Jediným kandidátom na predsedu mimoparlamentného Progresívneho Slovenska (PS) je Michal Šimečka. Súčasná predsedníčka Irena Bihariová kandiduje na post podpredsedníčky hnutia. TASR o tom informoval vedúci komunikačného oddelenia PS Radovan Choleva. Hnutie bude mať snem 7. mája v Bratislave. Šimečka je momentálne podpredseda PS i europarlamentu.
"V Progresívnom Slovensku to nikdy nebolo o jednom človeku a ja tiež nie som prilepená na stoličke predsedníčky. Vojna na Ukrajine spôsobila, že témy zahraničnej politiky sú a v najbližšom čase budú vo verejnom priestore kľúčové, preto považujem Michala Šimečku za najvhodnejšieho predsedu nášho hnutia," uviedla Bihariová s tým, že Šimečku považuje za svojho prirodzeného nástupcu, ktorý povedie hnutie do najbližších volieb. Bihariová sa chce ako podpredsedníčka venovať najmä sociálnym a ľudskoprávnym témam.
Irena Bihariová. Foto: Facebook
Šimečka by chcel ako predseda PS vybudovať hnutie, ktoré háji liberálne hodnoty, prozápadné smerovanie a boj proti klimatickej kríze, ale má aj kvalitný ekonomický, zdravotnícky či vzdelávací program. "Slovensko čaká neskutočne náročné obdobie - pokračujúca vojna na Ukrajine a obrovská geopolitická neistota, skokové zdražovanie potravín, energií a bývania, stúpajúca nevraživosť v spoločnosti," myslí si Šimečka.
Parlamentné voľby v roku 2024 budú podľa neho zápasom o demokraciu a európsku budúcnosť Slovenska. "Ako podpredseda Európskeho parlamentu preto využijem všetky svoje kontakty, skúsenosti a možnosti, aby demokracia a európska budúcnosť Slovenska odolali hrozbám extrémistov a populistov," vyhlásil.
Za podpredsedov hnutia kandidujú okrem Bihariovej aj Zora Jaurová, Lucia Plaváková, Martin Hojsík, Michal Truban a Tomáš Valášek. Na 12 pozícií členov predsedníctva kandiduje spolu 30 kandidátov.
22:13 Európsky predstaviteľ: Mariupol zakrátko padne do rúk Rusov
Ukrajinské prístavné mesto Mariupol môže padnúť do rúk ruských jednotiek v priebehu niekoľkých dní, pričom by mohlo dopadnúť horšie ako Buča, kde ruskí vojaci spáchali masaker na civilistoch, ktorý Kremeľ popiera. V utorok to uviedol nemenovaný európsky predstaviteľ. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Očakávame kompletné zničenie mesta a množstvo obetí z radov civilného obyvateľstva," povedal americkým novinárom európsky predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný. Ruský prezident Vladimir Putin by do 9. mája mohol podľa neho oznámiť, že Rusi Mariupol oslobodili. Miestne orgány informovali, že počas obliehania Mariupola prišli o život tisíce ľudí, pričom Rusko dalo posledným ukrajinským obrancom v oceliarni Azovstaľ na výber – buď sa vzdajú, alebo zomrú.
21:45 Británia chce dať Ukrajine protilodné strely, USA už poslali húfnice a vrtuľníky
Británia sa snaží nájsť spôsoby, ako dodať Ukrajine protilodné strely, pričom zvažuje viacero možností, vrátane namontovania svojich rakiet Brimstone typu zem-vzduch na vojenské vozidlá. V stredu to oznámil britský premiér Boris Johnson. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. "Toto bude delostrelecký konflikt, takže budú potrebovať podporu pre delostrelectvo, a tú im my dáme – popri iných formách pomoci," vyhlásil Johnson s tým, že vojna na Ukrajine sa posúva do novej fázy. Rakety Brimstone, ktoré sa štandardne odpaľujú zo stíhačiek, používali britské jednotky v Líbyi a Sýrii. Ich výrobca MBDA tvrdí, že sa dajú použiť proti rýchlo sa pohybujúcim objektom na zemi i na mori.
Dodávky pre ukrajinské delostrelectvo plánujú aj Spojené štáty, čo v utorok potvrdil prezident Joe Biden. Podľa vyhlásenia Pentagónu dorazila prvá dodávka zbraní a vojenskej techniky na ukrajinské hranice v utorok. Ako uvádza CNN, obsahuje 11 helikoptér typu Mi-17, 18 kusov 155-milimetrových húfnic, 300 dronov Switchblade a ochranné odevy proti chemickým útokom. Ďalších sedem lietadiel s technikou má v Európe pristáť počas najbližších 24 hodín. Na ich dodávku vyčlenila americká vláda minulý týždeň 800 miliónov dolárov. Hodnota americkej pomoci Ukrajine tak už celkovo prekročila tri miliardy dolárov. Nové dodávky zbraní od USA budú zahŕňať 200 obrnených transportérov, desať protiraketových radarov, 500 protitankových striel typu Javelin a 30-tisíc kusov ochranných viest a prilieb.
21:34 Rusko nasadilo v Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie a Líbye
Rusko nasadilo v rámci svojej novej ofenzívy vo východoukrajinskom Donbase aj tisíce žoldnierov zo Sýrie, Líbye a iných krajín. Informoval o tom v utorok denník The Guardian s odvolaním sa na nemenovaného európskeho predstaviteľa. Uvedený predstaviteľ odhadol, že na východnej Ukrajine operuje od 10- do 20-tisíc námezdných bojovníkov. Sú medzi nimi ozbrojenci zo Sýrie, Líbye a ďalších krajín, ktorých naverbovala ruská Vagnerova skupina.
Táto organizácia, v zahraničí známa pod označením Wagner Group, je fakticky súkromnou armádou, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych zónach konfliktov vo svete. Zahraniční žoldnieri v Donbase sú podľa citovaného zdroja nasadzovaní ako pešiaci a nemajú ťažké zbrane ani obrnené vozidlá. "Títo chlapíci sú používaní hlavne ako (ľudská) masa voči ukrajinským obrancom," cituje Guardian svoj zdroj. Naverbovaní žoldnieri majú Rusku v rámci prebiehajúcej ofenzívy v Donbase pomôcť dosiahnuť čo najväčšie územné zisky.
19:55 Rusi chcú vraj oceliareň Azovstaľ zrovnať so zemou
Rusi plánujú „zrovnať so zemou“ oceliareň Azovstaľ a jej okolie. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na zverejnenú komunikáciu ruského veliteľa, ktorú údajne zachytila Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU). Továreň sa stala pevnosťou ukrajinských obrancov v obliehanom prístavnom meste Mariupoľ.
Nahrávka, ktorú zverejnili v utorok, podľa CNN údajne zachytáva hlas veliteľa ruskej roty, ktorá sa nachádza asi štyri kilometre od Azovstalu. Ten nejakej žene hovorí o očakávanom ruskom „trojtonovom prekvapení, z neba“, ktoré by malo „všetko zrovnať so zemou“. CNN upozorňuje, že sa síce nemôže zaručiť za autentickosť nahrávky. Ruské ministerstvo obrany na žiadosť CNN o reakciu nereagovalo.
Muž v nahrávke podľa CNN spomína aj ďalšie ukrajinské mesto, Lysyčansk, ktorý podľa neho „už tretí deň vymazávajú z povrchu zemského“
19:46 Putin je podľa Scholza zodpovedný za vojnové zločiny na Ukrajine
Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok vyhlásil, že šéf Kremľa Vladimir Putin nesie zodpovednosť za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine, v dôsledku ktorých zahynuli už tisíce civilistov. Scholz zároveň odsúdil Putina za spustenie novej rozsiahlej ofenzívy v Donbase. TASR informáciu prevzala z agentúr AFP a DPA. "Zabíjanie tisícok civilistov, ktorého sme svedkami, je vojnovým zločinom, za ktorý nesie zodpovednosť ruský prezident," povedal kancelár po videokonferencii, v rámci ktorej západní lídri koordinovali svoj ďalší postup ohľadne vojny na Ukrajine.
Olaf Scholz. Foto: TASR/AP
Scholz vyjadril presvedčenie, že ruská invázia na Ukrajinu, ktorá v pondelok vstúpila do novej fázy spustením mohutnej ofenzívy v Donbase, predstavuje celkom zjavné porušenie princípov medzinárodného práva. "Cítime obrovský smútok za obeťami a – je to potrebné povedať – obrovský hnev na ruského prezidenta a na túto nezmyselnú vojnu," uviedol šéf nemeckej spolkovej vlády.
19:18 Johnson chce ukončiť závislosť od Putinovej ropy a plynu
Britský premiér Boris Johnson chce ukončiť závislosť krajiny od „Putinovej ropy a plynu“. Ako informuje spravodajský portál BBC, povedal to britským poslancom v Dolnej snemovni. Ciele britskej vlády musia byť podľa Johnsona dlhodobé, keďže krajina čelí „ekonomickým otrasom v dôsledku ruskej agresie“. Chce preto bojovať proti dosahom britských cien energií. Vládna podpora rodín pritom podľa neho pomôže „ukončiť závislosť od Putinovej ropy a plynu a zaistiť, že energie budú z dlhodobého hľadiska lacnejšie“. Johnson sa tiež zaviazal, že britské energie budú zelenšie, dostupnejšie a bezpečnejšie.
Boris Johnson. Foto: TASR/AP
Premiér poslancom rozprával aj o svojej nedávnej návšteve Kyjeva a stretnutí s prezidentom Volodymyrom Zelenským, pričom ukrajinského lídra označil za nezlomného.
18:38 V Česku sa bude opravovať poškodená ukrajinská vojenská technika
V českých zbrojovkách sa začne opravovať poškodená ukrajinská vojenská technika. Serveru Seznam Zprávy to v utorok potvrdila česká ministerka obrany Jana Černochová. "Česká republika bola prvou partnerskou krajinou, ktorú ukrajinská strana oficiálne oslovila s požiadavkou na vzájomnú spoluprácu českých a ukrajinských firiem pri opravách vojenskej techniky, ktorú je nutné sprevádzkovať alebo ktorá bola zničená v bojoch," uviedla Černochová.
Ako prvé sa začnú servisovať vážne poškodené tanky typu T-64, ktoré bude opravovať firma Czechoslovak Group. Neskôr by mali pribudnúť aj opravné a servisné práce na kolesových obrnených transportéroch, do ktorých by sa zapojili ďalšie české firmy.
Jana Černochová. Foto: TASR/Jakub Kotian
18:26 Biden rokoval so spojencami o ďalšej pomoci Ukrajine
Americký prezident Joe Biden v utorok prostredníctvom videokonferencie rokoval so spojencami o vývoji konfliktu na Ukrajine po tom, ako Rusko spustilo novú mohutnú ofenzívu v Donbase. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Na virtuálnej konferencii sa okrem Bidena zúčastnili aj lídri ďalších krajín skupiny G7 a tiež generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady Charles Michel. Medzi účastníkmi rokovania, ktoré sa začalo krátko pred 16.00 h SELČ, boli aj prezidenti Poľska a Rumunska Andrzej Duda a Klaus Iohannis.
Podľa Bieleho domu lídri hovorili o ďalšej pomoci Kyjevu a o tom, ako vyvodiť zodpovednosť voči Rusku za to, čoho sa dopúšťa na Ukrajine. Podľa agentúry AFP bola videokonferencia súčasťou pravidelných koordinačných porád spojencov týkajúcich sa vojny na Ukrajine.
18:10 Zahynul jeden z veliteľov luhanských separatistov Čečenec Miša
Jeden z veliteľov oddielov proruskej separatistickej Luhanskej ľudovej republiky Michail Kiščik, prezývaný Čečenec Miša, zahynul počas spoločného útoku ruskej armády a separatistických ozbrojencov na pozície ukrajinských jednotiek v Donbase. TASR o tom informuje na základe utorkovej správy britskej televízie Sky News, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie premiéra Luhanskej ľudovej republiky Sergeja Kozlova.
Kiščik podľa Kozlova zahynul, keď sa so svojou skupinou dostal do ukrajinského obkľúčenia pri Kreminne v Luhanskej oblasti. Skupina údajne bojovala "do posledného muža". Kozlov dodal, že zatiaľ zisťujú presné straty.
17:59 Šéf OSN žiada štvordňové veľkonočné prímerie v Donbase
Generálny tajomník OSN António Guterres odsúdil novú ruskú ofenzívu na východe Ukrajiny a vyzval na uzavretie štvordňového prímeria počas nadchádzajúcich pravoslávnych veľkonočných sviatkov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Namiesto oslavy nového života tohtoročná Veľká noc nastáva v čase ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny," povedal novinárom Guterres. Preto žiada, aby boli aspoň počas tohtotýždňovej pravoslávnej Veľkej noci - od štvrtka do nedele - prerušené boje a vyhlásená "humanitárna pauza". Takéto prímerie by podľa Guterresa umožnilo, aby sa z najviac ohrozených oblastí evakuovalo civilné obyvateľstvo a aby do nich mohli zároveň prúdiť dodávky humanitárnej pomoci.
António Guterres. Foto: TASR/AP
17:12 Rusko na Ukrajine nepoužije jadrové zbrane, vyhlásil Lavrov
Rusko bude počas invázie na Ukrajine používať iba konvenčné zbrane. V utorok to povedal šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov v rozhovore pre indickú spravodajskú televíznu stanicu India Today. TASR informuje podľa správy agentúry Bloomberg.
Utorková odpoveď Lavrova pre indickú televíziu patrí medzi najkategorickejšie vyjadrenia vysokopostaveného ruského predstaviteľa o možnom použití jadrových zbraní v rusko-ukrajinskom konflikte. Ruský minister zahraničných vecí však nie je priamo zodpovedný za vojenské rozhodovanie.
Predstavitelia západných spravodajských služieb varovali, že Kremeľ by sa mohol uchýliť k použitiu taktických alebo iných jadrových zbraní s obmedzeným účinkom v prípade, ak by sa invázia na Ukrajine nevyvíjala podľa jeho plánov.
16:54 Rutte: Holandsko dodá Ukrajine ťažké zbrane vrátane obrnených vozidiel
Holandsko poskytne Ukrajine na obranu pred ruskou ofenzívou ťažké zbrane, ako sú obrnené vozidlá. Ako uviedol holandský premiér Mark Rutte v utorok na Twitteri, v telefonickom rozhovore to prisľúbil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Holandsko spoločne so spojencami zvažuje aj dodávku ďalšieho ťažkého (vojenského) materiálu", doplnil Rutte.
Mark Rutte. Foto: TASR/AP
15:41 Rusko vraj v Mariupole otvorilo humanitárny koridor pre ukrajinských vojakov
"Ruské ozbrojené sily otvorili humanitárny koridor pre odsun členov ukrajinskej armády, ktorí dobrovoľne zložia zbrane, a pre militantov z nacionalistických útvarov," uviedol vo vyhlásení ruský rezort obrany s tým, že koridor otvorili o 14.00 h miestneho času (13.00 SELČ).
Ministerstvo uviedlo, že o zriadení koridoru rozhodlo vzhľadom na "katastrofálnu situáciu" v oceliarskom komplexe Azovstaľ, ktorý je poslednou baštou obrancov strategického ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Tento krok Rusko odôvodnilo "výlučne humanitárnymi princípmi".
Ženisti ukrajinského ministerstva vnútra zneškodňujú míny. Foto: TASR/AP
15:24 Vojna na Ukrajine výrazne spomalí globálnu ekonomiku, varuje MMF
Medzinárodné menový fond (MMF) pre ruskú vojnu proti Ukrajine znížil prognózy rastu globálnej ekonomiky na tento aj budúci rok. MMF aktuálne počíta v roku 2022 aj v roku 2023 s expanziou svetového hrubého domáceho produktu o 3,6 %. To je o 0,8 percentuálneho bodu, respektíve o 0,2 percentuálneho bodu menej v porovnaní s januárovými predpoveďami. Riziká ohrozujúce ekonomiku sa podľa MMF prudko zvýšili.
15:11 Litva zakázala zobrazovanie symbolov na podporu ruskej ofenzívy na Ukrajine
Litovský parlament v utorok schválil zákaz verejného zobrazovania a nosenia symbolov vyjadrujúcich podporu ruskej invázii na Ukrajinu vrátane písmena "Z" či čierno-oranžovej stuhy svätého Juraja.
Písmenom "Z" býva označená bojová technika ruskej armády. Fotografie s týmto znakom na oblečení zdieľajú aj ľudia na sociálnych sieťach, čím dávajú najavo, že schvaľujú vojenskú ofenzívu Kremľa na Ukrajine. Stuha svätého Juraja sa datuje do roku 1769, keď ruská cárovná Katarína Veľká založila Rad sv. Juraja. Stuha bola pôvodne žltá s tromi čiernymi pruhmi. Po boľševickej revolúcii v roku 1917 bolo vyznamenanie zrušené; do užívania sa vrátilo počas druhej svetovej vojny, avšak v oranžovo-čiernej podobe.
Sovietsky zväz "georgijevskú" stužku používal pri oslavách víťazstva nad nacistickým Nemeckom v kombinácii s rôznymi medailami až do svojho rozpadu v roku 1991. Stužka bola v Ruskej federácii obnovená v roku 2005 ako reakcia na tzv. oranžovú revolúciu na Ukrajine. V roku 2014 si ju osvojili aj Moskvou podporovaní separatisti na východe Ukrajiny ako prejav podpory Ruska.
Ruské vojenské autá s písmenom Z. Foto: reprofoto/Twitter
15:01 Podoľak: Obliehanie Mariupolu ešte viac skomplikovalo rokovania s Ruskom
Obliehanie ukrajinského prístavného mesta Mariupol ruskými silami naďalej komplikuje rokovacie procesy a je ťažké určiť, kedy sa znovu obnovia priame rozhovory medzi ruskou a ukrajinskou stranou. Vyhlásil to v utorok poradca ukrajinského prezidenta a člen ukrajinskej vyjednávacej delegácie Mychajlo Podoľak.
Podoľak v písomnej odpovedi na otázky agentúry Reuters vyjadril presvedčenie, že sa Rusko spolieha na posilnenie svojej pozície prostredníctvom novej ofenzívy, ktorú spustilo na východe Ukrajiny.
"Je jasné, že na pozadí tragédie v Mariupole sa stal rokovací proces ešte komplikovanejším," uviedol Podoľak v súvislosti s situácia v prístavnom meste nachádzajúcom sa na juhu Ukrajiny.
14:49 Anonymous sa hrdia odhalením ruských tajných služieb
Zoznam viac než 600 mien ruských dôstojníkov Federálnej služby bezpečnosti (FSB) zverejnili v noci z pondelka na utorok hekeri zo skupiny PckArks, ktorá sa hlási k hnutiu Anonymous. Zoznam okrem samotných mien obsahuje aj ďalšie citlivé informácie ako čísla pasov, telefónne čísla, dátumy narodenia a ďalšie údaje. Na Twitteri ho zdieľali s komentárom: „Tu máte zoznam ruských dôstojníkov FSB preložený do angličtiny.“
Zoznam je voľne dostupný k nahliadnutiu na internete prostredníctvom serveru Ghostbin. Obsahuje celkom 620 záznamov s menami agentov.
14:29 Gubernátor: Ruské sily dobyli mesto Kreminna na východe Ukrajiny
Ruské sily dobyli mesto Kreminna na východe Ukrajiny a ukrajinskí vojaci sa z mesta stiahli, oznámil v utorok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Citovala ho tlačová agentúra Reuters.
Kreminna s vyše 18-tisíc obyvateľmi, v Luhanskej oblasti a približne 570 kilometrov juhovýchodne od metropoly Kyjev, je zrejme prvé mesto dobyté počas novej ruskej ofenzívy na východe Ukrajiny. "Kreminna je pod kontrolou ’orkov’ (ohyzdov, teda Rusov). Vstúpili do mesta," informoval na brífingu gubernátor Hajdaj. Použil výraz "ohyzdi", ktorý je odkazom na fantasy knihy od spisovateľa J. R. R. Tolkiena.
13:38 Šojgu: Západ robí všetko preto, aby predĺžil ruskú vojenskú operáciu na Ukrajine
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v utorok uviedol, že Moskva sa snaží "oslobodiť" východnú Ukrajinu, no Západ robí všetko pre to, aby ruskú vojenskú operáciu predĺžil. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Postupne realizujeme plán na oslobodenie Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky," uviedol Šojgu, pričom odkazoval na dva odštiepenecké regióny na východe Ukrajiny, ktoré Rusko uznalo za nezávislé krajiny. "Podnikáme kroky na to, aby sme nastolili život v mieri," pokračoval šéf ruského rezortu obrany.
