Na Slovensku mierne rastú obavy z ekonomických dôsledkov vojny na Ukrajine, predovšetkým zo zdražovania a z ekonomickej krízy. Na vysokej úrovni ostávajú aj obavy z pretrvávajúceho vojnového konfliktu na Ukrajine.
Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko, ktorý na vzorke tisíc respondentov vykonala spoločnosť Mnforce v spolupráci s agentúrou Seesame a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied. Prieskum prebiehal od 31. marca do 7. apríla.
Obavy z rastúcich cien energií a z inflácie
Respondenti pociťujú najväčšie obavy z rastúcich cien energií a inflácie. Tých sa obáva 88,7 percenta opýtaných, v predošlom prieskume sa rastu cien a inflácie obávalo 85,7 percenta respondentov. Mierne tiež vzrástli obavy z ekonomickej krízy spôsobenej vojnou (zo 77,5 na 83,6 percenta), poklesli však obavy zo samotnej vojny na Ukrajine. Tej sa obáva 74 percent opýtaných.
Veľká časť respondentov pociťuje aj obavy zo stavu slovenského zdravotníctva (81,2 percenta) a z popularity extrémistických a antisystémových skupín na Slovensku (65,8 percenta). Narástli tiež obavy z príchodu utečencov z krajín sužovaných vojnou (68,8 percenta) a z pandémie koronavírusu (49,2 percenta), ktoré sú však najnižšie v porovnaní s obavami z ostatných skutočností.
Bojovať za Slovensko? Väčšinou nie
Prieskum tiež odhalil, že ak by na Slovensku vypukla vojna, bojovať za vlastnú krajinu by bolo ochotných len 27,5 percenta opýtaných. Viac ako 37 percent opýtaných (37,1 percenta) by za Slovensko bojovať vôbec nešlo, nerozhodnutých je 35,4 percenta Slovákov. Bojovať za Slovensko by išli častejšie muži (33,5 percenta), než ženy (21,7 percenta). Viac ochotní bojovať za Slovensko sú podľa prieskumu muži nad 60 rokov, než muži nad 40 rokov.
„Ochota bojovať za Slovensko súvisí s dôverou v inštitúcie, ako sú vláda, parlament či prezidentka, ale tiež s dôverou k médiám či zamestnávateľom. Za Slovensko by boli tiež ochotnejší bojovať respondenti, ktorí si myslia, že Slovensko by geopoliticky malo stáť na strane Západu,“ uvádza sa v prieskume. Respondenti, ktorí si myslia, že Slovensko by malo stáť na strane Ruska, sú ochotní za svoju vlasť bojovať menej.
„Veľmi nízka ochota bojovať za Slovensko môže súvisieť nielen s nízkou dôverou v niektoré inštitúcie a štát, ale tiež s istou geopolitickou rozpoltenosťou. Dôležitým kontextom je tiež história: na Slovensku nemáme tradíciu heroizovať svoje ozbrojené sily a na rozdiel od iných štátov či národov sme ani v minulosti nevybojovali žiadne väčšie úspešné ozbrojené konflikty či povstania,“ komentuje výsledky prieskumu sociológ Robert Klobucký z SAV.
Rýchlo sa rozvíjajúce vesmírne aktivity Číny a Ruska predstavujú najväčšiu hrozbu pre bezpečnostné záujmy Spojených štátov vo vesmíre. Uvádza sa to v najnovšej správe Pentagónu, o ktorej informovala v stredu agentúra DPA.
Za posledné dva roky vzrástli vesmírne kapacity Pekingu a Moskvy o takmer 70 percent, zatiaľ čo v predchádzajúcom období rokov 2015 - 2018 sa zdvojnásobili, píše sa v správe Obrannej spravodajskej agentúry (DIA), ktorá patrí pod ministerstvo obrany USA.
"Obe tieto krajiny sa snažia modernizovať a zvyšovať svoje kapacity, čo sa odráža vo všetkých hlavných oblastiach: v satelitných komunikačných zariadeniach, diaľkovom prieskume Zeme, v navigácii, vedeckom výskume či testovaní nových technológií," uvádza sa v správe.
Správa s názvom Bezpečnostné výzvy vo vesmíre, ktorá nepodlieha režimu utajenia, bola zverejnená v utorok. Čína a Rusko podľa nej aplikujú vo vesmíre dvojitú stratégiu: okrem rozvíjania vlastných kapacít zlepšujú aj svoje metódy narúšania amerických programov.
Kozmické programy oboch krajín pritom - na rozdiel od programov Spojených štátov - len málo rozlišujú civilnú a vojenskú stránku.
Peking vlani v júli testoval tzv. hypersonický raketový klzák schopný niesť jadrovú hlavicu, ktorý skúšobne obletel Zem. Americké tajné služby čínsky test údajne prekvapil. V novembri 2021 zase Rusko vyskúšalo protisatelitnú zbraň, ktorou zneškodnilo jednu zo svojich starších družíc.
Správa DIA poukazuje na to, že vesmírne ambície Ruska a Číny nekončia na obežnej dráhe Zeme. Obe mocnosti pripravujú vlastné lety na Mesiac, kde by sa mohli v budúcnosti pokúsiť využívať tamojšie rozsiahle surovinové zdroje.
Bielorusko sa určite nestane súčasťou Ruskej federácie. V stredu to vyhlásil bieloruský prezident Alexandr Lukašenko pri stretnutí so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom vo Vladivostoku. TASR prevzala správu od agentúry DPA. ,,Nie sme s Putinom takí hlúpi, aby sme využívali zastaralé metódy. Budujeme takú jednotu dvoch nezávislých štátov, že sa od nás budú druhí učiť," uviedol Lukašenko.
Mnoho Bielorusov a Rusov sa obáva, že by Moskva mohla anektovať svojho západného spojenca. Putin opakovane odmieta tvrdenia, že jeho cieľom je obnova Sovietskeho zväzu, ktorý sa rozpadol pred troma desaťročiami. Na rozdiel od Lukašenka považujú politickí pozorovatelia možnosť pripojenia Bieloruska k Rusku za reálnu možnosť.
Minsk je dôležitým spojencom Moskvy a ruským silám na Ukrajine poskytuje zázemie. Bielorusko je v súčasnosti takmer úplne izolované a je ekonomicky a vojenský závislé od Ruska.
Lukašenko ešte v utorok po rokovaní s Putinom vyhlásil, že ak by Rusko odložilo svoju "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine, Západ by Moskve zasadil zdrvujúci úder. Informoval o tom denník The Guardian, ktorý sa odvolal na správu bieloruskej štátnej agentúry BelTA.
"Ak by Rusko čo i len trochu odložilo svoju špeciálnu vojenskú operáciu, Západ by podnikol zdrvujúci úder proti ruským teritóriám a susedným oblastiam. Dnes jasne vidíme, že sa to mohlo stať," vyhlásil Lukašenko bez toho, aby svoje tvrdenia podložil dôkazmi. Jeho vyjadrenia zazneli počas návštevy ruského kozmodrómu Vostočnyj, kde bieloruský autoritársky prezident vyjadril odhodlanie posilniť jednotu medzi Bieloruskom a Ruskom.
"Máme jednu vlasť, aj keď žijeme v dvoch štátoch. My, na rozdiel od niektorých republík, sme si zachovali túto jednotu a sme odhodlaní ju posilniť," povedal Lukašenko po boku šéfa Kremľa Vladimira Putina.
Vzťahy Bieloruska s Ruskom sa prehĺbili po tom, ako Moskva poskytla Lukašenkovi podporu pri potlačení rozsiahlych protivládnych protestov po sporných prezidentských voľbách v auguste 2020. Bielorusko sa z veľkej časti spolieha na ekonomickú a vojenskú podporu Ruska, no podľa agentúry Reuters boli aj časy, keď sa Lukašenko pokúsil dištancovať od Moskvy, aby zlepšil svoje vzťahy s EÚ.
AKTUALIZOVANÉ Prokurátor Krajskej prokuratúry (KP) Prešov podal v utorok (12. 4.) obžalobu v daňovej kauze exprezidenta Andreja Kisku. Prokuratúra o tom informovala na sociálnej sieti.
"Prokurátor KP Prešov podal dňa 12. apríla 2022 na Okresný súd v Poprade obžalobu na obvineného E. K. za pokračovací zločin daňového podvodu a na obvineného Andreja Kisku za pokračovací zločin daňového podvodu," priblížila prokuratúra. Týka sa neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu spoločnosťou KTAG za jún 2013, november 2013 a apríl 2014 v celkovej výške 155.184,40 eura.
"Nemám zatiaľ takúto informáciu," povedal pre TASR Kiska s tým, že vyjadrenie poskytne až vtedy, keď bude mať vedomosť o podanej obžalobe.
V prípade odsúdenia mu hrozí trest od sedem do dvanásť rokov
"V prípade odsúdenia mu hrozí nepodmienečný trest odňatia slobody od sedem do 12 rokov," uviedol pre TASR docent trestného práva Peter Kováč z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Ako dodal, priťažujúcou okolnosťou je u exprezidenta skutočnosť, že mal byť organizátorom trestnej činnosti.
Kauza súvisí so zaúčtovaním nákladov spojených s propagáciou Kisku pred prezidentskými voľbami. Trestný čin exprezident dlhodobo odmieta a videl za ním pomstu expremiéra a predsedu opozičného Smeru Roberta Fica.
Kiska tiež argumentoval tým, že obvinenie voči nemu vzniesol až tretí vyšetrovateľ potom, ako dvaja nevideli spáchanie trestného činu. Fico v minulosti reagoval, že platí prezumpcia neviny a rozhodnúť majú súdy.
Čo hovorí advokát
Obhajca Andreja Kisku Peter Kubina víta podanie obžaloby v daňovej kauze exprezidenta. Tvrdí, že po siedmich rokoch vyšetrovania a "zneužívania polície mafiou, ktorú riadil Smer-SD", sa prípad dostane do rúk spravodlivosti.
Advokát tvrdí, že výpovede bývalého šéfa Kriminálneho úradu finančnej správy (FS) Ľudovíta Makóa, bývalého riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernarda Slobodníka, bývalého šéfa FS Františka Imreczeho a ďalších dokazujú, že na objednávku vtedajších držiteľov výkonnej politickej moci sa "štátny aparát za asistencie mafiána dlhodobo a systematicky pokúšal o diskreditáciu prezidenta zneužívaním daňových úradov, finančnej správy a polície". Tá podľa neho opakovane menila vyšetrovateľov len preto, aby sa prípad vyšetroval spôsobom, aký si želali, teda v neprospech exprezidenta bez ohľadu na zákonné limity.
"Vyšetrovanie bolo využívané aj na vydieranie prezidenta Kisku pri snahe pána Fica stať sa predsedom Ústavného súdu SR. Táto obžaloba je cenou za to, že prezident Kiska tomuto vydieraniu nepodľahol, vďaka čomu dnes má Slovensko Ústavný súd bez pána Fica," skonštatoval v stanovisku Kubina. Je presvedčený, že spravodlivosť zvíťazí a "ako skutoční vinníci tohto špinavého procesu budú spravodlivo potrestaní predstavitelia mafiánskeho štátu".
Kubina ozrejmil, že daňový úrad spochybnil, či firma KTAG, ktorá patrí Kiskovi a jeho bratovi, mohla prezidentskú kampaň zahrnúť do účtovníctva a uplatniť si tak vratku DPH vo výške 146-tisíc eur. Kiska mal do kampane z vlastných úspor investovať 1,3 milióna eur, platil ju z osobného účtu aj svojimi peniazmi cez vlastnú firmu. Obhajca pripomenul, že vratka nebola nikdy vyplatená a exprezident a firma kontrolu daňového úradu napriek inému názoru nespochybnili, lebo ako prezident SR nechcel ísť do sporu so štátom.
21:00 Rusko uvalilo sankcie na 398 členov amerického Kongresu
Rusko v stredu oznámilo, že uvalilo sankcie proti 398 členom amerického Kongresu ako odvetu za sankčné opatrenia Washingtonu súvisiace s Ukrajinou. Rusko dodalo, že ďalšie sankcie budú nasledovať. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v samostatnom vyhlásení uviedlo, že uvalilo tiež sankcie proti 87 členom kanadského Senátu, hornej komory parlamentu.
20:40 USA oznámili nový balík vojenskej pomoci Ukrajine za 800 miliónov USD
Americký prezident Joe Biden v stredu oznámil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine za 800 miliónov dolárov vrátane zbraní, munície, obrnených transportérov a vrtuľníkov. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
"Tento nový balík pomoci bude obsahovať mnoho vysokoúčinných zbraňových systémov, ktoré sme už aj predtým poskytli, a nové zariadenia prispôsobené rozsiahlejšiemu útoku, ktorý podľa nášho očakávania Rusko spustí na východe Ukrajiny," uviedol Biden vo vyhlásení.
Biden oznámil túto pomoc po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o koordinácii dodávok pomoci. Jej súčasťou budú aj delostrelecké systémy a delostrelecká munícia, píše agentúra AP.
