Popularizátor slovenských dejín

Jozef Branecký sa síce narodil v roku 1882 v Skalici, no dlho sa v tomto meste nezdržal. Po vychodení základnej školy a štyroch ročníkov gymnázia mesto opustil a v štúdiu pokračoval v Levoči, Vacove a v Kečkeméte. Teologické štúdium absolvoval v Budapešti, kde študoval aj klasickú filológiu, ruštinu, hudbu a spev. Desať rokov pôsobil v Naďkároli ako profesor hudby a spevu, až kým v roku 1917 neprišiel ako piarista na gymnázium do Trenčína. Tam sa v roku 1934 stal provinciálom tejto rehole na Slovensku.

Záujem popularizovať slovenské dejiny predovšetkým medzi mládežou potom uplatnil pri štúdiu stredovekých listín a archiválií. Dovtedy mnohokrát neobjavené, či zabudnuté udalosti, osoby, alebo témy dokázal príťažlivým a prístupným tónom sprostredkovať širokej čitateľskej obci. V medzivojnovom období  prispieval do časopisu Trenčan, neskôr sa publikoval aj v knižných podobách.  Známe sú tri zväzky pod názvom Zo starého Trenčína a tiež úspešný román Fráter Johannes, či Poklady Matúša Čáka.

V historickom románe Fráter Johanes Branecký  ponúkol čitateľom vzrušujúci dej, založený na autentických udalostiach zo 17. storočia, keď Slovensko plienili turecké vojská. V hojne kupovanej knihe, ktorá vyšla v roku 1929 sa dočítali o hrdinskej obrane Trenčína, o osude mesta i krajiny, ale i o intrigách a dobrodružstvách. A tiež o láske a vernosti. Čitateľov oslovil dramatický prerod hlavného hrdinu, poturčenca Kučaka, ktorý sa stretá s krásnou Helenkou. Až do samého konca pútavý román prináša nečakaný záver.

„Rímskokatolícky kňaz a spisovateľ Jozef Branecký skúmal slovenské dejiny s plnou vážnosťou hľadača pravdy, čo napokon potvrdzuje aj jeho vytrvalý a dlhoročný záujem o Alžbetu Báthoryovú“ píše vo svojom diele Kliatba zvaná Alžbeta z roku 2010 úspešný autor literatúry faktu Viliam Apfel. Ten sa vybral po stopách Braneckého a dôkladne prehľadal dostupné archívy.

S úžasom zistil, že Branecký si dlhodobo si kládol otázku, kde je známa Čachtická pani pochovaná. Dôkazom toho je aj iniciované a jeho aktívna účasť na doteraz jedinom oficiálnom otvorení krýpt pod čachtickým katolíckym kostolov sv. Ladislava v Čachticiach v roku 1938.

„Nevieme, čo ho k tomu viedlo. Bola to len zvedavosť, alebo bol za tým aj iný zámer?“ kladie naliehavú otázku historik Apfel. K tejto zaujímavej téme sa niekedy vrátime v samostatnom článku.

„Kde je pochovaná Alžbeta Báthoryčka? Historický dokument, ako súčasný svedok, jasne nám hovorí, že Alžbeta Báthoryčka, zlopovestná a krvižíznivá pani Čachtického hradu je pochovaná tiež pod týmto kostolom“ dočítame sa v zápise, ktorý Branecký učinil v roku 1938, krátko po otvorení krýpt.

Jozef Branecký, slovenský spisovateľ, ktorý vytrvalo hľadal v našich dejinách pravdu, zomrel v roku 1962 vo veku osemdesiat rokov v Pezinku a pochovali ho v Trenčíne, kde prežil podstatnú časť svojho aktívneho života. 31.marca si pripomíname 140. výročie jeho narodenia.

Pamätná tabuľa venovaná Jozefovi Braneckému sa nachádza na objekte č. 7 na Mierovom námestí a donedávna bola v parku na Mierovom námestí umiestnená i jeho busta. Dnes by ste ju tam však hľadali márne. Viete, kde sa nachádza?