Sergej Šojgu. Foto: TASR/AP
Šojgu sa vyjadril po tom, ako Kyjev obvinil Rusko z toho, že spustilo novú rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny, čím vojna prešla do druhej fázy. Ruský minister obrany však z krviprelievania na Ukrajine obvinil Spojené štáty a ich spojencov, ktorí sú podľa neho odhodlaní bojovať "do posledného Ukrajinca".
"USA a štáty, ktoré majú pod kontrolou, robia všetko pre to, aby maximálne predĺžili špeciálnu vojenskú operáciu. Zvyšujúce sa objemy dodávok zahraničných zbraní dávajú jasne najavo ich úmysly vyprovokovať kyjevský režim, aby bojoval do posledného Ukrajinca," vyhlásil Šojgu.
12:50 Rakúsky kancelár vyhlásil, že Putin bol ich stretnutí vo výbornej psychickej kondícii
Rakúsky kancelár Karl Nehammer vyhlásil, že ruský prezident Vladimír Putin bol vo výbornej psychickej kondícii. Ako informuje portál euractiv.com, uviedol to v rozhovore o jeho nedávnej návšteve Moskvy pre rakúsky denník Kronen Zeitung. Reagoval tak na špekulácie, že trpí nejakou psychickou chorobou a jeho zdravie je podlomené.
Nehammer zdôraznil, že na svoju návštevu v Moskve síce nie je hrdý, ale podľa jeho názoru bol rozhovor nielen s ukrajinským prezidentom, ale aj s tým ruským dôležitý. Jeho stretnutie sa totiž spravádzala ostrá kritika doma, ako aj na Západe.
Podľa Nehammera bola konverzácia s Putinom veľmi priama, aj keď miestami ťažkopádna. Podľa jeho slov predviedol ruský prezident veľké odhodlanie pri objasňovaní dôvodov na rozpútanie konfliktu. Rakúsky kancelár pre americkú televíziu NBC povedal, že ruský líder „je vo svojej vlastnej vojnovej logike“. Dodal tiež, že Putin si myslí, že vojnu vyhráva.
12:30 Kadyrov tvrdí, že ruské jednotky v utorok dobyjú oceliareň v Mariupole
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v utorok vyhlásil, že ruské jednotky do konca dňa prevezmú plnú kontrolu nad rozsiahlym oceliarskym komplexom Azovstaľ, ktorý je poslednou baštou obrancov strategického ukrajinského prístavného mesta Mariupol. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Dnes s pomocou Všemohúceho (Allaha) úplne prevezmeme Azovstaľ," povedal Kadyrov v audionahrávke, ktorú zverejnil prostredníctvom svojho účtu na platforme Telegram.
12:23 Ruská ofenzíva napreduje podľa Zelenského poradcu veľmi obozretne
Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč v utorok povedal, že nová ruská ofenzíva na východe Ukrajiny pokračuje "veľmi obozretne" a nebude úspešná, pretože moskovským silám chýba sila na prelomenie ukrajinskej obrany. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Ruské sily sa podľa Arestovyča usilujú nájsť "citlivé miesta" v obrane Ukrajiny. "Ich ofenzíva neuspeje, to vám garantujem na 99 percent, nemajú dostatok sily," povedal Arestovyč v televízii. "Bitka o Donbas, ktorá bola oznámená a očividne sa začala včera, prebieha a napreduje veľmi obozretne," povedal a dodal, že táto bitka sa nebude vyvíjať v prospech Ruska.
12:15 Lavrov: Začína sa ďalšia fáza špeciálnej operácie na Ukrajine
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok uviedol, že sa začína ďalšia etapa "špeciálnej operácie" na Ukrajine. Podľa neho táto fáza prinesie výrazný vývoj. Šéf ruskej diplomacie to povedal v rozhovore pre indickú spravodajskú televíznu stanicu India Today. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Začína sa ďalšia etapa tejto špeciálnej operácie a som si istý, že to bude veľmi dôležitý moment celej tejto špeciálnej operácie," uviedol Lavrov. Jej cieľom má byť podľa neho "úplné oslobodenie Doneckej a Luhanskej republiky".
12:07 Separatisti: Začal sa vpád do oceliarne v Mariupole – poslednej bašty obrancov
Hlavný útok na oceliarne Azovstaľ, poslednú baštu ukrajinských síl v ťažko skúšanom prístavnom meste Mariupol, sa začal. V utorok to vyhlásili promoskovskí separatisti napojení na ruské invázne sily, píše tlačová agentúra AP. Podľa ruských síl sa na pozemku oceliarní ukrýva približne 2 500 ukrajinských bojovníkov vrátane 400 zahraničných žoldnierov. Ako uvádzajú ukrajinské médiá, v továrni sa stále ukrýva aj okolo tisíc civilistov vrátane žien a detí.
Zástupca proruských separatistov Eduard Basurin pre štátne médiá v Moskve povedal, že príslušníci špeciálnych jednotiek sa zhromaždili a pustili sa do "práce". Podporujú ich ruské vzdušné sily a delostrelectvo. Dobyté už boli všetky obvody v Mariupole, dodal Basurin.
12:10 Ruské tajné služby sa pokúšali najať českých diplomatov, tí ponuku odmietli
Zástupca veľvyslanca českej ambasády v Moskve mal byť požiadaný ruskými úradmi o spoluprácu s tamojšími tajnými službami. Požiadavka o spoluprácu prišla ešte pred tým, než ho vyhostili. V tom čase tajné služby o spoluprácu požiadali aj iného českého diplomata. Obaja spoluprácu odmietli.
Moskva vyhostila zástupcu veľvyslanca českej ambasády v Moskve Tomáša Harta minulú stredu (13. 4.) v reakcii na vyhostenie ruských diplomatov z Česka. Hart mal byť na konci marca požiadaný o spoluprácu s tajnými službami listom. Podľa listu mal byť pozvaný na stretnutie do Moskvy. Hart na ponuku nereagoval, namiesto toho vec nahlásil českému ministerstvu zahraničných vecí. České médiá o celej záležitosti informovali so slovami, že mohlo ísť buď o provokáciu Kremľa, alebo pokus o psychologický nátlak na českých diplomatických predstaviteľov.
Vzťahy Prahy a Moskvy sa v tejto chvíli z hľadiska diplomacie v dôsledku invázie na Ukrajinu obmedzili na nevyhnutné minimum. Česko navyše v uplynulých týždňoch podporilo Ukrajinu tankmi T-72 a obrnenými vozidlami BVP, čím ešte viac popudilo ruskú stranu.
11:50 Polícia ČR preveruje vojnové zločiny, zbiera svedectvá od utečencov z Ukrajiny
Vrchné štátne zastupiteľstvo v Prahe potvrdilo v utorok skoršiu informáciu portálu Novinky.cz., že polícia sa zaoberá vojnovými zločinmi na Ukrajine. Zhromažďuje svedectvá ľudí, ktorí pred vojnou ušli do Českej republiky. Uviedla to vrchná štátna zástupkyňa (prokurátorka) Lenka Bradáčová.
Oznámila, že štátne zastupiteľstvo (prokuratúra) dozoruje vyšetrovanie podozrení zo zločinu použitia zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja. "Cieľom vyšetrovania je zaistiť dôkazy o vojnových zločinoch prostredníctvom svedkov, obetí, ktoré hľadajú ochranu prd vojnou na území Českej republiky," vysvetlila Bradáčová.
11:03 Borrell: Rusko počas invázie zámerne ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell v nedeľu pri príležitosti Svetového dňa kultúrneho dedičstva varoval, že Rusko "zámerne" ničí kultúrne dedičstvo Ukrajiny, k čomu dochádza počas invázie, ktorá sa začala 24. februára. Šéf zahraničnej politiky EÚ na túto skutočnosť upozornil na svojom účte na Twitteri.
Josep Borrell. Foto: TASR/AP
10:44 Grécko zadržalo ruský ropný tanker
Grécke úrady zadržali v Egejskom mori ruský tanker v rámci sankcií Európskej únie uvalených na Rusko. Grécko o tom informovalo v utorok, píše tlačová agentúra AP.
Grécka pobrežná stráž uviedla, že ropný tanker s 19 ruskými členmi posádky na palube, plaviaci sa pod ruskou vlajkou, bol zadržaný 15. apríla a v súčasnosti kotví v zálive Karystos na južnom pobreží ostrova Eubója (Evia). Pobrežná stráž dodala, že príkaz na zadržanie sa týka samotnej lode, a nie jej nákladu.
10:21 Japonsko pošle Ukrajine plynové masky a ochranné obleky
Japonsko dodá Ukrajine plynové masky, ochranné obleky a bezpilotné lietadlá v rámci posilnenia obrany krajiny. Tento krok prichádza v čase rastúcich obáv, že by ruské vojská mohli použiť chemické zbrane, informovala v utorok agentúra AP. Japonský minister obrany Nobuo Kiši povedal, že jeho krajina posiela protichemické bojové vybavenie na žiadosť ukrajinskej vlády.
10:08 Humanitárne koridory na Ukrajine sa neotvoria už tretí deň za sebou
Na Ukrajine sa v utorok už v poradí tretí deň po sebe neotvoria humanitárne koridory určené na evakuáciu civilistov. Oznámila to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, ktorú citujú agentúra Reuters a denník The Guardian.
09:59 Ruské jednotky spustili ofenzívu v Azovstale
Špeciálne vojenské skupiny začali operáciu na dobytie závodu Azovstal v Mariupole. Uviedol to hovorca armády separatistickej Doneckej ľudovej republiky Eduard Basurin. Azovstal je jednou z posledných bášt ukrajinských obrancov v Mariupole.
V továrni sa podľa vyjadrení Kyjeva majú ukrývať civilisti, Rusi a separatisti tieto tvrdenia popierajú.
09:09 Rusko sa zameriava na úplné ovládnutie Donbasu, tvrdí ukrajinský generálny štáb
Generálny štáb ukrajinskej armády v utorok uviedol, že ruské sily zameriavajú svoje úsilie na úplné ovládnutie Doneckej a Luhanskej oblasti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Podľa generálneho štábu začala v pondelok nová fáza vojny po tom, ako sa ruskí vojaci pokúsili prelomiť ukrajinskú obranu na takmer celej frontovej línii v Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti. Generálny štáb vo vyhlásení zverejnenom v utorok okrem toho uvádza, že ruská armáda aj naďalej blokuje a ostreľuje prístavné mesto Mariupol a pokračujú aj vzdušné útoky na iné mestá.
Ruské armádne vozidlá na ceste neďaleko čiernomorského obliehaného mesta Mariupol. Foto: TASR/AP
09:14 Ruská invázia zničila alebo poškodila do 30 percent ukrajinskej infraštruktúry
Ruská invázia na Ukrajinu zničila alebo poškodila do 30 percent ukrajinskej dopravnej infraštruktúry, pričom škody sa odhadujú na 100 miliárd USD (91,93 miliardy eur). Uviedol to ukrajinský minister infraštruktúry Oleksander Kubrakov, podľa ktorého by sa rekonštrukcia dala za určitých podmienok zvládnuť do dvoch rokov, pričom na financovanie opráv by sa mali využiť zmrazené ruské aktíva.
"Prakticky všetky zložky našej dopravnej infraštruktúry nejakým spôsobom utrpeli," povedal Kubrakov pre Reuters. Dodal, že invázia, ktorá sa začala 24. februára, zasiahla "od 20 do 30 percent z celkovej infraštruktúry s rôznym stupňom poškodenia či zničenia".
Podľa Kubrakova boli doteraz zničené alebo poškodené stovky cestných mostov, tisícky kilometrov ciest a desiatky železničných mostov boli vyhodené do vzduchu. Účet len za infraštruktúru stanovil minister zatiaľ na zhruba 100 miliárd USD. Súčasne dodal, že ministerstvo už začalo s rekonštrukciou v niektorých oblastiach, ktoré sa vrátili pod kontrolu ukrajinskej armády.
VIDEO Ruské vrtuľníky evakuujú ruských vojakov na Ukrajine
08:00 Gubernátor Belgoroda tvrdí, že Ukrajina zaútočila na ruskú dedinu v pohraničí
Gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov v utorok na sociálnej sieti oznámil, že ukrajinskí vojaci zaútočili na dedinu Golovčino ležiacu v tejto oblasti pri hraniciach s Ukrajinou a zranili pri tom jedného miestneho obyvateľa. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Z Gladkovového vyjadrenia na Twitter nebolo bezprostredne zrejmé, či malo ísť o nálet alebo delostrelecký, raketový či mínometný útok. Rusko už Ukrajinu obvinilo z raketových útokov na viacero ruských dedín a obcí ležiacich v pohraničných oblastiach, ako aj útoku na sklad paliva v meste Belgorod, ktoré podľa Moskvy vykonali ukrajinské vojenské vrtuľníky, pripomína Reuters.
06:10 Koordinátor humanitárnej pomoci OSN: Humanitárne prímerie na Ukrajine sa nečrtá
Dosiahnutie humanitárneho prímeria medzi ruskými a ukrajinskými silami na Ukrajine sa v blízkej budúcnosti neočakáva, no mohlo by byť možné o niekoľko týždňov. Uviedol to v pondelok koordinátor humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths, ktorého citoval denník The Guardian.
Griffiths sa v apríli stretol v Moskve a Kyjeve s tamojšími predstaviteľmi, aby spoločne prediskutovali snahy OSN o dosiahnutie humanitárneho prímeria a tiež spôsoby, akými by sa dal zlepšiť systém informovania zainteresovaných strán o evakuáciách civilistov a presunoch dodávok humanitárnej pomoci.
Griffiths uviedol, že ako je aj zrejmé, ruská strana dosiaľ humanitárne prímerie nezaviedla. "Ak môžem hovoriť za ruské úrady, tak momentálne dosiahnutie lokálneho prímeria nestavajú na prvé miesto svojej agendy. Prímerie momentálne nie je na obzore. Mohlo by byť o pár týždňov alebo o niečo neskôr," dodal.
Griffiths tiež avizoval, že čoskoro odcestuje do Turecka, aby s tamojším prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a ďalšími predstaviteľmi vyhliadky na humanitárne mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou. "Turecko sa pre obe strany ukázalo, ako skutočne hodnotný a užitočný usporiadateľ týchto rozhovorov," uviedol.
Griffiths pôvodne plánoval do Turecka pricestovať v stredu a odísť nasledovný deň. Krátko po svojom pondelňajšom vyjadrení pre novinárov však informoval, že mal pozitívny výsledok testu na nový koronavírus, v dôsledku čoho sa uchýlil do domácej izolácie a zmienenú cestu odložil na neurčito.
Hlavný koordinátor humanitárnej pomoci OSN Martin Griffiths gestikuluje počas tlačovej konferencie v Ženeve v pondelok 10. januára 2022. Foto: TASR/AP
04:06 Starosta Mariupola: Z mesta bolo násilne deportovaných už 40 000 civilistov
Starosta obliehaného Mariupola Vadym Bojčenko v pondelok povedal, že z tohto prístavného mesta už bolo do Ruska alebo do oblastí kontrolovaných proruskými separatistami na Ukrajine "násilne deportovaných" približne 40 000 civilistov.
Bojčenko sa takto podľa stanice BBC vyjadril v rozhovore pre ukrajinskú televíziu. Povedal pritom, že uvedené číslo je overené prostredníctvom údajov z obecného registra.
BBC upozorňuje, že číslo nedokázala nezávisle overiť.
Hovorca amerického ministerstva obrany John Kirby v pondelok skonštatoval, že Mariupol napriek ruskému náporu stále nepadol do rúk Moskvy. "Naďalej sme svedkami koncentrácie (ruských) náletov a delostreleckých útokov v Donbase a na juhu (Ukrajiny), obzvlášť v Mariupole a jeho okolí," povedal Kirby a naznačil, že Rusko si tam vytvára podmienky pre väčšie útoky.
Hovorca Pentagónu novinárom tiež povedal, že príslušníci americkej armády začnú čoskoro cvičiť ukrajinských vojakov v tom, ako používať húfnice, ktoré sú súčasťou najnovšieho balíka vojenskej pomoci poskytnutého Spojenými štátmi.
Výcvik ukrajinských vojakov americkou armádou má prebiehať mimo Ukrajiny. "Pôjde o malý počet ukrajinských vojakov, ktorých vycvičia v používaní húfnic, a následne sa vrátia späť do svojej krajiny, aby takto vycvičili svojich kolegov," povedal Kirby.
Zmienené zbrane sú súčasťou nového balíka vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 800 miliónov dolárov, ktorý minulý týždeň ohlásil americký prezident Joe Biden. Balík zahŕňa delostrelecké systémy, delostreleckú munícia, dodávky obrnených transportérov či vrtuľníkov.
Pozostatky vozidiel sa nachádzajú v druhom najväčšom hutníckom závode na Ukrajine - Kov a železo spracujúcom hutníckom závode Iľjič v separatistami okupovanom Mariupole v sobotu 16. apríla 2022. Foto: TASR/AP
02:14 Biely dom: Biden sa nateraz Ukrajinu navštíviť nechystá
Americký prezident Joe Biden nemá v dohľadnej dobe v pláne návštevu Ukrajiny, hoci ho tam nedávno pozval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Novinárom to v pondelok povedala hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová.
Podľa jej slov sa teraz americká administratíva zameriava na poskytovanie bezpečnostnej pomoci, respektíve posielanie vojenského materiálu na Ukrajinu, informuje agentúra DPA.
Psakiová však zároveň dodala, že ak by nejaký vysokopostavený americký predstaviteľ na Ukrajinu vycestoval, verejnosť by sa o tom - z bezpečnostných dôvodov - dozvedela najskôr až po jeho príchode do tejto krajiny.
Zelenskyj v nedeľnom rozhovore pre stanicu CNN apeloval na Bidena, aby Ukrajinu navštívil a získal tak na základe vlastnej skúsenosti predstavu o situácii, v ktorej sa táto krajina nachádza po takmer dvojmesačnej ruskej invázii.
"Myslím si, že príde," povedal v zmienenom rozhovore ukrajinský prezident. "Samozrejme, je to jeho rozhodnutie. Závisí to aj od bezpečnostnej situácie, no myslím si, že je to líder Spojených štátov a preto by sa sem mal prísť pozrieť," dodal.
Washington však údajne zvažuje, že na Ukrajinu vyšle ministra obrany Lloyda Austina alebo ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, píše DPA. Ak by to bola pravda, bolo by zároveň veľmi nepravdepodobné, aby do tejto krajiny v blízkej budúcnosti vycestoval aj samotný Biden.
Hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Foto: TASR/AP
00:59 Ukrajina dúfa, že sa v nasledovných týždňoch stane kandidátskou krajinou EÚ
Ukrajina dúfa, že sa jej už v priebehu niekoľkých týždňov podarí získať štatút kandidátskej krajiny Európskej únie. Povedal to v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na stretnutí so šéfom delegácie EÚ na Ukrajine Mattiom Maasikasom. Informovala o tom agentúra AFP.
Zelenskyj zároveň Maasikasovi odovzdal vyplnený dotazník potrebný na uchádzanie sa o členstvo v EÚ, ktorý mu 8. apríla - počas svojej návštevy v Kyjeve - odovzdala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Zelenskyj povedal Maasikasovi, že Kyjev verí, že v tomto smere získa podporu Únie a stane sa "kandidátom na prijatie" a následne sa už bude môcť začať ďalšia "záverečná fáza" prístupového procesu. "Skutočne veríme, že táto procedúra sa uskutoční v najbližších týždňoch," povedal ukrajinský prezident a dodal, že ukrajinský ľud je "mentálne v Európe už dlhý čas".
Šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak uviedol, že Ukrajina dúfa, že štatút kandidátskej krajiny získa na júnovom summite EÚ. "Následne by sa mali začať prístupové rokovania, ktoré by mali prebiehať v zrýchlenom konaní... Ukrajina bude v EÚ," uviedol.
Ukrajina zintenzívnila svoju snahu o vstup do EÚ od vtedy, ako ju 24. februára napadlo Rusko. Krátko po začiatku ruskej invázie pritom oficiálne požiadala o členstvo v Únii.
Lídri EÚ vyjadrili Kyjevu v tomto úsilí podporu, nezaviazali sa však k nijakému časovému plánu týkajúcemu sa rokovaní o členstve, pričom niektorí sa tiež vyjadrili skepticky na margo zrýchlenia prístupového procesu, ktorý zvyčajne trvá celé roky.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok večer oznámil, že Rusko začalo rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.