20:10 Rusko vyhostilo zástupcu českého veľvyslanca v Moskve
Rusko v stredu vyhostilo zástupcu českého veľvyslanca v Moskve. Podľa českého ministerstva zahraničných vecí ide o reakciu na marcové vyhostenie pracovníka ruskej ambasády v Prahe. TASR o tom informuje na základe správy spravodajského servera Novinky.cz.
Hovorkyňa českého rezortu diplomacie Lenka Do vyhostenie českého diplomata označila za neadekvátnu reakciu ruskej strany, píšu Novinky.cz. Zamestnanec ruskej ambasády podľa nej preukázateľne pracoval pre ruské spravodajské služby pod diplomatickým krytím.
19:10 Pentagón: Ukrajina tento týždeň dostane ďalšie Javeliny aj drony
Ministerstvo obrany USA v stredu uviedlo, že ukrajinská armáda by mala do štvrtka dostať ďalšie kusy protitankového raketového kompletu Javelin. Okrem toho USA ešte tento týždeň dokončia dodávku 100 bezpilotných lietadiel typu Switchblade. Informovala o tom agentúra AP.
Televízia CNN v tejto súvislosti informovala o tom, že Pentagón skúma možnosti, ako môže vycvičiť viac ukrajinských vojakov na používanie dronov Switchblade. Výcvik by podľa nemenovaného vysokého predstaviteľa Pentagónu mohli robiť americkí vojaci, ktorí boli nasadení vo východnom krídle NATO. Ide však len o jeden zo zvažovaných scenárov a konečné rozhodnutie podľa nemenovaného zdroja zatiaľ nepadlo.
AP spresnila, že konkrétne trasy používané na presun americkej vojenskej techniky a munície na Ukrajinu sú z bezpečnostných dôvodov tajné, avšak základný proces prepravy materiálu je známy. Americké vojenské dopravné lietadlá náklad vyložia "vo východnej Európe". Zbrane, munícia a ďalšie potreby sú následne naložené na nákladné autá a ukrajinskí vojaci ich odvezú na Ukrajinu. Hovorca Pentagónu John Kirby ešte v utorok uviedol, že takto prepravovaný materiál sa dostane k jednotkám v teréne do 48 hodín od vstupu na Ukrajinu.
19:00 Francúzsko: Rusko môže o pár dní obnoviť ofenzívu v Donbase
Ruská armáda sa pripravuje na rozsiahlu ofenzívu na východe Ukrajiny, ktorá by sa mohla začať zrejme už do desiatich dní. V stredu to uviedol hovorca francúzskej armády Pascal Lanni, ktorého citovala televízia CNN.
"V priebehu niekoľkých nasledujúcich dní, možno už o desať dní, by Rusko mohlo obnoviť svoje úsilie o dobytie Doneckej a Luhanskej oblasti rozsiahlou ofenzívou," povedal Lanni novinárom. Podľa neho by ruská armáda chcela zatlačiť ukrajinské jednotky až k rieke Dneper, pokiaľ jej to jej vojenské kapacity dovolia.
Hovorca ďalej uviedol, že ruské sily uskutočňujú nálety a bombardovanie na Ukrajine nielen s cieľom "oslabiť súdržnosť ukrajinského obranného systému", ale aj narušiť logistické operácie ukrajinskej armády. To podľa neho vysvetľuje, prečo ruské jednotky "totálne zničili" letisko v meste Dnipro.
18:20 V Estónsku protestovali proti znásilňovaniu žien a detí na Ukrajine
Zhruba dve desiatky žien v estónskej metropole Tallinn protestovali proti zločinom, ktoré pácha ruská armáda na Ukrajine. Konkrétne proti znásilňovaniu ukrajinských žien a detí. Na protest upozornil Český rozhlas.
Demonštrantky mali na hlave čierne vrecia, stáli v spodnej bielizni a po nohách im stekala červená farba symbolizujúca krv. Zastali si pred budovu ruského veľvyslanectva.
Ostatné týždne sa objavilo viacero správ o sexuálnych zločinoch ruských jednotiek. Viacero žien znásilnili, niektoré opakovane. Muži a deti boli terčom násilia tiež.
18:00 Zelenskyj: Potrebujeme delá, lietadlá a obrnené vozidlá
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil v stredu popoludní nové video, v ktorom varoval, že bez dodávok ďalších zbraní sa vojna stane "nekonečným krviprelievaním šíriacim biedu, utrpenie a skazu". Informoval o tom portál britského denníka The Guardian.
Rusko však stále má kapacity zaútočiť "nielen na Ukrajinu", upozornil Zelenskyj. Podľa neho sa "ďalšími cieľmi Ruska stanú Poľsko, Moldavsko, Rumunsko a pobaltské štáty, ak sloboda na Ukrajine padne".
"Potrebujeme ťažké delostrelectvo, obrnené vozidlá, systémy protivzdušnej obrany a bojové lietadlá," vymenoval potrebnú výzbroj.
Zelenskyj ukončil videopríhovor slovami: "Sloboda musí byť vyzbrojená lepšie než tyrania. Západné krajiny majú všetko, aby sa tak stalo. Od nich závisí konečné víťazstvo nad tyraniou a množstvo zachránených ľudí."
17:55 Rusko tvrdí, že sa tisíc ukrajinských obrancov Mariupola vzdalo
Viac ako tisíc obrancov Mariupolu sa vzdalo, hovorí ruské ministerstvo obrany. Má údajne ísť o vojakov námornej brigády vrátane vyše stovky dôstojníkov, informuje Echo24 s odkazom na BBC a Reuters.
Ukrajinský generálny štáb namieta, že boje pokračujú a o žiadnej kapitulácii v Mariupole nevie. Najviac sa bojuje v okolí oceliarne Azovstal, kde sa majú námorníci ukrývať.
BBC však má svedectvo vojaka z Mariupola, ktorý telefonicky rodine povedal, že sa vzdajú. Vraj im došla munícia, jedlo a sú úplne obkľúčení. Mesto je strategickým prístavom na spojnici medzi Krymom a Donbasom. Celé pobrežie Azovského mora okrem neho majú pod kontrolou Rusi.
17:21 Kremeľ odmietol výmenu Medvedčuka za Ukrajincov zajatých Ruskom
Kremeľ v stredu odmietol výmenu proruského ukrajinského oligarchu Viktora Medvedčuka za Ukrajincov zajatých Ruskom. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Medvedčuk je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, píše AFP. Výmenu ponúkol v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však povedal, že Medvedčuk nemá s ruskou špeciálnou operáciou na Ukrajine "nič spoločné". "Je to zahraničný politik a nie je to ruský občan," povedal.
"Medvedčuk s Ruskom nikdy nemal žiadne zákulisné vzťahy," dodal Peskov. Tým podľa AFP naznačil, že tento podnikateľ by v takom prípade bol býval opustil Ukrajinu pred začiatkom ruskej invázie.
17:05 Ozbrojené sily SR zintenzívňujú výcvikové aktivity
Ozbrojené sily (OS) SR zintenzívňujú výcvikové aktivity. Zamerajú sa najmä na defenzívne aktivity potrebné na zabezpečenie obrany Slovenska. Ako načrtol náčelník Generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko, pri výcviku budú spolupracovať aj so spojeneckými jednotkami prichádzajúcimi v rámci predsunutej prítomnosti NATO. TASR o tom informoval hovorca OS SR Štefan Zemanovič.
"Na tento rok sme predpokladali návrat k plnohodnotnému výcviku, pretože naším poslaním je brániť Slovenskú republiku pred napadnutím cudzou mocou. Vojna na Ukrajine niektoré naše výcvikové aktivity urýchlila a najmä v oblasti odbornej prípravy štábov sme niektoré aktivity vykonali skôr. Toto nám umožnilo byť dostatočne pripravení na akýkoľvek scenár vývoja krízy," uviedol Zmeko.
16:07 Rusko: Transporty USA a NATO so zbraňami cez Ukrajinu sú naším legitímnym cieľom
Rusko bude pokladať vozidlá USA a NATO prevážajúce zbrane cez ukrajinské územie za legitímne vojenské ciele, povedal v stredu v rozhovore pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters. Akékoľvek pokusy Západu spôsobiť vážne škody ruskej armáde alebo jej spojencom separatistom na Ukrajine budú "tvrdo potlačené", dodal Riabkov.
"Varujeme, že transporty USA a NATO prevážajúce zbrane cez ukrajinské územie budú nami pokladané za legitímne vojenské ciele," citovala TASS Riabkovove slová. "Dávame Američanom a ďalším západniarom na vedomie, že pokusy spomaliť našu špeciálnu operáciu a spôsobiť maximálne škody ruským kontingentom aj útvarom z DĽR a LĽR (samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky) budú tvrdo potlačené," uviedol Riabkov.
16:02 OBSE upozornila na porušovanie medzinárodného humanitárneho práva na Ukrajine
Experti Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v stredu vo svojej predbežnej správe upozornili na porušovanie medzinárodného humanitárneho práva počas ruskej invázie na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters. Ak by Rusko po invázii na Ukrajinu 24. februára dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky, "počet zabitých či zranených civilistov by zostal oveľa nižší", uviedli experti. Vo svojej 110-stranovej správe takisto poukázali na poškodené a zničené domy, nemocnice, školy, zariadenia na zásobovanie vodou a ďalšiu infraštruktúru.
Experti uviedli, že z dôvodu časového rozvrhu a rozsahu misie nebolo možné identifikovať vojnové zločiny. "Misia však aj tak našla jasné vzorce porušovania medzinárodného humanitárneho práva zo strany ruských síl pri vedení boja," uvádza sa v správe. "Ako potvrdzuje táto správa, k porušeniam došlo na ukrajinskej i na ruskej strane. Porušenia, ktorých sa dopustila Ruská federácia, sú však oveľa väčšie, čo sa týka ich rozsahu i podstaty," uviedli predstavitelia OBSE.
15:49 Peskov: Bidenove tvrdenia o genocíde na Ukrajine sú neprijateľné
Kremeľ v stredu vyhlásil, že je neprijateľné, aby americký prezident Joe Biden obviňoval ruské jednotky zo spáchania genocídy na Ukrajine. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Kategoricky nesúhlasíme a považujeme za neprijateľný akýkoľvek pokus o skreslenie situácie týmto spôsobom," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Vzápätí dodal, že USA sú "krajinou, ktorá sa dopustila známych činov v modernej i nedávnej histórii".
Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP
15:41 Analytici NBS: Pokiaľ Rusko zastaví plyn, zásoby nám vydržia do jesene
Slovenské zásobníky plynu sú naplnené na približne 20 percent svojej kapacity a pokiaľ by Rusko po 20. máji, keď je naplánovaná ďalšia splátka za plyn, jeho dodávky zastavilo, zásoby nám vydržia do augusta až novembra. V aktuálnej analýze to skonštatovali analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS).
"Odhadujeme, že pri nezmenenej spotrebe vydržíme bez plynu približne do začiatku augusta alebo novembra v závislosti od objemu poslednej dodávky a tempa čerpania zásob, ak dodávky plynu z Ruska do zaplatenia najbližšej splátky 20. mája nebudú obmedzené," uviedli analytici.
Pesimistický scenár platí pre prípad, že by spotreba plynu na Slovensku bola podobná ako v minulom roku. Ak by výbery zo zásobníkov kopírovali spotrebu roku 2019, plyn by sa minul začiatkom novembra. To platí za predpokladu, že Rusko bude až do 20. mája plyn dodávať a vláda neurobí žiadne opatrenia na zabezpečenie iných zdrojov zemného plynu.
15:26 Únia pošle Ukrajine ďalšiu dodávku vojenskej pomoci za 500 miliónov eur
Členské štáty Európskej únie súhlasili s tým, že Ukrajine poskytnú ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 500 miliónov eur. Oznámil to v stredu šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, ktorého citovala agentúra DPA.
Pôjde už o tretí balík vojenskej pomoci, ktorý sa Únia rozhodla Ukrajine poslať, aby jej pomohla v obrane pred ruskou inváziou. Predošlé dva balíky takejto pomoci, každý v hodnote 500 miliónov eur, ohlásila EÚ vo februári a v marci.
15:20 Lotyšsko bude cvičiť Ukrajincov používať bezpilotné lietadlá
Lotyšsko bude cvičiť ukrajinských vojakov, ako využívať v boji proti ruskej armáde drony. V stredu to uviedol lotyšský minister obrany Artis Pabriks. TASR správu prevzala od agentúry AP. "V tejto chvíli musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme podporili Ukrajinu a bránili jej princípy sebaurčenia a suverenity," povedal Pabriks.
15:10 Zelenskyj: Európa musí konať skôr, ako Rusko zaútočí na iné krajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu Európu, aby prijala viac opatrení proti Rusku, a varoval, že "buď zastavíme Rusko, alebo stratíme celú východnú Európu". Informovala o tom agentúra AFP. "Ak bude Európa strácať čas, Rusko ho využije na rozšírenie vojnovej zóny do ďalších krajín," upozornil Zelenskyj v prejave k poslancom estónskeho parlamentu.
