojej ruskej divízii SG Russia. V prípade realizácie najhoršieho možného scenára je však Société Générale schopná finančné dôsledky absorbovať, uviedlo vedenie inštitúcie.
Ako informovala agentúra Reuters, v Rusku generovala banka približne 3 percentá svojho zisku a jej expozícia voči ruskému trhu sa odrazila po útoku na Ukrajinu aj na vývoji jej akcií. Tie po invázii prudko klesli a od začiatku roka dosiahol pokles približne o pätinu.
V tejto súvislosti Société Générale uviedla, že pracuje na znížení rizík na ruskom trhu. Rovnaké aktivity vyvíjajú aj ďalšie západné inštitúcie. Tie prehodnocujú svoje aktivity v krajine, ktorá na sankcie západných štátov už zareagovala niektorými odvetnými opatreniami.
Vysokú expozíciu voči ruskému trhu má aj banka Citigroup. Tá v stredu informovala, že jej straty z ruského biznisu môžu ísť do miliárd dolárov. Jej celková expozícia voči Rusku dosiahla ku koncu minulého roka takmer 10 miliárd USD (9 miliárd eur). Je to omnoho viac, než banka pôvodne uvádzala.
Zamestnankyňa prichádza do sídla francúzskej banky Société Générale v Paríži. Foto: TASR/AP
Londýnska burza zastavila obchodovanie s akciami 27 ruských firiem
Londýnska burza vo štvrtok zastavila obchodovanie s akciami 27 ruských firiem vrátane akcií najväčšej ruskej banky Sberbank a energetického gigantu Gazprom. Ďalšími firmami, s ktorých akciami zastavili obchodovanie, sú napríklad Lukoil či Polyus. Informuje o tom portál cnbc.com.
Hodnota akcií ruských firiem kótovaných na burze v Londýne sa prepadávala už od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a uplatnenia následných ekonomických sankcií voči ruským firmám, inštitúciám a jednotlivcom zo strany USA a ich spojencov. Do štvrtka stratili takmer celú svoju hodnotu.
Akcie Sberbank od začiatku roka klesli o 99,72 percenta, Gazprom si odpísal 93,71 percenta, Lukoil prišiel o 99,2 percenta, Polyus klesol o 95,58 percenta, Rosnefť oslabil o 92,52 percenta.
Domáci ruský akciový trh je v podstate už štvrtý deň zatvorený. Ruská centrálna banka totiž pozastavila obchodovanie s akciami a derivátmi v snahe predísť ich výpredajom.
Emmanuel Macron bude opäť kandidovať. Je favoritom prezidentských volieb a počas vojny na Ukrajine jeho podpora ešte vzrástla. Jeho súper v druhom kole je zatiaľ otázny.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v priebehu štvrtka oznámi, že bude kandidovať v aprílových prezidentských voľbách, uviedli pre agentúru AFP nemenované zdroje z prostredia jeho tímu.
Macron svoju predvolebnú kampaň odštartuje neskôr vo štvrtok "listom Francúzom", ktorý zverejnení na internete, jeden deň pred konečným termínom na vyhlásenie kandidatúry. Prvé kolo volieb je naplánované na 10. apríla, druhé o dva týždne neskôr.
Francúzsky prezident sa predvolebnej kampani doteraz oficiálne nevenoval. Nadchádzajúci víkend pôvodne plánoval vystúpiť pred zhromaždením svojich stúpencov v Marseille, nakoniec ho však zrušil v dôsledku krízy na Ukrajine.
Prieskumy verejnej mienky však napriek tomu ukazujú, že Macron je populárnejší než jeho vyzývatelia. Dlhodobo sí drží podporu okolo 25 percent. Táto priepasť v popularite sa ešte rozšírila po ruskej invázii na Ukrajinu – Macron si polepšil, zatiaľ čo je hlavná rivalka Valérie Pécresseová si pohoršila, analyzuje AFP.
Možnosti liečby rakoviny na Onkologickej klinike v Trenčíne
Niektoré typy rakoviny sú dobre liečiteľné. Dôležitá je včasná diagnostika. Akými postupmi liečia rakovinu na Onkologickej klinike v Trenčíne nám prezradí jej prednosta Branislav Bystrický - hosť ďalšieho podcastu.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán označil vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za vyvážené a korektné až do posledného obdobia. V rozsiahlom rozhovore pre provládny týždenník Mandiner zverejnenom vo štvrtok Orbán povedal, že Putin všetko, na čom sa kedy dohodli, dodržal. Premiér zdôraznil, že Maďarsko nevetovalo sankcie proti Rusku a že záujmom Maďarska je mier.
"Vypuknutím vojny vznikla pre Maďarsko nová situácia. V nej treba znovu zadefinovať ciele a záujmy Maďarska. Čo sa týka sankcií, nevetovali sme ich, ale ani Európskej únii nebránili, aby ich voči Rusku uplatnila. Teraz je najdôležitejšia jednota Európskej únie," povedal maďarský ministerský predseda.
V súvislosti s dvojstrannými vzťahmi po vojne podotkol, že je isté, že Rusko bude naďalej existovať. "Maďarsko i EÚ budú mať svoje záujmy aj po vojne. Neexistuje argument, pre ktorý by sme zrušili energetickú spoluprácu s Ruskom. Aj lídri Únie konštatovali, že sankcie sa nedotknú transportu energií z Ruska, pretože by to zničilo európsku ekonomiku," podčiarkol Orbán.
Premiér upozornil, že v prípade nedokončenia projektu dostavby atómovej elektrárne v Paksi by bolo potrebné nakúpiť viac zemného plynu a obyvateľstvo by zaplatilo za energie trojnásobne vyššiu sumu.
Orbán opätovne odmietol návrhy opozičného zoskupenia V jednote za Maďarsko (Egységben Magyarországért), ktoré by poslalo na Ukrajinu zbrane. "Radi pomôžeme Ukrajincom v rokovaniach s Rusmi. Poskytneme trebárs aj miesto pre mierové rokovania. Okrem toho pošleme na Ukrajinu humanitárnu pomoc a prijmeme každého utečenca prichádzajúceho z Ukrajiny," vyhlásil premiér.
K otázke vplyvu rusko-ukrajinskej vojny na spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) maďarský ministerský predseda povedal, že doposiaľ sa darilo vyhýbať sa témam obrannej politiky, lebo bolo zrejmé, že v tomto zoskupení Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska existujú rozdielne názory.
"Rusov chceme držať ďaleko od seba, avšak existuje výrazný taktický rozdiel medzi nami (v rámci V4)," podčiarkol Orbán a poznamenal, že Poliaci – aby sa cítili bezpečne – vehementne podporujú vstup Ukrajiny do NATO, avšak taktickým záujmom Maďarska je "zachovať Ukrajinu ako patrične široké a hlboké územie medzi Ruskom a Maďarskom".
06:48 India v rozhovoroch s partnermi neodsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu
Indický premiér Naréndra Módí vo štvrtok počas rozhovorov s lídrami Spojených štátov, Austrálie a Japonska opäť odmietol odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Namiesto toho zdôraznil, že táto skupina krajín by sa mala ďalej sústreďovať na regionálne záležitosti.
TASR o tom informuje na základe spravodajstva poskytnutého tlačovou agentúrou AFP.
India sa v súvislosti so svojimi vzťahmi so Západom a Moskvou dlhodobo pohybuje na "tenkom ľade". Rusko dodáva krajine väčšinu zbraní. Ruský prezident Vladimir Putin a ním nariadená nedávna invázia na susednú Ukrajinu iba zdôraznila náročnosť vyvažovania vzťahov medzi Západom a Moskvou.
Po tom, ako sa Módí vo štvrtok virtuálne stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom, austrálskym premiérom Scottom Morrisonom a predsedom japonskej vlády Fumiom Kišidom, bolo vydané ich spoločné vyhlásenie, ale kancelária indického lídra zverejnila aj svoje samostatné stanovisko.
Módí "podčiarkol, že štvorica týchto krajín musí zostať sústredená na svoje základné ciele - podporu mieru, stability a prosperity v indo-pacifickom regióne", tvrdí jeho úrad.
"Na stretnutí sa diskutovalo o vývoji na Ukrajine vrátane humanitárnych následkov. Premiér zdôraznil potrebu vrátiť sa na cestu dialógu a diplomacie," uviedla Módího kancelária.
India opakovane nalieha na Rusko a Ukrajinu, aby zastavili vzájomné nevraživé akcie, ale priamemu odsúdeniu vojenského útoku Moskvy na územie Ukrajiny sa Naí Dillí vyhýba.
India rokovala so svojimi partnermi v rámci bezpečnostno-strategickej organizácie Štvorstranný bezpečnostný dialóg (QSD), ktorá vznikla v roku 2007 a zahŕňa aj spoločné vojenské cvičenia členských krajín.