"Môžeme teraz potvrdiť, že ruskí vojaci začali bitku o Donbas, na ktorú sa dlho pripravovali. Veľká časť ruskej armády je teraz zapojená do tejto ofenzívy," povedal ukrajinský prezident na sociálnej sieti Telegram. "Bez ohľadu na to, koľko ruských vojakov sem povolajú, budeme bojovať. Budeme sa brániť," dodal.
Zelenskyj takýmto oznámením potvrdil o čosi skoršie obdobné vyjadrenia vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov, a to šéfa svojej kancelárie Andrija Jermaka, ako aj tajomníka ukrajinskej Bezpečnostnej rady Olexija Danilova.
Gubernátor Luhansku: Je to peklo
Jermak krátko pred Zelenským prostredníctvom Telegramu uviedol, že "sa začala druhá fáza vojny", informuje stanica BBC. "Verte v našu armádu, je veľmi silná," vyzval Ukrajincov.
Danilov ešte predtým informoval, že Rusko podľa všetkého začalo očakávanú ofenzívu na východe Ukrajiny. "Dnes ráno sa okupanti takmer pozdĺž celej frontovej línie v Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti pokúsili prelomiť našu obranu... Dnes ráno začali s pokusom o spustenie aktívnej fázy," povedal
Spustenie očakávanej ruskej invázie v Donbase ohlásil krátko predtým aj gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. "Je to peklo. Začala sa ofenzíva, o ktorej sme hovorili už celé týždne. V mestách Rubižne a Popasna sa neustále bojuje, rovnako ako aj v ďalších pokojných mestách," uviedol v príspevku na Facebooku.
Pribúdajú civilné obete
Ruské ostreľovanie si v pondelok vyžiadalo v Donbase podľa miestnych predstaviteľov celkovo osem civilných obetí
Hajdaj uviedol, že štyria ľudia zahynuli, keď sa pokúšali utiecť z mesta Kreminna v Luhanskej oblasti, ktorého sa podľa jeho slov v pondelok zmocnili ruskí vojaci. "Kreminna je bohužiaľ pod kontrolou orkov," povedal Hajdaj, pričom takýmto pejoratívnym výrazom podľa AFP označil ruských vojakov.
Poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč však poprel, že by Rusi už Kreminnu získali. "Prebiehajú tam intenzívne pouličné boje," povedal.
Gubernátor susednej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko zase informoval, že pri pondelňajšom ruskom bombardovaní prišli aj v tejto oblasti o život ďalší štyria civilisti.
Rozsiahlu ruskú ofenzívu v Donbase predpovedala ukrajinská armáda už celé týždne. Rusko sa na Donbas, ktorý už od roku 2014 čiastočne ovládajú proruskí separatisti, zameralo po tom, ako stiahlo svojich vojakov z ukrajinského hlavného mesta Kyjev a jeho okolia.
AKTUALIZOVANÉ 12:20 Bývalého šéfa operatívcov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Kaľavského, obžalovaného z prezrádzania citlivých informácií, zadržali v Bosne a Hercegovine. Pre TASR to potvrdil hovorca Prezídia Policajného zboru (PZ) Michal Slivka. Už po pár hodinách ho však prepustili.
"Môžeme uviesť, že partnerská zložka Interpol-Sarajevo nám potvrdila zadržanie Jána Kaľavského Ďalšie informácie v tejto chvíli nebudeme poskytovať," uviedol pre TASR Slivka.
Podľa portálu Pluska je už Kaľavský na slobode. Zadržaný teda bol len pár hodín.
Ján Kaľavský je podozrivý z prezrádzania citlivých informácií z prostredia polície nepovolaným osobám, čiastočne za rôzne neoprávnené majetkové plnenia. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na neho podal koncom januára obžalobu "pre viacčinný súbeh pokračovacieho zločinu prijímania úplatku s prečinom zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu marenia spravodlivosti".
Kaľavského obvinili 21. septembra 2021, v októbri na neho vydali európsky a medzinárodný zatykač.
Hovorca Ministerstva spravodlivosti (MS) SR Peter Bubla informoval, že rezort vypracuje žiadosť o vydanie Jána Kaľavského do SR s cieľom trestného stíhania. "Medzi Slovenskou republikou a Bosnou a Hercegovinou existuje zmluvný základ pre vyžiadanie na trestné konanie alebo výkon trestu odňatia slobody, v zmysle ktorého bude MS SR v súčinnosti so ŠTS postupovať," dodal Bubla.
Izraelská polícia vstúpila v nedeľu ráno do priestorov jeruzalemskej mešity al-Aksá, kde pred dvoma dňami došlo k násilným potýčkam medzi bezpečnostnými silami židovského štátu a Palestínčanmi. Píše o tom agentúra AP.
Polícii sa podarilo vyhnať palestínskych Arabov z rozsiahleho priestranstva pred mešitou, pričom dvoch z nich zatkla. Desiatky ďalších Palestínčanov však zostali vnútri budovy a začali skandovať Alláhu akbar, Boh je najväčší.
Pri piatkovom zákroku izraelských bezpečnostných síl v komplexe al-Aksá utrpelo zranenia viac než 150 ľudí. Polícia zadržala stovky osôb a podľa AP to boli najhoršie násilnosti v tejto lokalite za takmer rok.
Moslimovia sú v súčasnosti v polovici pôstneho mesiaca ramadán. V piatok večer zase židia začali sláviť sviatok pesach, ktorý potrvá až do soboty budúceho týždňa. Práve prekrývanie týchto dvoch významných sviatkov prispieva v izraelskej metropole k eskalácii napätia.
Mešita al-Aksá leží na Chrámovej hore, kde sa nachádza aj Múr nárekov a moslimský Skalný dóm. Chrámová hora je považovaná za najposvätnejšie miesto judaizmu a tretie najuctievanejšie miesto moslimov a často tam dochádza k násilnostiam. Potýčky v tejto lokalite vyvolali vlani v máji 11-dňovú vojnu medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas, ktoré ovláda pásmo Gazy.
ILAVA - Sviatky Veľkej noci sú spojené so šibačkou, ktorá symbolicky znamenala odovzdávanie sily, zdravia a sviežosti prostredníctvom mladého prútika. Veľkonočný pondelok si na Slovensku bez korbáča nevieme predstaviť. Korbáče boli pletené z jedného až ôsmich, najčastejšie vŕbových prútov. Košikár Peter Mikula z Ilavy pletie korbáče už tridsať rokov a ako hovorí, už na začiatku ho to chytilo celým srdcom. Malú ukážku, ako na pletenie nájdete na konci článku.
Prvý vlastný korbáč si ponechajte Na Veľkonočný pondelok by v každej domácnosti nemal chýbať poriadny korbáč. Na Slovensku je ešte stále veľká generácia košíkarov, ktorá pletie korbáče s veľkou láskou. „Košikárstvu sa venujem tridsať rokov a priviedol ma ku tomu kamarát. Mňa to chytilo ako sa povie celým srdcom,“ prezradil na začiatku Ilavčan Peter Mikula. Základom by mala byť v prvom rade trpezlivosť, aby to budúceho remeselníka od pletenia rýchlo neodradilo. Aj košikári majú medzi sebou svoje zvyky „Prvý korbáč alebo košík, ktorý sám upletiete, tak si ho ponecháte, pretože je ten úplne prvý,“ pokračoval Peter Mikula.
https://vimeo.com/699971531
Základom je kvalitné prútie Najlepšie je mať vŕbu, ktorá sa neláme. Pred pletením by sa mala zohnúť do pravého uhla. „Na korbáče sa používa väčšinou čerstvé prútie a na košíky, zas obschnuté prútie,“ prezradil Mikula .Ak si chcete nazbierať na pletenie vlastné prútie, zamerajte sa na bielu vŕbu. Po príchode domov si ju dajte aspoň na hodinku do vody.
Zvyčajne z ôsmych prútov Najčastejší spôsob pletenia korbáčov je z ôsmych prútov. Deviaty prút, ktorý určený na rukoväť na konci orežte, čím ho zmenšíte, a vložte doprostred ôsmych prútov. Rukoväť ukončíte podobne, ako ste ju začali, teda zapletením deviateho prútu medzi ostatné na konci korbáča. Neskôr si osem prútov rozdeľte na polovicu po štyri, aby sa vám s nimi lepšie narábalo. Prvý prút sprava preložte zvrchu ponad 5 nasledovných prútov, vložte ho pod druhý prút zľava a spodkom vráťte na pravú stranu. To isté v zrkadlovom prevedení urobte na ľavej strane.
Slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO) vyjadril presvedčenie, že demokratické krajiny sa nesmú nechať zastrašiť Ruskom a musia poskytovať maximálnu pomoc Ukrajine, ktorá už vyše 50 dní vzdoruje ruskej agresii. Uviedol to počas piatkového vystúpenia vo vysielaní americkej spravodajskej televízie CNN.
V krátkom interview, ktoré prebiehalo v angličtine, hovoril Heger o systéme protivzdušnej obrany S-300, ktorý Slovensko darovalo Kyjevu, ako aj o prípadnom poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine či ďalších formách slovenskej pomoci Ukrajine a aj snahách o zníženie závislosti SR od dodávok energetických surovín z Ruska.
"Vieme, že Rusko ... sa reálne snaží rozbiť jednotu, ktorú máme v demokratickom svete, a to nemôžeme pripustiť. Nemali by sme sa báť, mali by sme byť odvážni a čeliť hrozbe a pomáhať Ukrajine tak, ako je to len možné," uviedol Heger v relácii CNN Hala Gorani Tonight, ktorú moderuje redaktorka Hala Goraniová.
Reagoval tak na otázku tejto redaktorky CNN, ktorá sa týkala v piatok medializovaných informácií o diplomatickej nóte, v ktorej Moskva varovala USA, že ďalšie vyzbrojovanie Ukrajiny by mohlo mať "nepredvídateľné" bezpečnostné dôsledky.
Vyjadril pritom presvedčenie, že dodávky pomoci Kyjevu začínajú prinášať výsledky v podobe úspechov, ktoré sa ukrajinskej armáde darí dosahovať v niektorých oblastiach.
Na otázku, týkajúcu sa možného dodania stíhačiek MiG-29 Kyjevu, Heger uviedol, že Slovensko svoje formy vojenskej pomoci úzko koordinuje s ukrajinskou armádou a reaguje na jej aktuálne potreby. Ukrajina podľa neho momentálne Slovensko o tieto lietadlá nežiada, ale požaduje skôr pomoc pri oprave vojenskej techniky
V prípade dodania systému S-300 išlo podľa Hegera o jasnú požiadavku ukrajinskej strany, ktorá má podľa slovenského premiéra okrem iného záujem aj o nákup húfnic Zuzana, o čom sa už podľa jeho slov rokuje.
Jedna z otázok redaktorky CNN Goraniovej sa týkala aj snáh o znižovanie závislosti Slovenska od dodávok ruského plynu a ropy. Vláda SR podľa Hegera v spolupráci so svojimi partnermi veľmi intenzívne pracuje na zaistení alternatívnych spôsobov dodávok energetických surovín. "Určite je to otázka mesiacov a možno aj rokov," odpovedal Heger na otázku, ako dlho môže zaistenie alternatívnych dodávok trvať. Vyjadril pritom poľutovanie nad tým, že sa v tomto smere nepodniklo väčšie úsilie už v minulosti.
Minister obrany Jaroslav Naď uviedol pre americký denník The New York Times (NYT), že ruský prezident Vladimir Putin je porovnateľný s vodcom nacistického Nemecka Adolfom Hitlerom. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu by bolo nemysliteľné, aby Slovensko posielalo zadarmo veľké množstvo základných zbraní, nieto ešte systém protivzdušnej obrany cez východnú hranicu, zdôraznil.„Ale to je nová svetová realita,“ vyhlásil pre NYT Naď. "Sme frontový štát. Na našich hraniciach máme vojnu a do našej krajiny prišlo viac ako 330-tisíc Ukrajincov. Paradigma je teraz úplne iná," poznamenal. Putin sa podľa neho "rovná Hitlerovi" a musí byť na Ukrajine zastavený, než sa bude môcť posunúť ďalej na Západ. Z vyjadrení Naďa citovali České noviny.
"Ukrajina doslova bojuje za našu budúcnosť," cituje NYT ministra vo svojom článku, ktorý sa venuje slovenskej dodávke systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine. Jeho odovzdanie susednej krajine minulý týždeň potvrdil šéf slovenskej vlády Eduard Heger.
Naď zároveň odmietol predchádzajúce tvrdenia Ruska, že zničilo systém S-300 dodaný z európskej krajiny pri údere na hangár blízko mesta Dnipro. Minister obrany túto informáciu označil za falošnú správu, ktorej cieľom je podľa neho najskôr zachovať Moskve tvár a upokojiť nervy ruských pilotov vysielaných na bombardovanie Ukrajiny. Jeho ukrajinský náprotivok ho vraj v pondelok uistil, že slovenský protilietadlový systém funguje a nenachádza sa v Dnipre.
Zatiaľ čo sa ruské sily preskupujú k očakávanej ofenzíve na východnej Ukrajine, štáty Severoatlantickej aliancie vrátane Spojených štátov sa snažia udržať prísun zbraní do napadnutej krajiny a zvýšiť jej obranyschopnosť, píše okrem iného americký denník. Ako obzvlášť dôležité spomína posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.
Ukrajina má vlastnú S-300 a ďalšie podobné systémy, ale niektoré z nich boli zničené, čo Rusku ponechalo veľkú voľnosť pri zasahovaní ukrajinských cieľov zo vzduchu, pripomína denník NYT. Upozorňuje okrem iného aj na to, že aj ostatné členské krajiny NATO posielajú Ukrajine väčšie a lepšie zbrane ako predtým, vrátane tankov T-72M z Českej republiky. V prípade zásielky zo Slovenska spomína aj systémy protivzdušnej obrany kratšieho dosahu.
Nemecká vláda v piatok v nadväznosti na sťažnosti Kyjeva, že od Berlína nedostáva ťažké zbrane, oznámila plán uvoľniť viac ako miliardu eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.
Tieto finančné prostriedky budú zahrnuté v dodatočnom rozpočte na tento rok. Ukrajina musí darované peniaze použiť najmä na financovanie nákupu vojenského vybavenia.
Rozhodnutie potvrdil aj nemecký minister financií Christian Lindner na Twitteri.
Krok prišiel po kritike
Ako poznamenala AFP, tento krok prišiel po rastúcej kritike zo strany Ukrajiny a niektorých štátov Európskej únie, konkrétne Poľska a pobaltských krajín, ktoré sú toho názoru, že Ukrajina nedostáva dostatočnú podporou v oblasti zbrojenia.
Kyjev na začiatku tohto týždňa odmietol navrhovanú návštevu nemeckého prezidenta a bývalého ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera, ktorý nedávno priznal, že jeho postoje voči Moskve v minulosti boli príliš zmierlivé.
Ukrajina uviedla, že radšej by v Kyjeve privítala nemeckého kancelára Olafa Scholza. Ten však v reakcii naznačil, že v najbližšom čase takúto návštevu neplánuje.
Kancelár sa v posledných týždňoch na domácej scéne dostal pod paľbu kritiky za váhavosť v otázke posielania ťažkých zbraní na Ukrajinu, a to aj napriek dramatickému obratu v obrannej politike Nemecka, ktorý vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Kritizovaný bol aj za to, že Kyjev od začiatku vojny nenavštívil, zatiaľ čo niektorí európski lídri vrátane šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a britského premiéra Borisa Johnsona tak už urobili.
Dodávky zbrani podľa nemeckej vlády neznamenajú vstup do vojny
Nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann uviedol, že dodávky tankov alebo iných ťažkých zbraní by neznamenali vstup Nemecka do vojny na Ukrajine, ktorá sa už vyše 50 dní bráni ruskej vojenskej agresii. Jeho vyjadrenie zaznelo v rozhovore pre noviny Welt am Sonntag, informovala v sobotu agentúra DPA.
Buschmann, ktorý v nemeckej spolkovej vláde zastupuje najmenšiu koaličnú stranu - liberálov z FDP, konštatoval, že dodávky zbraní krajine brániacej svoju suverenitu pred agresorom neznamenajú podľa medzinárodné práva vstup do vojnového konfliktu.
"Keď sa dodávajú zbrane Ukrajine, ktorá uplatňuje svoje legitímne právo na obranu, nemôže to viesť k tomu, že sa stávate účastníkom konfliktu," povedal Buschmann pre nedeľník Welt am Sonntag.
Minister pritom zdôraznil, že nejde len o jeho osobný názor, ale o postoj nemeckej vlády, ktorá v piatok oznámila plán uvoľniť miliardu eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Tieto finančné prostriedky budú zahrnuté v doplnkovom rozpočte na tento rok.
Buschmann tiež v rozhovore pre Welt am Sonntag zdôraznil, že Nemecko sa stalo jednou z prvých krajín sveta, ktorá začala vyšetrovať podozrenia zo spáchania vojnových zločinov na Ukrajine. Podľa neho sa však vyšetrovanie nebude týkať samotného šéfa Kremľa Vladimira Putina, pretože na základe medzinárodného práva nemožno vyšetrovať hlavy štátov počas výkonu ich mandátu.
Ukrajina v piatok vyhlásila, že Rusko sa bude chcieť pomstiť za potopenie svojho vlajkového raketového krížnika Moskva, ktorý podľa Kyjeva zasiahli ukrajinské protilodné rakety typu R-360 Neptún.
"Úder na krížnik Moskva nezasiahol len samotnú loď, zasiahol imperiálne ambície nepriateľa. Všetci si uvedomujeme, že nám to nebude odpustené," vyhlásila hovorkyňa južných vojenských síl Ukrajiny Natalija Humeňuková, ktorú cituje tlačová agentúra AFP.
"Sme si vedomí toho, že útoky proti nám sa budú stupňovať a že nepriateľ sa bude chcieť pomstiť. Chápeme to," dodala hovorkyňa na brífingu, poukazujúc na prebiehajúce útoky ruských síl na juhoukrajinské mestá vrátane Odesy a Mykolajiva.
Krížnik Moskva bol kľúčovou súčasťou úsilia ruských námorných síl v sedem týždňov trvajúcej invázii na Ukrajinu. Okolnosti jeho potopenia a osud posádky však zostávajú nejasné.
"Videli sme, že ďalšie lode sa mu snažili pomôcť, ale aj prírodné sily boli na strane Ukrajiny, pretože búrka znemožnila záchrannú operáciu aj evakuáciu posádky," uviedla Humeňuková.
Továreň neďaleko Kyjeva, kde sa protilodné rakety typu R-360 Neptún vyrábajú, bola v noci na piatok počas ruských útokov čiastočne zničená, a to ešte pred brífingom hovorkyne.
Podľa nemenovaného vysoko postaveného predstaviteľa amerického Pentagónu zasiahli krížnik Moskva dve ukrajinské strely Neptún a plavidlo sa následne vo štvrtok potopilo v Čiernom mori, pričom pre Rusko ide o "veľkú stratu", píše AFP. Katastrofu lode podľa Ruska spôsobil výbuch munície na palube.
Ukrajinskí predstavitelia ešte v stredu večer informovali, že krížnik Moskva bol vážne poškodený pri raketovom útoku ukrajinských síl. Gubernátor ukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko, ktorý o poškodení lode informoval ako prvý, uviedol, že krížnik zasiahli ukrajinské protilodné strely Neptún.
Pentagón tvrdí, že útok na ruskú vojnovú loď si vyžiadal i obete na životoch posádky, ale presný počet je ťažko odhadnúť.
Krížnik Moskva, uvedený do služby v roku 1982, bol jedným z troch plavidiel konvenčných raketových krížnikov triedy Slava (vo vojenskej nomenklatúre NATO).
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok večer oznámil, že Rusko začalo rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra AFP.
"Môžeme teraz potvrdiť, že ruskí vojaci začali bitku o Donbas, na ktorú sa dlho pripravovali. Veľká časť ruskej armády je teraz zapojená do tejto ofenzívy," povedal ukrajinský prezident na sociálnej sieti Telegram.