"Pri schvaľovaní nového veľmi dôležitého balíka sankcií voči Ruskej federácii vás vyzývam, aby ste obhajovali potrebu úplného zablokovania všetkých ruských bánk a nielen ich časti. Vyzývam vás, aby ste do sankcií konečne zahrnuli aj ropu," dodal s tým, že embargo treba uvaliť na úrovni celej Európskej únie.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj virtuálne vystúpil pred poslancami estónskeho parlamentu. Foto: TASR/AP
15:09 Putin: Rusko si nájde nových zákazníkov pre svoje energetické suroviny
Rusko bude na alternatívnych trhoch hľadať nových zákazníkov pre vývoz svojho uhlia, ropy a plynu, uviedol v stredu ruský prezident Vladimir Putin v súvislosti s rozsiahlymi sankciami uvalenými na Moskvu pre jej inváziu na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Máme všetky potrebné zdroje a príležitosti na to, aby sme rýchlo našli alternatívne riešenia," povedal Putin počas verejného zasadnutia o rozvoji severných častí Ruskej federácie. "Pokiaľ ide o ruskú ropu, plyn a uhlie, môžeme zvýšiť ich spotrebu na domácom trhu... a tiež zvýšiť dodávky energetických surovín do častí sveta, ktoré ich naozaj potrebujú," dodal Putin.
14:57 V meste Dnipro je podľa starostu v márniciach vyše 1 500 zabitých ruských vojakov
Telesné pozostatky vyše 1 500 zabitých ruských vojakov sa nachádzajú v márniciach v ukrajinskom meste Dnipro. Oznámil to v stredu Mychalo Lysenko, zástupca starostu tohto mesta, ktoré sa dosiaľ takmer vyhlo útokom ruských síl. TASR prevzala správu z agentúry AFP a Rádia svoboda. "V márniciach v Dnipre je viac ako 1 500 mŕtvych ruských vojakov, o ktorých nemá nikto záujem," povedal Lysenko novinárom.
Vyjadril nádej, že "niektoré z ruských matiek si budú môcť prísť po svojich synov, ktorých celý život vychovávali... Nech sa stalo čokoľvek, ale toto sú niečie deti. Mamy ich vychovávali, mali ich radi, chodili s nimi prvého septembra do školy. My to všetko zorganizujeme, len nech si odvezú telá svojich synov,“ pokračoval Lysenko.
14:52 Rusko údajne plánuje na 9. mája vojenskú prehliadku v Mariupole
Rusko možno plánuje „prehliadku ku Dňu víťazstva“ v zdevastovanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Referuje o tom spravodajský web BBC s odvolaním sa na vyhlásenie poradcu mariupoľského starostu Petra Andriuščenka.
Andriuščenko na Telegrame uviedol, že Kosťantyn Ivaščenko, ktorého ruské jednotky poverili správou častí Mariupola pod svojou kontrolou, dostal príkaz „vyčistiť časť centra mesta od trosiek a mŕtvych tiel, aby sa zabezpečilo, že sa tam 9. mája bude môcť konať prehliadka“. „Súdiac z celého súboru údajov, okupanti plánujú usporiadať 'karneval víťazstva' v Mariupole v prípade, že ich 'špeciálna operácia' bude úspešná. Dobrou správou je, že v meste nie sú žiadne vozidlá ani ľudia, ktorí by takéto akcie realizovali,“ povedal Andriuščenko.
14:42 Fínska premiérka: O vstupe do NATO sa rozhodneme v priebehu niekoľkých týždňov
Fínsko sa rozhodne o prípadnom podaní žiadosti o vstup do Severoatlantickej aliancie v priebehu niekoľkých týždňov. V stredu to oznámila fínska premiérka Sanna Marinová na tlačovej konferencii so svojou švédskou kolegyňou Magdalenou Andressonovou. TASR prevzala správu od agentúry AFP.
Marinová zdôraznila, že Fínsko ako partner NATO nespadá pod článok 5 Aliancie, v ktorom sa uvádza, že útok na jedného člena sa považuje za útok na všetkých. Podľa fínskej premiérky okrem vstupu do NATO neexistuje iný spôsob získania takýchto bezpečnostných záruk.
Sanna Marinová. Foto: TASR/AP
14:21 Čaputová: Slovensko pomôže Ukrajine zabezpečovať dôkazy o vojnových zločinoch
Slovensko pomôže Ukrajine zabezpečovať dôkazy o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti na územiach, z ktorých sa odsunuli ruské jednotky. Prezidentka SR Zuzana Čaputová o tom informovala na sociálnej sieti.
"Som hrdá na to, že už o pár dní vycestuje zo Slovenska prvý tím pracovníkov, vrátane súdneho lekára, ktorí pomôžu kolegom z ukrajinskej prokuratúry v zdokumentovaní dôkazov potrebných pre vyšetrenie týchto zločinov zo strany medzinárodného spoločenstva a Medzinárodného trestného súdu v Haagu," skonštatovala Čaputová.
14:16 Hlavný prokurátor ICC navštívil ukrajinské mesto Buča
Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan v stredu navštívil mesto Buča v blízkosti Kyjeva, kde podľa ukrajinských úradov boli počas niekoľko týždňov trvajúcej ruskej okupácie usmrtené stovky civilistov. Prokurátor vyjadril presvedčenie, že na Ukrajine dochádza k páchaniu vojnových zločinov. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Na Ukrajine sa páchajú zločiny. Sme tu, pretože máme vážne dôvody domnievať sa, že tu dochádza k páchaniu zločinov, ktoré sú v jurisdikcii ICC. Musíme rozptýliť hmlu vojnového konfliktu, aby sme sa dopátrali pravdy," povedal novinárom v Buči prokurátor Karim Khan, britský expert na medzinárodné právo.
13:14 Útoky na Charkov si vyžiadali ďalších sedem obetí, hovorí gubernátor
V ukrajinskom meste Charkov zomrelo v dôsledku ruského ostreľovania za uplynulých 24 hodín ďalších sedem civilistov, oznámil v stredu gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
"Pri ostreľovaní regiónu utrpelo zranenia 22 civilistov vrátane troch detí. Sedem ľudí zomrelo. Dvojročný chlapec, ktorý bol pred niekoľkými dňami zranený ostreľovaním, zomrel v nemocnici," povedal Synehubov na sociálnych sieťach.
13:04 Zelenskyj v estónskom parlamente obvinil Rusko z používania fosforových bômb
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil v stredu Rusko z používania fosforových bômb na Ukrajine. Takéto správanie je "jasným terorom voči civilnému obyvateľstvu", povedal v prejave k poslancom estónskeho parlamentu, o ktorom informujú agentúra Rueters a spravodajská televízia Sky News. Reuters upozorňuje, že Zelenského obvinenie týkajúce sa fosforových bômb nie je možné nezávisle overiť.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
Zelenskyj ďalej uviedol, že je potrebné nájsť nástroje, ktoré prinútia Rusko, aby prestalo s nútenými deportáciami ľudí z Ukrajiny. Vyslovil sa aj za ďalšie sankcie, ktoré sú podľa neho jediným spôsobom, ako donútiť Rusko, aby súhlasilo s mierom.
11:51 Pápež na audiencii citoval Dostojevského a vyzval na modlitby za Ukrajinu
Pápež František počas stredajšej generálnej audiencie venovanej téme "veľkonočného prímeria" na Ukrajine citoval zo slávneho románu Bratia Karamazovovci ruského autora Fiodora Michajloviča Dostojevského – konkrétne pripomenul Legendu o veľkom inkvizítorovi a vyzval na modlitby pre ľudí, ktorí zažívajú vojnu. TASR informuje na základe správy agentúry APA.
"Táto legenda hovorí o Ježišovi, ktorí sa po mnohých stáročiach vráti na Zem. Okamžite ho prijme rozjasaný dav, ktorý ho spozná a oslavuje ho. Potom ho však zatkne inkvizítor, ktorý zastupuje svetskú logiku," povedal pápež. "Nech naša modlitba sprevádza predovšetkým tých, ktorí tieto posvätné dni prežívajú v opustenosti, vojne alebo v ťažkostiach," dodal.
11:34 Ukrajina zabránila kybernetickému útoku na jedno zo svojich energetických zariadení
Ukrajina tvrdí, že prekazila kybernetický útok na jedno zo svojich najväčších energetických zariadení. Podľa ukrajinského úradu pre špeciálnu komunikáciu a informačnú ochranu (CERT-UA) pokus o útok uskutočnila hackerská skupina Sandworm, ktorá má väzby na ruské spravodajské služby.
TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP odvolávajúcej sa na vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov, ktoré sa objavili v čase, keď sa Ukrajina pripravuje na očakávanú ofenzívu ruskej armády na východe svojho územia – v oblasti Donbasu. Cieľ útoku – energetické zariadenie – malo byť zasiahnuté v dvoch vlnách, uviedol CERT-UA v utorkovom vyhlásení, pričom prvý útok sa uskutočnil vo februári a jeho – prekazené – pokračovanie bolo naplánované na 8. apríla.
11:10 V Mariupole sa vzdalo viac ako tisíc ukrajinských vojakov, tvrdí Rusko
Rusko tvrdí, že 1 026 ukrajinských vojakov v obliehanom meste Mariupol zložilo zbrane. Tridsiata šiesta námorná brigáda sa údajne vzdala pri tamojšom Iljičovom metalurgickom kombináte. Hovorca ukrajinského ministerstva obrany však uviedol, že nemajú žiadne informácie o týchto správach. Námestník mariupolského starostu už tento týždeň označil za „falošný“ príspevok na sociálnej sieti Facebook pripisovaný tej istej brigáde, ktorá tvrdila, že vojakom dochádza munícia a chýba im podpora, pripomína spravodajský portál BBC.
10:45 Macron v súvislosti s vojnou na Ukrajine nechce hovoriť o genocíde
Francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietol označiť konanie Ruska na Ukrajine za genocídu. V rozhovore v televízii France 2, o ktorom informuje spravodajský web CNN, na otázku, či by tento termín použil na označenie zabíjania Ukrajincov ruskými silami ako to spravil americký prezident Joe Biden, povedal, že by bol s takýmito slovami „opatrný“, pretože títo ľudia, a teda Rusi a Ukrajinci, „sú bratia“.
„Chcem sa naďalej snažiť, ako len môžem, zastaviť túto vojnu a obnoviť mier. Nie som si istý, či k tomu slúži eskalácia rétoriky,“ skonštatoval Macron. „Čo môžeme s istotou povedať je, že táto situácia je neprijateľná a toto sú vojnové zločiny. Zažívame vojnové zločiny, ktoré sú na našej pôde, našej európskej pôde, bezprecedentné,“ povedal. „Rusko jednostranne začalo mimoriadne brutálnu vojnu, zistilo sa, že ruská armáda spáchala vojnové zločiny a teraz musíme nájsť tých, ktorí sú za to zodpovední,“ dodal.
Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP
10:23 Namiesto Steinmeiera pozvala Ukrajina na návštevu Kyjeva kancelára Scholza
Ukrajina po tom, čo odmietla návštevu nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera pozvala do Kyjeva kancelára Olafa Scholza. Oznámil to v utorok večer na televíznych staniciach ProSieben a SAT.1. ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Andrij Meľnyk s tým, že cieľom je hovoriť o dodávkach ťažkých zbraní pre Ukrajinu, ktorá sa bráni pred útokmi ruských síl.
"Komunikovali sme to tak, že môj prezident (Volodymyr Zelenskyj) a vláda by sa veľmi potešili, keby spolkový kancelár Olaf Scholz navštívil Kyjev," povedal Meľnyk podľa magazínu Der Spiegel. Úrad kancelára Scholza zatiaľ na pozvanie prísť na Ukrajinu nereagoval.
Frank-Walter Steinmeier. Foto: TASR/AP
10:10 Prezidenti Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska odcestovali do Kyjeva
Prezidenti Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska – Andrzej Duda, Gitanas Nauséda, Egils Levits a Alar Karis – odcestovali v stredu do Kyjeva, kde sa stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby mu prejavili podporu. Agentúre PAP to v stredu ráno povedal poradca poľského prezidenta pre zahraničnopolitické otázky Jakub Kumoch.
Hlavy troch pobaltských štátov na Twitteri zverejnili príspevky, v ktorých svoju cestu do ukrajinskej metropoly taktiež potvrdili. Dudov poradca uviedol, že cestu organizuje poľská strana, ktorá spoločne s Ukrajinou zaisťuje jej logistiku a bezpečnosť.
10:04 Rusko podľa Ukrajincov plánuje zaútočiť na oceliareň Azovstaľ v Mariupole
Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko plánuje zaútočiť na oceliareň Azovstal v Mariupole. Kontrola závodu je ústredným bodom v bitke o kontrolu nad Mariupolom. Metalurgický kombinát je jednou z kľúčových operačných základní, ktoré zostali pre niekoľko tisíc ukrajinských bojovníkov zostávajúcich v obkľúčenom meste.