03:07 V Rusku sú čiastočne nedostupné viaceré spravodajské weby.
Sociálna sieť Facebook a viaceré spravodajské webové stránky sú v Rusku čiastočne nedostupné, informovala v piatok agentúra AFP.
Novinári AFP v Moskve nemali prístup na Facebook, ako ani na internetové stránky médií ako Meduza, Deutsche Welle, Rádio Sloboda (RFE/RL) či ruskojazyčná verzia stanica BBC. Mimovládna organizácia GlobalCheck tiež potvrdila, že tieto stránky sú čiastočne nedostupné.
Nezávislý web Meduza na svojom účte na Telegrame uviedol, že stránka už nie je dostupná pre "niektorých používateľov" v Rusku, no od úradov nedostal oznámenie o zablokovaní.
Začiatkom tohto týždňa ruská generálna prokuratúra požiadala ruský regulačný úrad o "obmedzenie prístupu" k nezávislej ruskej televíznej stanici Dožď a liberálnej rozhlasovej stanici Echo Moskva.
01:36 Spojené štáty poskytnú dočasný azyl obyvateľom Ukrajiny
Spojené štáty udelia štatút dočasnej ochrany obyvateľom Ukrajiny, ktorí sa nachádzajú na americkom území. Toto opatrenie im umožní zostať v USA po dobu 18 mesiacov. TASR tieto informácie prevzala od agentúr AP a AFP.
"Naplánovaný a nevyprovokovaný útok Ruska na Ukrajinu vyústil do pokračujúcej vojny a nezmyselného násilia, a Ukrajincov prinútil hľadať útočisko v iných krajinách," uviedol vo vyhlásení minister pre vnútornú bezpečnosť USA Alejandro Mayorkas.
00:47 Česko daruje Ukrajine ďalšie zbrane, na Slovensko pripravuje vyslať vojakov
Česká vláda na mimoriadnom štvrtkovom rokovaní schválila poslanie zbraní, munície a ďalšieho vojenského materiálu na Ukrajinu v hodnote 17 miliónov českých korún. Ide o dar od českých zbrojárskych firiem. Informoval o tom v noci na piatok spravodajský server Novinky.cz.
"Vzhľadom na to, že ide o vojenský materiál, tak to musel procesovať náš rezort. Chcela by som spoločnostiam veľmi ďakovať, pretože táto pomoc nie je jediná," povedala po rokovaní vlády česká ministerka obrany Jana Černochová.
Černochová tiež podľa spravodajskej stanice ČT24 uviedla, že v rámci posilnenia východného krídla NATO jej rezort pripravuje vyslanie vojakov na Slovensko. Mala by podľa nej vzniknúť tzv. battlegroup, ktorá bude v krajine pri hraniciach s Ukrajinou operovať a okrem českých a slovenských vojakov v nej budú aj jednotky z Maďarska, Rumunska a Bulharska. "Česká republika by do tejto skupiny uvoľnila 400 osôb," dodala ministerka.
Už v stredu ministri rozhodli, že Česko Ukrajine daruje zdravotnícky materiál z armádnych zásob za zhruba 21 miliónov českých korún. Doteraz na Ukrajinu ministerstvo obrany poslalo vojenský materiál za viac ako 600 miliónov českých korún, pripomenuli Novinky.cz.
ŠTVRTOK
23:43 Británia a USA uvalili sankcie na ruských oligarchov
Britská vláda vo štvrtok oznámila, že v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu uvalila sankcie na ruského miliardára Ališera Usmanova a bývalého podpredsedu vlády Igora Šuvalova. Informovala o tom agentúra AFP.
Dvojica s celkovou výškou majetku 19 miliárd dolárov, ktorá má "významné záujmy v Spojenom kráľovstve a úzke väzby na Kremeľ", je "s okamžitou platnosťou" pridaná na zoznam "sankcionovaných osôb", uviedlo britské ministerstvo zahraničných vecí.
Biely dom takisto vo štvrtok oznámil ďalšie kolo sankcií voči Moskve v reakcii na inváziu na Ukrajinu. Na sankčnom zozname sa ocitli už zmienený Usmanov, šéf ruskej energetickej spoločnosti Transnefť Nikolaj Tokarev či hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, píšu agentúra Reuters a britský denník Guardian.
22:07 Čechom, ktorí sa rozhodnú bojovať za Ukrajinu, bude garantovaná beztrestnosť
Ľuďom, ktorí budú chcieť bojovať za Ukrajinu, bude abolíciou garantovaná beztrestnosť. Vyhlásil to český premiér Petr Fiala na brífingu po štvrtkovom rokovaní s prezidentom ČR Milošom Zemanom. "Dohodli sme sa, že môžeme garantovať beztrestnosť formou abolície prezidenta s mojou kontrasignáciou," povedal Fiala.
21:39 Pentagón zriadil horúcu linku s ruským ministerstvom obrany
Pentagón zriadil novú horúcu linku s ruským ministerstvom obrany, aby zabránil "nesprávnym odhadom, vojenským incidentom a eskalácii" počas postupujúcej ruskej invázie na Ukrajinu, informovala vo štvrtok agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa USA.
"Ministerstvo obrany nedávno, 1. marca, zriadilo s ruským ministerstvom obrany dekonfliktnú líniu s cieľom zabrániť chybným kalkuláciám, vojenským incidentom a eskalácii," povedal pod podmienkou anonymity predstaviteľ amerického rezortu obrany.
Tento krok je podľa Reuters najnovším úsilím o zníženie prudko stúpajúceho napätia medzi Spojenými štátmi a Ruskom po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin – v jasnom varovaní pre Západ – minulý víkend oznámil, že uvádza svoje jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti. Putinov minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu varoval, že tretia svetová vojna by bola jadrovým konfliktom.
20:38 Ruskí vyjednávači potvrdili dohodu o bezpečných koridoroch
Ruskí vyjednávači na rokovaniach s Ukrajinou potvrdili, že tretie kolo mierových rozhovorov sa pravdepodobne uskutoční čoskoro. Uviedli to po štvrtkovom druhom kole rokovaní, informovala agentúra AP.
Vladimir Medinskij, poradca ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý viedol ruskú delegáciu na štvrtkových rozhovoroch v Bielorusku pri poľských hraniciach, povedal, že "pozície strán sú úplne jasné, sú napísané bod po bode" vrátane otázok týkajúcich sa politického urovnania konfliktu. Bez spresnenia dodal, že "pri časti z nich sa našlo vzájomné porozumenie".
20:33 Na Ukrajine zabili generálmajora ruskej armády
Na Ukrajine zahynul v bojoch generálmajor ruskej armády Andrej Suchoveckij, ktorý velil 7. výsadkovej divízii, informovala vo štvrtok televízia Sky News. Jeho smrť potvrdila aj miestna dôstojnícka organizácia v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska. Zabitý bol začiatkom tohto týždňa.
Ruskí vojaci na Ukrajine. Foto: TASR/AP
20:00 Bieloruskí vojaci dostali rozkaz vstúpiť na Ukrajinu. Uviedla to ukrajinská armáda.
Ukrajina tiež uviedla, že Rusko využíva bieloruské územie na raketové útoky na ukrajinské mestá. Zároveň obvinila Minsk z toho, že umožňuje ruským vojakom vstupovať na ukrajinské územie.
19:50 Rusko: Roskosmos pozastavuje dodávky raketových motorov pre Spojené štáty
Šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Rogozin vo štvrtok oznámil, že zastavujú dodávky raketových motorov pre Spojené štáty. Ide o reakciu na sankcie, ktoré na Západ uvalil na Rusko za napadnutie Ukrajiny. "Nechajte ich lietať do vesmíru na ich metlách," povedal Rogozin vo štvrtok pre ruskú štátnu televíziu. Dodal, že Rusko zatiaľ neplánuje poskytovať ani servis na už dodané motory.
VIDEO Ruská kolóna ide okolo zničených ukrajinských obrnených vozidiel
19:05 Ukrajina a Rusko sa dohodli na humanitárnych koridoroch
Ukrajina a Rusko sa dohodli, že čoskoro usporiadajú tretie kolo rozhovorov, citovala agentúra Reuters ukrajinského vyjednávača na štvrtkovom, druhom kole mierových rokovaní. Podľa Reuters ukrajinský predstaviteľ uviedol, že Ukrajina nedosiahla výsledky, s ktorými počítala, ale obe strany dosiahli dohodu o spoločnom zabezpečení humanitárnych koridorov na evakuáciu civilistov.