Zelenskyj týmto oznámením potvrdil obdobné skoršie vyjadrenia vysokopostavených ukrajinských predstaviteľov, a to šéfa svojej kancelárie Andrija Jermaka, ako aj tajomníka ukrajinskej Bezpečnostnej rady Olexija Danilova. Jermak krátko pred Zelenským prostredníctvom Telegramu uviedol, že "sa začala druhá fáza vojny", informuje stanica BBC. "Verte v našu armádu, je veľmi silná," vyzval Ukrajincov.
21:30 Putin vyznamenal brigádu, ktorú Ukrajina obvinila z vojnových zločinov
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok udelil čestný titul brigáde, ktorú Ukrajina obvinila z "vojnových zločinov" a masového zabíjania v meste Buča. Oznámenie prišlo v 54. deň ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorá si dosiaľ vyžiadala tisícky mŕtvych a 12 miliónov vysídlených.
Putin svojím dekrétom udelil 64. motostreleckej brigáde titul "gardová" za obranu "vlasti a štátnych záujmov", pričom ocenil "kolektívne hrdinstvo, statočnosť, húževnatosť a odvahu" jej príslušníkov, informovala tlačová agentúra AFP.
Ukrajinské ministerstvo obrany začiatkom apríla uviedlo, že inkriminovaná brigáda obsadila Buču a spáchala tam "vojnové zločiny". Rozviedka ukrajinského ministerstva obrany zverejnila mená, hodnosti a údaje o pasoch členov tejto brigády s tým, že budú v budúcnosti postavení pred súd. Väčšina ľudí zabitých v Buči zomrela na následky strelných zranení, tvrdí ukrajinská polícia.
19:30 Kyjev: Rusko dokončilo preskupovanie jednotiek pred útokom na východnej Ukrajine
Ruské sily dokončili preskupovanie jednotiek na začatie ofenzívy na východnej Ukrajine. V pondelok to uviedol hovorca ukrajinského ministerstva obrany, ktorého cituje spravodajský portál CNN.
„Posilnenie útočnej skupiny nastáva z dôvodu presunu ďalších ruských jednotiek. Najintenzívnejšie boje sú v Slobožanskej a Doneckej oblasti,“ povedal hovorca Oleksandr Motuzjanyk počas tlačového brífingu. Rusko sa podľa jeho slov pripravuje na ofenzívu na východnej Ukrajine s cieľom získať úplnú kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou a zabezpečiť stabilitu pozemného koridoru s polostrovom Krym. Najväčšia koncentrácia ruských jednotiek je podľa hovorcu v meste Izjum v Charkivskej oblasti a okolí, odkiaľ sa pokúsia „rozvinúť ofenzívu na východ“.
Motuzjanyk tiež uviedol, že ukrajinské sily znovu získali pod kontrolu niekoľko osád v okolí Izjumu.
19:00 Putin hovoril s palestínskym lídrom o Blízkom východe i Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok telefonoval s palestínskym lídrom Mahmúdom Abbásom. Rozhovor sa týkal vyjednávaní medzi Moskvou a Ukrajinou, informoval Kremeľ, z ktorého vyhlásenia cituje
Štátnici diskutovali aj o problémoch osídľovania na Blízkom východe v kontexte "zvyšujúceho sa napätia v Predjordánsku a vo východnej časti Jeruzalema", oznámil Kremeľ.
Minulý týždeň v piatok najmenej 170 Palestínčanov utrpelo zranenia pri zrážkach s izraelskými poriadkovými silami v jeruzalemskej mešite al-Aksá. Išlo o najnovší prejav násilia, ktorý vyvolal obavy z obnovenia rozsiahlejšieho konfliktu.
18:00 Google vo svojich mapách odkryl ruské základne aj stíhačky
Google sprístupnil vo svojich internetových mapách detailné satelitné zábery všetkých ruských vojenských základní, zariadení a letísk. Informoval o tom portál Echo24 s odkazom na server Armyinform.
Používatelia sociálnych sietí začali následne zdieľať fotky odpalísk balistických striel, stíhačiek a bojových lodí. Doteraz boli tieto fotografie zámerne neprístupné.
Odborníci a široká verejnosť teraz vidia aj tie najutajenejšie objekty ruskej armády, ktoré boli pred očami zvedavcov skryté, a vo vysokom rozlíšení.
17:10 Zelenskyj: Ukrajina očakáva viac bezpečnostnej podpory od EÚ
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že očakáva zvýšenie "bezpečnostnej podpory" pre Ukrajinu zo strany Európskej únie. TASR o tom informuje na základe správy denníka The Guardian.
Ukrajinský líder okrem toho uviedol, že treba zvýšiť cenu, ktorú Rusko zaplatí za svoju agresiu. Zelenskyj to napísal v príspevku na sociálnej sieti Twitter, v ktorom zároveň informoval o telefónnom rozhovore s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom, ktorý je podľa The Guardian jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny spomedzi hláv štátov Európskej únie.
"Pokračuje dialóg s prezidentom Gitanasom Nausédom. Informoval som ho o situácii na frontovej línii a o hrdinskej obrane Mariupola. Poďakoval som mu za bezpečnostnú podporu. Očakávame, že jej dostaneme v rámci EÚ viac. Musíme pre Rusko zvýšiť cenu za agresiu, posilniť sankcie," napísal Zelenskyj na Twitteri.
15:15 Putin: Inflácia v Rusku sa stabilizuje, Západ si sankciami sám uškodil
Inflácia sa stabilizuje a zlepšuje sa aj kurz rubľa, povedal na stretnutí s vládnymi predstaviteľmi ruský prezident Vladimir Putin. Od začiatku ruskej invázie inflácia stúpla o desať percent, medziročne takmer dvadsať percent, informuje portál ceskenoviny.cz s odkazom na ruskú agentúru TASS.
Sankcie, ktoré Západ uvalil na Rusko, podľa neho nefungujú a viac škodia západným štátom. "Stratégia ekonomickej bleskovej vojny nevyšla. Sankcie sa naviac podpísali na ich iniciátoroch," vyhlásil Putin.
Vláde nariadil indexovať mzdy a iné platby, aby sa zmiernil vplyv inflácie na príjmy ľudí.
14:20 Taliansko znovu otvorilo ambasádu v Kyjeve, plánuje to aj Španielsko
Taliansko v pondelok opätovne otvorilo svoje veľvyslanectvo v Kyjeve. Stalo sa tak najnovšou z krajín, ktoré vrátili svojich diplomatov do ukrajinskej metropoly po odsune ruských jednotiek z regiónu. TASR o tom informovala na základe správy agentúra AFP.
Po začiatku invázie Ruska na Ukrajine 24. februára presunulo Taliansko svojich diplomatov do západoukrajinského mesta Ľvov.
Španielsky premiér Pedro Sánchez v pondelok oznámil, že jeho krajina znovu otvorí svoju ambasádu v Kyjeve v najbližších dňoch. Madrid jej zamestnancov predtým dočasne presunul do Poľska.
13:50 Medvedčuk žiada, aby ho vymenili za ukrajinských vojakov z Mariupolu
Ukrajinská tajná služba SBU zverejnila v pondelok video, ktoré zachytáva ukrajinského prokremeľského politika a podnikateľa Viktora Medvedčuka ako žiada ruského prezidenta Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o to, aby ho vymenili za ukrajinských vojakov z obliehaného prístavného mesta Mariupol. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Chcem požiadať ruského prezidenta Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o to, aby som bol vymenený za ukrajinských obrancov a obyvateľov Mariupolu," uviedol Medvedčuk vo videu, v ktorom mal na sebe čierne oblečenie a pozeral sa priamo do kamery.
Krátko po tom zase ruská štátna televízia odvysielala video zachytávajúce dvoch mužov, ktorí tvrdia že sú britskými občanmi, ktorí sa zapojili do bojov na Ukrajine a boli zajatí ruskými silami. Muži vo videu žiadajú britského premiéra Borisa Johnsona, aby im pomohol dostať sa domov a žiadajú tiež, aby boli v rámci výmeny väzňov vymenení za Medvedčuka, píše agentúra Reuters.
Tá uvádza, že zajatými Britmi sú Shaun Pinner a Aiden Aslin. Obaja pritom predtým, ako ich zajali ruskí vojaci, bojovali v obliehanom Mariupole, ktorý je teraz takmer celý pod kontrolou ruskej armády. "Chcel by som požiadať vládu, aby ma poslala späť domov. Rád by som znova videl svoju ženu... Ak sa Boris Johnson naozaj zaujíma o britských občanov tak, ako tvrdí, tak potom pomôže," uviedol Pinner vo videu. Podľa Reuters pritom nie je isté, ako veľmi slobodne mohli muži vo videu hovoriť.
13:10 Šéfka ruskej centrálnejbanky: Sankcie nám robia problémy, musíme prestavať ekonomiku
Ruská ekonomika nemá nekonečné rezervy a bude sa musieť transformovať, aby dokázala riešiť problémy vyplývajúce z medzinárodných sankcií. Uviedla to v pondelok guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová, ktorá zároveň naznačila, že banka by mohla pristúpiť k ďalšiemu zníženiu kľúčovej úrokovej sadzby. Tú nečakane znížila pred 10 dňami až o 300 bázických bodov.
"Obdobie, v ktorom ekonomika dokáže žiť z rezerv, nie je nekonečné. Už v 2. a 3. štvrťroku nás čaká štrukturálna transformácia a hľadanie nového biznis modelu," uviedla šéfka centrálnej banky. Ako dodala, sankcie doteraz ovplyvňovali najmä finančný trh, "teraz však v čoraz väčšej miere začnú zasahovať samotnú ekonomiku".
"Najväčšie problémy budú súvisieť s obmedzeniami dovozov a logistiky zahraničného obchodu a do budúcnosti s obmedzeniami exportu," povedala Nabiullinová s tým, že ruské firmy sa budú musieť na tento stav adaptovať.
Po útoku Ruska na Ukrajinu 24. februára zaznamenala ruská mena prepad kurzu na historické minimum, na čo centrálna banka koncom februára reagovala prudkým zvýšením kľúčovej úrokovej sadzby na 20 percent. Hlavnú úrokovú sadzbu tým viac než zdvojnásobila a znižuje ju len postupne, zatiaľ na 17 percent.
12:55 Kremeľ: Ukrajina pri mierových rokovaniach neustále mení svoj postoj
Kremeľ obvinil v pondelok Ukrajinu z toho, že neustále mení svoj postoj v súvislosti s bodmi mierových rokovaní, na ktorých sa obe strany už predtým dohodli. TASR správu prevzala od agentúry Reuters. "V rámci rokovacieho procesu pokračuje kontakt na úrovni expertov," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na svojej pravidelnej tlačovej konferencii.
"Nanešťastie ukrajinská strana je nestála a jej postoj k už dohodnutým bodom (rokovaní) sa často mení," dodal Peskov s tým, že by Moskva privítala zlepšenie v súvislosti s dynamikou pokroku rokovaní.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba pritom v nedeľu povedal, že medzi Kyjevom a Moskvou nie je v poslednej čase nijaká komunikácia na úrovni rezortov diplomacie.
12:05 Ukrajina už druhý deň v poradí neotvorí humanitárne koridory
Ukrajina v pondelok oznámila, že už v poradí druhý deň pozastavuje evakuáciu civilistov z miest na východe Ukrajiny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti frontovej línie, pričom obvinila Rusko z blokovania evakuácie civilistov a ostreľovania únikových koridorov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Nanešťastie, 18. apríla neotvoríme humanitárne koridory," uvádza sa vo vyhlásení ukrajinskej vicepremiérky Iryny Vereščukovej, ktoré bolo zverejnené na sociálnych sieťach.
"V rozpore s humanitárnym právom neprestávajú ruskí okupanti blokovať a ostreľovať humanitárne koridory," dodáva Vereščuková.
Kyjev už aj predtým niekoľkokrát pozastavil fungovanie humanitárnych koridorov, ktoré umožňujú ukrajinským civilistom utiecť z ostreľovaných miest, no evakuácia civilistov cez tieto koridory ostáva tentoraz pozastavená už dva dni za sebou. Ide tak o doposiaľ najdlhšie pozastavenie evakuačnej operácie na Ukrajine, píše AFP.
11:40 Ruská armáda tvrdí, že zostrelila tri ukrajinské stíhačkya zničila 16 vojenských cieľov
Ruské ministerstvo obrany v pondelok informovalo o zostrelení troch ukrajinských stíhačiek. Malo by ísť o dva stroje typu MiG-29, aké má vo výzbroji aj Slovensko, a jedno lietadlo typu Suchoj 25.
Informoval o tom portál Nexta.
Moskva tiež tvrdí, že v noci zničila 16 ukrajinských vojenských objektov. Konkrétne veliteľské stanovište a sklady pohonných hmôt či munície, píše Echo24.
11:10 Ukrajinský predstaviteľ: Ruské sily vstúpili do mesta Kreminna v Donbase
Ruské sily vstúpili do mesta Kreminna v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, kde sa začali boje v uliciach. Uviedol to v pondelok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj, informovala televízia CNN.
"Ofenzíva sa začala," napísal Hajdaj v krátkom príspevku na sociálnej sieti s tým, že Rusi vošli do tohto mesta s "obrovským množstvom techniky". Plánované evakuácie z Kreminny teraz nie sú podľa neho možné.
Ruské jednotky sa snažia prelomiť ukrajinskú obranu v Kreminne a ďalších mestách a dedinách v Luhanskej oblasti v rámci deklarovaného cieľa obsadiť región Donbasu, ktorý zahŕňa aj susednú Doneckú oblasť.
Hajdaj tiež uviedol, že športový areál Olympus v meste Kreminna zničený pri ruskom útoku naďalej horí a plamene už zachvátili 2 400 štvorcových metrov. "Záchranári usilovne pracujú, pretože neďaleko centra sa nachádza les," citovala ho CNN.
10:30 Na sociálnych sieťach sa objavili fotky potápajúceho sa krížnika Moskva
Na Twitteri sa objavili fotky horiaceho krížnika Moskva. Loď je na fotkách naklonená a potápa sa. Krížnik klesol ku dnu ešte minulý týždeň.
Ukrajina tvrdí, že plavidlo zasiahla protilodnými raketami a loď sa neskôr potopila, pri čom malo zahynúť niekoľko desiatok námorníkov. Rusko oponuje, že príčinou požiaru bol výbuch munície na palube a všetkých zhruba 500 členov posádky pred potopením plavidla zachránila.
10:00 Pri raketových útokoch zahynulo v Ľvove sedem ľudí
Najmenej šesť ľudí zahynulo v pondelok ráno pri ruských raketových útokoch na mesto Ľvov na západe Ukrajiny. Jedenásť ďalších osôb utrpelo zranenia, oznámil gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Momentálne môžeme potvrdiť, že šiesti ľudia sú mŕtvi. Medzi obeťami je dieťa," uviedol Kozyckyj na sociálnych sieťach.
Gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj spresnil, že podľa informácií ukrajinskej armády došlo v Ľvove k štyrom raketovým útokom. Tri z nich boli zamerané na vojenskú infraštruktúru a ďalší zasiahol pneuservis.
Na miestach dopadu rakiet vznikli požiare, s ktorými stále bojovali hasiči. Kozyckyj doplnil, že na zasiahnutých objektoch vznikli vážne škody.
Starosta Ľvova Andrij Sadovyj uviedol, že poškodených alebo zničených bolo aj približne 40 vozidiel. Tlaková vlna podľa neho rozbila okná na neďalekom hoteli, využívanom Ukrajincami, ktorých evakuovali z iných častí krajiny.
Z Ľvova, ktorý sa nachádza približne 70 kilometrov od hranice s Poľskom, hlásili ráno viaceré výbuchy. Starosta Andrij Sadovyj oznámil, že mesto zasiahlo päť rakiet. Presný cieľ alebo ciele útokov neboli známe, ukrajinské železnice však informovali o škodách na svojej infraštruktúre.
09:00 Novaja Gazeta: Pri potopení ruského krížnika Moskva zomreli desiatky námorníkov
Najmenej 40 ruských námorníkov zomrelo pri potopení krížnika Moskva v Čiernom mori. Píše o tom ruský denník Novaja Gazeta, ktorý sa odvoláva na matku jedného z námorníkov. Správu priniesol portál ceskenoviny.cz a BBC.
Novaja Gazeta tiež píše, že ruskú vlajkovú loď zasiahli tri rakety. O zasiahnutí krížnika raketami typu Neptun hovorí aj ukrajinská armáda.
Rusko to popiera a oponuje, že na lodi len vybuchla munícia. Rovnako namieta, že všetkých námorníkov evakuovali a nikto zo zhruba 500-člennej posádky neprišiel o život.
08:15 Ľvov zasiahli najmenej štyri rakety, hovorí správca Ľvovskej oblasti
Mesto Ľvov na západe Ukrajiny zasiahli v pondelok ráno štyri rakety, tvrdí správca ľvovského regiónu Maksym Kozyckyj. Obyvateľom mesta odkázal, aby sa skryli do bezpečia. Informovala o tom televízia BBC.
Starosta Ľvova Andrij Sadovyj na Facebooku uviedol, že mesto zasiahlo päť rakiet. Na miesto explózií už podľa neho vyslali pohotovostné zložky, pričom úrady zisťujú bližšie podrobnosti.
Výbuchu rakiet predchádzalo rozozvučanie sirén. Potom mestom otriasla séria výbuchov. Minulý týždeň na mesto viackrát leteli rakety, ale zneškodnila ich protilietadlová obrana.
Pred hrozbou raketových a leteckých útokov v pondelok varovali sirény takmer na celom území Ukrajiny.
07:30 Zelenskyj: Ruské ostreľovanie Charkova si už vyžiadalo 18 obetí
Počas štyroch dní ostreľovania zomrelo v Charkove 18 ľudí a zranenia utrpelo vyše sto obyvateľov. Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskej, informuje portál ČTK ceskenoviny.cz.
Zelenskyj hovorí o nepretržitom útočení ruskej armády na Charkov. „Nie je to nič iné ako zámerný teror. Mínometná a delostrelecka paľba proti obytným štvrtiam a civilistom.“
Ruských vojakov tiež obvinil z únosov a mučenia civilistov, či kradnutia humanitárnej pomoci.
Ukrajinci v meste strhli bustu sovietskeho vojenského veliteľa a hrdinu druhej svetovej vojny, maršála Žukova.
06:50 Ruské sily uzavrú vstupy do Mariupola a budú vydávať priepustky, tvrdí poradca primátora
Poradca primátora ukrajinského prístavného mesta Mariupol tvrdí, že velenie ruských jednotiek chce od pondelka uzavrieť vstupy i výjazdy do mesta. Všetci muži, ktorí zostali v meste, sa budú musieť podrobiť "triedeniu", informovala americká spravodajská stanica CNN.
Primátorov poradca Petro Andriuščenko v nedeľu na platforme Telegram napísal, že ruské okupačné sily začali vydávať priepustky umožňujúce pohyb v obliehanom meste. Andriuščenko podľa CNN zverejnil aj fotografiu, na ktorej sú údajne obyvatelia stojaci v rade na vydanie takejto priepustky.
"Stovky občanov musia stáť v rade, aby dostali priepustku, bez ktorej nebude možné nielen pohybovať sa medzi štvrťami mesta, ale od budúceho týždňa ani vyjsť do ulíc," uviedol. CNN upozornila, že z nezávislých zdrojov nemôže overiť tvrdenia Andriuščenka, ktorý sa nenachádza v Mariupole, ale pracuje na zhromažďovaní informácií zozbieraných od ľudí v prístavnom meste, zovretom niekoľko týždňov v ruskom obkľúčení.
05:55 Ukrajina už vyplnila dotazník na vstup do EÚ
Ukrajina už vyplnila dotazník na kandidatúru na členstvo v EÚ a očakáva, že príslušné rozhodnutie padne na júnovom zasadnutí Európskej rady, uviedol Ihor Žovkva, zástupca vedúceho kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského.
Ukrajina podľa Žovkvu očakáva, že na tomto summite lídrov členských štátov EÚ a vedenia eurobloku bude Ukrajine udelený štatút kandidáta na členstvo v EÚ. "Je to dôležitý míľnik, ktorý nemožno obísť," povedal Žovkva.
V nedeľu večer v rozhovore pre ukrajinský verejnoprávny rozhlas Žovkva potvrdil, že ukrajinská strana už vyplnila dotazník, ktorý jej 8. apríla počas svojej návštevy v Kyjeve odovzdala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Vysvetlil, že v ďalšom kroku teraz musí EK pripraviť odporúčanie, či Ukrajina spĺňa kodanské kritériá pre členstvo. Vyjadril aj nádej, že odporúčanie Bruselu bude pozitívne. Dodal, že potom sa touto otázkou bude zaoberať Európska rada. Objasnil tiež, že ak bude v prípade Ukrajiny prijaté rozhodnutie o udelení štatútu kandidátskeho štátu, začnú sa rokovania o plnom členstve v EÚ. Žovkva zdôraznil, že tieto rokovania by sa mali uskutočniť v skrátenom konaní. Podľa neho si to Ukrajina zaslúži.