09:43 Pri útoku v Kramatorsku bola použitá kazetová bomba, tvrdí BBC
Reportéri televízie BBC objavili dôkazy o tom, že pri minulotýždňovom útoku na železničnú stanicu vo východoukrajinskom meste Kramatorsk bola použitá kazetová bojová hlavica, ktorá znásobila jeho ničivý účinok. TASR správu prevzala v stredu zo stanice BBC News.
Nehybné telá obetí pred železničnou stanicou v Kramatorsku. Foto: TASR/AP
Podľa ukrajinských úradov stanicu zasiahla ruská raketa, ktorá usmrtila najmenej 57 ľudí a zranila ďalších 109. Kremeľ zodpovednosť za útok – ako obvykle v podobných prípadoch – popiera. Tvrdí, že kramatorskú stanicu plnú ľudí zasiahla strela vypálená ukrajinskými silami.
09:17 V Mariupole čaká na evakuáciu vyše 100-tisíc ľudí, koridory sa však neotvoria
V ukrajinskom meste Mariupol stále čaká na evakuáciu viac ako 100-tisíc ľudí, uviedol v stredu miestny starosta Vadym Bojčenko. Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková však medzičasom avizovala, že v priebehu stredy humanitárne koridory otvorené nebudú nijaké. TASR tieto informácie prevzala z denníka The Guardian.
09:06 USA pripravujú ďalšiu dodávku zbraní pre Ukrajinu
Spojené štáty pošlú Ukrajine brániacej sa pred ruskou agresiou ďalšiu dodávku zbraní, tentoraz v hodnote 750 miliónov dolárov. Informovala o tom v stredu televízia NBC News s odvolaním sa na nemenovaných vládnych predstaviteľov.
Zásielka špecificky zameraná na pomoc ukrajinským silám v regióne Donbasu má byť schválená tento týždeň, podľa agentúry Reuters by sa tak mohlo stať už v priebehu stredy. Nemenovaný americký predstaviteľ pre Reuters uviedol, že novú zásielku zbraní Spojené štáty ešte finalizujú a jej súčasťou pravdepodobne bude ťažké delostrelectvo vrátane húfnic.
Podľa zdrojov NBC by mal balík vojenskej pomoci zahŕňať aj bezposádkové člny a vrtuľníky Mi-17. Zvažuje sa aj zaslanie protilodných striel krátkeho doletu. "Chceme, aby Rusko prehralo (vojnu)," povedal nemenovaný predstaviteľ administratívy prezidenta Joea Bidena. Keďže pôjde o zbrane z existujúcich amerických zásob, Biden na ich presun nebude potrebovať súhlas členov Kongresu.
08:50 V Buči a na ďalších predmestiach Kyjeva bolo podľa Ukrajincov zabitých vyše 720 ľudí
Vyše 720 ľudí bolo dovedna zabitých v Buči a na ďalších predmestiach ukrajinskej metropoly Kyjev, z ktorých sa nedávno stiahli ruskí vojaci. Viac ako ďalších 200 osôb je tam považovaných za nezvestných. Uviedlo to v stredu skoro ráno ukrajinské ministerstvo vnútra, informuje agentúra AP.
Len v samotnej Buči dosiaľ objavili 403 tiel, povedal ešte v utorok tamojší starosta Anatolij Fedorčuk. Počet obetí pritom môže podľa jeho slove ešte narásť, keďže mesto stále prehľadávajú. Ľudí, ktorí z Buče odišli, zároveň starosta na tlačovej konferencii upozornil, že je ešte príliš skoro na to, aby sa vrátili domov.
08:25 Zmena strategickej bezpečnosti vyústila podľa Naďa do silného a jednotného postoja Západu
Zmena strategickej bezpečnosti vyústila do silného a jednotného postoja Západu. Skonštatoval to minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO), ktorý ocenil najmä konsenzus v postoji voči ruskej agresii a vzájomnú spoluprácu na podporu Ukrajiny. Šéf rezortu obrany to uviedol po utorkovom stretnutí s veľvyslankyňou Švédskeho kráľovstva Annikou Markovicovou.
07:58 Zelenskyj sa vysmial slovám Putina o dobrom priebehu invázie
Ironicky reagoval v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom najnovšom príhovore na tvrdenia Moskvy, že vojna na Ukrajine prebieha dobre. Zelenskyj položil otázku, ako mohol ruský prezident Vladimir Putin schváliť plán, ktorý počítal s toľkými obeťami v radoch ruskej armády, informovala agentúra Reuters.
Putin v utorok počas návštevy kozmodrómu Vostočnyj vyhlásil, že Rusko dosiahne všetky svoje "vznešené" ciele a podľa plánu pokračuje v "špeciálnej operácii" na Ukrajine. Moskva vo svojej poslednej aktualizácii údajov zverejnenej 25. marca uviedla, že od začiatku invázie prišla o 1 351 svojich vojakov. Ukrajina tvrdí, že skutočný počet padlých ruských vojakov sa blíži k 20-tisíc. "Ako mohol vzniknúť plán, ktorý počíta so smrťou desiatok tisíc ich vlastných vojakov za niečo viac než mesiac trvania vojny? Kto by mohol schváliť takýto plán?" spýtal sa Zelenskyj vo videoprejave.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
Zároveň sa spýtal, koľko mŕtvych ruských vojakov by bolo prijateľných pre Putina. Odhadol, že to môže byť od desiatok do stoviek tisíc. Rusko prišlo za 48 dní bojov na Ukrajine o viac vojakov než počas desaťročnej vojny v Afganistane v rokoch 1979 – 1989, podotkol Zelenskyj.
Ako dodal, niektorí si robili posmech z Rusov, z ich neúspechov na bojisku a zastaranej techniky, no nie všetci to tak vnímajú. "Musíme si uvedomiť, že nie všetky ruské tanky uviazli na poliach, nie všetci nepriateľskí vojaci utekajú z bojiska a nie všetci sú branci, ktorí nevedia narábať so zbraňami," upozornil.
06:35 Zelenskyj nepotvrdil, že boli v Mariupole použité chemické zbrane
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že nemôže s určitosťou potvrdiť, či v obliehanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol boli použité chemické zbrane. Informovala o tom spravodajská stanica CNN.
"Venujeme veľkú pozornosť včerajším správam o použití munície s jedovatou látkou proti obrancom mesta v Mariupole. Zatiaľ nie je možné vyvodiť stopercentné závery, o akú látku išlo," uviedol ukrajinský prezident v utorkovom videoposolstve. "Je jasné, že nie je možné vykonať plnohodnotné vyšetrovanie a celkovú analýzu v blokovanom meste," dodal. Zelenskyj zároveň upozornil ostatných lídrov, aby brali do úvahy možnosť, že chemické zbrane môžu byť ruskou armádou použité.
"Reagujte preventívne. Pretože po použití zbraní hromadného ničenia už žiadna reakcia nič nezmení. A bude to vyzerať len ako poníženie demokratického sveta," uviedol ukrajinský prezident.
01:30 Biden potvrdil obvinenia z genocídy voči Putinovi
Americký prezident Joe Biden v noci na stredu vyhlásil, že vojna, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, sa rovná "genocíde" a ruský prezident Vladimir Putin sa pokúša "vymazať čo i len myšlienku byť Ukrajincom". TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP. Biden tak potvrdil, svoje predchádzajúce vyjadrenia, podľa ktorých sa ruský prezident voči Ukrajine dopúšťa genocídy.
"Áno, nazval som to genocídou," povedal reportérom krátko pred nástupom na palubu lietadla Air Force One, ktorým sa z amerického štátu Iowa vrátil do Washingtonu. "Je to čoraz jasnejšie, že Putin sa pokúša vymazať čo i len myšlienku byť Ukrajincom," dodal. Ako ďalej podotkol, bude na právnikoch, aby rozhodli, či počínanie Ruska na Ukrajine splnilo medzinárodný štandard pre genocídu, "mne sa to však tak určite zdá".
00:40 Zelenskyj ponúkol výmenu Medvedčuka za ukrajinských vojnových zajatcov
Výmenu zadržaného proruského oligarchu Viktora Medvedčuka za Ukrajincov zajatých Ruskom ponúkol v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Medvedčuka zatkli v utorok v Kyjeve po tom, čo utiekol z domáceho väzenia. "Navrhujem Ruskej federácii vymeniť tohto vášho chlapíka za našich chlapcov a dievčatá, čo sú teraz v ruskom zajatí," povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti Telegram.
Ukrajinské úrady v utorok oznámili, že zadržali prominentného prokremeľského oligarchu, ktorý po začatí ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine ušiel z domáceho väzenia. Zelenskyj zverejnil na internete aj fotografiu, na ktorej bolo vidieť rozstrapateného Medvedčuka s putami na rukách, oblečeného v uniforme ukrajinskej armády. "Špeciálnu operáciu vykonala SBU. Výborne! Podrobnosti zverejníme neskôr," napísal Zelenskyj.
00:10 Ukrajina: V Buči sa doposiaľ našlo 403 tiel, tvrdí starosta mesta
Starosta ukrajinského mesta Buča Anatolij Fedorčuk v utorok oznámil, že tamojšie úrady doposiaľ v meste objavili 403 tiel osôb, o ktorých sa predpokladá, že ich zabili ruskí vojaci v čase ich okupácie oblasti v okolí metropoly Kyjev.
Starosta na tlačovej konferencii tiež varoval obyvateľov, ktorí mesto opustili, že je ešte príliš skoro na to, aby sa vrátili domov po tom, čo sa z oblasti stiahli ruskí vojaci. Agentúra Reuters upozornila, že nedokázala údaj o počte obetí, ktorý poskytol Fedorčuk, nezávisle overiť. Reportéri agentúry videli v Buči pozostatky piatich ľudí, ktorí mali strelné poranenia hlavy, nedokázali však nezávisle určiť, kto bol za ich smrť zodpovedný.
UTOROK
23:20 Biden hovoril v súvislosti so zločinmi voči civilistom o genocíde
Americký prezident Joe Biden hovoril v utorok v súvislosti s vojnou na Ukrajine a zločinoch vykonaných voči tamojším civilistom o "genocíde". TASR správu prevzala od agentúr DPA a AFP.
"Váš rodinný rozpočet, vaše možnosti natankovať - nič z toho by nemalo závisieť od toho, že jeden diktátor vzdialený kdesi o pol sveta vyhlási vojnu a pácha genocídu," vyhlásil Biden v prejave o cenách paliva na podujatí v americkom štáte Iowa. Bidenova administratíva sa prudký nárast cien na čerpacích staniciach v USA snažila pripísať invázii ruského prezidenta Vladimira Putina na susednú Ukrajinu, počas ktorej ruskí vojaci čelia obvineniam zo zverstiev voči tamojším civilistom, pripomína AFP.
Joe Biden. Foto: FB
22:49 Pápež František odsúdil ohavnosti vo vojne na Ukrajine
Vojna na Ukrajine bola poznačená "silami zla", pretože za sebou zanecháva ohavnosti, akými sú masakry civilného obyvateľstva, povedal v utorok pápež František. TASR správu prevzala z agentúry Reuters. Pápež to uviedol vo svojom posolstve pre účastníkov medzináboženskej púte solidarity s ukrajinským ľudom v meste Černivci na západe Ukrajiny, ktorú zorganizoval inštitút Elijah Interfaith Institute so sídlom v Izraeli.
"Prítomný okamih nás hlboko znepokojuje, pretože je poznačený silami zla," uviedol František v posolstve, ktoré na púti prečítali v jeho mene. "Utrpenie spôsobené toľkým krehkým a bezbranným osobám; množstvo masakrovaných civilistov a bezbranných obetí medzi mladými; ťažká situácia žien a detí... Toto všetko trápi naše svedomie," dodal.
František vo svojom posolstve vyzval "lídrov vlád, najmä tých, ktorí sa odvolávajú na posvätné princípy náboženstva," aby hľadali mier a vyhýbali sa zlu.
22:22 OPCW vyjadrila znepokojenie nad možným použitím chemických zbraní na Ukrajine
Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) v utorok vyjadrila "znepokojenie" nad správami o použití chemických zbraní v obliehanom prístave Mariupol na juhu Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Sekretariát OPCW je podľa vyjadrení zverejnených na oficiálnej webovej stránke tejto organizácie znepokojený "nedávnymi nepotvrdenými správami o použití chemických zbraní v Mariupole, o ktorých médiá informovali v období uplynulých 24 hodín".
"Použitie chemických zbraní kdekoľvek a kýmkoľvek za akýchkoľvek okolností je trestuhodné a v úplnom rozpore s právnymi normami prijatými medzinárodným spoločenstvom proti takémuto použitiu," uvádza OPCW vo vyhlásení.
22:05 Olena Zelenská varovala, že nikto na Ukrajine nie je pred ruskými silami v bezpečí
Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská varovala, že nikto na Ukrajine nie je pred ruskými silami v bezpečí. "Terčom číslo jeden je každý z nás," povedala v rozhovore pre americkú spravodajskú stanicu CNN. Interview CNN v utorok zverejnila na svojom webe.