Podľa agentúry AFP poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak na Twitteri napísal: "Druhé kolo rozhovorov je za nami. Žiaľ, Ukrajina zatiaľ nemá výsledky, ktoré potrebuje. Sú len rozhodnutia o organizácii humanitárnych koridorov."
Podľa televízie Sky News ruskí vyjednávači tiež potvrdili, že obe strany súhlasili s podporou humanitárnych koridorov a s možnosťou prímeria v týchto oblastiach. Dodali, že Rusko si myslí, že rozhovory viedli k podstatnému pokroku.
Mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou. Foto: TASR/AP
19:01 Moldavsko požiadalo o členstvo v EÚ
Moldavsko oficiálne požiadalo o členstvo v Európskej únii. Oznámila to vo štvrtok prezidentská kancelária tejto republiky. Moldavská prezidentka Maia Sanduová vo vyhlásení pred novinármi uviedla, že jej krajina "podpísala žiadosť o vstup do Európskej únie". Vyhlásenie prichádza týždeň po tom, ako Rusko vojensky napadlo Ukrajinu.
VIDEO Stretnutie ruských vojakov a luhanských separatistov v Novoajdare na Donbase
https://www.youtube.com/watch?v=q6XNRQnz-iU
18:46 Vláda odsúhlasila nové podmienky pre prelety ozbrojených síl NATO nad SR
Vláda odsúhlasila nové podmienky pre prelety ozbrojených síl NATO vzdušným priestorom SR. Nové povolenie umožňuje prelety s cieľom podpory operáciám na zabezpečenie kolektívnej obrany NATO, udržania mieru a stability v euroatlantickom priestore i humanitárnych misií. Dovolené sú aj s cieľom cvičení vo vzdušnom priestore SR a prepravy delegácií, materiálu a umožnenia leteckých opráv a tankovania za letu nad územím SR. Podmienky sa vzťahujú aj na krajiny Partnerstva za mier s výnimkou Ruska a Bieloruska.
18:30 Prieskum: Slováci chcú pomáhať Ukrajincom
Ľudia na Slovensku chcú pomáhať Ukrajincom. Vyplýva to z on-line prieskumu na vzorke 1000 respondentov, ktorý sa uskutočnil od 25. februára do 1. marca.
Podľa výsledkov prieskumu 61 percent Slovákov je ochotných pomôcť Ukrajincom vecným darom. Polovica oslovených by chcela prispieť prípravou a distribúciou jedla, 37 percent opýtaných chce pomôcť dobrovoľnícky a zhruba štvrtina obyvateľov by pomohla s ubytovaním.
18:00 Macronov poradca po telefonáte s Putinom: Obávame sa, že to najhoršie ešte len príde
"Obávame sa, že to najhoršie ešte len má prísť," povedal pre Politico Macronov poradca po telefonáte francúzskeho prezidenta s Putinom. Telefonát inicioval Putin, trval 90 minút a ruský prezident v ňom potvrdil, že vojna neskončí kým Rusko vojensky alebo diplomaticky nedosiahne svoje ciele.
Putin obvinil Ukrajincov z páchania vojnových zločinov, "správajú sa ako nacisti", povedal. Putin tiež odmietol, že by Rusi bombardovali Kyjev.
Macron ruskému prezidentovi povedal, že "pácha vážnu chybu" a "stále je možná iná cesta".
Celý prepis rozhovoru by mal byť dostupný na stránke ruského prezidenta, tá ale nefunguje.
Emmanuel Macron (uprostred), Vladimir Putin (vpravo) a Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
17:52 Väčšina utečencov má ukrajinskú štátnu príslušnosť, o azyl požiadalo 126 ľudí
Od vypuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine do štvrtkových 6.00 h vstúpilo na územie Slovenska z Ukrajiny 79.059 cudzích štátnych príslušníkov. O dočasné útočisko požiadalo 767 ľudí a o azyl z Ukrajiny 126 osôb. Na sociálnej sieti o tom informovalo Ministerstvo vnútra SR s tým, že žiadatelia o azyl sú ubytovaní v záchytnom tábore rezortu v Humennom. Väčšina ľudí z východných hraníc, prichádzajúcich na Slovensko, má ukrajinskú štátnu príslušnosť.
17:50 Rusko odmietlo účasť na cvičení NATO v Nórsku ako pozorovateľ
Cvičenie Cold Response sa uskutoční koncom marca a začiatkom apríla.
17:21 Poľsko zvýši obranný rozpočet na tri percentá HDP
Šéf poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski vo štvrtok oznámil, že Varšava v reakcii na udalosti na Ukrajine zvýši výdavky na obranu na tri percentá HDP. Varšava v súčasnosti dáva na obranný rozpočet 2,2 percenta HDP, teda zhruba toľko ako odporúča Severoatlantická aliancia. Pôvodný návrh zákona hovoril o postupnom zvýšení rozpočtu na 2,3 percenta v roku 2023 a na 2,5 percenta v roku 2024.
17:10 Zelenskyj varoval, že ak Ukrajina padne, na rade budú pobaltské štáty
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyzval Západ, aby zvýšil vojenskú pomoc Ukrajine. Dodal, že inak bude Rusko postupovať do zvyšku Európy.
"Ak nemáte právomoc zatvoriť oblohu, tak mi dajte lietadlá!" povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii. "Ak už my nebudeme, Bože chráň, na rade budú Lotyšsko, Litva, Estónsko," varoval a dodal: "Verte mi."
16:47 Ruský poslanec tvrdí, že inváziu na Ukrajinu plánovali rok
Ruský poslanec Rifat Šajchutdinov vyhlásil, že Moskva začala plánovať inváziu na Ukrajinu pred 12 mesiacmi. "Nepripravovali sme to, túto operáciu, svojvoľne," povedal Šajchutdinov, ktorý je členom Štátnej dumy, teda dolnej komory ruského parlamentu.
"Prípravy trvali rok, možno aj dlhšie. Pochopili sme, čo (sa deje), a vopred sme ich varovali," povedal v dennom politickom diskusnom programe Čas ukáže na ruskej televíznej stanici Prvý kanál. Poslanec v diskusnej relácii tvrdil, že Rusko by bolo napadnuté, keby samo nepodniklo útok. Dodal, že dostali určité spravodajské informácie. "Ale predovšetkým tam bránime našich občanov," zdôraznil.
15:55 Sankcie proti Rusku a vysoké ceny energií spomalia nemeckú ekonomiku
Sankcie uvalené na Rusko pre jeho inváziu na Ukrajinu a vysoké ceny energií, ktoré podporila vojna, spomalia zotavovanie nemeckej ekonomiky, uviedol spolkový minister hospodárstva Robert Habeck.
Ľudia mávajú ukrajinskými vlajkami počas protestného pochodu proti vojne na Ukrajine v meste Chattanooga v americkom štáte Tennessee. Foto: TASR/AP
15:50 Ruský oligarcha Deripaska vyzval na ukončenie vojny na Ukrajine
Ruský oligarcha Oleg Deripaska, ktorý má blízko ku Kremľu a na ktorého Západ uvalil sankcie, vyzval vo štvrtok na ukončenie vojny na Ukrajine. "Mier je veľmi dôležitý!" napísal multimiliardár na sociálnej sieti Telegram. Podľa neho bolo "šialené" stále odkladať rokovania o mieri.
15:40 Gruzínsko oficiálne požiadalo o členstvo v Európskej únii
Gruzínsko vo štvrtok oficiálne požiadalo o členstvo v Európskej únii, oznámil tamojší premiér Irakli Garibašvili. "Žiadame dnes o členstvo v EÚ," uviedol Garibašvili vo vyhlásení po podpísaní žiadosti. "Gruzínsko je európskym štátom a naďalej hodnotne prispieva k ochrane a rozvoju Európy," dodal.
15:39 Ruský nálet v Černihive podľa gubernátora zasiahol školy a domy, zahynulo 9 ľudí
Najmenej deväť ľudí podľa ukrajinských úradov zahynulo a štyria ďalší utrpeli zranenia pri ruskom nálete, ktorý vo štvrtok zasiahol dve školy a niekoľko obytných domov v meste Černihiv na severe Ukrajiny. Oznámil to na gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus, ktorého citovala agentúra Reuters.
15:09Ruská armáda sa pokúša o blokádu Mariupolu, tvrdí starosta Bojčenko
Ruské ozbrojené sily sa pokúšajú o "blokádu" Mariupolu, povedal vo štvrtok starosta tohto strategicky významného prístavného mesta Vadym Bojčenko. "Pokúšajú sa tu vytvoriť blokádu, rovnako ako v Leningrade," uviedol Bojčenko vo vyhlásení. Blokáda Leningradu (dnešného Petrohradu) nacistickým Nemeckom trvala viac ako dva roky a štyri mesiace a vyžiadala státisíce civilných obetí.