03:44 Zelenskyj kritizuje meškanie dodávok zbraní
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval meškanie dodávok zbraní pre svoju krajinu. Upozornil, že "každé oneskorenie dodávok zbraní sa stáva pre Ruskom povolením na zabíjanie ďalších Ukrajincov".
"Takto si to Rusko interpretuje. V skutočnosti by to tak nemalo byť," povedal Zelenskyj vo svojom videopríhovore zverejnenom agentúrou DPA v noci na pondelok.
Podľa DPA sa vojenskí experti domnievajú, že Ukrajina bude potrebovať podstatne viac ťažkých zbraní na východe krajiny, aby odolala ruským útokom. Aj Zelenskyj znovu varoval, že ruská armáda v blízkej budúcnosti pripravuje ofenzívu v priemyselnom regióne Donbas na východe Ukrajiny. "Tak ako ruské vojská ničia (prístavné mesto) Mariupol, tak chcú vyhladiť aj ďalšie mestá a obce v Doneckej a Luhanskej oblasti," varoval Zelenskyj.
01:06 Spoločnosť SpaceX vypustila družicu pre potreby spravodajských služieb USA
Dvojstupňová raketa Falcon 9 americkej spoločnosti SpaceX vyniesla v nedeľu na obežnú dráhu Zeme špionážnu družicu NROL-85, ktorá bude slúžiť potrebám amerického Národného spravodajského úradu (NRO).
NRO je americká spravodajská agentúra, ktorá navrhuje, stavia a prevádzkuje špionážne družice pre potreby americkej vlády a jej agentúr a úradov. Ako informovala agentúra AP, raketa Falcon 9 vyštartovala v nedeľu popoludní (SELČ) z Vandenbergovej vesmírnej základne v americkom štáte Kalifornia.
NROL-85 bude poskytovať informácie z vesmíru rôznym vládnym agentúram, ako sú Ústredná spravodajská služba (CIA) či ministerstvo obrany USA a iné. Najbližšie dve podobné misie sa uskutočnia v júli, keď z Mysu Canaveral raketa vynesie družicu NROL-107 (Silent Barker), a v auguste, keď je naplánovaný štart rakety Delta IV Heavy s družicou NROL-91. Táto raketa bude štartovať z Vandenbergovej vesmírnej základne.
22:15 Belgicko zakázalo kotviť ruským lodiam vo svojich prístavoch
Lode plaviace sa pod ruskou vlajkou majú od nedele zákaz kotviť v belgických prístavoch. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na belgické médiá.
Televízna stanica RTBF v tejto súvislosti pripomenula, že zákaz vstupu do belgických prístavov Antverpy, Zeebrugge a Gent sa týka nielen lodí plaviacich sa pod ruskou vlajkou, ale aj tých, ktoré ruskú vlajku vymenili za vlajku iného štátu po 24. februári, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu.
Opatrenie prijaté Belgickom je v súlade s piatym balíkom sankcií proti Rusku, ktoré Európska únia prijala 8. apríla. Zákaz vstupu do belgických prístavov sa vzťahuje na približne 6 000 ruských alebo Ruskom prevádzkovaných plavidiel, informoval federálny minister spravodlivosti Vincent Van Quickenborne, ktorý je vláde zodpovedný aj za Severné more.
20:36: Zelenskyj pre CNN: Svetu už neverím
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má po eskalácii vojny vo svojej krajine problém veriť v spoľahlivosť "niektorých krajín alebo niektorých lídrov". Povedal to v rozhovore pre televíziu CNN, ktorý sa uskutočnil v piatok v prezidentskom paláci v Kyjeve a odvysielaný bol v nedeľu. Na otázku, či v súvislosti s Ukrajinou nepovažuje výraz "nikdy viac", ktorý používajú politici vo svete, keď hovoria o holokauste a zločinoch proti ľudskosti, za prázdny, Zelenskyj odpovedal: "Neverím svetu. Po tom, čo sme videli, čo sa deje na Ukrajine, som nadobudol pocit, že by sme nemali veriť niektorým krajinám alebo niektorým lídrom. Neveríme tým slovám. Po eskalácii zo strany Ruska neveríme našim susedom. Neveríme tomu všetkému."
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
Ukrajinský prezident neverí ani bezpečnostným zárukám daným v dokumentoch a medzinárodnému právu, keďže na Ukrajine zúri vojna a Rusko je obviňované z údajných vojnových zločinov. "Dokonca ani ja neverím dokumentom, pretože máme aj Budapeštianske memorandum – myslím, že poznáte všetky podrobnosti. Pre mňa je to len bezcenný kus papiera," povedal Zelenskyj. Ďalej uviedol, že verí praktickému, hmatateľnému úsiliu a ukrajinskému ľudu. "Veríme len zmluvným, pragmatickým veciam. Ak ste naši priatelia alebo partneri, dajte nám zbrane, podajte nám ruku, podporte nás, dajte nám peniaze a zastavte Rusko. Ak ste naši priatelia, môžete to urobiť.“
"Jediná viera, ktorú máme, je viera v nás samých, v našich ľudí, viera v naše ozbrojené sily a viera, že krajiny nás podporia nielen svojimi slovami, ale aj svojimi činmi. A to je všetko. Nikdy viac... Naozaj, každý o tom hovorí, a predsa, ako vidíte, nie každý má odvahu," uzatvoril Zelenskyj. Zdôraznil, že Ukrajina nie je ochotná vzdať sa územia Donbasu na východe, pretože nemá žiadnu záruku, že Rusko sa nepokúsi znova dobyť Kyjev, ak obsadí Donbas.
19:00 Kuleba: Mariupol by mohol celkom zablokovať rozhovory s Ruskom
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v nedeľu povedal, že medzi Kyjevom a Moskvou neprebieha v poslednej dobe nijaká komunikácia na úrovni rezortov diplomacie. Kuleba zároveň v rozhovore pre americkú spravodajskú televíznu stanicu CBS News označil situáciu v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol za "strašnú" a povedal tiež by sa pri rokovaniach mohla stať "červenou čiarou".
"V posledných týždňoch sme s ruskými diplomatmi nemali nijaký kontakt na úrovni ministerstiev zahraničných vecí," povedal. "Kontakt (s ruskou stranou) prebieha jedine na úrovni vyjednávacieho tímu pozostávajúceho z predstaviteľov rôznych inštitúcií a členov parlamentu. Oni pokračujú v odborných konzultáciách, avšak nijaké rokovania na vysokej úrovni sa nekonajú," spresnil.
Telá civilistov ležia pri zničenej časti druhého najväčšieho hutníckeho závodu na Ukrajine. Foto: TASR/AP
17:27 Ukrajina: Pri ostreľovaní Charkova zahynulo najmenej päť ľudí
Najmenej päť mŕtvych a 13 zranených si v nedeľu vyžiadalo ruské ostreľovanie druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov. Informovala o tom agentúra AFP odvolávajúc sa na vyjadrenie oblastných zdravotníkov. Stanica BBC citujúca zo správy ukrajinskej verejnoprávnej televízie uvádza, že na mieste zasahujú záchranári.
15:27 Rusko potvrdilo úmrtie svojho generála na Ukrajine
Na Ukrajine bol zabitý ďalší ruský generál, pričom jeho úmrtie potvrdilo samotné Rusko. Ide o generálmajora Vladimira Petroviča Frolova, ktorý pôsobil ako zástupca veliteľa 8. armády južného vojenského okruhu. Úmrtie Frolova potvrdil gubernátor Petrohradu Alexandr Beglov, informuje v nedeľu stanica BBC odvolávajúca sa na správu ruskej agentúry TASS.
Kde ani kedy bol Frolov zabitý, nie je jasné. Magazín Forbes uvádza, že ak by sa v tomto smere potvrdili tvrdenia Kyjeva, išlo by od začiatku vojny už o ôsmeho zabitého ruského generála. "Vladimir Petrovič Frolov zomrel hrdinskou smrťou v boji s ukrajinskými nacionalistami," uviedol Beglov. "Obetoval svoj život pre to, aby už deti, ženy ani starí ľudia v Donbase nepočúvali výbuchy bômb," dodal.
14:47 BBC: Vojaci v Mariupole sa nevzdávajú a pokračujú v obrane mesta
Ukrajinská strana sa podľa všetkého zatiaľ nevzdáva v obliehanom čiernomorskom meste Mariupol ruským ozbrojeným silám, informuje britská stanica BBC.
Poradca mariupolského starostu Petro Andriuščenko na sociálnej sieti Telegram v nedeľu napísal, že obrancovia naďalej bránia mesto aj napriek ponuke Moskvy, že vojakom kladúcim v Mariupole odpor ušetria ruskí vojaci životy, ak sa vzdajú. Andriuščenko dodal, že nepriateľské akcie Rusov sa nesústreďujú len na oceliarne Azovstaľ, kde ukrajinskí vojaci údajne uviazli. "Počas bojov okupanti znova pálili delostrelectvom aj na súkromné obytné budovy," spresnil starostov zástupca.
Ruská armáda dala obrancom Mariupola ultimátum, že ak sa vzdajú v priebehu nedele medzi 05.00 a 12.00 h SELČ, bude ich bezpečnosť zaručená. Moskva spresnila, že s vojakmi, ktorí pristúpia na jej ponuku, sa bude zaobchádzať v súlade so Ženevským dohovorom o vojnových zajatcoch. V ruskom vyhlásení sa však neuvádza, čo sa stane s vojakmi, ktorí odmietnu prestať bojovať do stanoveného limitu.
Kľúčový prístav v ukrajinskom meste Mariupol stále odoláva pokračujúcim ruským útokom. Uviedla to v nedeľu námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Dodala, že obrancovia prístavu pri Azovskom mori viažu významné ruské sily, ktoré obliehajú mesto. Mariupol označila za „štít chrániaci Ukrajinu“, ktorý bráni ruským vojakom obliehajúcim mestom v postupe do iných oblastí krajiny. Maľarová konštatovala, že Rusi pokračujú v leteckých úderoch na Mariupol a pravdepodobne pripravujú obojživelný výsadok, aby podporili svoje sily v meste.
12:09 Leyenová: Nové sankcie EÚ proti Rusku sa zamerajú na banky a ropu
Nové sankcie, ktoré proti Rusku pripravuje Európska únia (EÚ), sa zamerajú na banky, predovšetkým na Sberbank, rovnako ako na ropu, uviedla šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.
"Naďalej sa pozeráme na bankový sektor, predovšetkým na Sberbank, na ktorú pripadá 37 percent ruského bankového sektora," odpovedala Leyenová v rozhovore pre nemecký nedeľník Bild am Sonntag, na otázku týkajúcu sa pripravovaného šiesteho balíka sankcií. "A, samozrejme, ide aj o energetiku."
11:10 Kyjev na deň zastavuje koridory; Moskva zničila vojenský závod pri Kyjeve
Kyjev v nedeľu oznámil, že na jeden deň pozastavuje odsun civilného obyvateľstva z vojnou postihnutého územia na východe Ukrajiny, pretože s ruskými jednotkami sa zatiaľ nepodarilo dohodnúť na konkrétnych podmienkach tejto evakuácie. Informovala o tom agentúra AFP.
"Od tohto rána, 17. apríla, už nemôžeme ďalej súhlasiť s (podmienkami) okupantov v súvislosti s prímerím na evakuačných trasách. Preto, bohužiaľ, dnes humanitárne koridory neotvoríme," napísala vo vyhlásení zverejnenom na sociálnej sieti podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková.
Medzitým ministerstvo obrany v Moskve oznámilo, že ruská armáda zničila jednu vojenskú továreň neďaleko Kyjeva. Ruské jednotky momentálne zintenzívňujú útoky zamerané na ukrajinskú metropolu a jej predmestia, vysvetľuje AFP. "Počas noci vysokopresná riadená strela zničila závod na výrobu munície pri obci Bovary, Kyjevská oblasť," uviedol ruský rezort obrany na sociálnej sieti Telegram.
09:30 Deťom z Ukrajiny pomáhajú na hraniciach vyrovnať sa s traumou plyšové orangutany
Na slovensko-ukrajinských hraniciach sa osvedčili plyšové orangutany ako súčasť metódy na podporu detí traumatizovaných vojnovým konfliktom. Potvrdzujú to psychológovia z občianskeho združenia Ipčko, ktorí na hraniciach poskytujú psychologickú pomoc ľuďom utekajúcim pred vojnou i tým, ktorí sa starajú o utečencov.
Marek Madro z IPčko spresnil, že ich metóda "Huggy Orangutan intervention" je obdobou známej praktiky "Huggy Puppy intervention", ktorú psychológovia Jonathan Kushnir a Avi Sadeh vyvinuli na pomoc deťom umiestneným v záchytných táboroch a prvýkrát ju použili v roku 2006 počas izraelsko-libanonskej vojny.
05:50 Zelenského vláda začína plánovať povojnovú obnovu Ukrajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že jeho vláda začala plánovať povojnovú budúcnosť Ukrajiny. Informovala o tom americká spravodajská televízia CNN. V príhovore zverejnenom v noci na nedeľu Zelenskyj informoval, že v sobotu mal stretnutie venované "rekonštrukcii našich miest". Uznal, že ide "o obrovské množstvo práce, ale (je to) stále menej, ako brániť štát vo vojne."
Podľa CNN Zelenskyj označil súčasné obdobie za "historický okamih, okamih, keď môžeme raz a navždy vyriešiť mnohé staré problémy" a začať so "skutočnou modernizáciou našich miest". Spomenul v tejto súvislosti "kvalitné územné plánovanie tam, kde neexistovalo", zohľadnenie tokov v doprave, zaručenie energetickej účinnosti, použitie ekologických materiálov i inkluzívnosť.
Pripomenul aj problémy, s akými ľudia zápasia, keď sa snažia získať financie na to, aby mali vlastný byt alebo si postavili dom. Informoval, že si stanovil úlohu poskytnúť dočasné bývanie všetkým vnútorne vysídleným osobám, ktorých príbytok bol zničený vo vojne. Vysvetlil, že pôjde o dočasné bývanie, "kým im domy znovu nepostavíme". Prioritou by podľa neho mali byť byty a domy pre veteránov vojen alebo tých, ktorí pracovali alebo pracujú v záujme spoločnosti a nemajú vlastné bývanie. Zelenskyj tiež informoval, že v pláne je aj výstavba pamätníkov, z ktorých jeden "bude vypovedať o zničenom moste v Kyjevskej oblasti, ktorý spájal mestá Irpiň a Buča s Kyjevom".
Ruské vojenské vozidlá smerujú do mesta Izjum na vyhorenom moste v Charkovskej oblasti. Foto: TASR/AP
02:03 Rusko navrhlo obrancom oceliarne Azovstaľ v Mariupole, aby zložili zbrane
Ruské ozbrojené sily ponúkli vojakom, ktorí im kladú odpor v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, že ušetria ich životy, ak v nedeľu v stanovenom čase zložia zbrane. Informovala o tom britská stanica Sky News. Ruská armáda uviedla, že ukrajinskí vojaci a "zahraniční žoldnieri" v Mariupole majú možnosť zložiť zbrane v nedeľu v čase od 06.00 h do 13.00 h moskovského času (05.00 – 12.00 h SELČ) a ich bezpečnosť bude zaručená.
Moskva spresnila, že s vojakmi, ktorí pristúpia na jej ponuku, sa bude zaobchádzať v súlade so Ženevským dohovorom o vojnových zajatcoch. Vo vyhlásení Moskvy sa neuvádza, čo sa stane s vojakmi, ktorí odmietnu prestať bojovať. Píše sa v ňom, že ruská armáda sa pri prekladaní ponuky riadi výlučne humánnymi princípmi. Rusko tvrdí, že jediné zostávajúce ukrajinské jednotky v prístavnom meste sa nachádzajú v malej oblasti okolo areálu oceliarne Azovstaľ. Moskva deklaruje, že jej jednotky už Mariupol "takmer ovládli". Vojaci bojujúci na ukrajinskej strane, ktorí uviazli v areáli továrne Azovstaľ, budú počas noci informovaní o ponuke ruskej strany, a to každých 30 minút prostredníctvom rádiového spojenia, uvádza sa vo vyhlásení.
Ukrajinskí vojaci v Charkove. Foto: TASR/AP
SOBOTA
22:17 Veliteľ ruského námorníctva sa stretol s posádkou potopeného krížnika
Veliteľ ruského námorníctva admirál Nikolaj Jevmenov sa v Sevastopole stretol s posádkou potopeného raketového krížnika Moskva. Pri tejto príležitosti uviedol, že všetci jej členovia budú naďalej slúžiť v námorníctve. TASR informáciu prevzala z agentúry Reuters odvolávajúcej sa na oznámenie ruského ministerstva obrany zverejnené v sobotu.
Jevmenov podľa agentúry TASS ďalej povedal, že posádka krížnika Moskva bude v súlade so zákonom prepustená zo služby na dobu určitú – od mája do júna. Zároveň ubezpečil, že tradície krížnika Moskva budú starostlivo zachované a budú pokračovať.
20:45 Zelenskyj: Likvidácia ukrajinských vojakov v Mariupole by bola koncom rokovaní
Likvidácia aj posledných ukrajinských vojakov brániacich obliehaný Mariupol by znamenala koniec rozhovorov s Ruskom. Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotňajšom rozhovore pre denník Ukrajinska pravda, z ktorého citovala agentúra AFP a stanica BBC. "Likvidácia našich vojakov, našich mužov (v Mariupole), by ukončila akékoľvek rokovania (medzi Kyjevom a Moskvou)," povedal Zelenskyj. Dodal pritom, že Ukrajina nebude s Ruskom vyjednávať o svojom území či ľude.
Na margo obliehaného a neustále ostreľovaného Mariupola ukrajinský prezident tiež skonštatoval, že by sa mohol stať "desiatimi Boroďankami". Odkazoval tým na ukrajinské mesto Boroďanka, zdevastované ruskými vojakmi, pripomína BBC. Ukrajina v sobotu informovala, že v troskách Mariupola kladú Rusku ešte stále odpor zvyšky ukrajinských obrancov, ktorých ruskí vojaci vytlačili do tamojšieho rozsiahleho oceliarskeho komplexu Azovstaľ ležiaceho neďaleko prístavu.
20:24 Podoľak kritizuje Európsku úniu za nedostatočné dodávky zbraní
Ukrajina kritizuje pomalé a nedostatočné dodávky zbraní z Európskej únie. "EÚ dodáva Ukrajine zbrane, no nie tie, o ktoré sme žiadali," napísal v sobotu na Twitteri poradca prezidenta Mychajlo Podoľak.
Dodávky zbraní navyše trvajú podľa neho príliš dlho. "Táto hra sa dá hrať dlho, no demokracia z toho rozhodne nebude mať prospech. Ukrajina potrebuje zbrane. Nie za mesiac. Teraz," cituje Podoľakov tvít agentúra DPA.
Ukrajina sa ruským útokom bráni už viac ako sedem týždňov. Minulý týždeň EÚ oznámila, že vyčlení ďalších 500 miliónov eur na dodávky zbraní a vybavenia ukrajinským ozbrojeným silám. Celková výška uvoľnených finančných prostriedkov sa tak zvýšila na 1,5 miliardy eur.
Tieto peniaze majú byť použité na nákup osobných ochranných prostriedkov, lekárničiek a pohonných hmôt, ako aj zbraní na obranné účely. Kyjev od Západu žiada dodanie ťažkých zbraní, ako sú tanky, delostrelectvo, protivzdušná obrana a lietadlá.
18:02 Ruská armáda zbombardovala ropnú rafinériu na západe Luhanskej oblasti
Ruská armáda v sobotu zbombardovala ropnú rafinériu v ukrajinskom meste Lysyčansk na západe Luhanskej oblasti, pričom vypukol veľký požiar. Guvernér oblasti Serhij Hajdaj uviedol, že to nebolo prvýkrát, čo rafinéria bola terčom útoku a obvinil Rusov, že sa snažia „vyčerpať" miestnych záchranárov. Zdôraznil, že v rafinérii v čase útoku nebolo palivo a horia „zvyšky ropných kalov".
