Popularizátor slovenských dejín

Jozef Branecký sa síce narodil v roku 1882 v Skalici, no dlho sa v tomto meste nezdržal. Po vychodení základnej školy a štyroch ročníkov gymnázia mesto opustil a v štúdiu pokračoval v Levoči, Vacove a v Kečkeméte. Teologické štúdium absolvoval v Budapešti, kde študoval aj klasickú filológiu, ruštinu, hudbu a spev. Desať rokov pôsobil v Naďkároli ako profesor hudby a spevu, až kým v roku 1917 neprišiel ako piarista na gymnázium do Trenčína. Tam sa v roku 1934 stal provinciálom tejto rehole na Slovensku.

Záujem popularizovať slovenské dejiny predovšetkým medzi mládežou potom uplatnil pri štúdiu stredovekých listín a archiválií. Dovtedy mnohokrát neobjavené, či zabudnuté udalosti, osoby, alebo témy dokázal príťažlivým a prístupným tónom sprostredkovať širokej čitateľskej obci. V medzivojnovom období  prispieval do časopisu Trenčan, neskôr sa publikoval aj v knižných podobách.  Známe sú tri zväzky pod názvom Zo starého Trenčína a tiež úspešný román Fráter Johannes, či Poklady Matúša Čáka.

V historickom románe Fráter Johanes Branecký  ponúkol čitateľom vzrušujúci dej, založený na autentických udalostiach zo 17. storočia, keď Slovensko plienili turecké vojská. V hojne kupovanej knihe, ktorá vyšla v roku 1929 sa dočítali o hrdinskej obrane Trenčína, o osude mesta i krajiny, ale i o intrigách a dobrodružstvách. A tiež o láske a vernosti. Čitateľov oslovil dramatický prerod hlavného hrdinu, poturčenca Kučaka, ktorý sa stretá s krásnou Helenkou. Až do samého konca pútavý román prináša nečakaný záver.

„Rímskokatolícky kňaz a spisovateľ Jozef Branecký skúmal slovenské dejiny s plnou vážnosťou hľadača pravdy, čo napokon potvrdzuje aj jeho vytrvalý a dlhoročný záujem o Alžbetu Báthoryovú“ píše vo svojom diele Kliatba zvaná Alžbeta z roku 2010 úspešný autor literatúry faktu Viliam Apfel. Ten sa vybral po stopách Braneckého a dôkladne prehľadal dostupné archívy.