15:05 V mnohých európskych kostoloch zneli napoludnie zvony za mier na Ukrajine
Na znak solidarity s obyvateľmi Ukrajiny, smútku za obeťami ruskej invázie a vyjadrenia túžby po mieri sa vo štvrtok rozozvučali zvony v mnohých veľkých kostoloch v Európe, vrátane miest ako Paríž, Rím či Kolín nad Rýnom.
14:53 Milanová: Prokremeľská propaganda v médiách je neprijateľná
Zákaz mediálneho šírenia prokremeľského naratívu by mal trvať až do ukončenia ruskej agresie voči Ukrajine a dovtedy, kým Ruská federácia a jej pridružené médiá neprestanú s propagandou proti Únii a jej členským štátom. Konštatuje to ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽaNO), v súvislosti s nariadením EÚ vylúčiť vysielanie RT.
13:56 Kličko: Situácia v Kyjeve je náročná, avšak pod kontrolou
Situácia v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev je "náročná, ale pod kontrolou", povedal vo štvrtok predpoludním tamojší starosta Vitalij Kličko. Informovala o tom agentúra Reuters. Kyjevský starosta dodal, že cez noc nedošlo k nijakým obetiam na životoch. Uviedol tiež, že silné výbuchy, o ktorých ráno informovali s odvolaním sa na svedkov mnohé médiá, boli spôsobené tým, že ukrajinská protivzdušná obranou zneškodnila ruské rakety.
Muž drží v ruke potraviny na ulici po ruskom leteckom útoku v Gorenke, na predmestí Kyjeva. Foto: TASR/AP
13:37 Premiér: Situácia je na hraničných priechodoch s Ukrajinou pokojnejšia
Situácia na ukrajinsko-slovenských hraničných priechodoch je pokojnejšia. Uviedol to predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) po stredajšej (2. 3.) návšteve hraničného priechodu Vyšné Nemecké. Podľa premiéra je pohyb cez hranice v porovnaní s predchádzajúcimi dňami plynulejší. „Bol vytvorený špeciálny pruh pre ženy s deťmi, samostatný pruh je aj pre ľudí prichádzajúcich z tretích krajín. Snažíme sa zabezpečiť ich prepravu a repatriáciu aj v spolupráci s veľvyslanectvami jednotlivých krajín,“ priblížil Heger
13:06 Ruskí školáci dostali lekciu o nevyhnutnosti ruskej invázie na Ukrajinu
Ruskí školáci boli vo štvrtok poučení o "nevyhnutnosti špeciálnej operácie" na Ukrajine. Kremeľ uviedol, že školopovinné deti po celom Rusku mali virtuálnu lekciu o tom, "prečo je oslobodzovacia misia na Ukrajine nevyhnutnosťou". Informovali o tom televízia Sky News a spravodajský portál Newsweek.
"(Školákom) priblížime pozadie aktuálneho diania. Dozvedia sa o nebezpečenstve, ktoré pre našu krajinu predstavuje (Severoatlantická aliancia) NATO, prečo sa Rusko postavilo na ochranu civilistov v Doneckej a Luhanskej ľudovej republike, a (video im) pomôže aj zistiť, ako rozlíšiť pravdu v obrovskom prúde informácií, fotografií a videí, ktoré dnes zaplavujú internet," uviedlo ešte v stredu ruské ministerstvo školstva.
12:56 Volkswagen zastavuje výrobu v Rusku aj vývoz áut do krajiny
Nemecká automobilka Volkswagen oznámila, že zastavuje svoje aktivity v Rusku. Firma tak reaguje na situáciu po útoku Ruska na Ukrajinu. Spoločnosť vo štvrtok informovala, že až do odvolania zastavuje výrobu vo svojich ruských závodoch Kaluga a Nižný Novgorod. Zároveň s okamžitou platnosťou zastavuje vývoz áut do Ruska. Nižný Novgorod vyrába VW Taos a tri modely Škody Kodiaq, Karoq a Octavia. Škoda vyrába aj v závode v Kaluge, kde produkuje model Rapid.
Jednotky separatistov v meste Volnovacha. Foto: Internet
12:35 Peking tvrdí, že príčinou súčasného konfliktu je expanzia NATO na východ
Čína odmietla správu západných tajných služieb, v ktorej sa uvádza, že jej predstavitelia požiadali Rusko, aby s inváziou na Ukrajinu počkalo, kým sa skončia zimné olympijské hry v Pekingu. Čínske ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok označilo tieto informácie za „úplne falošné“ a za pokus o „odvrátenie pozornosti a obvinenie“. Zopakovalo, že príčinou súčasného konfliktu je expanzia NATO na východ, ktorú presadzujú USA. Čína v stredu nepodporila prijatie rezolúcie OSN odsudzujúcej ruskú agresiu voči Ukrajine. Peking sa zdržal hlasovania, no tvrdí, že podporuje mierové riešenie konfliktu.
12:32 Pripravte sa na platenie vojnových reparácií, odkázal Zelenskyj ruským okupantom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prirovnal ruskú inváziu k ďalšiemu vírusu a pripomenul, že uplynuli dva roky, odkedy Ukrajina zaznamenala prvý prípad ochorenia COVID-19. „Už je to týždeň, čo nás napadol ďalší vírus,“ povedal Zelenskyj. V najnovšom príhovore sa odvoláva priamo na svoj ruský náprotivok Vladimira Putina, ktorý ospravedlňuje vojnu na Ukrajine ochranou rusky hovoriacich ľudí. Podľa Zelenského by ich mal brániť nie vo svete, ale „u seba doma“. „Je ich tam tiež dosť. Okolo 150 miliónov,“ dodal.
Zelenskyj sľúbil, že Ukrajina bude opäť obnovená a Rusku odkázal, nech sa pripraví na platenie vojnových reparácií. „Aj keď zničíte všetky naše ukrajinské katedrály a kostoly, nezničíte našu vieru, našu úprimnú vieru v Ukrajinu a Boha, vieru v ľudí. Prebudujeme každý jeden dom, každú jednu ulicu, každé jedno mesto. A Rusku odkazujeme - naučte sa slová ´reparácie´ a ´platby´. Plne nám zaplatíte za to, čo ste urobili nášmu štátu a každému jednému Ukrajincovi,“ skonštatoval Zelenskyj.
12:28 Lavrov: Jadrovú vojnu zvažuje Západ
Moskva je presvedčená o tom, že má v konfrontácii so Západom pravdu. Vyhlásil to vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov počas tlačovej konferencie v Moskve. Lavrov obvinil Severoatlantickú alianciu (NATO), že sa snaží udržať si svoju nadvládu v Európe, Moskva však nemôže dovoliť, aby niekto podkopal jej záujmy. Šéf ruskej diplomacie obvinil západných politikov z toho, že zvažujú jadrovú vojnu voči Rusku. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters. Televízia Sky News, ktorá tlačovú konferenciu vysielala naživo, uviedla, že Lavrov "zrejme žije v alternatívnej realite".
"Je jasné, že tretia svetová vojna môže byť len jadrová... Chcel by som zdôrazniť, že myšlienka nukleárnej vojny je neustále v hlavách západných politikov a nie v hlavách Rusov... Ubezpečujem vás, že nedovolíme, aby nás provokácie vyviedli z rovnováhy," vyhlásil Lavrov.
Diplomati opustili sálu počas prednahratého prejavu ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Foto: TASR/AP
AFP pripomenula, že to bol ruský prezident Vladimir Putin, ktorý v nedeľu nariadil uviesť ruské jadrové sily do stavu najvyššej pohotovosti, pričom obvinil Západ z "nepriateľských" krokov voči jeho krajine. Rusko má pritom najväčší arzenál jadrových zbraní na svete.
Šéf ruskej diplomacie ďalej povedal, že "špeciálna operácia" na Ukrajine bude pokračovať "až do konca". Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nazval "prvým židovským prezidentom, ktorý je predstaviteľom režimu, otvorene podporujúceho nacizmus" a opäť vyhlásil, že cieľom ruskej operácie je "denacifikácia a demilitarizácia" Ukrajiny. Podľa neho "režim v Kyjeve" predstavuje "hrozbu pre Rusko" a je presvedčený o tom, že Rusi "sú v práve".
11:45 Vallo: Premaľovanie Slavína nepomôže nikomu, treba sa venovať pomoci Ukrajincom
Premaľovanie časti vojenského pamätníka Slavín v Bratislave podľa primátora hlavného mesta Matúš Valla nepomôže nikomu. Vo svojej reakcii uviedol, že je dosť príležitostí poskytnúť Ukrajincom podporu, nemusí sa však pritom zneuctiť pietne miesto a národná kultúrna pamiatka.
