Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lesnícky deň v Trenčíne

TRENČÍN – Lesnícky deň sa na Slovensku organizuje pravidelne od roku 2007. Hlavným cieľom je prispieť k formovaniu pozitívneho vzťahu k prírode a k životnému prostrediu. Do Trenčína sa vrátil na Štúrovo námestie po dvojročnej odmlke. Tento rok bola téma lesníckeho dňa v Trenčíne: Dajme šancu drevu.

Lesnícky deň sa konal v rámci 16. ročníka celoslovenských Lesníckych dní, ktoré spájajú nielen lesnícke inštitúcie a subjekty lesného hospodárstva, ale aj partnerov z iných odvetví v záujme prezentácie lesa, lesného hospodárstva a produktov z neho, prezentácie práce lesníka.
Obľúbené podujatie sa vrátilo na Štúrovo námestie po dvoch rokoch.

Tento rok bola téma : Dajme šancu drevu „Máme tu rôzne skladačky a aktivity, aby deti spoznali rôzne druhy dreva, prezradila lesná pedagogička Jaroslava Vanyová. Okrem toho sa podujatia zúčastnili aj poľovníci a lesní pedagógovia, ktorí pomáhali deťom prostredníctvom ďalších aktivít rozpoznávať rôzne zvieratá a rastliny. Deti rozpoznávali semená drevín, listy drevín alebo zatĺkali do dreva rôzne klinčeky.    

https://vimeo.com/708149968

„V dnešnej dobe je veľa televíznych programov, ale deti si väčšinou vyberajú programy, ktoré nie sú náučné. Potom sa nám stáva, že nepoznajú zvieratá, ktoré bežne žijú v našej prírode,“ pokračovala spoluorganizátorka Jaroslava Vanyová.

Podujatia sa zúčastnilo viac ako 400 detí a bolo vidieť, že príroda ich veľmi baví.

Lesníckeho dňa sa tento rok aktívne zúčastnilo :

LESNÉ HOSPODÁRSTVO INOVEC s. r. o. ako organizátor v spolupráci s Mestom Trenčín

Lesy SR, štátny podnik, odštepný závod POVAŽIE

Trenčiansky samosprávny kraj ako Zelená župa

Okresný úrad Trenčín, Pozemkový a lesný odbor

Okresný úrad Trenčín, Odbor opravných prostriedkov na úseku lesného hospodárstva poľovníctva, lesného reprodukčného materiálu, pozemkových spoločenstiev a na úseku kontroly dreva

Mestské hospodárstvo a správa lesov, m. r. o Trenčín

Okresná organizácia Slovenského poľovníckeho zväzu

Minúta  |  

Naď: Ukrajina dostane akúkoľvek pomoc zo Slovenska, ktorú vieme poskytnúť

Ukrajina dostane akúkoľvek pomoc zo Slovenska, ktorú vieme poskytnúť. Zdôraznil to minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) po príhovore ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Národnej rade SR.

Šéf rezortu obrany sa netají tým, že rokuje s Ukrajinou o rôznych alternatívach vojenskej pomoci. „Riešime so spojencami to, akým spôsobom môžeme Ukrajine pomôcť. Napríklad tým, že by sme našu techniku dali na Ukrajinu, pokiaľ by sme dostali techniku zo Západu,“ povedal.

Ide napríklad o slovenské tanky T-72 či bojové vozidlá pechoty. Rokovania o dodávkach húfnic Zuzana 2 sú vo finálnej fáze. Štátne podniky a niektoré súkromné spoločnosti tiež opravujú poškodenú ukrajinskú techniku.

Ako ďalej Naď skonštatoval, diskusia o možnom predaní stíhačiek MiG-29 Ukrajine neprebieha. „Ukrajinci majú v tomto momente iné priority, ako je letectvo. Oni sa pozerajú po pozemných silách. Tá vojna teraz prebieha medzi delostrelectvom,“ vysvetlil.

Čo predstaví na veľtrhu IDEB ministerstvo obrany

Na svojom profile na sociálnej sieti informoval minister obrany aj o 9. ročníku medzinárodného veľtrhu obrannej techniky IDEB, ktorý za účasti 15 krajín a vyše 100 vystavovateľov začal v utorok v Bratislave.