Úrad ukrajinského prezidenta v sobotu informoval, že raketové útoky a bombardovanie za uplynulých 24 hodín zasiahli osem regiónov: Doneckú, Luhanskú a Charkovskú oblasť na východe krajiny, Dnepropetrovskú, Poltavskú a Kirovohradskú oblasť v centrálnej Ukrajine a Mykolajivskú a Chersonskú oblasť na juhu krajiny.
17:10 Taliani zakázali vstup všetkých ruských lodí do svojich prístavov
Taliansko zakázalo vstup všetkých ruských lodí do svojich prístavov s platnosťou od nedele. Ide o súčasť rozšírených sankcií voči Rusku, ktoré Európska únia ohlásila v skoršej časti tohto mesiaca. Ruské lode, ktoré sú v talianskych prístavoch, ich musia opustiť okamžite „po zrealizovaní svojich obchodných aktivít". Vyplýva to z oznámenia, ktoré dostali všetky prístavy v krajine.
16:54 Najbohatší Ukrajinec Achmetov chce znovu postaviť zničené mesto Mariupol
Najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov chce pomôcť pri znovuvybudovaní juhoukrajinského mesta Mariupol, ktoré už bolo z veľkej časti zničené v dôsledku ostreľovania a leteckých útokov ruských inváznych vojsk. V troskách Mariupola v súčasnosti kladú odpor zvyšky ukrajinských obrancov. TASR správu prevzala v sobotu z agentúry Reuters, ktorá pripomína, že Achmetov má na Mariupol úzke väzby a vlastní v ňom aj dva veľké oceliarske závody.
"Mariupol je pre celý svet tragédiou a príkladom hrdinstva. Pre mňa bol Mariupol vždy ukrajinským mestom a vždy nám aj zostane," vyhlásil oligarcha, v minulosti spájaný s proruskou Stranou regiónov. Vyjadril pritom nádej, že "naši odvážni vojaci" napokon ubránia toto strategicky položené prístavné mesto pri Azovskom mori, na ktoré ruskí vojaci útočia už sedem týždňov.
Rinat Achmetov. Foto: TASR/AP
Achmetovovo "impérium" na východnej Ukrajine utrpelo veľké škody počas prebiehajúcej ruskej invázie, ale aj v dôsledku anexie Krymu a vojny v Donbase, kde prebiehajú boje už prakticky osem rokov. V roku 2013 sa bohatstvo tohto veľkopodnikateľa odhadovalo na 15,4 miliardy dolárov, v súčasnosti je to už len 3,9 miliardy.
15:47 Rusko zaslalo Česku nótu pre dodávky zbraní na Ukrajinu. Praha reagovať nebude
Rusko upozornilo formou nóty Českú republiku na to, že bez jeho súhlasu nesmie poskytovať tretím krajinám bývalú sovietsku techniku. Oznámil to v sobotu český minister zahraničných vecí Ján Lipavský, podľa ktorého však ide o nezmysel a české ministerstvo na nótu nebude reagovať. Informuje o tom spravodajský portál iDNES.cz. Lipavský uviedol, že na takýto materiál "reexportná doložka neexistuje" a zo strany Ruska ide o vecný nezmysel. Jeho slová pre portál iDNES.cz potvrdila aj hovorkyňa rezortu diplomacie Lenka Do. "Na nótu sme nereagovali, pretože je to nezmysel," dodala.
Jan Lipavský. Foto: TASR/AP
Rusko tento týždeň diplomatickou nótou formálne varovalo USA aj ďalšie západné štáty, že ich dodávky zbraní na Ukrajinu podnecujú tamojší konflikt a mohli by mať "nepredvídateľné dôsledky".
Minister Lipavský uviedol, že ruská nóta voči ČR predstavuje ďalší spôsob, ako sa Rusko klamstvom domáha zastavenia českej podpory Ukrajine. Vojenská a ďalšia pomoc Ukrajine je však podľa jeho slov jednoznačne v strategickom záujme Česka. "Ruský veľvyslanec na začiatku marca oznámil námestníkovi MZV ČR, že Rusko očakáva na Ukrajine teroristické útoky proti konvojom so západnými zbraňami. To jasne interpretujeme ako vyhrážky, že Rusko samo chystalo a chystá sabotážne akcie," uviedol Lipavský.
Česko poskytuje Ukrajine zbrane aj ďalší vojenský materiál. Celková hodnota materiálu, ktorý ČR darovala Ukrajine, predstavovala k 6. aprílu 1,1 miliardy českých korún (45 miliónov eur). Český rezort obrany však z bezpečnostných dôvodov už dlhšie neuvádza, aký konkrétny vojenský materiál Ukrajine posiela. Podľa serveru Echo24.cz poslalo Česko na Ukrajinu aj samohybné húfnice Dana a salvové raketomety RM-70 Grad československej výroby. Denník The Wall Street Journal minulý utorok zase napísal, že Česko poslalo na Ukrajinu viac ako desiatku modernizovaných tankov sovietskej výroby T-72M.
14:29 Pri raketovom útoku na Kyjev prišiel o život jeden človek a viacerí sa zranili
Najmenej jeden človek prišiel v sobotu o život a niekoľko ďalších utrpelo zranenia pri ruskom raketovom útoku, ktorý v sobotu ráno zasiahol ukrajinskú metropolu Kyjev. Oznámil to tamojší starosta Vitalij Kličko, ktorého citovala stanica Sky News.
Záchranári teraz podľa Klička bojujú o životy zranených. "Kyjev bol a zostáva cieľom agresora," dodal starosta. Na sociálnej sieti Telegram kyjevský starosta tiež uviedol, že ruskí generáli sa už dlhšie vyhrážajú raketovými útokmi na hlavné mesto. Tamojšia protivzdušná obrana sa podľa jeho slov snaží ľudí ochrániť, avšak "nepriateľ je nemilosrdný".
13:07 OSN zaznamenala na Ukrajine už vyše 1 900 zabitých civilistov
Organizácia Spojených národov (OSN) zaevidovala na Ukrajine od začiatku ruskej invázie už viac ako 1 900 prípadov zabitia civilistov. Zároveň však upozornila, že "skutočný" počet obetí je zrejme oveľa vyšší, informovala v sobotu stanica BBC.
Úrad vysokej komisárky OSN pre ľudské práva (OHCHR) zaznamenal medzi 24. februárom a 14. aprílom 1 982 zabitých civilistov vrátane 162 detí. Zranených bolo v tomto období podľa jeho údajov najmenej ďalších 2 651 civilistov vrátane 256 detí. Väčšinu z týchto úmrtí a zranení zapríčinilo ostreľovanie či nálety, spresňuje OHCHR.
11:49 Rusko zakázalo vstup britskému premiérovi Johnsonovi
Rusko zakázalo vstup na svoje územie britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi, oznámilo v sobotu ministerstvo zahraničných vecí v Moskve. Zákaz sa vzťahuje aj na šéfku britskej diplomacie Liz Trussovú, ministra obrany Bena Wallacea a ďalších 10 členov britskej vlády. TASR informáciu prevzalo z agentúry AFP a stanice Sky News. "Tento krok bol podniknutý v reakcii na bezuzdnú informačnú a politickú kampaň, ktorej cieľom je medzinárodná izolácia Ruska... a priškrtenie ruskej ekonomiky," uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí.
Boris Johnson. Foto: TASR/AP
Londýn podľa neho podniká voči Moskve "bezprecedentné nepriateľské kroky", za ktoré možno považovať predovšetkým sankcie voči popredným predstaviteľom ruského režimu a dodávky smrtiacich zbraní Kyjevu. Podľa televízie Sky News sa zákaz vstupu na územie Ruskej federácie vzťahuje aj na Liz Trussovú, Bena Wallacea a ďalších 10 členov britskej vlády. Ministerstvo uviedlo, že zoznam bude v blízkej budúcnosti ešte rozšírený.
11:30 Na evakuáciu civilistov na sobotu dohodli deväť humanitárnych koridorov
Na evakuáciu civilistov z oblasti bojov na juhu a východe Ukrajiny na sobotu dohodli deväť humanitárnych koridorov. Uviedla to podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková. Podľa jej slov sa evakuačné úsilie opäť zameria aj na odchod civilistov z obliehaného mesta Mariupoľ, ktoré čelí neustálym ruským útokom od začiatku ruskej vojny na Ukrajine. Päť z deviatich koridorov má viesť z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.
10:40 Na Ľvov zaútočili ruské lietadlá Su-35 štartujúce z Bieloruska
Mesto Ľvov na západe Ukrajiny sa v sobotu ráno stalo terčom ruského leteckého útoku. Informoval o tom guvernér Ľvivskej oblasti Maksym Kozyckyj. Na komunikačnej platforme Telegram napísal, že ruské lietadlá Su-35 vyštartovali z bieloruského letiska Baranoviči a raketami zaútočili na mesto Ľvov. Ukrajinská protivzdušná obrana podľa neho zostrelila štyri strely s plochou dráhou letu.
10:29 Rusko zaútočilo na ďalšiu vojenskú továreň v Kyjeve
Rusko podniklo v sobotu ráno raketový útok na vojenskú továreň v ukrajinskej metropole Kyjev. Informoval o to reportér agentúry AFP a útok následne potvrdili aj ukrajinské úrady a ruské ministerstvo obrany.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko prostredníctvom internetu oznámil, že východnú časť ukrajinského hlavného mesta v sobotu ráno zasiahol letecký útok. Kličko uviedol, že explózie boli v obvode Darnytskij. Podľa jeho slov sú na mieste záchranári a zdravotníci a správy o obetiach zverejnia neskôr. Kličko vyzval obyvateľov Kyjeva, aby sa riadili signálmi sirén. Zároveň uviedol, že tí, ktorí z hlavného mesta odišli, by sa zatiaľ z bezpečnostných dôvodov nemali vracať.
Vitalij Kličko. Foto: TASR/AP
Ruská armáda v piatok večer raketovým úderom zasiahla letisko v meste Oleksandrija v Kirovohradskej oblasti. Informoval o tom v sobotu na Facebooku starosta mesta Serhij Kuzmenko. Neuviedol však, či si útok vyžiadal nejaké obete. V Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny pri nočnom bombardovaní jeden človek zomrel a traja utrpeli zranenia, informoval guvernér oblasti Serhij Hajdaj. Bombardovanie okrem toho poškodilo plynovody v mestách Sjevjerodoneck a Lysyčansk.
09:45 Nemecký minister: Dodávky tankov Ukrajine by neznamenali vstup do vojny
Nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann uviedol, že dodávky tankov alebo iných ťažkých zbraní by neznamenali vstup Nemecka do vojny na Ukrajine, ktorá sa už vyše 50 dní bráni ruskej vojenskej agresii. Jeho vyjadrenie zaznelo v rozhovore pre noviny Welt am Sonntag, informovala v sobotu agentúra DPA. Buschmann, ktorý v nemeckej spolkovej vláde zastupuje najmenšiu koaličnú stranu – liberálov z FDP, konštatoval, že dodávky zbraní krajine brániacej svoju suverenitu pred agresorom neznamenajú podľa medzinárodné práva vstup do vojnového konfliktu.
"Keď sa dodávajú zbrane Ukrajine, ktorá uplatňuje svoje legitímne právo na obranu, nemôže to viesť k tomu, že sa stávate účastníkom konfliktu," povedal Buschmann pre nedeľník Welt am Sonntag. Minister pritom zdôraznil, že nejde len o jeho osobný názor, ale o postoj nemeckej vlády, ktorá v piatok oznámila plán uvoľniť miliardu eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu. Tieto finančné prostriedky budú zahrnuté v doplnkovom rozpočte na tento rok.
06:44 Pri ostreľovaní Charkova zomrelo podľa ukrajinských zdrojov najmenej desať ľudí
Pri ruskom ostreľovaní mesta Charkov na východe Ukrajiny zomrelo v piatok najmenej desať ľudí, píše agentúra DPA s odvolaním sa na tamojšiu krajskú prokuratúru.
Najmenej 35 ďalších ľudí bolo pri útokoch údajne zranených. Vo vyhlásení prokuratúry sa ďalej uvádza, že poškodených alebo zničených bolo aj niekoľko obytných domov na východnom predmestí Charkova.
06:02 Zelenskyj pre CNN: Podľa odhadov doteraz zahynulo do tritisíc ukrajinských vojakov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre televíziu CNN uviedol, že podľa odhadov Ukrajiny vo vojne s Ruskom doteraz zahynulo približne 2 500 až 3-tisíc ukrajinských vojakov. Informovala o tom agentúra DPA. V úryvkoch rozhovoru, ktoré boli zverejnené v piatok, Zelenskyj dodal, že približne ďalších 10-tisíc ukrajinských vojakov bolo zranených a je "ťažké povedať, koľko z nich prežije". Počet obetí ruskej armády Ukrajina podľa Zelenského odhaduje na 19- až 20-tisíc.
Na otázku o tohtotýždňových videách dokumentujúcich smrť a devastáciu na Ukrajine vrátane ženy, ktorá našla telo svojho mŕtveho syna v studni, Zelenskyj odpovedal, že je to pre neho "veľká bolesť". "Nemôžem sa na to pozerať ako otec už len preto, že všetko, čo po tomto chcete, je pomsta a zabíjanie. Musím sa na to pozerať ako prezident štátu, kde mnoho ľudí zomiera a stráca svojich blízkych," poznamenal.
"Všetci chceme bojovať. Ale všetci musíme urobiť všetko pre to, aby táto vojna nebola nekonečná. Čím dlhšia bude, tým viac by sme stratili. Všetky tieto straty budú ako tá jedna," dodal Zelenskyj.
04:58 Odpovede Ukrajiny na dotazník pre vstup do EÚ sú takmer hotové
Ukrajina už takmer vypracovala dotazník pre vstup do Európskej únie, prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol vo videu, ktoré zverejnil v piatok večer. TASR správu prevzala od agentúry DPA. "Práca je takmer dokončená a odpovede čoskoro poskytneme predstaviteľom Európskej únie," povedal Zelenskyj.
Dotazník slúži ako základ pre prístupové rozhovory. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ho predstaviteľom Ukrajiny odovzdala počas svojej návštevy Kyjeva minulý týždeň. Ukrajina oficiálne požiadala o členstvo v EÚ na konci februára krátko po začiatku ruskej invázie.
02:43 Pápež František sa pomodlil za to, aby si protivníci na Ukrajine podali ruky
Pápež František sa počas veľkopiatkovej krížovej cesty v rímskom Koloseu pomodlil za to, aby si "protivníci" vo vojenskom konflikte na Ukrajine "podali ruky" a "skúsili si vzájomne odpustiť". TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Večernej pobožnosti krížovej cesty v Koloseu, ktorá sa konala po dvojročnej prestávke spôsobenej pandémiou koronavírusu, sa zúčastnilo približne desať tisíc veriacich. Podľa AFP sa v dave vynímala ukrajinská vlajka. Medzi rodinami poverenými nesením kríža boli aj Ruska a Ukrajinka, ktoré sú celoživotnými priateľkami. Obe spolu kríž niesli počas jednej z častí procesie.
Táto iniciatíva Vatikánu sa však nestretla s pozitívnym ohlasom ukrajinských predstaviteľov. Arcibiskup ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi Svjatoslav Ševčuk ju začiatkom tohto týždňa odsúdil, pričom ju nazval "nevhodnou, predčasnou a nejednoznačnou myšlienkou, ktorá nezohľadňuje kontext ruskej vojenskej agresie". Ukrajinský veľvyslanec pri Svätej stolici zase v tejto súvislosti uviedol, že "chápe a zdieľa všeobecné znepokojenie na Ukrajine".
01:46 V okolí Kyjeva našli už vyše 900 tiel civilistov
Po stiahnutí ruských síl našli v Kyjevskej oblasti už viac ako 900 tiel civilistov. Informovali o tom v piatok agentúry AP a AFP s odvolaním sa na tamojšiu políciu. Podľa šéfa kyjevskej krajskej polície Andrija Nebytova telá buď ležali na uliciach alebo boli provizórne pochované. Takmer všetky tieto obete boli zastrelené.
"Najviac obetí sa našlo v meste Buča, kde je viac ako 350 mŕtvych," uviedol Nebytov, dodávajúc, že každý deň objavujú ďalšie telá pod troskami domov a v masových hroboch.
00:43 Kyjev premenuje názvy ulíc a námestí súvisiacich s Ruskom
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v piatok oznámil, že ukrajinská metropola plánuje premenovať ulice a námestia, ktorých názvy súvisia s Ruskom. TASR správu prevzala z webových stránok staníc BBC a Sky News.
Kličko na Telegrame napísal, že Námestie priateľstva medzi Kyjevom a Moskvou bude premenované na Námestie hrdinov Mariupola. Zmeniť sa majú aj názvy zastávok kyjevského metra a ďalších objektov. Rozhodnutie bolo už schválené aj mestskou radou. Starosta poznamenal, že v Kyjeve sú v súčasnosti desiatky takýchto ulíc a objektov. Ich premenovanie je podľa neho aktuálna záležitosť.
PIATOK
22:17 Zelenskyj: Svet by mal byť pripravený na to, že Putin použije jadrové zbrane
Rusko by mohlo zo zúfalstva použiť jadrové zbrane, keďže jeho vojenská invázia na Ukrajinu zlyháva, vyhlásil v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, pričom zopakoval vyjadrenia riaditeľa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama Burnsa.
Na otázku týkajúcu sa tejto hrozby Zelenskyj odpovedal, že svet by mal byť znepokojený tým, že Rusko začalo hovoriť "o jadrových a chemických zbraniach". "Myslím si, že by to mohli spraviť. Pre nich totiž životy ľudí nič neznamenajú. Nebojme sa, buďme pripravení," uviedol Zelenskyj pre spravodajskú stanicu CNN.
Burns vo štvrtok uviedol, že neúspechy Ruska na bojisku zvyšujú riziko, že by ruský prezident Vladimir Putin mohol nasadiť taktickú alebo jadrovú zbraň s nízkym účinkom.
Kremeľ tvrdí, že krátko po začiatku invázie na Ukrajinu z 24. februára uviedol svoje jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti, ale Spojené štáty tvrdia, že nezaznamenali žiadne známky neobvyklých "jadrových pohybov", informuje tlačová agentúra AFP. Ruská vojenská doktrína zahŕňa i princíp "eskalácie na deeskaláciu", ktorý spočíva v odpálení malej jadrovej zbrane na opätovné získanie "iniciatívy" vo vojne.
19:40 NATO vyslalo podporu Pobaltiu aj Fínsku a Švédsku
NATO malo spoločné cvičenie s partnermi z Fínska a Švédska, podľa vyjadrení z NATO dnes úspešne ukončili týždeň intenzívnej spolupráce vo vzdušnom priestore Estónska v rámci cvičenia s názvom Ramstein Alloy.
Cvičenie sa zameriavalo na scenáre simulujúce skutočné udalosti, ktorým čelí personál leteckej polície NATO nasadený v regióne Baltského mora na ochranu vzdušného priestoru troch pobaltských krajín. Estónsko, Litva a Lotyšsko, ktoré nemajú vlastnú letku bojových lietadiel, sú od roku 2004 chránené lietadlami z krajín spojencov v rámci rotačnej misie Baltic Air Policing.
Spoločného cvičenie sa zúčastnili posádky a lietadlá z Belgicka, Británie, Česka, Estónska, Francúzska, Nemecka, Španielska a Turecka. Išlo o nácvik vzdušných súbojov, tankovanie bojových lietadiel vo vzduchu, identifikáciu a sprevádzanie lietadla, ktoré prišlo o telekomunikačné spojenie, či simulované katapultovanie posádky s následnou aktiváciou pátracích a záchranných operácií.
18:30 EÚ kritizuje Rusko
EÚ kritizuje Rusko za neopodstatnené vyhostenie18 svojich diplomatov z Ruska, ktorým Moskva reagovala na vypovedanie svojich zástupcov z Bruselu pre obvinenia zo špionáže. "Európska únia odsudzuje neoprávnené, bezdôvodné rozhodnutie Ruskej federácie o vyhostení 18 členov Delegácie Európskej únie v Ruskej federácii," uvádza sa vo vyhlásení diplomatickej služby EÚ.
"Piatkové rozhodnutie ruských orgánov nemá žiadne odôvodnenie okrem toho, že to je čisto odvetný krok. Postup, ktorý si Rusko zvolilo, ešte viac prehĺbi jeho medzinárodnú izoláciu," citovala z vyhlásenia agentúra TASR.