"Nikto z tých, ktorí na Slavíne ležia, za túto vojnu nemôže. Obráťme, prosím, našu pozornosť voči tým, ktorí vojnu spôsobili a ktorí ju môžu zastaviť. Zachovajme pokoj a nevzbudzujme vášne," vyzval Vallo.
10:53 Litovská prokuratúra preveruje možné spáchanie vojnových zločinov na Ukrajine
Litovská generálna prokuratúra vo štvrtok oznámila, že začala preverovať podozrenia z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ku ktorým malo dôjsť počas prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajinu. "Začalo sa vyšetrovanie v súvislosti s vojenskou agresiou na Ukrajine," uviedla prokuratúra vo vyhlásení.
Jednotky separatistov Doneckej ľudovej republiky v meste Volnovacha. Foto: Internet
VIDEO Ruská čiernomorská flotila sa zrejme pripravuje na rozsiahlu operáciu
Špekulácie hovoria o možnom vylodení v Odese. Podľa neoverených informácií Ukrajinci začali so zamínovaním pobrežia.
10:45 Orbán: Rusko bude existovať aj po vojne, EÚ i Maďarsko budú mať svoje záujmy
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán označil vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za vyvážené a korektné až do posledného obdobia. V rozsiahlom rozhovore pre provládny týždenník Mandiner zverejnenom vo štvrtok Orbán povedal, že Putin všetko, na čom sa kedy dohodli, dodržal. Premiér zdôraznil, že Maďarsko nevetovalo sankcie proti Rusku a že záujmom Maďarska je mier.
"Vypuknutím vojny vznikla pre Maďarsko nová situácia. V nej treba znovu zadefinovať ciele a záujmy Maďarska. Čo sa týka sankcií, nevetovali sme ich, ale ani Európskej únii nebránili, aby ich voči Rusku uplatnila. Teraz je najdôležitejšia jednota Európskej únie," povedal maďarský ministerský predseda.
V súvislosti s dvojstrannými vzťahmi po vojne podotkol, že je isté, že Rusko bude naďalej existovať. "Maďarsko i EÚ budú mať svoje záujmy aj po vojne. Neexistuje argument, pre ktorý by sme zrušili energetickú spoluprácu s Ruskom. Aj lídri Únie konštatovali, že sankcie sa nedotknú transportu energií z Ruska, pretože by to zničilo európsku ekonomiku," podčiarkol Orbán.
Foto: Viktor Orbán/FB
09:36 Nezávislá rozhlasová stanica Echo Moskvy končí
Predstavenstvo rozhlasovej stanice Echo Moskvy, ktorá je kritická voči Kremľu, rozhodlo väčšinou hlasov o jej likvidácii. Týka sa to aj internetovej stránky stanice, oznámil vo štvrtok podľa agentúry AFP jej šéfredaktor Alexej Venediktov s tým, že vysielanie Echa Moskvy pokračuje na platforme YouTube.
Ruská generálna prokuratúra 1. marca požiadala regulačný úrad Roskomnadzor o "obmedzenie prístupu" k Echu Moskvy a nezávislej televízii Dožď, pretože nimi zverejňované informácie "obsahujú výzvy na extrémizmus, násilie voči občanom Ruskej federácie, masové porušovanie verejného poriadku a bezpečnosti... a násilné zvrhnutie ústavného poriadku". Obe médiá tiež "cielene a systematicky" publikujú "zámerne nepravdivé informácie o činnosti ruských vojakov v rámci špeciálnej operácie" na Ukrajine.
08:58 Nemecko schválilo dodávku 2 700 protilietadlových rakiet na Ukrajinu
Nemecká vláda schválila dodávku 2 700 protilietadlových rakiet na Ukrajinu, uviedol vo štvrtok pre agentúru AFP zdroj z prostredia spolkového kabinetu oboznámený so situáciou.
Vláda "schválila ďalšiu podporu pre Ukrajinu", ktorá zahŕňa dodávku protilietadlových rakiet sovietskej výroby typu STRELA, používaných predtým armádou komunistického východného Nemecka, vysvetlil spomínaný zdroj.
Spolková republika ešte v januári oznámila, že nebude poskytovať Ukrajine zbrane, ale namiesto toho ponúkla zásielku 5 000 prílb.
Odkedy však Rusko minulý štvrtok spustilo rozsiahly útok na Ukrajinu, koaličná vláda kancelára Olafa Scholza zrušila zákaz dodávania zbraní do konfliktných oblastí a rozhodla o dodávke zbraní pre Ukrajinu. Takisto došlo k pozastaveniu schvaľovacieho procesu projektu plynovodu Severný prúd 2.
Nemecká vláda vo štvrtok informovala, že na svojom území eviduje zatiaľ 5 309 utečencov z Ukrajiny. Tento údaj je však založený na náhodných kontrolách, cez nemecké pozemné hranice sa dá totiž slobodne prejsť, pripomína agentúra Reuters.
"Preto je veľmi pravdepodobné, že do Nemecka sa už (z Ukrajiny) dostalo podstatne viac ľudí," povedal na pravidelnej tlačovej konferencii hovorca nemeckého ministerstva vnútra.
08:26 Kyjevom otriasli nadránom najmenej štyri výbuchy
Ukrajinským hlavným mestom Kyjev otriasli v noci na štvrtok prinajmenšom štyri silné výbuchy, bezprostredne však nebolo zrejmé, čo zasiahli. Informovali o tom ráno spravodajské stanice Sky News a BBC.
K explóziám, z ktorých videozáznam zhotovili očití svedkovia, došlo okolo 03.00 h ráno miestneho času (02.00 h SEČ). Dva výbuchy otriasli údajne centrom metropoly, zatiaľ čo ďalšie dva boli hlásené v blízkostí jednej zo staníc metra.
Výbuchy zazneli len niekoľko hodín po tom, ako v Kyjeve hlásili inú silnú explóziu, ku ktorej došlo neďaleko ukrajinského ministerstva obrany, medzi tzv. južnou železničnou stanicou a hotelom Ibis. Budova vlakovej stanice utrpela menšie škody, železničná premávka však naďalej pokračovala. Obete ani zranených z miesta nehlásili.
Výstrahy pred náletmi boli vo štvrtok vydané v mnohých častiach Ukrajiny vrátane Kyjevskej, Ľvovskej, Žytomyrskej, Ivano-frankivskej, Černihivskej a Odeskej oblasti.
Video nižšie zachytáva zničenú časť mesta Irpin neďaleko Kyjeva.
Ruské vojenské sily ovládli juhoukrajinské mesto Cherson, potvrdil pre agentúru AFP miestny činiteľ. Ide po Melitopole o ďalšie veľké mesto, ktoré ruské sily dobyli, odkedy zaútočili na Ukrajinu.
"(Ruskí) okupanti sú vo všetkých častiach mesta a sú veľmi nebezpeční," napísal v stredu neskoro večer prostredníctvom aplikácie Telegram Gennadij Lachuta, šéf Chersonskej regionálnej správy.
Starosta Chersonu Ihor Kolychajev predtým na Facebooku uviedol, že s "ozbrojenými návštevníkmi" je v kontakte. Dodal, že im "nič nesľuboval", ale súhlasil so zavedením nočného zákazu vychádzania a s obmedzením cestnej premávky aut.
Po trojdňovom obliehaní je v meste málo potravín či liekov a obyvatelia sa snažia pochovať svojich mŕtvych. V Chersone sa údajne už nenachádza ukrajinská armáda. "Sú tu iba civilisti a ľudia, ktorí tu chcú žiť!" stojí v príspevku starostu mesta. Podľa Kolychajeva budú do mesta vpustené vozidlá naložené jedlom, liekmi a inými zásobami.
Ruské ministerstvo obrany v stredu ráno informovalo, že jeho ozbrojené sily Cherson plne ovládli. Ukrajinská vláda však počas stredy tieto správy popierala.
05:54 Rusko: Na protivojnových protestoch zadržali ďalších 782 ľudí i známu aktivistku
V mnohých ruských mestách sa aj v stredu konali protivojnové protesty, na ktorých ľudia vyjadrili svoj nesúhlas s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu. Ruská polícia v stredu zadržala na týchto protestoch v 34 ruských mestách celkovo 782 ľudí. TASR o tom informuje na základe webového portálu ľudskoprávnej skupiny OVD-Info a správy televízie CNN.
Najviac ľudí zadržali v stredu v druhom najväčšom ruskom meste Petrohrad, a to najmenej 355. Podľa denník The Guardian na protivojnovom proteste v Petrohrade zadržali ruské bezpečnostné zložky zrejme aj známu ruskú aktivistku a umelkyňu, ktorá počas druhej svetovej vojny prežila blokádu Leningradu, Jelenu Osipovovú.