Keď ruskí vojaci napadli ich vlasť, ukrajinský prezident a jeho manželka Olena odmietli ujsť do zahraničia alebo vzdať sa. Namiesto toho sa rozhodli, tak ako mnoho ich krajanov a krajaniek, vzdorovať ruskej agresii.
Olena Zelenská. Foto: TASR/AP
Rozhovor so Zelenskou urobila cez e-mail novinárka CNN Christiane Amanpourová. Odpovede prezidentovej manželky boli preložené z ukrajinčiny. Zelenská dostala aj otázku, či sa vídava s manželom, odkedy sa konflikt začal. "Volodymyr a jeho tím vlastne žijú v prezidentskom úrade. Vzhľadom na nebezpečenstvo majú moje deti a ja zakázané sa tam zdržiavať. Takže už viac ako mesiac komunikujeme len cez telefón," odpovedala ukrajinská prvá dáma.
Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) oznámila, že pri "nebezpečnej špeciálnej operácii" zadržala Viktora Medvedčuka, ktorý je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine. Informovali o tom v utorok večer agentúry AFP a Reuters.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na svojom účte na sociálnej sieti Telegram zverejnil oligarchovu fotografiu v putách. "Špeciálnu operáciu vykonala SBU. Výborne! Podrobnosti zverejníme neskôr," napísal Zelenskyj.
Medvedčuk je lídrom najväčšej ukrajinskej opozičnej strany s názvom Opozičná platforma – Za život. Jej činnosť bola úradmi pozastavená pre jej väzby na Rusko. Sám Medvedčuk bol od mája minulého roka v domácom väzení. Bol obvinený z prevodu licencií na ťažbu ropy a zemného plynu z jedného z polí na Kryme, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, na ruské orgány, ako aj z údajného zverejnenia utajených informácií o rozmiestnení ukrajinských vojenských jednotiek. Tri dni po tom, ako Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu, však utiekol a zdržiaval sa na neznámom mieste.
Viktor Medvedčuk je považovaný za najvplyvnejšieho proruského politika na Ukrajine. V médiách získal prezývku "Putinov kmotor", pretože ruský prezident je krstným otcom jeho dcéry.
21:05 Blinken: Rusi by mohli použiť chemické látky pri obliehaní Mariupola
Spojené štáty v tejto chvíli nevedia potvrdiť správy o použití chemických zbraní na Ukrajine zo strany ruskej armády, avšak majú dôveryhodné informácie o tom, že Rusko by mohlo použiť chemické látky počas svojej ofenzívy s cieľom dobyť obliehané ukrajinské mesto Mariupol. Uviedol to v utorok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
"Nie som v pozícii potvrdiť, či Moskva už použila chemické zbrane v Mariupole, avšak máme dôveryhodné informácie o tom, že ruské sily môžu použiť rôzne prostriedky, vrátane slzotvorného plynu zmiešaného s chemickými látkami, ktoré by zneškodnili ukrajinských bojovníkov a civilistov," uviedol Blinken. Dodal, že USA si tieto informácie vymieňajú s Ukrajinou.
20:44 Nehammer sľúbil Zelenskému, že Rakúsko bude Ukrajinu ďalej podporovať
Rakúsky kancelár Karl Nehammer sľúbil v utorok v telefonáte ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že Rakúsko bude Ukrajinu ďalej "politicky a humanitárne podporovať". Informovala o tom tlačová agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenie Nehammera.
Telefonát nasledoval deň po tom, čo sa Nehammer ako prvý európsky líder po vypuknutí vojny stretol v Moskve s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Nehammer oznámil, že Zelenskému opísal svoje stretnutie v Moskve, a ukrajinskému lídrovi povedal o najdôležitejších posolstvách, ktoré odovzdal Putinovi. Medzi posolstvami boli napríklad tie, že vojna na Ukrajine sa musí ukončiť, že osoby zodpovedné za "vážne vojnové zločiny" – aj za tie v meste Buča – budú postavené pred spravodlivosť a že Európska únia je v otázke zachovania sankcií proti Rusku "jednotná ako nikdy predtým".
Karl Nehammer. Foto: TASR/AP
20:30 Johnson a Biden hovorili o zvýšení vojenskej a ekonomickej pomoci Ukrajine
Britský premiér Boris Johnson a americký prezident Joe Biden spolu v utorok telefonovali a hovorili o zvýšení vojenskej a ekonomickej pomoci pre Ukrajinu, ako i potrebe ukončiť závislosť Západu od ruskej ropy a zemného plynu. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
"Lídri diskutovali o potrebe zvýšenia pomoci Ukrajine, a to vrátane vojenskej a ekonomickej, keďže ukrajinské sily sa pripravujú na ďalší ruský útok na východe krajiny," napísala vo vyhlásení kancelária britského premiéra. Uviedla tiež, že Johnson Bidena informoval o svojej nedávnej návšteve Kyjeva i o novom balíku vojenskej pomoci, ktorá zahŕňa protilodné strely i vojenské vozidlá. Tie by mali z Británie na Ukrajinu doraziť v najbližších dňoch a týždňoch.
"Obaja lídri sa vyjadrili jasne ohľadom toho, že (ruský prezident Vladimir) Putin nikdy nedokáže obmedziť ducha ukrajinských ľudí," uvádza sa vo vyhlásení. Dvojica sa počas rozhovoru zhodla i na tom, že musia pokračovať snahy o zvýšenie ekonomického tlaku na Putina, aj na tom, že je rozhodne potrebné znížiť závislosť Západu od ruskej ropy a plynu.
20:01 V Severodonecku pochovali už asi 400 ľudí
Približne 400 civilistov bolo od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu pochovaných v meste Severodoneck, ktoré leží v Luhanskej oblasti na východe krajiny v blízkosti frontovej línie. Oznámil to v utorok gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. TASR správu prevzala od agentúry AFP a denníka The Guardian.
Hajdaj uviedol, že márnice v mnohých mestách Luhanskej oblasti sú už plné. Telá podľa neho nachádzajú aj v pivniciach a nie je ich kam ukladať. V čase, keď mesto nie je ostreľované, preto dobrovoľníci a pracovníci komunálnych služieb pochovávajú nájdených ľudí do hrobov na vopred určené miesta. "V Severodonecku vyhrabávame traktormi jamy a hroby sú systematicky zaraďované do registra. Každú mŕtvu alebo zosnulú osobu pochovávame prirodzene v samostatných hroboch. Za 48 dní vojny približne 400 pochovaných," uviedol Hajdaj v príspevku na sociálnej sieti Telegram, pričom hovoril o civilistoch.
19:27 Lukašenko: Špeciálna vojenská operácia bola preventívny úder Ruska voči Západu
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v utorok po rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyhlásil, že ak by Rusko odložilo svoju "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine, Západ by Moskve zasadil zdrvujúci úder. Informoval o tom denník The Guardian, ktorý sa odvolal na správu bieloruskej štátnej agentúry BelTA.
"Ak by Rusko čo i len trochu odložilo svoju špeciálnu vojenskú operáciu, Západ by podnikol zdrvujúci úder proti ruským teritóriám a susedným oblastiam. Dnes jasne vidíme, že sa to mohlo stať," vyhlásil Lukašenko bez toho, aby svoje tvrdenia podložil dôkazmi. Jeho vyjadrenia zazneli počas návštevy ruského kozmodrómu Vostočnyj, kde bieloruský autoritársky prezident vyjadril odhodlanie posilniť jednotu medzi Bieloruskom a Ruskom.
Alexandr Lukašenko a Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
"Máme jednu vlasť, aj keď žijeme v dvoch štátoch. My, na rozdiel od niektorých republík, sme si zachovali túto jednotu a sme odhodlaní ju posilniť," povedal Lukašenko po boku šéfa Kremľa Vladimira Putina.
18:20 Kyjev označil mierové rokovania s Ruskom za mimoriadne náročné
Kyjev v utorok oznámil, že pokračujúce rozhovory s Ruskom o ukončení vojny sú "mimoriadne náročné". TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Rokovania sú mimoriadne náročné," povedal poradca ukrajinského prezidenta a člen ukrajinskej vyjednávacej delegácie Mychajlo Podoľak. Ruská strana sa podľa jeho slov "pridržiava svojej tradičnej taktiky" a vytvára na proces rokovaní verejný nátlak aj prostredníctvom niektorých verejných vyhlásení.
18:13 Steinmeier: Do Kyjeva nepôjdem, pretože tam zjavne nie som vítaný
Plánovaná cesta nemeckého spolkového prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera do Kyjeva sa neodohrá, pretože tam "zjavne nie je vítaný". Nemecký prezident počas návštevy Varšavy povedal, že plánoval cestovať na Ukrajinu spolu s ďalšími lídrami EÚ, avšak Kyjev naznačil, že o jeho prítomnosť v krajine nie je záujem. TASR informácie prevzala od agentúr AP, AFP a DPA.
"Bol som pripravený to urobiť, avšak zjavne v Kyjeve to nechceli," povedal Steinmeier novinárom po stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Práve Duda podľa Steinmeiera navrhol, aby spoločne s hlavami pobaltských štátov (Estónska, Litvy a Lotyšska) odcestoval do ukrajinského hlavného mesta. Malo ísť o symbol "európskej solidarity s Ukrajinou".
Frank-Walter Steinmeier a Andrzej Duda. Foto: TASR/AP
Utorkové vyjadrenie prezidenta Steinmeiera prišlo po tom, ako nemecký bulvárny denník Bild citoval nemenovaného ukrajinského diplomata, ktorý povedal, že Steinmeier momentálne v Kyjeve nie je vítaný, pretože mal v minulosti blízke vzťahy s Ruskom.
17:57 Česko chce počas predsedníctva EÚ presadiť odstrihnutie od ruskej ropy
Česká republika sa bude počas svojho predsedníctva v Rade Európskej únie snažiť o zastavenie dovozu ropy z Ruska a o minimalizáciu vzťahov. Po utorkovom rokovaní ministrov zahraničných vecí formátu Central 5 (ČR, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko a Rakúsko) to povedal šéf českej diplomacie Jan Lipavský. Informácie priniesol portál Novinky.cz. "Počas nášho predsedníctva by som chcel zastaviť dovoz ropy z Ruska," uviedol Lipavský a vysvetlil, že je potrebné minimalizovať styky s Ruskom.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó konštatoval, že jeho krajina sa nemieni vo vojne na Ukrajine angažovať, aj keď obhajuje zvrchovanosť tohto štátu. Szijjártó pripomenul, že Maďarsko síce podporilo všetkých päť balíkov sankcií proti Rusku, ale z dôvodu energetickej bezpečnosti vraj Maďari nemôžu súhlasiť so sankciami týkajúcimi sa ropy či zemného plynu. "Chceme zaručiť bezpečné dodávky energie do Maďarska," doplnil.
17:15 Korčok: Podpora Ukrajiny musí byť našou hlavnou prioritou
Podpora Ukrajiny vo vojensko-obrannej i hospodárskej oblasti musí byť hlavnou prioritou Európskej únie. Povedal to v utorok minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. "Náš východný sused je trestaný za to, že si slobodne zvolil, kam chce patriť," povedal Korčok. Slovensko podľa neho podporuje integračné ambície Ukrajiny. "Naša podpora Ukrajine, a to aj vo vojensko-obrannej a hospodárskej oblasti, musí byť hlavnou prioritou Európskej únie," dodal.
17:00 Putin: Mierové rokovania s ukrajinou nikam nevedú
Mierové rokovania s Ukrajinou sú "v slepej uličke", vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Cituje ho agentúra Bloomberg.
Rokovania prostredníctvom videorozhovorov nepriniesli žiaden posun, odkedy Ukrajina obvinilia ruské jednotky z masakry civilistov v Buči a ďalších mestách. Putin tvrdí, že sú to falošné obvinenie a odmieta ruskú zodpovednosť.
Ruský prezident tiež vyhlásil, že vojna na Ukrajine "ide podľa plánu". Invázia pritom trvá už skoro dva mesiace a ruské jednotky sa postupne stiahli zo severu a okolia Kyjeva, hoci pôvodne Kremeľ hovoril iba o ofenzíve na Donbase.
16:31 Zelenskyj obvinil ruské jednotky zo znásilňovania dievčat a detí na Ukrajine
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že ukrajinskí vyšetrovatelia dostávajú správy o "stovkách prípadov znásilnenia" v oblastiach, ktoré donedávna okupovali ruské vojská. Tieto správy pritom hovoria i o sexuálnom zneužívaní malých detí.
"V oblastiach oslobodených od okupantov pokračuje zaznamenávanie a vyšetrovanie vojnových zločinov spáchaných Ruskom. Takmer každý deň nájdeme nový masový hrob... Tisíce a tisíce obetí. Stovky prípadov mučenia. Nachádzame stále telá v kanáloch a pivniciach," uviedol Zelenskyj v príhovore pred litovským parlamentom.