17:30 V uliciach Mariupola sa bojuje, v Donecku útoky po celej línii
Rusko použilo pri útokoch na obliehané mesto Mariupol bombardéry s dlhým doletom, malo sa tak stať po prvýkrát od začiatku vojny. Tvrdí to ukrajinské ministerstvo obrany. Hovorca ministerstva obrany v Kyjeve Olexandr Motuzianyk tiež uviedol, že ruská armáda sa aktuálne zameriava na dobytie miest Rubižne a Popasna v Luhanskej oblasti a Mariupol v Doneckej oblasti. V Mariupole prebiehajú boje v uliciach. Aktívne boje sa podľa neho sústreďujú v okolí tamojšej Illičovej oceliarne, ako aj v oblasti prístavu.
Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko medzitým podľa televízie CNN informoval, že k ťažkému ostreľovaniu dochádza na takmer celej frontovej línii v tejto oblasti. "Takmer všetky obce Doneckej oblasti pozdĺž frontovej línie sú vystavené útoku," uviedol Kyrylenko, ktorý upozornil na ťažkú situáciu mestečka Marjinka. V tom podľa neho od začiatku ruskej invázie zabili 11 civilistov, zničených bolo takmer 100 domov a poškodené tri školy.
Americký denník Wall Street Journal publikoval video, kde zhŕňa informácie o krížniku Moskva a návrate Ukrajincov do zničených obydlí:
17:20 Rusi vyhostili diplomatov EÚ
Moskva nariadila 18 členom delegácie Európskej únie v Rusku, aby opustili krajinu.
13:30 Rusi zrejme dobyli ďalšiu časť Mariupola
Ruská armáda tvrdí, že sa jej podarilo získať úplnú kontrolu nad oceliarňou v juhoukrajinskom meste Mariupol, ktorú doteraz ovládali ukrajinské ozbrojené sily. "Útoky ruských ozbrojených síl a jednotiek Doneckej ľudovej republiky v meste Mariupol úplne oslobodili Ijličovu oceliareň od ukrajinských nacionalistov," vyhlásil hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.
Ukrajinská strana to zatiaľ nepotvrdila. Veliteľ 36. námornej brigády ukrajinských ozbrojených síl Serhij Volyna, ktorá v meste kladie odpor voči ruskej presile, pripustil, že situácia obrancov je "kritická". Podľa neho by obkľúčeným ukrajinským vojakom pomohla len rýchla vojenská operácia, ktorá by prelomila ruskú blokádu alebo prípadné politické riešenie situácie v Mariupole. Ukrajinské jednotky v Mariupole už v pondelok uviedli, že sa pripravujú pravdepodobne na svoju "poslednú bitku", pretože sú v obkľúčení a dochádza im munícia.
Intenzívne boje v Mariupole sa sústreďujú na okolie metalurgického kombinátu Azovstaľ, v blízkosti ktorého sa nachádza aj Ijličova oceliareň. Rusom tam stále vzdorujú zvyšky 36. brigády námornej pechoty a jednotky špeciálneho určenia Azov. Mariupolská mestská rada v piatok oznámila, že ruskí vojaci začínajú vykopávať telá obetí, ktoré v predchádzajúcich týždňoch zakopali na priestranstvách v blízkosti obytných blokov. Nie je pritom jasné, prečo sa telá exhumujú, ani čo sa s nimi stane ďalej, najmä ak získajú úplnú kontrolu nad mestom.
Podľa ukrajinských úradov ruská armáda do mesta dopravila 13 mobilných krematórií. Existujú preto obavy, že Rusko chce týmto spôsobom zlikvidovať dôkazy o vojnových zločinoch, ktoré jeho vojaci spáchali v Mariupole. Ruskí vojaci údajne tiež bránia Mariupolčanom, aby v okolí svojich domov pochovávali civilistov, ktorých zabili ruské sily.
17:00 Rusi vypli Moscow Times
Ruský regulačný úrad zablokoval webovú stránku nezávislého spravodajského portálu Moscow Times v ruštine vzhľadom na reportáže týkajúce sa vojnového konfliktu na Ukrajine.
Denník Moscow Times, ktorého pôvodnú anglickú verziu založil v roku 1992 holandský mediálny magnát Derk Sauer ako prvé noviny vychádzajúce v Rusku po anglicky, tvrdí, že jeho ruský internetový servis bol vypnutý pre to, čo "úrady označujú za nepravdivé informovanie o príslušníkoch poriadkovej polície, ktorí odmietli bojovať na Ukrajine". Prevádzka anglickej verzie webovej stránky denníka nebola týmto opatrením ovplyvnená.
14:30 Ušlo už 5 miliónov Ukrajincov
Už viac ako päť miliónov ľudí utieklo z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie z 24. februára, vyplýva z piatkových údajov Organizácie Spojených národov. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) oznámil, že do zahraničia utieklo 4 796 245 milióna Ukrajincov, pričom podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) cez hranicu uniklo do susedných štátov aj takmer 215 000 občanov tretích krajín.
Do Poľska od začiatku vojny prišlo z Ukrajiny viac ako 2,75 milióna utečencov, oznámila predtým poľská pohraničná stráž. Počty ľudí prekračujúcich hranicu smerom do Poľska v posledných týždňoch výrazne klesli, zatiaľ čo stúpajú počty Ukrajincov vracajúcich sa do vlasti. Niektorí utečenci už z Poľska odišli. Profesor Varšavskej univerzity Maciej Duszczyk, ktorý sa venuje výskumu migrácie, podľa BBC odhaduje, že v krajine zostáva 1,2 až 1,4 milióna Ukrajincov.
10:45 Rusi hrozia odvetnými útokmi na Kyjev
Rusi tvrdia, že pri raketovom útoku neďaleko východoukrajinského Charkova zabili až 30 Poliakov bojujúcich po boku ukrajinských jednotiek, keď zaútočili na dedinu Iziumske pri Charkove.
Moskva zároveň varovala, že za pokračujúce útoky v ruskom vnútrozemí, bude podnikať odvetné útoky na Kyjev. Aj dnes ráno sa v ukrajinskom hlavnom meste ozývali explózie. Rusi tvrdia, že zničili zbrojársku továreň na predmestí Kyjeva. "Počet a rozsah raketových útokov v Kyjeve sa zvýši v prípade akýchkoľvek teroristických útokov a sabotáží spáchaných kyjevským nacionalistickým režimom na ruskom území," uviedol rezort obrany v Moskve.
Ukrajinská poštová známka, ktorá bola vydaná krátko pred útokom na krížnik Moskva.
Kyjev odmieta opakované obvinenia Moskvy, že ukrajinské sily podnikajú útoky vrtuľníkmi v oblastiach pri hraniciach s Ukrajinou. Rusko vo štvrtok obvinilo Ukrajinu, že vyslala vrtuľníky ostreľovať ciele v juhoruskej Brianskej oblasti, pričom utrpelo zranenia najmenej sedem ľudí. Koncom marca Rusko obvinilo Ukrajinu, že útočila bojovými vrtuľníkmi na sklad paliva v pohraničnom ruskom meste Belgorod.
Podľa ukrajinských úradov ide len o ruské dezinformácie, ktoré majú vyvolať protiukrajinskú hystériu medzi ruským obyvateľstvom a vytvoriť zámienku pre ďalšie útoku na území Ukrajiny. Zničenie cieľov však bolo potvrdené a Ukrajinci sú schopní takýchto útokov, hoci sa k nim vedome nepriznávajú.
07:28 Zelenskyj sa poďakoval Ukrajincom za 50 dní odporu voči invázii
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa poďakoval Ukrajincom za to, že už 50 dní vzdorujú ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine. TASR správu prevzala v piatok z agentúry DPA. Zelenskyj vo svojom posolstve zdôraznil skutočnosť, že ukrajinským ozbrojeným silám a obyvateľstvu sa stále darí brániť pred okupantmi väčšinu územia krajiny. "Päťdesiat dní našej obrany je úspech. Úspech miliónov Ukrajincov," povedal vo videozázname zverejnenom v noci na piatok na sociálnej sieti Telegram.
Pripomenul, že na začiatku invázie prakticky nikto neveril, že sa Ukrajina ruskému útoku ubráni. Mnohí ľudia Zelenskému vtedy radili, aby opustil krajinu. "Radili, aby sme sa fakticky vzdali tyranii. Nepoznali však Ukrajincov a nevedeli, akí sú (Ukrajinci) udatní a ako veľmi si cenia slobodu," dodal ukrajinský prezident.
Volodymyr Zelenskyj . Foto: TASR/AP
05:02 Biden zvažuje vyslanie člena vlády USA do Kyjeva, pripustil aj svoju účasť
Americký prezident Joe Biden reportérom povedal, že zvažuje vyslanie vysokopostaveného člena svojej vlády do Kyjeva na stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Takisto pripustil, že by to mohol byť on sám. TASR správu prevzala v piatok z webovej stránky stanice BBC.
"Práve teraz prebieha rozhodovanie," povedal Biden, keď sa ho pýtali na možnú návštevu predstaviteľa USA na Ukrajine. Biden podľa BBC kladne reagoval aj na otázku, či je pripravený vycestovať aj on osobne. Predstaviteľ Bieleho domu však v reakcii na Bidenove vyjadrenia stanici Fox News povedal, že prezidentova cesta do Kyjeva sa v súčasnosti neplánuje, píše BBC.
Vláda USA podľa amerických médií zvažuje na Ukrajinu vyslať ministra obrany Lloyda Austina alebo ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena.
Joe Biden. Foto: TASR/AP
00:05 Pápež sa vo svojej novej knihe zamýšľa nad hrozbami vojny
Pápež František v úvode svojej novej knihy píše, že svet sa približuje k tretej svetovej vojne, akoby bola nevyhnutná, ale nie je neodvratná. Vydanie Františkovej novej publikácie s názvom "Proti vojne: Odvaha budovať mier" v taliančine bolo plánované na štvrtok, informovala tlačová agentúra Catholic News Agency (CNA).
Pápež sa v predslove svojej 192-stranovej knihy venuje aj hrozbe jadrovej vojny, ktorá sa po ruskej invázii na Ukrajinu "vznáša nad Európou". "Krok za krokom smerujeme ku katastrofe. Kúsok po kúsku hrozí, že sa svet stane dejiskom mimoriadnej tretej svetovej vojny," píše pápež v úvode svojej knihy. Text zverejnil v stredu portál Vatican News. "Smerujeme k nej, akoby bola nevyhnutná. Musíme však dôrazne zopakovať: nie, nie je neodvratná!" zdôrazňuje František.
ŠTVRTOK
23:07 Rusko oznámilo, že krížnik Moskva sa potopil, píšu agentúry
Ruský krížnik Moskva sa potopil v Čiernom mori po tom, ako bol poškodený počas vojenskej operácie na Ukrajine. Oznámilo to vo štvrtok ruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP. "Loď počas toho, ako bola vlečená do cieľového prístavu, stratila stabilitu z dôvodu poškodenia trupu," uviedlo podľa agentúr ministerstvo. Trup lode bol poškodený pri požiari, ktorý bol spôsobený výbuchom munície.
Ministerstvo predtým uviedlo, že požiar sa podarilo uhasiť a loď sa nepotopila, pripomína AFP. Stovky členov posádky boli podľa ministerstva evakuovaní na ďalšie lode v Čiernom mori. Ukrajinskí predstavitelia ešte v stredu neskoro večer informovali, že krížnik Moskva bol vážne poškodený pri raketovom útoku ukrajinských síl. Gubernátor ukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko, ktorý o poškodení lode informoval ako prvý, uviedol, že krížnik zasiahli ukrajinské protilodné strely Neptun.
22:30 V Charkovskej oblasti bolo podľa Ukrajincov zabitých 503 civilistov vrátane 24 detí
Najmenej 503 civilistov bolo od začiatku ruskej invázie zabitých v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Vo štvrtok o tom informoval tamojší guvernér Oleh Synehubov. TASR informáciu získala z agentúry AFP. Synehubov na sociálnej sieti Telegram uviedol, že medzi týmito obeťami je 24 detí. "Toto je nevinné civilné obyvateľstvo, neodpustíme im žiadny život!" napísal.
21:05 Európske ceny plynu klesli na najnižšiu úroveň od začiatku vojny na Ukrajine
Ceny zemného plynu v Európe vo štvrtok klesli na najnižšiu úroveň od začiatku vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg. Referenčný európsky termínovaný kontrakt na plyn s dodávkou v najbližšom mesiaci vo štvrtok na burze v Amsterdame padol až o 17,5 % na 87,19 eura za megawatthodinu. To bolo najmenej od 23. februára, čo bol deň pred začiatkom ruskej invázie. Kontrakt ukončil štvrtkové obchodovanie so stratou 9,2 % na 95,62 eura za megawatthodinu.
Objednávky na tranzit plynu cez Ukrajinu sa vo štvrtok opäť zvýšili po poklese na začiatku týždňa. Ponuku na trhu zvýšil aj koniec niektorých výpadkov produkcie v Nórsku.
19:40 Za ruskú ropu sa platí krvavými peniazmi, tvrdí Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok obvinil európske krajiny, ktoré pokračujú v nákupe ruskej ropy, že zarábajú peniaze na "krvi iných ľudí". Vyslovil sa tak v rozhovore pre stanicu BBC. Zelenskyj zmienil konkrétne Nemecko a Maďarsko. Obe krajiny obvinil z blokovania snáh o embargo na dovoz energií z Ruska, čo pre Moskvu tento rok predstavuje až 250 miliárd libier – čo je nárast o viac ako tretinu v porovnaní s minulým rokom.
Medzi predstaviteľmi ukrajinského vedenia narastá frustrácia z Nemecka, ktoré síce podporilo niektoré sankcie proti Rusku, ale zatiaľ odolávalo výzvam na podporu tvrdších krokov pri dovoze ropy. "Niektorí naši priatelia a partneri chápu, že teraz je iná doba, že to už nie je otázka obchodu a peňazí," povedal Zelenskyj. "Je to otázka prežitia," uviedol.
19:29 Ukrajinský parlament vyhlásil činy ruskej armády za "genocídu"
Ukrajinský parlament vo štvrtok podporil uznesenie vyhlasujúce činy ruskej armády na Ukrajine za "genocídu". Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Činy spáchané ozbrojenými silami Ruska nie sú len zločinom agresie, ale sledujú cieľ systematickej a postupnej likvidácie ukrajinského ľudu, jeho identity a straty jeho práv na sebaurčenie a nezávislý rozvoj," uvádza sa v texte schválenom väčšinou 363 zákonodarcov.
18:40 Kyjev odmietol tvrdenia Moskvy, že útočil v pohraničnej oblasti medzi štátmi
Kyjev vo štvrtok odmietol tvrdenia Moskvy, že ukrajinské sily podnikli útoky v pohraničnej oblasti medzi oboma štátmi vrátane útoku, ktorý si podľa Ruska vyžiadal najmenej sedem zranených. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBO) vo vyhlásení na sociálnych sieťach namiesto toho obvinila Rusko, že inscenuje "teroristické útoky" na vlastnom území, aby vyvolalo "protiukrajinskú hystériu" medzi svojimi obyvateľmi. "Na ruskej hranici došlo k viacerým teroristickým útokom, z ktorých ruské vedenie obviňuje Ukrajinu a jej spravodajské skupiny – podľa neho páchajú sabotážne akcie," dodala ukrajinská rada.
18:19 Pentagón predpokladá, že ruský krížnik Moskva naďalej horí
Americké ministerstvo obrany predpokladá, že vlajková loď ruskej čiernomorskej flotily, na ktorej došlo v stredu večer k výbuchu, sa nepotopila. Na plavidle s názvom Moskva sa však zrejme doteraz nepodarilo uhasiť oheň. Loď je pravdepodobne stále nad hladinou a plaví sa vo vodách Čierneho mora.
Hovorca amerického Pentagónu John Kirby vo štvrtok pre CNN povedal, že na ruskej vojnovej lodi "nastala explózia", avšak USA zatiaľ nevedia povedať, či plavidlo skutočne zasiahla ukrajinská raketa. Nemenovaný predstaviteľ amerického rezortu obrany pre CNN uviedol, že Washington predpokladá, že Moskva zrejme pokračuje v plavbe smerom na východ. "Náš predpoklad je, že (Moskva) pôjde do Sevastopola na opravu. Ale to je naozaj všetko, čo môžeme v tejto chvíli povedať. Jediná ďalšia námorná aktivita, ktorá stojí za zmienku, je, že sme si všimli, že ostatné (ruské) lode, ktoré operovali v jej blízkosti, sa presunuli ďalej na juh v dôsledku škôd, ktoré (loď) Moskva utrpela," povedal pre CNN.
Ruská armáda tvrdí, že na palube krížnika vybuchla munícia, zatiaľ čo ukrajinskí predstavitelia ešte v stredu večer informovali, že krížnik Moskva bol vážne poškodený pri raketovom útoku ukrajinských síl. Gubernátor ukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko, ktorý o poškodení lode informoval ako prvý, uviedol, že krížnik zasiahli ukrajinské protilodné strely Neptun.
18:07 Írsky minister v Kyjeve: Írsko je vojensky neutrálne, nie však v tejto vojne
Írsky minister zahraničných vecí Simon Coveney bol vo štvrtok v Kyjeve a stal sa prvým šéfom diplomacie jednej z členských krajín Bezpečnostnej rady OSN, ktorý navštívil Ukrajinu od začiatku ruskej invázie 24. februára. Informoval o tom britský denník The Guardian.
Po návšteve častí metropoly Kyjev priamo zasiahnutých inváziou a po stretnutí so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom aj s ministrom obrany Olexijom Reznikovom vyhlásil, že vraždy ukrajinských civilistov ruskými silami sú pravdepodobne vojnovým zločinom. Coveney na tlačovej konferencii s Kulebom povedal, že je preňho cťou byť s týmto kolegom ministrom a že priniesol od írskej vlády a írskych občanov silný odkaz solidarity. Podľa agentúry PA Media vyhlásil: "Ešte nevieme, koľko občanov prišlo vinou tejto ruskej agresie o život, ale vieme, že ich je veľa – a surovosť a násilie, nielen proti vojakom, ale proti ukrajinským civilistom, je niečo, čo bude pravdepodobne v budúcnosti označené za vojnové zločiny."
17:03 Moldavsko obvinilo ruskú armádu zo snahy verbovať obyvateľov Podnesterska
Moldavsko vo štvrtok obvinilo Rusko z pokusu naverbovať Moldavcov v odštiepeneckom regióne Podnestersko do armády. Správa prišla niekoľko dní po tom, ako britská vojenská rozviedka uviedla, že Moskva sa snaží doplniť svoje sily na Ukrajine náborom v Podnestersku. TASR informácie prevzala od agentúry Reuters.
"Takéto akcie nepodporujú mier pre nás, našich spoluobčanov, pre naše rodiny. Takéto veci sú veľmi nebezpečné a treba ich zastaviť," povedal v reakcii na údajne verbovanie obyvateľov Podnesterska moldavský minister zahraničných vecí Nicu Popescu. Minister spresnil, že predstavitelia moldavského ministerstva zahraničných vecí sa pravidelne stretávali s ruským veľvyslancom a tlmočili mu svoje výhrady.
16:43 Nemecko zadržalo v Hamburgu obrovskú superjachtu sestry oligarchu Usmanova
Nemecké úrady zadržali v Hamburgu obrovskú superjachtu, keď zistili, že patrí sestre ruského oligarchu Ališera Usmanova. Nemecko to oznámilo v stredu, správu priniesla vo štvrtok tlačová agentúra AP
Nemecký Spolkový kriminálny úrad uviedol, že "po rozsiahlom vyšetrovaní" a napriek "zatajovaniu pri pobreží" sa mu podarilo určiť, že majiteľkou je Usmanovova sestra Gulbachor Ismajlovová. Superjachta Dilbar bola spustená na vodu v roku 2016 a podľa zverejnenej ceny stála vyše 648 miliónov dolárov.
Obrovská luxusná superjachta Dilbar, ktorá je úplne zahalená v prístave v Hamburgu. Foto: TASR/AP
16:09 Macron: Obviniť Rusko z genocídy na Ukrajine by mohlo viesť k rozšíreniu vojny
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok vyhlásil, že obviniť Rusko z páchania genocídy na Ukrajine by mohlo viesť k rozšíreniu vojny a slovnej eskalácii. TASR o tom informovala na základe správy AFP. "Slovo genocída má svoj význam" a "treba ho charakterizovať právne, nie politikmi", povedal Macron pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu France Bleu.