Video, ktoré zachytáva, ako príslušníci polície odvádzajú túto 77-ročnú ruskú aktivistku, ktorá v rukách drží protivojnové a protinukleárne plagáty, z davu, má na internete milióny zhliadnutí. Na videu tiež možno vidieť ako ľudia vyjadrujú nesúhlas so zadržaním tejto ženy.
V ruskej metropole Moskva zadržali v stredu bezpečnostné zložky 305 ľudí.
Od minulého štvrtka (24. februára), keď sa začala ruská invázia na Ukrajinu, zadržali v Rusku na protivojnových protestoch už celkovo 7 615 ľudí.
05:18 Svetová banka zastavuje všetky svoje projekty v Rusku a Bielorusku
Svetová banka oznámila v noci na štvrtok, že zastavuje všetky svoje prebiehajúce projekty v Rusku a v Bielorusku. Banka k tomu kroku pristúpila v reakcii na vojenskú inváziu na Ukrajinu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Svetová banka uviedla, že v súvislosti s "ozbrojeným konfliktom namiereným proti ukrajinskému ľudu“ s okamžitou platnosťou zastavuje všetky svoje programy v Rusku a Bielorusku".
Táto banka financuje projekty zamerané na infraštruktúru a poskytuje krajinám pomoc pri nastavovaní pravidiel. Táto inštitúcia však uviedla, že " od roku 2014 neschválila žiadnu novú pôžičku ani investíciu pre Rusko" a od polovice roka 2020 nebol žiaden úver schválený ani Bielorusku.
Podľa webovej stránky Svetovej banky má táto inštitúcia v súčasnosti v Bielorusku rozbehnutých 11 projektov v celkovej hodnote 1,2 miliárdy dolárov. Ide o projekty, ktoré sa zameriavajú na oblasť energetiky, vzdelania, dopravy a na reakciu na pandémiu koronavírusu.
V Rusku v súčasnosti prebiehajú štyri projekty Svetovej banky v hodnote 370 miliónov dolárov.
04:29 UNHCR: Počet ľudí, ktorí ušli z Ukrajiny pred vojnou, dosiahol milión
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v noci na štvrtok uviedol, že od začiatku ruskej invázie ušlo z Ukrajiny pred vojnou už milión ľudí. Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej ide zrejme o najrýchlejšie stúpajúci počet ľudí utekajúcich z jednej krajiny v tomto storočí.
Tento údaj tohto úradu OSN sa rovná približne dvom percentám populácie Ukrajiny, v ktorej podľa štatistík z konca roka 2020 žije približne 44 miliónov ľudí.
"Naše dáta naznačujú, že sme prekročili hranicu jedného milióna," uviedla hovorkyňa UNHCR. Tento údaj podľa nej vyplýva z výpočtov, ktoré boli spravené na základe údajov získaných od orgánov zainteresovaných krajín.
"Len za sedem dní sme boli svedkami odchodu jedného milióna utečencov z Ukrajiny do susedných krajín," uviedol na sociálnej sieti Twitter šéf UNHCR Filippo Grandi.
Sýria, v ktorej v roku 2011 vypukla občianska vojna, ostáva naďalej krajinou s najvyšším počtom utečencov, ktorí opustili krajinu. Podľa UNHCR zo Sýrie pred vojnou ušlo už vyše 5,6 milióna ľudí. Avšak aj pri najrýchlejšom odleve utečencov zo Sýrie v roku 2013, trvalo najmenej tri mesiace, kým ich počet dosiahol jeden milión, uvádza AP.
Hovorkyňa UNHCR Shabia Mantoová v stredu uviedla, že "takýmto tempom" by sa odlev utečencov z Ukrajiny mohol stať zdrojov "najväčšej utečeneckej krízy tohto storočia".
Tento úrad OSN predpokladá, že Ukrajinu celkovo opustia až štyri milióny ľudí, zároveň však tiež pripúšťa, že celkový počet ukrajinských utečencov môže byť nakoniec vyšší.
Ukrajinskí utečenci utekajúci pred vojenským konfliktom na Ukrajine prichádzajú na poľsko-ukrajinský hraničný priechod Medyka na hraniciach s Poľskom 2. marca 2022. Foto: TASR/AP
03:41 Zelenskyj: Ukrajina prekazila zákerné plány Ruska, ktoré sa pripravovali roky
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na štvrtok uviedol, že jeho krajine sa podarilo prekaziť "zákerné" plány Ruska, pričom vyzdvihol "hrdinský vzdor“ ukrajinskej armády a obyvateľstva voči ruskej invázii. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie CNN.
"Sme národ, ktorý zmaril plány nepriateľa za týždeň. Plány, ktoré sa písali roky – zákerné plány, plné nenávisti voči našej krajine, našim ľudom," uviedol Zelenskyj vo videu zverejnenom na jeho účtoch na sociálnych sieťach.
Ukrajinský líder uviedol, že "úprimne" obdivuje "hrdinský vzdor" miest, ktoré odolali postupu ruských vojsk.
"Stále viac okupantov uteká od nás, od vás späť do Ruska... Naša armáda, naša pohraničná stráž, naša územná obrana a dokonca aj obyčajní farmári každý deň zajmú príslušníka ruskej armády. Každý zajatec pritom povie jedno, že nevie, prečo tu sú... morálka nepriateľa neustále klesá," vyhlásil Zelenskyj, podľa ktorého sú ruskí vojaci len "zmätené a zneužité deti".
Ukrajinský prezident ďalej uviedol, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu zahynulo už približne 9 000 ruských vojakov. Toto tvrdenie však nie je možné overiť, keďže Moskva takmer vôbec nezverejňuje údaje o počte padlých vojakov, upozorňuje AFP.
"Naša armáda spraví všetko preto, aby úplne zlomila nepriateľa," vyhlásil ukrajinský líder.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
02:38 Podľa OSN zahynulo na Ukrajine už takmer 230 civilistov vrátane 15 detí
Organizácia Spojených národov v stredu oznámila, že od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu zaznamenala úmrtie takmer 230 civilistov vrátane 15 detí, pričom predpokladá, že tento počet je v skutočnosti oveľa vyšší. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) uviedol, že pri civilnom obyvateľstve na Ukrajine zaznamenal celkovo 752 incidentov vrátane 227 úmrtí a 525 zranených ľudí. Tieto údaje sú platné pre obdobie od 24. februára do utorkovej polnoci.
"OHCHR verí, že skutočné čísla môžu byť o poznanie vyššie," uviedol úrad vo vyhlásení.
Úrad ďalej uvádza, že tieto čísla platia pre územie kontrolované ukrajinskou vládou, pričom upozorňuje na to, že "informácie z niektorých oblastí, v ktorých prebiehajú intenzívne boje, prišli s oneskorením, pričom pri mnohých správach sa ešte čaká na potvrdenie".
Podľa informácií, ktoré má tento úrad OSN k dispozícii, je medzi obeťami 31 mužov a 25 žien, spomedzi detí zahynulo šesť chlapcov a tri dievčatá. Pohlavie pritom nie je známe pri 156 dospelých obetiach a šiestich deťoch.
Podľa OHCHR k väčšine týchto incidentov prišlo "pri použití výbušných zbraní, ktoré zasiahli veľkú oblasť, vrátane ostreľovania ťažkého delostrelectva, viacnásobného vystreľovania rakiet a vzdušných náletov".
Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva však už v nedeľu hlásilo úmrtie 352 civilistov, pričom v utorok oznámilo, že medzi obeťami je aj 16 detí, upozorňuje AFP.
Žena plače pred zničenými domami po ruskom leteckom útoku v Gorenke, na predmestí Kyjeva 2. marca 2022. Foto: TASR/AP
01:55 Blinken v súvislosti s Ukrajinou navštívi Poľsko, Moldavsko a Pobaltie
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken navštívi od 3. do 8. marca Belgicko, Poľsko, Moldavsko a pobaltské štáty s cieľom potvrdiť podporu Washingtonu Ukrajine.
Touto cestou Blinken "pokračuje v rozsiahlych konzultáciách a koordinácii so spojencami NATO a európskymi partnermi v spojitosti s pokračujúcou vopred naplánovanou, nevyprovokovanou a neodôvodnenou vojnou Ruskej federácie proti Ukrajine," uviedol vo vyhlásení hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Ned Price.
Šéf americkej diplomacie sa najskôr zastaví v Bruseli, kde sa stretne s kolegami z Európskej únie a krajín NATO.