"Boli zaznamenané stovky prípadov znásilnenia vrátane mladých dievčat a veľmi malých detí, dokonca aj bábätka," vyhlásil Zelenskyj. Moskva tieto obvinenia odmieta.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
15:52 Ukrajina prekazila útok hekerov z ruskej tajnej služby GRU
Ukrajinskí predstavitelia v utorok oznámili, že tím expertov prekazil plánovaný kybernetický útok ruských vojenských hekerov na energetickú sieť Ukrajiny. Správu priniesla tlačová agentúra AP.
Predstavitelia dodali, že ukrajinské národné centrum kybernetickej bezpečnosti (CERT Ukrajina) zmarilo útok plánovaný hekermi z ruskej vojenskej tajnej služby GRU, ktorý mal minulý piatok 8. apríla vyradiť elektrické trafostanice z prevádzky.
Štátna služba pre špeciálnu komunikáciu na svojej webovej stránke uviedla, že bol odhalený malvér (škodlivý softvér), ktorého cieľom malo byť zničenie dát v počítačoch.
Úrady zatiaľ nezverejnili vysvetlenie, ako bol útok prekazený, ale centrum CERT Ukrajina sa v samostatnej správe poďakovalo americkej spoločnosti Microsoft a slovenskej softvérovej firme ESET. Rozsah zásahu však tiež ešte nebol vysvetlený.
14:46 Do odľahlých častí Ruska bolo údajne presunutých 100-tisíc ukrajinských utečencov
Ruský prezident Vladimir Putin nariadil v marci presídlenie takmer 100-tisíc ukrajinských utečencov do odľahlých častí Ruska vrátane Sibíri či oblastí za polárnym kruhom. Vyplýva zo z ruských úradných dokumentov, ktoré má k dispozícii britský denník The Independent.
Konkrétne išlo o 95 739 civilistov z Doneckej a Luhanskej oblasti, ktorí sa mali z oblastí vo vojnových zónach presídliť o tisícky kilometrov ďalej na východ, napísal v stredu The Independent. Na Sibír malo byť poslaných 11 398 ľudí, na ruský Ďaleký východ ďalších 7 218 a na severný Kaukaz, kde sa nachádzajú aj republiky Čečensko, Dagestan a Ingušsko, ďalších 7 023 ľudí.
V dekréte sa uvádza, že Moskva vzhľadom na súčasnú situáciu na Ukrajine "schvaľuje" takéto rozdelenie obyvateľov v rámci Ruska, pričom požiadala príslušné úrady, aby zabezpečili ich prijatie.
14:15 V Brovaroch sa našli v suteréne telá šiestich zastrelených civilistov
Telá šiestich zastrelených osôb boli objavené v suteréne jednej z budov v meste Brovary v Kyjevskej oblasti. V utorok to oznámila ukrajinská prokuratúra, informuje agentúra AFP s tým, že ide o ďalší prípad poukazujúci na obvinenia zo zverstiev páchaných ruskými silami na Ukrajine.
"Počas obhliadky súkromnej rezidencie sa v suteréne našli telá šiestich civilistov so strelnými ranami," uviedla prokuratúra vo vyhlásení. Zodpovednosť za ich zastrelenie pripísala ruským jednotkám, ktoré túto oblasť ovládli na začiatku invázie.
Moskva početné obvinenia z páchania vojnových zločinov – najmä v okolí hlavného mesta Kyjev, odkiaľ sa ruské jednotky už stiahli – odmieta. Podľa ukrajinských informácií sa v oblastiach pri Kyjeve našlo už vyše 1 200 tiel obetí ruskej agresie.
13:58 Rusko údajne dostáva zbrane z Iraku pašované Iránom
Rusko dostáva pre svoje vojnové úsilie na Ukrajine vojenské vybavenie pochádzajúce z Iraku. Deje sa tak za pomoci iránskych pašeráckych sietí. Medzi zbraňami, ktoré údajne odtiaľ dostala ruská armáda, sú protitankové strely, raketometné systémy či ručné protitankové granátomety. Irán tiež daroval Moskve systémy protivzdušnej obrany Bavar 373, podobné ruskému typu S-300. Referuje o tom britský web The Guardian.
Ukrajinské spravodajské služby minulý týždeň uviedli, že gruzínske špeciálne služby údajne dostali pokyny od politického vedenia krajiny, aby nezasahovali do pašeráckych sietí z východnej Ázie, ktorých cieľom je obísť západné sankcie a dodať zbrane Rusom. Gruzínski predstavitelia uviedli, že ukrajinské tvrdenia sú nepodložené. Vzťahy medzi oboma postsovietskymi štátmi sa prudko zhoršili po tom, ako Tbilisi odmietlo uvaliť ekonomické sankcie na Moskvu.
13:40 Korčok: Slovensko pripravuje návrat svojich diplomatov do Kyjeva
lovensko pripravuje návrat svojich diplomatov do Kyjeva. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS) o tom informoval na sociálnej sieti.
"V najbližších dňoch vyšlem do metropoly inšpekčný tím zložený z našich diplomatov, ktorý priamo na mieste posúdi bezpečnostnú situáciu v hlavnom meste Ukrajiny. Ak to bude možné, sfunkčníme naše veľvyslanectvo okamžite," priblížil Korčok.
13:24 Rusko tvrdí, že zasiahlo sklady s muníciou
uské ozbrojené sily tvrdia, že raketami s plochou dráhou letu s dlhým dosahom zasiahli ukrajinské arzenály. Hovorca ruského rezortu obrany Igor Konašenkov v utorok povedal, že strelami odpálenými zo vzduchu a z mora zničili sklad munície a posilnený hangár pre bojové lietadlá v Starokosťantynive v Chmeľnyckej oblasti. Ďalší útok podľa neho zasiahol sklad munície v Havrylivke pri Kyjeve.
13:15 Morawiecki vyzval na ďalšie sankcie voči Rusku a dodávky zbraní pre Ukrajinu
Poľský premiér Mateusz Morawiecki vyzval v utorok na zavedenie "ďalekosiahlych" sankcií voči Rusku a tiež poskytnutie ďalších zbraní pre Ukrajinu. Ako píše agentúra PAP, povedal to v súvislosti s obvineniami, že ruské sily použili na Ukrajine chemické zbrane.
Putinov režim je podľa neho možné poraziť jedine vojenskou operáciou a ekonomickými opatreniami. "A na ekonomickej porážke Ruska by sa mal podieľať slobodný svet, Európska únia, Spojené štáty a všetky krajiny, ktoré chápu, že porušenie geopolitických princípov a medzinárodného práva je hrozbou pre mier, bezpečnosť a stabilný život," povedal. "Rusko si musí byť vedomé toho, že Západ a celý slobodný svet sa neskloní ani pred nátlakom, ani pred vydieraním," dodal Morawiecki.
13:10 Lengvarský: Pre utečencov z Ukrajiny fungujú v SR tri zdravotné pracoviská
Na Slovensku momentálne fungujú tri špecializované zdravotné pracoviská pre vojnových utečencov z Ukrajiny. Jedno je v Košiciach a dve v Bratislave. Na tlačovej konferencii to uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) s tým, že vzniknú aj v ďalších nemocniciach. Na špecializovaných pracoviskách pre utečencov bude všeobecný lekár, pediater a gynekológ.
V zdravotníckych zariadeniach je v súčasnosti hospitalizovaných 54 pacientov z Ukrajiny, ktorí utiekli pred vojnovým konfliktom. Z toho je 36 dospelých a 18 detí. Ide predovšetkým o interné, traumatologické a onkologické ochorenia. "Bolo vykonaných 31 elektívnych operácií, 43 urgentných operácií a 12 krátkodobo odkladaných," povedal šéf rezortu zdravotníctva. Urgentné príjmy ošetrili 1 766 Ukrajincov, z toho 837 dospelých a vyše 900 detí.
Do východoukrajinského regiónu Donbas smeruje z ruského územia vojenská kolóna. Referuje o tom spravodajský web CNN, ktorému sa podarilo geolokalizovať video zdieľané v pondelok na sociálnych sieťach. Podarilo sa mu zistiť, že kolóna sa nachádzala neďaleko osady Matvejev Kurgan v Rostovskej oblasti a vozidlá boli orientované na severozápad, v smere na Donbas.
Nemenovaný predstaviteľ Západu minulý týždeň vyslovil odhad, že potrvá tri až štyri týždne, kým jednotky, ktoré sa stiahli z oblasti okolo Kyjiva a severnej Ukrajiny, budú opäť vyzbrojené a premiestnené do Donbasu na východe Ukrajiny.
12:46 Slovensko nedostalo žiadnu výhražnú nótu od Ruskej federácie, uviedol Klus
Rezort diplomacie nedostal žiadnu nótu s vyhrážkami Slovensku za pomoc voči Ukrajine. Nič podobné neeviduje ani Zastupiteľský úrad SR v Moskve, ktorý by musel byť o nóte upovedomený. Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Klus (SaS) to napísal vo svojom profile na sociálnej sieti.
„To, že ide o dezinformáciu naznačuje aj samotný jazyk a štýl, akým je správa napísaná. Slovensko nie je ohrozené, naše členstvo v Organizácii Severoatlantickej zmluvy nám poskytuje najvyššie možné bezpečnostné záruky,“ vyhlásil Klus. Dodal tiež, že hoaxom sú aj správy o zničení systému protivzdušnej obrany S-300, ktoré Slovensko poskytlo Ukrajine.
12:41 Putin vyhlásil, že dosiahne ciele vojny na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že ciele vojenskej operácie na Ukrajine, ktoré sú podľa jeho slov zamerané na zaistenie bezpečnosti Ruska, sa určite podarí dosiahnuť. TASR informuje na základe správ agentúr AP a Reuters, ktoré sa odvolávajú na ruské médiá.
Šéf Kremľa sa tak vyjadril na návšteve kozmodrómu Vostočnyj, nachádzajúceho sa v Amurskej oblasti na ruskom Ďalekom východe pri hraniciach s Čínou, kde sa v utorok stretol aj s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Ide o prvú Putinovu cestu mimo Moskvy od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu
Putin ofenzívu ruských síl na Ukrajine komentoval slovami "nemali sme na výber" a označil ju za "správne rozhodnutie". "Niet pochýb, že naše ciele dosiahneme," povedal s tým, že ide o "absolútne jasné a vznešené" zámery. Ruský prezident zopakoval aj svoje tvrdenia, že "špeciálna vojenská operácia" je zameraná na ochranu obyvateľov v oblastiach východnej Ukrajiny. Tie sú ovládané separatistami podporovanými Moskvou.
Ukrajina sa podľa Putinových slov zmenila na "protiruskú pevnosť", kde sa "rozvíjajú výhonky nacionalizmu a neonacizmu". Takéto obvinenia slúžiace ako zámienka na vojenskú ofenzívu Kyjev aj Západ odmietajú.
Putin tiež poznamenal, že Rusko nemá záujem o izoláciu. Zároveň vyjadril presvedčenie, že zahraničným mocnostiam sa Rusko izolovať nepodarí. "Celkom určite je nemožné v dnešnom svete niekoho izolovať – najmä takú obrovskú krajinu, akou je Rusko," podotkol s tým, že "budeme spolupracovať s tými partnermi, ktorí s nami spolupracovať chcú".
Cieľom ruskej vojenskej operácie na Ukrajine je podľa šéfa Kremľa Vladimira Putina zaručenie bezpečnosti Ruska, pričom vyhlásil, že jej cieľ bude dosiahnutý.
11:12 Separatisti popierajú použitie chemických zbraní v Mariupole
Hovorca Ruskom podporovaných separatistov na východnej Ukrajine poprel použitie chemických zbraní v prístavnom meste Mariupol. Eduard Basurin, ktorého citovala tlačová agentúra Interfax, sa v utorok vyjadril, že separatistické sily „nepoužili v Mariupole žiadne chemické zbrane“.
Vyjadril sa tak po tom, čo v pondelok v ruskej štátnej televízii povedal, že využijú „chemické jednotky“ proti ukrajinským vojakom ukrytým na posilnených pozíciách v obrovskej oceliarni v Mariupole, „aby ich odtiaľ vydymili“.
Ukrajinská jednotka, ktorá bráni Mariupol, bez poskytnutia dôkazov uviedla, že dron na jej pozície zhodil jedovatú látku. Ako naznačila, nespôsobilo to žiadne vážne zranenia.
10:15 V utorok má byť na Ukrajine otvorených deväť humanitárnych koridorov
Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková oznámila, že v utorok by malo byť na Ukrajine otvorených deväť humanitárnych koridorov určených na odsun civilistov z oblastí, v ktorých prebiehajú ťažké boje. Informuje o tom denník The Guardian.