"Štáty, ktoré sa domnievajú, že ide o genocídu, majú podľa medzinárodného práva povinnosť zasiahnuť. Je to to, čo ľudia chcú? Nemyslím si to," vysvetlil šéf Elyzejského paláca. Podľa neho by to znamenalo stať sa "spolubojovníkom" vo vojne, čo by mohlo vtiahnuť do konfliktu aj západné krajiny v Severoatlantickej aliancii (NATO).
15:47 Rusko sa pokúša zmobilizovať 70-tisíc ľudí na východe Ukrajiny
Rusko sa pokúša zmobilizovať 70-tisíc ľudí v takzvanej Doneckej ľudovej republike (DĽR) na východe Ukrajiny, uviedla vo štvrtok ukrajinská armáda. Odvolal sa na ňu portál britského denníka The Guardian.
Bolo potvrdené, že ruské velenie nariadilo úlohu zmobilizovať 60- až 70-tisíc ľudí na území samozvanej separatistickej DĽR, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl vo svojej operačnej správe. Štáb dodal, že čísla stanovené nariadením boli splnené "iba na 20 percent". Ruské sily pokračujú v rozširovaní svojich jednotiek neďaleko východnej hranice Ukrajiny a tiež v dopĺňaní streliva, informovali ukrajinskí predstavitelia.
15:59 MMF: Vojna na Ukrajine zhoršila vyhliadky globálnej ekonomiky
Vojna na Ukrajine má negatívny vplyv na globálnu ekonomiku, ktorej rast bude v tomto aj budúcom roku slabší, než sa očakávalo, varovala šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters a DPA.
Georgievová uviedla, že MMF na budúci týždeň zhorší svoje predpovede rastu svetovej ekonomiky na roky 2022 a 2023. Vysoké ceny potravín a energií podľa nej tlačia na krehké ekonomiky.
Ruský útok na Ukrajinu spôsobuje otrasy po celom svete a predstavuje veľký šok pre krajiny, ktoré sa ešte plne nezotavili z pandémie ochorenia COVID-19. "Ak to poviem jednoducho, čelíme kríze, ktorá sa pridala k inej kríze," priblížila. Dodala, že z ekonomického hľadiska sa rast spomalil a inflácia sa zrýchlila a z ľudského hľadiska klesol príjem jednotlivcov a útrapy vzrástli. Okrem vojny na Ukrajine patria medzi ďalšie dôvody slabšieho rastu vysoká inflácia, sprísňovanie menových politík a rozsiahle nové protipandemické opatrenia v Číne.
15:25 Ukrajinské sily údajne zaútočili v ruskej Brianskej oblasti
Oznámil to Alexandr Bogomaz, gubernátor Brianskej oblasti, ktorá hraničí so severnou časťou Ukrajiny. TASR prevzala správu od stanice Sky News, ktorá uvádza, že tieto tvrdenia nedokázala nezávisle overiť. "Dedina Klimovo sa dnes ocitla pod paľbou ukrajinských ozbrojených síl. V dôsledku ostreľovania boli poškodené dve obytné budovy a medzi obyvateľmi boli obete," uviedol Bogomaz na sociálnej sieti Telegram.
Ruské vyšetrovacie úrady následne uviedli, že ukrajinské sily vykonali v Brianskej oblasti najmenej šesť leteckých útokov, pri ktorých utrpelo zranenia najmenej sedem ľudí a šesť domov bolo poškodených.
15:18 Rusko a Ukrajina si po štvrtý raz vymenili vojnových zajatcov, uviedol Kyjev
Na príkaz ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa vo štvrtok uskutočnila v poradí štvrtá výmena vojnových zajatcov s Ruskom. Na sociálnej sieti Telegram to uviedla vicepremiérka Iryna Vereščuková. TASR správu prevzala od agentúry AFP. "Vymenili sme piatich dôstojníkov a 17 vojakov. Osem civilistov vrátane jednej ženy bolo prepustených. Celkovo sa dnes domov vracia 30 našich občanov," napísala Vereščuková.
14:39 Pre vojnu na Ukrajine zmrazili Francúzi už 33 nehnuteľností
Francúzska vláda informovala, že zmrazila vlastníctvo 33 nehnuteľností na Francúzskej riviére, v Paríži a na iných miestach, ktoré patria ruským oligarchom postihnutým sankciami pre vojnu na Ukrajine. Vyplýva to z aktualizovaného zoznamu zmrazených nehnuteľností v ruskom vlastníctve. Zoznam zverejnilo francúzske ministerstvo financií.
Hodnota 33 nehnuteľností sa odhaduje na viac ako pol miliardy eur. Na rozdiel od zhabaných alebo skonfiškovaných nehnuteľností tie, ktoré sú zmrazené, naďalej patria ich majiteľom a môžu v nich bývať. Nemôžu ich však predať alebo prenajať.
14:03 Johnson: V Lamanšskom prielive bude hliadkovať britské námorníctvo
Britské vojenské námorníctvo bude hliadkovať v Lamanšskom prielive, aby zachytilo ilegálnych migrantov snažiacich sa preplávať z Francúzska do Spojeného kráľovstva. Vo štvrtok to oznámil britský premiér Boris Johnson, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
"Od dnešného dňa prevezme Kráľovské námorníctvo velenie od pohraničných síl v Lamanšskom prielive s cieľom, aby sa žiadna loď nepozorovane nedostala do Spojeného kráľovstva," vyhlásil Johnson.
13:40 Rusko na Ukrajine nastoľuje totálnu vojnu
Poľsko varuje, že Rusko na Ukrajine postupne nastoľuje "totálnu vojnu". Vo štvrtok na to po návrate z Kyjeva upozornil poľský prezident Andrzej Duda, informuje TASR na základe správ agentúr DPA a PAP.
Duda po návrate do Poľska uviedol, že do konca svojho života nezabudne na to, čo videl v zbombardovanom ukrajinskom meste Boroďanka severozápadne od Kyjeva. Situácia v tomto meste je podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ešte oveľa horšia, ako v neďalekej Buči, kde po odchode ruských vojakov našli ukrajinské orgány telá mŕtvych civilistov.
Andrzej Duda. Foto: TASR/AP
Podľa slov poľského prezidenta je Kyjev pripravený na obranu. "Keď ste v Kyjeve a pozeráte na jeho ulice, môžete si byť absolútne istý, že je pripravený brániť sa do úplného konca," uviedol Duda. Dodal, že pri návšteve naňho hlboko zapôsobilo "nesmierne odhodlanie ukrajinských obrancov bojovať za svoju vlasť".
13:09 Rakúsko môže podľa Nehammera ďalej platiť za dodávky ruského plynu v eurách
Rakúsko bude môcť aj naďalej platiť za dodávky zemného plynu z Ruska v eurách. Uviedol to rakúsky kancelár Karl Nehammer s tým, že ho o tom počas stretnutia tento týždeň ubezpečil ruský prezident Vladimir Putin. TASR o tom informuje na základe agentúry Reuters.
Nehammer sa stretol začiatkom týždňa s Putinom neďaleko Moskvy, kde rokovali o situácii na Ukrajine. Čo sa týka priamo dodávok plynu, podľa rakúskej agentúry APA Putin Nehammerovi povedal, že "dodávky plynu sú zabezpečené, Rusko bude naďalej dodávať surovinu v dohodnutom objeme a platby môžu pokračovať v eurách".
Karl Nehammer. Foto: TASR/AP
13:09 Ukrajinské sily potopili krížnik Moskva, tvrdí Arestovyč. Moskva to popiera
Krížnik Moskva, vlajková loď ruskej čiernomorskej flotily, na ktorej došlo v stredu večer k výbuchu, sa nepotopila. Uviedlo to vo štvrtok ruské ministerstvo obrany po tom, čo takéto tvrdenie na sociálnych sieťach zverejnil poradca ukrajinského prezidenta Oleksij Arestovyč. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. "Nie je tam (na lodi) žiadny otvorený oheň. Výbuchy munície ustali. Krížnik Moskva zostáva na hladine," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení s tým, že príčina požiaru sa zisťuje.
Ruská armáda tvrdí, že na palube krížnika vybuchla munícia, zatiaľ čo ukrajinskí predstavitelia ešte v stredu neskoro večer informovali, že krížnik Moskva bol vážne poškodený pri raketovom útoku ukrajinských síl.
"Kde je Moskva? Utopila sa," napísal Arestovyč na Twitteri a Facebooku. Think-tank Center for Analysis of Strategies and Technologies so sídlom v Moskve na svojom telegramovom účte podporil verziu udalosti ukrajinských činiteľov, že plavidlo zasiahli ukrajinské protilodné rakety Neptun, píše denník The Washington Post.
Loď bola podľa ruského ministerstva obrany po vypuknutí požiaru evakuovaná. Hlavná raketová výzbroj krížnika Moskva je navyše nepoškodená, tvrdí rezort obrany s tým, že sa plavidlo pokúsi odtiahnuť do prístavu.
Krížnik Moskva. Foto: Wikipedia
11:12 Rusko: Ak Fínsko a Švédsko vstúpia do NATO, posilníme obranu v Baltskom mori
Jeden z najbližších spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina, Dmitrij Medvedev, varoval vo štvrtok Severoatlantickú alianciu, že ak sa jej členmi stanú Fínsko a Švédsko, Moskva podnikne kroky na posilnenie svojich pozemných, námorných a vzdušných síl v Baltskom mori vrátane rozmiestnenia jadrových zbraní. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.
"O bezjadrovom statuse v Baltskom mori už nemôže byť ani reči – musí byť obnovená rovnováha," povedal Medvedev, ktorý je podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie a v rokoch 2008 –2012 zastával post ruského prezidenta. "Dosiaľ Rusko takéto opatrenia nepodniklo a nemalo to ani v pláne," povedal s tým, že Rusko bude musieť na tento vývoj reagovať.
Fínsko a Švédsko vzhľadom na ruskú ofenzívu na Ukrajine zvažujú podanie prihlášky do NATO. Premiérky oboch štátov v stredu na tlačovej konferencii uviedli, že vojna na Ukrajine zmenila celkovú bezpečnostnú situáciu a "dramaticky zmenila nastavenie" ich krajín.
10:59 Rusko sa plánuje zúčastniť na budúcotýždňovom zasadnutí skupiny G20
Rusko sa plánuje virtuálne zúčastniť na budúcotýždňovom zasadnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G20 vo Washingtone, ktoré organizuje Indonézia. Vo štvrtok to uviedol predstaviteľ indonézskeho ministerstva financií Wempi Saputra, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.
Účasť Moskvy na zasadnutí, ktoré sa bude konať 20. apríla, potvrdil ruský minister financií Anton Siluanov, uviedol Saputra. Predstaviteľ indonézskeho ministerstva financií dodal, že Jakarta zvažuje pre diskusiu o dopadoch vojny na Ukrajine na zasadnutie vo Washingtone pozvať aj Kyjev. Americká ministerka financií Janet Yellenová minulý týždeň oznámila, že Spojené štáty sa nebudú zúčastňovať na zasadnutiach skupiny G20, na ktorých bude prítomná Ruská federácia.
10:35 Mierové rokovania sa zasekli aj na počte garantov bezpečnosti Ukrajiny
Jednou z prekážok uzavretia mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou je momentálne názorová nezhoda na tom, koľko štátov bude garantmi bezpečnosti Ukrajiny, uviedol vo štvrtok pre ukrajinskú televíziu poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Ukrajina chce, aby jej bezpečnosť garantovalo čo najviac štátov, zatiaľ čo Moskva s tým nesúhlasí, píše agentúra Reuters. Rusko predtým naznačilo, že jedným z garantov prípadnej mierovej zmluvy by malo byť Bielorusko. Turecko sa už viackrát prejavilo záujem byť sprostredkovateľom medzi Kyjevom a Moskvou, pripomína denník The Guardian.
10:10 Ukrajina opäť otvára humanitárne koridory
Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková vo štvrtok Prostredníctvom aplikácie Telegram oznámila, že počas dňa bude na evakuáciu civilistov otvorených deväť humanitárnych koridorov na východe a juhu krajiny. Informuje o tom agentúra AFP.
09:50 Ukrajina rokuje s Ruskom o výmene 169 zajatých príslušníkov Národnej gardy
Ukrajina a Rusko rokujú o výmene 169 zajatých príslušníkov ukrajinskej Národnej gardy, ktorí sa nachádzali v areáli bývalej jadrovej elektrárne v Černobyli. TASR túto informáciu prevzala z denníka The Guardian, odvolávajúceho sa na oznámenie ukrajinského ministerstva vnútra zverejnenom v aplikácii Telegram.
Časť zajatcov sa podľa informácií ministerstva nachádza v Bielorusku, časť v Rusku. "Boli sme na mieste, kde ich zadržiavali. Je to kobka bez svetla, bez možnosti komunikovať," uviedol rezort vnútra. "Prebiehajú rokovania o ich výmene. Chápeme však, že sa tak pravdepodobne stane až po skončení aktívnej fázy nepriateľských akcií," dodalo ministerstvo s tým, že nemá informácie o zdravotnom stave zajatých.
Zadržanie ukrajinského oligarchu Viktora Medvedčuka vyvolalo v Moskve roztrpčenie. Podľa analytikov by mohol byť bývalý líder proruskej opozičnej strany a blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimira Putina hodnotnou figúrou pri rusko-ukrajinských rokovaniach. Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) zadržala Medvedčuka v utorok počas špeciálnej operácie a prezident Volodymyr Zelenskyj následne navrhol jeho výmenu za Ukrajincov držaných v ruskom zajatí.
Šesťdesiatsedemročný oligarcha bol pred začiatkom vojny v domácom väzení a krátko po jej vypuknutí zmizol. Hrozí mu 15 rokov väzenia až doživotie za obvinenia z vlastizrady a napomáhania teroristickej organizácii za to, že sa podieľal na zabezpečovaní nákupov uhlia pre separatistickú, Ruskom podporovanú, Doneckú republiku na východe Ukrajiny.
06:45 Biely dom zvažuje, že vyšle do Kyjeva vysokopostaveného predstaviteľa
Biely dom v súčasnosti zvažuje, či má poslať na návštevu Kyjeva svojho vysokopostaveného predstaviteľa, aby tak Spojené štáty preukázali Ukrajine podporu. V noci na štvrtok o tom informoval portál Politico, ktorému túto informáciu poskytli nemenovaní americkí predstavitelia.
Medzi kandidátmi, ktorí by mohli Kyjev navštíviť, je i samotný americký prezident Joe Biden či americká viceprezidentka Kamala Harrisová. Oveľa pravdepodobnejšie však je, že na Ukrajinu pocestuje buď americký minister zahraničných vecí Antony Blinken alebo minister obrany Lloyd Austin, uviedli nemenovaní americkí predstavitelia.
06:13 Rusko hrozí útokom na Kyjev, ak Ukrajina neprestane útočiť na jeho územie
Ruská armáda sa v stredu vyhrážala Ukrajine útokom na veliteľské centrá v Kyjeve, ak budú ukrajinské sily aj naďalej útočiť na ciele nachádzajúce sa na ruskom území.
"Vidíme, ako sa ukrajinskí vojaci snažia vykonávať sabotáže a útoky na ruskom území... Ak toto bude pokračovať, ruské ozbrojené sily napadnú centrá, v ktorých sa prijímajú rozhodnutia, a to vrátane Kyjeva," uviedol ruský rezort obrany.
Rusko už viackrát obvinilo Ukrajinu z ostreľovania jeho územia. Koncom marca napríklad Rusko obvinilo Ukrajinu, že útočila bojovými vrtuľníkmi na sklad paliva v ruskom meste Belgorod, ktoré sa nachádza neďaleko ukrajinských hraníc. Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov však tvrdenia, že za tento útok je zodpovedná Ukrajina, poprel.
Na snímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stojí počas spoločnej tlačovej konferencie s prezidentmi Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska v Kyjeve v stredu 13. apríla 2022. Foto: TASR/AP
05:08 Ukrajina: Krížnik Moskva poškodil výbuch munície na palube, tvrdí Rusko
"Munícia na krížniku Moskva vybuchla v dôsledku požiaru na vojenskej lodi. Plavidlo je vážne poškodené. Celá posádka bola evakuovaná," uviedol ruský rezort s tým, že sa snaží určiť príčinu požiaru.
Ukrajinskí predstavitelia však ešte v stredu neskoro večer informovali, že krížnik Moskva bol vážne poškodený pri raketovom útoku ukrajinských síl. Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Olexija Arestovyča vypukol na ruskej vojnovej lodi po útoku požiar.
Ruský krížnik Moskva sa stal známy ihneď na začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu. Je to totiž tá istá loď, ktorú ukrajinskí vojaci strážiaci Hadí ostrov poslali do p*** po tom, ako ich posádka lode vyzvala, aby sa vzdali.
"Bolo potvrdené, že krížnik Moskva išiel dnes presne tam, kam ho poslali naši pohraničníci z Hadieho ostrova!" vyhlásil gubernátor ukrajinskej Odeskej oblasti Maksym Marčenko, ktorý o poškodení lode informoval ako prvý. Podľa Marčenka krížnik zasiahli ukrajinské protilodné strely Neptun.
04:30 Zelenskyj: Rusko musí navždy opustiť medzinárodné spoločenstvo, ak neuzavrie mier
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom príhovore k národu uviedol v noci na štvrtok, že Rusko by malo navždy opustiť medzinárodné spoločenstvo, ak sa mu nepodarí dosiahnuť mierovú dohodu v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.
"Buď sa ruské vedenie naozaj bude snažiť dosiahnuť mier, alebo v dôsledku tejto vojny navždy opustí medzinárodné spoločenstvo," vyhlásil Zelenskyj.
Ukrajinský prezident okrem toho hovorili aj o narastajúcom počte ruských útokov na východe a juhu Ukrajiny. "Všetka táto horúčkovitá činnosť okupantov svedčí v prvom rade o ich neistote," vyhlásil Zelenskyj.
"Aj napriek značným zásobám sovietskeho vojenského vybavenia a veľkému počtu vojakov... ruské jednotky pochybujú o svojej schopnosti nás zlomiť, zlomiť Ukrajinu. Urobíme všetko pre to, aby boli ich pochybnosti opodstatnené," vyhlásil najvyšší ukrajinský predstaviteľ.
02:18 Ukrajina: Po stiahnutí ruských vojsk sa v Sumskej oblasti našlo 100 tiel
Viac ako 100 tiel sa našlo v Sumskej oblasti ležiacej na severovýchode Ukrajiny po tom, ako sa odtiaľ stiahli ruskí vojaci. Oznámil to v stredu tamojší gubernátor Dmytro Žyvyckyj, podľa ktorého sa situácia v oblasti stále zhoršuje. TASR správu prevzala od agentúry DPA.
"Bohužiaľ, tento počet sa každým dňom zvyšuje, pretože sa nachádzajú telá so zviazanými rukami, so stopami po mučení, so strelami do hlavy – to sú hrozné veci," povedal v stredu novinárom Žyvyckyj.
Mnoho ľudí je podľa neho stále nezvestných alebo v ruskom zajatí. Okrem toho sa mnoho zranených stále lieči v nemocniciach. Prioritou pre úrady by teraz malo byť obnovenie dodávok plynu, elektriny a vody v regióne, povedal Žyvyckyj.
Podľa predbežných odhadov sa škody v regióne rovnajú približne 327 miliónom dolárov.
Ljudmila Sumančuková (uprostred v čiernom kabáte) plače na pohrebe svojej 12-ročnej vnučky, ktorá prišla o život počas ruského bombardovania v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny v piatok 8. apríla 2022. Ilustračný obrázok: Foto: TASR/AP
00:29 Ruskú vlakovú loď poškodili ukrajinské rakety, tvrdí ukrajinský gubernátor
Vlajkovú loď ruskej čiernomorskej flotily, krížnik Moskva, poškodili v stredu pri raketovom útoku ukrajinské sily, oznámil gubernátor Odeskej oblasti Maksym Marčenko. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a televízie BBC.
"Rakety Neptun, ktoré strážia Čierne more, spôsobili krížniku veľmi vážne škody. Sláva Ukrajine!" uviedol na sociálnej sieti Telegram Marčenko.
Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Olexija Arestovyča vypukol na ruskom krížniku po tom, ako ho zasiahli ukrajinské strely, požiar.
"Teraz silno horí a pri takomto rozbúrenom mori je ťažké povedať, kedy im bude možné poskytnúť pomoc. Je tam 510 členov posádky," uviedol Arestovyč.