Antony Blinken. Foto: TASR/AP
00:09 ICC otvoril vyšetrovanie možných vojnových zločinov na Ukrajine
Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu v stredu otvoril vyšetrovanie možných vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti alebo genocídy na Ukrajine, ku ktorým malo prísť od roku 2013. Vyšetrovanie sa bude zaoberať aj konfliktom, ktorý na Ukrajine vypukol po nedávnej ruskej invázii. Oznámil to hlavný prokurátor ICC Karim Khan.
Khan uviedol, že súd začne vyšetrovanie na základe žiadosti o prešetrenie situácie na Ukrajine, ktoré ICC predložilo 39 krajín vrátane Slovenska. Je to proces známy ako postúpenie veci, píše AP.
"Toto postúpenie umožnilo mojej kancelárii začať vyšetrovanie situácie na Ukrajine od 21. novembra 2013 a ďalej. Do vyšetrovania sa tak zahrnú všetky minulé aj súčasné obvinenia z vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy, ktorých sa dopustila akékoľvek osoba kdekoľvek na území Ukrajiny," uviedol Khan vo vyhlásení.
Hlavný prokurátor ICC ďalej uvádza, že sa začalo zhromažďovanie dôkazov.
Britská vláda označila toto postúpenie veci za najväčšie v histórii Medzinárodného trestného súdu, ktorý sa spolieha na spoluprácu s krajinami na celom svete, píše televízia BBC.
Invázia ruských vojsk na územie Ukrajiny sa aj v stredu výrazne podpísala pod vývoj na komoditných a finančných trhoch. Skokovo rástli ceny plynu, ropa opäť prekonala svoje maximá. Šéf rezortu hospodárstva Richard Sulík ale upokojuje, že odberatelia energií v tomto roku nemusia mať obavy o ich dodávky. Slovensko má podľa jeho slov energie v tomto roku zabezpečené, či už ide o ropu, plyn alebo palivo pre jadrové elektrárne.
Európsky parlament prijal v utorok podvečer rezolúciu, v ktorej poslanci okrem iného podporili prísnejšie sankcie voči Rusku. Netýka sa však iba opatrení, ktoré majú oslabiť Rusko pri jeho vojnovom ťažení na Ukrajine. Ide aj o to, aby sa Únia v dlhodobejšom horizonte odstrihla od surovín z Ruska.
Širšie reštriktívne opatrenia sa majú zamerať na strategické oslabenie ruskej ekonomiky a jej priemyselnej základne. Podľa nich by sa mal obmedziť najmä dovoz najdôležitejšieho ruského exportného tovaru, ako je ropa a plyn. Europarlament tiež vyzval členské krajiny, aby ukončili všetky formy spolupráce s Ruskom v nukleárnej oblasti, čo sa, samozrejme, týka aj slovenských jadrových elektrární.
Nové investície EÚ v Rusku a nové ruské investície v Únii by sa mali zakázať. Všetky ruské banky by mali byť zablokované v európskom finančnom systéme a Rusku by sa mal zakázať prístup do systému.
Cena zemného plynu v Európe dosiahla v stredu rekordnú úroveň pre obavy obchodníkov, že dodávky tejto komodity by sa mohli prerušiť v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Informuje o tom spravodajský web CNN.
Zemný plyn dosiahol počas stredy hodnotu takmer 195 eur za megawatthodinu. To je 60-percentný skok oproti utorku a viac ako dvojnásobok oproti piatkovým cenám. Súčasne je to nové maximum pre cenu plynu na európskom trhu.
Ako uviedol analytik Alex Froley z Independent Commodity Intelligence Services, toky plynu v ruských potrubiach smerom do Európy normálne pokračujú. Dodal však, že existuje „veľa neistoty a obáv, ako by sa veci mohli zmeniť“.
V roku 2019 dovážala Európska únia viac ako 40 percent svojho zemného plynu z Ruska, viac ako z ktorejkoľvek inej krajiny.
Ropa na najvyšších hodnotách od roku 2014
Útok na Ukrajinu vyhnal nahor aj ceny ďalších surovín, najmä ropy, keďže Rusko je jedným z najväčších ropných producentov. Cena severomorskej ropnej zmesi Brent prekročila v stredu už niekoľko hraníc, naposledy 113 dolárov za barel, čo bola najvyššia úroveň od leta 2014.
Neskôr sa rast zmiernil a okolo 13.45 h SEČ sa cena Brentu pohybovala okolo 111,60 dolárov za barel. Oproti predchádzajúcemu obchodovaniu to znamená rast o viac než 6,50 dolárov.
Aj cena americkej ľahkej ropy WTI prekonala niekoľkoročné maximá, keď vzrástla na 111,50 dolárov za barel. To bola najvyššia hodnota od roku 2013. Po 13.30 h dosiahla vyše 109,80 dolárov za barel.
Ropné pole pri Greensburgu, v americkom štáte Kansas. Foto: TASR/AP
Aliancia OPEC+ nemení plány, ťažbu bude zvyšovať len postupne
Aliancia producentov ropy OPEC+ v stredu potvrdila svoje plány, týkajúce sa postupného zvyšovania ťažby. Nič na nich nezmenil ani ruský útok na Ukrajinu, ktorý spôsobil prudký nárast cien "čierneho zlata".
Ako informovala AFP, OPEC +, na čele ktorej stoja Saudská Arábia a Rusko, sa na stredajšom zasadnutí rozhodol „opätovne potvrdiť plán úpravy produkcie tak, že celkovú mesačnú produkciu od apríla zvýši o 0,4 milióna barelov denne“.
Ani rozhodnutie Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) uvoľniť zo svojich rezerv 60 miliónov barelov ropy nezastavilo rast cien „čierneho zlata“, ako sme písali vyššie. Stredajšie rozhodnutie aliancie OPEC+, ktoré je v súlade s plánom o postupnom mesačnom zvyšovaní ťažby prijatom ešte v minulom roku, sa vo všeobecnosti očakávalo. Experti však varujú, že vysoké ceny môžu spôsobiť pokles dopytu.
Produkcia ropy v Rusku vo februári vzrástla, problém s jej predajom
Produkcia ropy v Rusku zaznamenala vo februári mierny rast, predaj komodity sa však v poslednom období skomplikoval. Dôvodom sú sankcie uvalené na Moskvu, jej finančný trh a viaceré firmy po útoku Ruska na Ukrajinu.
Produkcia ropy a plynového kondenzátu v Ruskej federácii sa vo februári oproti januáru tohto roka zvýšila z 11 miliónov na 11,06 milióna barelov denne (1 barel = 159 litrov), informuje agentúra Reuters, ktorá podľa údajov z ruských zdrojov urobila vlastné výpočty.
Problém však nastáva pri predaji ropy, keďže po uvalení sankcií na Moskvu sa kupci ruskej rope vyhýbajú. Cena ruskej ropy Urals je v porovnaní s cenou severomorskej ropnej zmesi Brent lacnejšia o viac než 18 dolárov (16,13 eura) za barel. Takýto rozdiel sa nezaznamenal od rozpadu Sovietskeho zväzu na začiatku 90. rokov minulého storočia. Ani po výraznom zlacnení však obchodníci nedokážu nájsť kupcov, ktorí by mali o ruskú ropu záujem.
Sulík: Na tento rok má Slovensko zásoby energie zabezpečené
Slovenských občanov najviac zaujíma, či máme v súčasnej krízovej situácii dostatok energetických zdrojov. Ako v stredu vyhlásil minister hospodárstva Richard Sulík, odberatelia energií v tomto roku nemusia mať obavy o ich dodávky. „Slovensko má energie v tomto roku zabezpečené, či už ide o ropu, plyn alebo palivo pre jadrové elektrárne,“ uviedol v stredu šéf rezortu hospodárstva.
Richard Sulík. Foto: TASR/Pavel Neubauer
„Na tento rok má Slovensko dodávky energií zabezpečené. Máme aj plán B v každej jednej oblasti. Hovorím najmä o rope, o plyne a jadrovom palive,“ povedal Sulík. Problémy by podľa neho Slovensko nemalo mať ani s dodávkami čierneho uhlia.
Sulík už skôr informoval o prvej dodávke skvapalneného zemného plynu pre Slovensko tankerom, pri rope by Slovensko v prípade prerušenia dodávok z Ruska mohlo využiť ropovod Adria.
Dostatok jadrového paliva by zasa mala pokryť potrebu krajiny v tomto roku utorková letecká dodávka tohto paliva z Ruska. Na aké časové obdobie sa dostatok jadrového paliva vzťahuje, rezort v utorok nespresnil. „Z bezpečnostných dôvodov nie je možné poskytnúť podrobnejšie informácie. Môžeme len dodať, že išlo o dlhodobo plánovanú dodávku a že rezort hospodárstva rovnako ako pri plyne aj pri jadrovom palive pracuje na diverzifikácii dodávok,“ uviedla hovorkyňa ministerstva hospodárstva Katarína Matejková.