09:52 Rusko sa pokúsi dobyť Mariupol a až potom zamieriť do Donecka, tvrdí ukrajinská strana
Rusko sa pravdepodobne pokúsi ešte pred vstupom do Doneckej oblasti ovládnuť juhoukrajinské prístavné mesto Mariupol. Uviedla to v utorok ukrajinská armáda, z vyhlásenia ktorej cituje denník The Guardian. Takáto stratégia by podľa uvedeného britského zdroja zapadala do očakávaného masívneho náporu ruských síl na východe Ukrajiny, kde sa Rusko pravdepodobne pokúsi územne spojiť anektovaný Krymský polostrov s Moskvou podporovanými donbaskými oblasťami Doneckou a Luhanskou.
Ukrajinskí armádni predstavitelia sa podľa svojej najnovšej správy domnievajú, že Rusko sa teraz – pred plánovanou ofenzívou v Donecku – snaží preskupiť a premiestniť svojich vojakov z Bieloruska a Ruska.
Zničená budova divadla v obliehanom prístavnom meste Mariupol na juhovýchode Ukrajiny. Foto: TASR/AP
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v pondelok večer na Twitteri uviedol, že "ukrajinské sily sú obkľúčené a blokované". Ukrajinská armáda však podľa svojho najnovšieho vyhlásenia trvá na tom, že "pokračuje v obrane Mariupola". Uviedla tiež, že ukrajinskí vojaci zmarili v Donecku a Luhansku za posledných 24 hodín šesť ruských útokov. V samotnom Mariupole už podľa jeho starostu Vadyma Bojčenka zahynulo vyše 10-tisíc ľudí.
09:30 Boje na východe Ukrajiny sa v nasledujúcich dvoch až troch týždňoch zintenzívnia
Rusko naďalej zameriava svoju pozornosť na východnú časť Ukrajiny. Boje v tejto časti sa v priebehu nasledujúcich dvoch až troch týždňov zintenzívnia. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to uviedlo britské ministerstvo obrany. Ruské útoky sa naďalej sústreďujú na ukrajinské pozície pri Donecku a Luhansku, pričom boje pokračujú aj v okolí Chersonu, Mykolajiva a Kramatorska.
Ruské sily, ktoré sa z oblasti Kyjeva a severnej Ukrajiny stiahli do Bieloruska, sa s veľkou pravdepodobnosťou budú premiestňovať na podporu operácií na východnej Ukrajine.
08:02 Záchranári našli v Boroďanke pod troskami budov telá siedmich ľudí
Telá siedmich ľudí našli záchranári v pondelok v sutinách dvoch zničených obytných budov v ukrajinskom meste Boroďanka, severozápadne od Kyjeva. Píše o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na Štátnu službu Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS).
Na akcii na hľadanie nezvestných obyvateľov Boroďanky po tom, čo sa v marci začali z Kyjevskej oblasti sťahovať ruské jednotky, sa podieľa vyše 200 záchranárov. Dosiaľ sa im podarilo z trosiek zničených budov vytiahnuť telá 19 ľudí. "Nevieme, aký je konečný počet osôb pod troskami. Máme len informácie, že počas ostreľovania tejto budovy bolo počuť spod sutín volanie (o pomoc)," uviedla pre Reuters hovorkyňa DSNS Svitlana Volodahová.
Príslušníci záchranných zložiek prehľadávajú trosky niekoľkoposchodového obytného domu zničeného po ruskom útoku na začiatku rusko-ukrajinskej vojny v ukrajinskom meste Boroďanka severozápadne od Kyjeva. Foto: TASR/AP
Bagrami boli v pondelok odpratané betónové sutiny zhorených zvyškov bytovky. Niektorí záchranári zasahovali s pátracími psami, iní zase prehľadávali trosky s baterkami a snažili sa nájsť ľudí uviaznutých pod nimi. Jedno telo objavili na kraji cesty zabalené do vreca. V ďalšej časti mesta záchranári počas pondelka odstraňovali trosky z detského ihriska. Pracovníci odtiaľ odstránili obhorené ruské obrnené vozidlo, ktoré naložili na nákladné auto a odviezli.
06:20 Japonsko uvalilo sankcie na 398 Rusov vrátane Putinových dcér
Japonsko v utorok zaviedlo sankcie voči ďalším 398 ruským jednotlivcom a zmrazilo im majetok. Tento krok schválil japonský kabinet a zahŕňa aj sankcie voči dcéram ruského prezidenta Vladimira Putina a manželke ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.
Japonský premiér Fumio Kišida ešte v piatok oznámil, že Japonsko plánuje znížiť dovoz uhlia z Ruska s cieľom nakoniec ho úplne zastaviť, ako aj uvaliť ďalšie sankcie.
Kišida povedal, že Tokio ďalšie sankcie voči Rusku úzko konzultovalo s partnermi zo skupiny G7. Odvolal sa pritom na správy o zverstvách Ruska na Ukrajine, ktoré prvýkrát označil za "vojnové zločiny".
Skupinu najvyspelejších krajín sveta tvoria Japonsko, USA, Kanada, Francúzska, Británia, Taliansko a Nemecko.
Na snímke japonský premiér Fumio Kišida počas tlačovej konferencie vo svojom sídle v Tokiu 8. apríla 2022. Foto: TASR/AP
04:39 Zelenskyj: Ukrajina je v dodávkach zbraní stále závislá od svojich partnerov
Ukrajina je stále závislá od svojich medzinárodných partnerov, pokiaľ ide o zbrane, a nemá vybavenie, ktoré potrebuje najmä na "uvoľnenie blokády" obliehaného prístavného mesta Mariupol. V pondelok neskoro večer to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
"Ak by sme dostali prúdové lietadlá a dostatok obrnených vozidiel, potrebné delostrelectvo, dokázali by sme to," povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na Facebooku.
Takisto varoval, že Rusko zanechalo po svojom stiahnutí "desiatky, ak nie státisíce" nebezpečnej munície. "Okupanti nechali míny všade. V domoch, ktorých sa zmocnili. Aj na uliciach, na poliach. Zamínovali majetok ľudí, zamínovali autá, dvere," povedal.
03:06 Británia overuje správy o údajnom chemickom útoku Ruska na Mariupol
Británia sa snaží overiť správy, podľa ktorých Rusko pri útoku na obliehané ukrajinské mesto Mariupol použilo chemické zbrane. Vyhlásila to v noci na utorok britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová.
"Objavili sa správy, že ruská armáda mohla použiť chemické látky pri útoku na obyvateľov Mariupola. Bezodkladne pracujeme s partnermi na overení podrobností," napísala na Twitteri Trussová.
Zároveň dodala, že "akékoľvek použitie takýchto zbraní by bolo bezcitnou eskaláciou tohto konfliktu" a ruský prezident Vladimir "Putin a jeho režim budú braní na zodpovednosť".
Ukrajinská poslankyňa Ivanna Klympušová uviedla, že Rusko použilo v Mariupole "látku neznámeho pôvodu", a že ľudia majú problémy s dýchaním. "S najväčšou pravdepodobnosťou ide o chemické zbrane!" tvítovala.
Ukrajinská špeciálna jednotka Azov, ktorá v častiach zničeného mesta stále vzdoruje ruským útokom, na platforme Telegram napísala, že ruská armáda zhodila z dronu na Mariupol "jedovatú látku neznámeho pôvodu". Pluk tiež tvrdil, že ľudia pociťovali problémy s dýchaním a mali neurologické problémy, píše AFP s tým, že toto tvrdenie nebolo možné nezávisle overiť.
Rusko sa k tejto správe nevyjadrilo, podotkla stanica BBC.
Ruské vojenské nákladné autá zničené počas bojov medzi ruskými a ukrajinskými silami stoja za ťažko poškodeným obytným domom neďaleko Kyjeva na Ukrajine v piatok 1. apríla 2022. Foto: TASR/AP
01:09 Rusko: Volodin navrhol odobrať občianstvo tým, ktorí nesúhlasia s inváziou
Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin v pondelok navrhol, aby bolo "zradcom", ktorí sa vyslovia proti ruskej vojenskej operácii na Ukrajine, odobraté ruské občianstvo. Ako príklad pritom uviedol ruskú novinárku Marinu Ovsiannikovovú, ktorá narušila vysielanie hlavných správ ruskej štátnej televízie, aby ukázala protestný plagát proti vojne na Ukrajine.
"Veľká väčšina našich občanov podporuje špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine. Rozumejú, že je potrebná pre zaistenie bezpečnosti našej krajiny a ľudí. Sú však takí, ktorí sa správajú podlo a zradcovsky," uviedol Volodin na sociálnej sieti Telegram.
"Bohužiaľ v prípade takýchto občanov neexistujú postupy, ako ich zbaviť občianstva a neumožniť im vstup do našej krajiny. Možno by to však bolo dobré. Čo myslíte?" spýtal sa Volodin svojich sledovateľov na sociálnej sieti.
Aby demonštroval svoj zámer, spomenul Volodin ako príklad prípad ruskej novinárky Ovsiannikovovej. Tá po proteste odišla z ruskej štátnej televízie Pervyj kanal a stala sa korešpondentkou pre Ukrajinu a Rusko v nemeckom denníku Die Welt.
"Teraz bude pracovať pre jednu z krajín NATO, obhajovať dodávanie zbraní ukrajinským neonacistom a posielanie zahraničných žoldnierov, ktorí bojujú proti našim vojakom, a brániť sankcie uvaľované na Ruskú federáciu," uviedol Volodin.
TRENČÍN – Pred sudcu Okresného súdu v Trenčíne sa postavila 33 ročná Lucia. Tú polícia obvinila z vraždy svojho manžela. Útla, zlomená žena prehovorila o pekle, ktoré podľa jej slov prežívala a o tom, čo tragédii predchádzalo. Obmäkčili jej slová sudcu? Ten takto rozhodol.
Krátko pred deviatou hodinou priviedla policajná eskorta do budovy Okresného súdu v Trenčíne 33 ročnú Luciu. Tú polícia obvinila z obzvlášť závažného zločinu vraždy svojho o dva roky staršieho manžela. Sudca rozhodoval o tom, či poputuje do väzby, alebo strávi čas do súdneho pojednávania na slobode. Mladá žena sa pred samotným rozhodovaním utápala v slzách. Podporiť ju prišli aj jej rodičia. „Pokiaľ nepil, bol dobrý chalan, ale keď si vypil. Aj vodičský mu zobrali, v Čechách aj na Slovensku. Nafúkal 1,3 promile. Dal si chvíľu pokoj aby neprišiel o robotu, nepil cez týždeň, ale všetko si vynahradzoval cez víkendy. Alkohol bol veľký problém. Mal zákaz aj do miestneho pohostinstva. Až do teraz,“ prezradil utrápený otec Lucii. „Mala už dávno od neho odísť, ani brať si ho nemala. Nechcela nám všetko povedať, aby sme sa netrápili. Ale všetci to vedeli, aj susedia počuli veľakrát krik, len nikoho netrápi čo sa deje za uzavretými dverami,“ pokračoval so slzami v očiach otec.
Takmer na presné poludnie vyšla zo súdnej siene Lucia. Tentoraz bez pút a vrhla sa so srdcervúcim plačom do náručia svojich rodičov.
https://vimeo.com/698585269
Toto boli jej prvé slová. „Bola to nešťastná náhoda. Som veľmi vďačná, že ma súd nedal do väzby, tam by som zošalela,“ prezradila vzlykajúca žena, ktorá nateraz do väzby nepôjde, sudca rozhodol o jej stíhaní na slobode.
Podporovaná a podopieraná svojimi rodičmi opísala Lucia nielen desivé okamihy pred tragédiou, ale aj peklo, ktorým si podľa jej slov za posledné mesiace prechádzala.
„Manžel sa ma snažil zbiť, ja som sa bránila. Do toho zasiahol kamarát, on chcel brániť mňa. To bola sekunda, ani neviem ako som zobrala nožík a manžel sa v tom otočil a ako keby sa naň napichol,“ So slzami v očiach opísala okamihy hrôzy Lucia.
„Nechcela som mu ublížiť, nechcela, vôbec nie. To bolo nešťastná náhoda. Ako keby on chcel na mňa zaútočiť a ja som držala ten nôž. Aj v minulosti viackrát na mňa zaútočil,“ prezradila mladá žena šokujúcu informáciu.
„Oznámenie som podávala ešte minulý rok, ale bolo to riešené ako priestupok. Potom bol rok pokoj, až v piatok mu preplo. Mal potýčku ešte nejakým pánom. Keď pil jemu tak prepínalo, nevedel o sebe. Keď ma naposledy tak zbil, som sa tak bála o svoj život , teraz som myslela, že čo zlé sa stane. Som zničená, nechcela som ho zabiť, som myslela, že som ho len poškriabala,“ cez slzy pokračovala Lucia, ktorá zo súdu odchádzala v sprievode svojich rodičov.
Ako prezradil jej obhajca Jozef Podoba, sudca vyhodnotil všetky okolnosti prípady ako aj dôkazy ktoré boli zabezpečené políciou a správne rozhodol nahradení väzby písomným sľubom.