„Záujem odbornej, laickej, ale aj politickej verejnosti preukazuje dôležitosť tém obrany a bezpečnosti. Aj na pozadí vojny na Ukrajine spoločnosť začala doslova vyhľadávať tieto témy a rezort obrany bude vždy pripravený poukazovať na potreby modernizácie, kvalitnej techniky, vyzbrojovania a dobrých podmienok pre tých, ktorí chránia našu vlasť,“ napísal Naď.

Portfólio vystavovateľov zahŕňa vojenskú techniku, systémy obranného priemyslu, komunikačné a monitorovacie systémy, zbrane a muníciu, obrnené a robotické vozidlá, systémy a služby pre logistiku, hasiace technológie, výstroj a výzbroj ozbrojených zložiek a súvisiace produkty a služby pre ozbrojené sily.

Verejnosť môže na veľtrhu vidieť napríklad mobilné miesto riadenia (MMR) z dielne slovenskej spoločnosti Aliter Technologies, ktoré prepája operačné centrum velenia a riadenia s informáciami priamo z terénu získaných prostredníctvom špeciálnej vzducholode či dronu.

Spoločnosť Rheinmetall v rámci svojej expozície ponúka vojenské nákladné vozidlo HX3 8x8, bojové vozidlo pechoty LYNX KF 41, ale aj zbrane a muníciu viacerých typov. Zetor Engineering si pripravila pancierové taktické vozidlo ATV 4x4 Zetor Gerlach a rýchle prepadové vozidlo RDV Zetor Gerlach 4x4. Lockheed Martin sa odprezentuje simulátorom stíhačky F-16 Fighting Falcon. Medzi vystavovateľmi je aj turecká spoločnosť Baykar, ktorej vojenské drony aktuálne využíva ukrajinská armáda.

Ministerstvo obrany SR predstaví prácu ozbrojených zložiek, ale aj rôznu bojovú techniku, ako napríklad prieskumné vozidlo BPsV-I, ktoré je výsledkom modernizácie pôvodne používaného vozidla BPsV Svatava, či húfnicu Zuzana 2.

Armáda spúšťa po dvojročnej prestávke dobrovoľnú vojenskú prípravu

Ministerstvo obrany (MO) SR spúšťa po dvojročnej prestávke spôsobenej pandémiou dobrovoľnú vojenskú prípravu (DVP). Informácie o registrácii a podmienkach sú zverejnené na novej webovej stránke vojenskapriprava.sk. Prihlasovanie je už spustené. TASR o tom v pondelok informovala hovorkyňa MO SR Martina Kovaľ Kakaščíková.

"Aj vplyvom vojnového konfliktu na Ukrajine sa verejnosť začala intenzívnejšie zaujímať o vlastnú bezpečnosť a tiež o obranu štátu. Práve dobrovoľná vojenská príprava môže byť pre mnohých spôsobom, ako v súlade s legislatívou a pod dozorom skutočných profesionálov zapracovať na svojej sile, odvahe a pripravenosti na vlastnú obranu i obranu vlasti,“ uviedol minister obrany Jaroslav Naď.

V roku 2022 má rezort obrany ambíciu vycvičiť 150 vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy. Počas 11-týždňovej prípravy v Základni výcviku a mobilizačného doplňovania Martin získajú absolventi DVP základné vojenské vedomosti a zručnosti. Okrem toho dostanú aj príspevok viac ako 1 300 eur.

Výcvik je plánovaný v termíne od 6. júla do 23. septembra. Zameraný bude okrem získania základných vedomostí a praktických zručností v ovládaní zbraní aj na zvýšenie fyzickej kondície, zvýšenie pripravenosti na zvládanie stresových a záťažových situácií a v neposlednom rade aj na vojenskú disciplínu.

Po úspešnom ukončení výcviku sú absolventi povýšení na vojakov 2. stupňa a zaraďovaní do záloh, pričom majú otvorenú možnosť vstúpiť aj do aktívnych záloh a byť tak pripravení na nasadenie v rámci domáceho krízového manažmentu.

(tasr)
    

Minúta  |  

Modrú Marilyn Monroe Andyho Warhola vydražili za rekordných 195 miliónov dolárov

Obraz "Shot Sage Blue Marilyn" od Andyho Warhola z roku 1964 sa v pondelok vydražil za rekordných 195 miliónov dolárov, čím sa stal najdrahším umeleckým dielom 20. storočia.