Na prevádzku jedného bloku jadrovej elektrárne typu VVER 440 podľa Slovenských elektrární (SE) treba sedem až deväť ton uránového paliva ročne. To znamená, že spotreba jadrového paliva je v súčasnosti na Slovensku od 28 do 36 ton. Koľko paliva priviezol v utorok ruský IL 76 do Bratislavy, nie je známe. Nosnosť tohto stroja je od 30 do 60 ton nákladu.
Rezort hospodárstva v súvislosti so súčasnou situáciou rokoval o možnej diverzifikácii dodávok jadrového paliva aj s americkou firmou Westinghouse. „Hľadáme riešenie, ktoré bude bezpečné, stabilné. Vždy je dobré mať dvoch dodávateľov,“ povedal minister Sulík, no dodal, že riešenie musí byť aj ekonomicky výhodné.
Zmena dodávateľa paliva pre jadrové elektrárne nie je jednoduchá
Slovensko už aj v súčasnosti uvažuje o zmene dodávateľa paliva pre jadrové elektrárne ruského typu VVER 440, ktoré prevádzkujú Slovenské elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach. Prechod na palivo od nového dodávateľa však nie je jednoduchý, upozornila v stredu predsedníčka Úradu jadrového dozoru (ÚJD) SR Marta Žiaková.
“Proces, keď začínate používať iné palivo, ako bolo pôvodné, je dosť zdĺhavý, pretože musíte preskúmať všetky bezpečnostné aspekty, ktoré sú s tým spojené,“ upozornila Žiaková. Pri prevádzke reaktora totiž nesmie prísť k poškodeniu paliva, ale ani samotného primárneho okruhu reaktora.
Marta Žiaková. Foto: TASR/Jakub Kotian
O zmene dodávateľa paliva sa podľa Žiakovej uvažuje, no iniciátorom tejto zmeny musí byť držiteľ povolenia na prevádzkovanie jadrového zariadenia, ktorým sú u nás Slovenské elektrárne. ÚJD bude v takom prípade spolu so SE posudzovať palivo, ktoré by chceli kúpiť.
Slovensko je v súčasnosti od dodávok paliva pre jadrové reaktory z Ruska závislé.
Odstrihnutie od SWIFT-u sa netýka Sberbank a Gazprombank
Členské krajiny EÚ v stredu súhlasili s vylúčením kľúčových ruských bánk zo systému SWIFT, ktorý je dominantným svetovým systémom finančných správ.
Európska komisia zdôraznila, že toto opatrenie rýchlo a efektívne zabráni sankcionovaným bankám vykonávať svoje finančné transakcie po celom svete.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla, že EÚ „rýchlosťou svetla“ prijala tri po sebe idúce vlny prísnych sankcií proti ruskému finančnému systému, jeho high-tech priemyslu a proti skorumpovanej elite.
Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP
Zoznam dotknutých bánk bol zverejnený v Úradnom vestníku EÚ. Patria tam napríklad VTB, druhá najväčšia banka v Rusku, Bank Rossiya, Otkritie, Novikombank, Promsvjazbank, Sovkombank a VEB.RF.
Únia však neodpojila od systému SWIFT banky Sberbank a Gazprombank, ktoré sú hlavnými sprostredkovateľmi platieb za energiu v EÚ. Členské krajiny eurobloku vyjadrili obavy, že sankcionovanie týchto dvoch finančných inštitúcií povedie k nárastu cien energií v Európe.
Kurz rubľa klesol na nové historické minimum
Kurz ruského rubľa klesol v stredu na historické minimum, keď na domácom trhu dosiahol hranicu 110 rubľov za dolár. Dôvodom sú rozsiahle sankcie západných štátov, ktoré tak reagovali na inváziu Ruska na Ukrajinu.
Kurz ruskej meny dosiahol krátko predpoludním v Moskve 108,60 RUB/USD, čo znamená pokles o 7,3 percenta. Predtým nakrátko dosiahol 110 rubľov za dolár, nový najnižší kurz ruskej meny oproti doláru. Ako informuje Reuters, od začiatku tohto roka stratil rubeľ oproti doláru zhruba tretinu svojej hodnoty.
Výrazný pokles kurzu zaznamenal rubeľ aj oproti euru, pričom prekonal hranicu 120 rubľov za euro. Počas stredajšieho obchodovania klesol o 7,1 percenta na 120,50 RUB/EUR.
Navyše obchodovanie na moskovskej burze zostalo v stredu aj tretí deň v rade prerušené. Po prvý raz tento týždeň však umožnili uskutočnenie niektorých operácií.
Rusko v stredu vyhlásilo, že od vpádu na Ukrajinu prišlo o život 498 ruských vojakov. Ide o prvé oficiálne vyjadrenie Moskvy v súvislosti s vlastnými stratami. Ukrajina hovorí až o takmer 6-tisíc mŕtvych ruských vojakoch.
"Pri výkone služby zahynulo už 498 ruských vojakov," uviedol vo vyhlásení odvysielanom štátnou televíznou stanicou hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov, ktorého cituje tlačová agentúra AFP. Dodal, že zranenia utrpelo "1 597 našich druhov".
Konašenkov ďalej uviedol, že na tejto "špeciálnej vojenskej operácii" sa nezúčastňujú žiadni odvedenci ani kadeti vzdelávacích inštitúcií ruského ministerstva obrany.
Správy o tom, že Rusko utrpelo omnoho väčšie straty, Konašenkov označil za "centralizované dezinformácie".
Ukrajinský Inštitút pre štúdium vojny (ISW) predtým uviedol, že Rusko masívne bagatelizuje svoje straty a zverejňuje údaje o "nepravdepodobne nízkom" počte vojakov, ktorí boli zabití alebo utrpeli zranenia v tomto konflikte.
Ukrajinské ozbrojené sily, ktoré priebežne zverejňujú aktualizáciu o ruských stratách, tvrdia, že Moskva zaznamenala dosiaľ 5 840 obetí. O aké obete ide, Kyjev nešpecifikoval.
Rusko tvrdí, že jeho armáda na Ukrajine pracuje na "denacifikácii" krajiny. Kyjev v stredu uviedol, že od začiatku invázie zahynulo 2 000 ukrajinských civilistov.
Gruzínsko sa inšpirovalo Ukrajinou. Rovnako žiada o členstvo v EÚ. V stredu ukrajinské smerovanie do EÚ podporil europarlament a časť členských štátov.
Gruzínsko "okamžite" požiada o členstvo v Európskej únii, oznámila v stredu tamojšia vládnuca strana Gruzínsky sen. TASR o tom informuje na základy správy agentúry AFP.
Rozhodnutie oznámil predseda Gruzínskeho sna Irakli Kobachidze. Gruzínsko podľa jeho slov EÚ žiada, aby jeho žiadosť urýchlene posúdila a prijala rozhodnutie, ktoré Gruzínsku udelí štatút kandidátskeho štátu na členstvo v Únii.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok požiadal o prijatie Ukrajiny za členskú krajinu Európskej únie, pripomína AFP. Urobil tak v piaty deň ruskej invázie na Ukrajinu.
V stredu europoslanci v uznesení vyzvali inštitúcie EÚ, aby pracovali na udelení štatútu kandidátskeho štátu Ukrajine. Rovnako apelovali na Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby Ukrajine poskytli ďalšiu núdzovú humanitárnu pomoc v spolupráci s humanitárnymi agentúrami OSN a ďalšími medzinárodnými partnerskými organizáciami.
Gruzínsko sa podobne ako Ukrajina stalo terčom ruskej agresie. Na jeho územie v roku 2008 vstúpili ruskí vojaci. Keď Tbilisi spustilo proti malému Moskve naklonenému separatistickému regiónu vojenskú operáciu, Rusko sa rozhodlo poskytnúť Južnému Osetsku vojenskú pomoc. Ruská armáda za pár dní premohla gruzínske jednotky.
Separatistické regióny Abcházsko a Južné Osetsko, susediace s Ruskom, vyhlásili nezávislosť. Rusko 9. septembra 2008 s nimi oficiálne nadviazalo diplomatické styky.
Pred týždňom zas Moskva uznala Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku v Donbase. Obe sa v roku 2014 po bojoch tamojších proruských separatistov podporovaných Moskvou odtrhli od Ukrajiny.
Gruzínska vláda minulý rok oznámila svoj zámer požiadať o členstvo v EÚ v roku 2024. Úsilie tejto krajiny i Ukrajiny o členstvo v Únii sa už dlhodobo stretáva s prejavmi hnevu v Rusku, pripomína AFP. Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina v roku 2014 v bruselskom sídle EÚ podpísali asociačné zmluvy s Úniou.