„Sudca pripustil v záverečnej reči, že sa dá stotožniť s návrhom, žeby mohlo ísť o zabitie. Dva roky znášala fyzické útoky zo strany svojho manžela, bolo tam aj oznámenie na polícii, kde došlo aj k jej zraneniu. Je to už síce pomaly rok, ale nemáme ho ukončené, ako bolo uzavreté,“ prezradil J. Podoba s tým, že súdu navrhnú prekvalifikáciu v rámci trestného stíhania. Rozhodnutiu súdu o nevzatí Lucii do väzby sa nepozdávalo prokurátorke a o ďalšom osude Lucii tak bude rozhodovať krajský súd.
Výbušné zariadenia na palube lietadla boli príčinou zrútenia poľského vládneho lietadla, pri ktorom v roku 2010 pri ruskom meste Smolensk zahynulo 96 ľudí vrátane vtedajšieho poľského prezidenta Lecha Kaczyňského. V utorok to uviedla špeciálna poľská vyšetrovacia komisia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Skutočnou príčinou katastrofy v Smolensku boli dve explózie v konečnej fáze letu," uviedla vládna komisia vo svojej správe zverejnenej on-line. Podľa novej správy sa stopy po výbušninách našli na fragmentoch lietadla. Výbušné zariadenia mohli byť na palubu lietadla umiestnené počas opráv v Rusku, píše sa v správe.
Údržba lietadla prebehla v meste Samara v závode výrobcu Aviakor, ktorý "v tom čase patril ruskému oligarchovi Olegovi Deripaskovi, priateľovi vtedajšieho ruského premiéra Vladimira Putina", konštatuje sa v predmetnej správe.
Varšava v najnovšej správe zvolila opatrný štýl vyjadrovania, všíma si AFP. Hovorí totiž o "možnostiach" nastraženia výbušnín a naznačuje, že vtedajší poľský prezident Lech Kaczyňski sa cieľom mohol stať pre svoju protiruskú politiku.
Lech Kaczynski a jeho manželka Maria. Foto: TASR/AP
Kaczyňski: Na útoku sa mohli podieľať páchatelia z Poľska a Ruska
Predseda poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski v nedeľu vyhlásil, že išlo o "útok", na ktorom sa údajne podieľali páchatelia z Poľska a Ruska. Vyzval na ich identifikovanie a potrestanie, pripomína AFP.
Kaczyňski vystúpil na spomienkovej ceremónii pri príležitosti 12. výročia leteckého nešťastia, pri ktorom zomrel jeho brat dvojča Lech spolu s manželkou a poprednými predstaviteľmi vlády. Tí sa vracali z Ruska, kde sa zúčastnili na spomienke na obete Katynského masakra z druhej svetovej vojny.
Príčina havárie poľského vládneho špeciálu pri ruskom meste Smolensk je predmetom ostrej debaty, ktorá od roku 2010 rozdeľuje Poľsko. Konzervatívci obviňujú vtedajšiu liberálnu vládu z nedbanlivosti pri príprave cesty vládnej delegácie a kritizujú následné vyšetrovanie.
Poľská vládna strana už roky tvrdila, že nešlo o nehodu v rozpore s prvotnými zisteniami, ktoré vinu pripisovali zlému počasiu, ako aj chybám poľských pilotov a ruských dispečerov letovej prevádzky.
Jaroslaw Kaczyòski kladie veniec pred portrétom svojho brata Lecha s manželkou Mariou. Foto: TASR/AP
Oficiálne vyšetrovanie po havárii bolo vedené za predchádzajúcej liberálnej vlády Donalda Tuska - hlavného rivala súčasného šéfa PiS Jaroslawa Kaczyňského, píše AFP. V dňoch po nešťastí niektorí členovia PiS pripisovali vinu vtedajšiemu ruskému premiérovi Vladimirovi Putinovi. Rusko, ktoré odmietlo odovzdať trosky lietadla, kým neukončí vlastné vyšetrovanie, akúkoľvek zodpovednosť kategoricky poprelo a z pádu lietadla obvinilo Poľsko.
AKTUALIZOVANÉ Ukrajina nepožiadala Slovensko o poskytnutie stíhačiek Mig-29. Vláda preto o ich poslaní ani nerokuje. Ukrajinci žiadali poskytnutie húfnic Zuzana a opravu svojej vojenskej techniky v slovenských opravárenských podnikoch. To sa v súčasnosti rieši. V utorok počas rokovania vlády to uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Ako však v pondelok vyhlásil premiér Eduard Heger, poskytnutie slovenských stíhačiek Mig-29 prichádza do úvahy.
O ochrane vzdušného priestoru diskutuje Slovensko s Alianciou. Odpoveď očakáva Naď v najbližšej dobe. "Možností je viacero. Ochrana z nášho územia alebo ochrana z iného územia," podotkol minister s tým, že bude rád, ak Slovensko vyrieši problém ochrany vzdušného priestoru pomocou nadzvukových lietadiel. Keď bude mať Slovensko postarané o ochranu vzdušného priestoru, až vtedy sa bude baviť o budúcnosti stíhačiek Mig-29.
Za Migy-29 zaplatilo Slovensko minulý rok Rusku 55 miliónov eur. Ochrana vzdušného priestoru od Aliancie by podľa Naďa nebola drahšia. "Nechcem špekulovať, lebo nemám kalkuláciu na stole, ale nebude nás to určite stáť ani euro viac ako to, čo dnes platíme Rusom za Migy," skonštatoval.
Jaroslav Naď. Foto: TASR/Martin Baumann
Diskusia o odkúpení Patriotov neprebieha
Naď potvrdil, že diskusia o odkúpení štvrtej batérie Patriot momentálne neprebieha. Systémy má Slovensko k dispozícii zadarmo spolu s náhradnými dielami, muníciou a personálom. Minister zároveň upozornil, že Patrioty či systémy S-300 sú strategickou ochranou vzdušného priestoru. Slovensko však má na jeho ochranu aj ruské systémy Kub či Igla. Tie treba podľa neho postupne nahrádzať, pretože sú staré a sú problémy s ich fungovaním.
"Ak nám spojenci zabezpečujú tú strategickú úroveň protivzdušnej obrany, tak my sa poďme sústrediť na to, aby sme si zaobstarali protivzdušnú obranu na operačnej a taktickej úrovni," povedal Naď.
Minister zároveň dodal, že vláda schválila presun systému protivzdušnej obrany S-300 na Ukrajinu na rokovaní 6. apríla. Materiál bude podľa neho dodatočne zverejnený.
Heger poskytnutie Migov Ukrajine nevylúčil
Belgicko by bolo ochotné poslať svojich vojakov na Slovensko v prípade návrhu NATO na ďalšie posilnenie východnej hranice Aliancie. Predseda vlády Belgicka Alexander De Croo to uviedol po pondelkovom stretnutí so slovenským premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO) v Bratislave. Zdôraznil, že bezpečnosť v Európe je kolektívna otázka.
Heger vyjadril podporu Ukrajine pri záujme stať sa členom Európskej únie. Poskytnutie slovenských stíhačiek Mig-29 podľa slovenského premiéra prichádza do úvahy. Poukázal na rizikovosť sovietskej techniky po agresii Ruska na Ukrajine. S partnermi už prebiehajú rokovania o zabezpečení vzdušného priestoru Slovenska. Verí, že o výsledkoch by mohli informovať v priebehu niekoľkých týždňov.
Stíhačka MiG-29. Foto: TASR/Branislav Račko
Čaputová považuje úvahy o poskytnutí stíhačiek MiG-29 za normálne a správne
Prezidentka SR Zuzana Čaputová považuje úvahy o prípadnom poskytnutí stíhačiek MiG-29 Ukrajine za normálne a správne. Zdôraznila však, že najprv musí byť zabezpečený vzdušný priestor SR. Rovnako musí mať Ukrajina o stíhačky záujem.
"V prvom rade musí byť naplnená požiadavka, ktorá bola komunikovaná aj pri systéme S-300, a to je zabezpečenie bezpečnosti nášho vzdušného priestoru, najmä v komunikácii s našimi spojencami. V takom prípade si myslím, že je normálne a správne uvažovať o tomto type pomoci pokiaľ ide o MiG-y, v prípade, ak by ukrajinská strana mala o ne záujem," skonštatovala prezidentka.
Na rozhodnutie o prípadnej kúpe systému protivzdušnej obrany Patriot má podľa prezidentky Slovensko zatiaľ dostatok času. Ako poukázala, systémy Patriot tu majú byť tak dlho, ako to bude potrebné.
Zuzana Čaputová. Foto: TASR/Martin Baumann
Aktuálny trend zbavovania sa starej techniky a jej nahrádzania novou, západne orientovanou technikou, považuje prezidentka za správny. "Zároveň treba neustále opakovať a vysvetľovať klamlivé argumenty, bludy, otvorené klamstvá a dezinformácie, ktoré hovoria o tom, že tým vystavujeme SR nejakému nebezpečenstvu," zdôraznila prezidentka. Poukázala na to, že iné krajiny poskytli Ukrajine aj útočné zbrane, pričom Slovensko jej dalo obranný systém. Ako dodala, pomáhame krajine, ktorá sa bráni.
Vláda povolila príchod ďalších 900 vojakov NATO, väčšina z nich zrejme z Nemecka. V súvislosti s vojnou na Ukrajine predtým vláda povolila príchod 2 100 vojakov zo spojeneckých štátov a protilietadlových systémov Patriot.
Na Slovensko by mohlo prísť ďalších 900 vojakov členských štátov NATO, konkrétne z Česka, Nemecka, USA a Slovinska. Celkovo tak má v rámci mnohonárodnej bojovej skupiny Aliancie v SR pôsobiť do 3 000 vojakov. Zvýšenie mandátových počtov, ktoré určujú maximálny počet vojakov, v utorok odsúhlasila vláda. Návrh musí ešte odobriť Národná rada SR.
"Spôsobilosti zahraničných ozbrojených síl doplnia schopnosti a kapacity Ozbrojených síl SR a prispejú k zvýšeniu úrovne odstrašenia od prípadného ozbrojeného útoku," deklarovalo ministerstvo obrany v materiáli.
Počet českých vojakov sa má zvýšiť o 100. Z Nemecka by mohlo prísť o 500 príslušníkov viac, zo Spojených štátov o 200. Slovinsko by mohlo poslať o 100 vojakov viac.
"Každá jednotka, ktorá má prísť na Slovensko, je viazaná na nejaký druh techniky, o ktorý sme požiadali," vysvetlil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Počet nemeckých vojakov sa zvyšuje, aby sa mohli spoločne s Holandskom dlhodobo obsluhovať tri batérie systému Patriot. V prípade USA zvyšovanie taktiež súvisí so systémom Patriot.
Bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó a bývalý námestník Slovenskej informačnej služby (SIS) Boris Beňa zostávajú stíhaní na slobode. V utorok o tom rozhodol Krajský súd (KS) v Bratislave.
Súd zamietol sťažnosť prokurátora proti minulotýždňovému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III ako nedôvodnú. Dôvodom je skutočnosť, že nemožno viesť v jednej veci dve paralelné konania.
Predseda senátu KS v Bratislave Peter Šamko v utorok zdôraznil, že predpokladom dôvodnosti vzneseného obvinenia je správny procesný postup, ktorý mu predchádza. "O tej istej veci, o tom istom skutku, by sa malo viesť primárne iba jedno trestné konanie,“ podotkol.
Senát preto nehodnotil ani to, či sú výpovede obvinených pravdivé alebo nepravdivé. Podľa predsedu senátu je to vecou pôvodného konania.
"Pri návrhu na väzbu môžeme povedať len svoj názor. Tu je názor taký, že sme sa nemohli dostať ani k hodnoteniu dôvodnosti obvinenia, pretože nám prekáža to, čo mu procesne predchádzalo," zdôvodnil sudca.
Polícia zadržala Makóa pre krivú výpoveď a prísahu a Beňu pre krivé obvinenie, prísahu a výpoveď. Prípad sa má týkať skutku, pre ktorý sú obvinení bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský a podnikateľ Zoroslav Kollár. Obaja vinu odmietajú.
Trenčín – Trenčanov prekvapila opätovná oprava už opraveného cestného mosta v Trenčíne. Zisťovali sme, čo sa stalo.
Ukončenie opravy diletačnej špáry cestného mosta v Trenčíne bolo pôvodne naplánované do 29. marca. Termín neskôr predĺžili do 3. apríla. Len pár dní však most slúžil bez obmedzení motoristom a už sú na ňom opäť vidieť robotníci. Tí sa museli vrátiť aby opravili opravené.
https://vimeo.com/698120653
„Mesto Trenčín kontaktovalo v piatok 8. apríla vlastníka starého cestného mosta, že viacero vodičov upozornilo na pravdepodobne chybnú opravu oceľového premostenia, ktoré vydávalo pri prejazde hrkotavé zvuky. Štát pravdepodobne reklamoval nedávnu opravu na moste a dnes, v pondelok 11. apríla sa tu opätovne pracovalo. Prosíme vodičov znovu o trpezlivosť,“ povedala hovorkyňa mesta Trenčín Erika Ságová.
Vlastníkom starého cestného mosta je štát – Slovenská správa ciest.