Obraz sa vydražil za štyri minúty. Potenciálni záujemcovia sa mohli na dražbe zúčastniť fyzicky aj online, no podľa vyjadrenia aukčného domu Christie's, ktorý dražbu organizoval, prišla najvyššia ponuka od kupca prítomného priamo v aukčnej sieni.

Modrá Marilyn sa vydražila za 195 miliónov dolárov, čím porazila doteraz najdrahší obraz "Ženy z Alžíru" od Pabla Picassa, ktorý sa v roku 2015 vydražil za takmer 180 miliónov dolárov. Najdrahším obrazom, ktorý sa kedy dostal do dražby, však zostáva "Salvator mundi" od Leonarda da Vinciho, za ktorý v roku 2017 záujemca zo saudskoarabskej kráľovskej rodiny zaplatil viac ako 450 miliónov dolárov.

Andy Warhol začal pracovať na sieťotlači Marilyn Monroe po jej smrti v auguste 1962. Vyhotovil ju v štyroch rôznofarebných verziách rovnakej veľkosti, ktoré sú známe pod názvom "Shots Marilyn". Na obraze "Shot Sage Blue Marilyn" má Marilyn na pozadí šalviovomodrej farby ružovú tvár, červené pery, žlté vlasy a modré očné tiene.

Aukčná spoločnosť obraz dražila v mene švajčiarskej Nadácie Thomasa a Doris Ammanovcov, pričom celá získaná suma šla priamo tejto nadácii, ktorá sa snaží zlepšovať životné podmienky detí na celom svete.

Oranžovú verziu Warholovej Marylin sa v roku 1998 podarilo aukčnému domu Sotheby's vydražiť za 17 miliónov dolárov.

Andy Warhol bol synom slovenských prisťahovalcov rusínskej národnosti do Spojených štátov z dediny Miková v okrese Stropkov. Narodil sa v roku 1928 v americkom Pittsburghu, zomrel v roku 1987 v New Yorku. (tasr)

Minúta  |  

Kto to je zodpovedný za vojnu na Ukrajine? Veľký európsky prieskum

Prevažná väčšina obyvateľov Európskej únie (EÚ) pripisuje zodpovednosť za situáciu na Ukrajine Rusku. Neplatí to však rovnako vo všetkých krajinách. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti YouGov, ktorý sa uskutočnil v spolupráci s European University Institute pre tohtoročnú konferenciu o stave Únie, ktorá sa konala vo Florencii.

V Škandinávii, Veľkej Británii, Poľsku a Holandsku si viac ako 70 percent ľudí myslí, že za vojnu je zodpovedné predovšetkým Rusko. Naopak, v Bulharsku a Grécku (po 57 percent) je väčšina presvedčená, že zodpovednosť nesie Severoatlantická aliancia (NATO) alebo, že NATO má zodpovednosť rovnocenne spolu s Ruskom. Na Slovensku si to myslí 45 percent repondentov. Zhruba 38 percent Slovákov sa domnieva, že za vojnu je zodpovedné Rusko (alebo viac Rusko ako NATO), ďalších 17 percent sa nevedelo vyjadriť.

Kto je zodpovedný za súčasnú situáciu na Ukrajine?

(% opýtaných)

Podobný obrázok sa podľa YouGov ukazuje aj v otázke o vzťahu Európskej únie a Ruska. Zatiaľ čo väčšina opýtaných si myslí, že európske krajiny by mali investovať skôr do obrany a bezpečnosti ako do obchodu a diplomacie s Ruskom (tento názor sa v uplynulých mesiacoch výrazne posilnil), v Bulharsku (57 percent), Grécku (55 percent), na Slovensku (49 percent) a v Maďarsku (37 percent) má väčšina ľudí opačný názor.

Ak uvažujete o vzťahu Európskej únie a Ruska, aký prístup by ste uprednostnili od európskych krajín?

(% opýtaných)

Tieto zistenia naznačujú, že európska verejnosť je v tejto súvislosti viac rozdelená, ako by sa dalo predpokladať na základe jednotnej reakcie Európy na vojnu na Ukrajine.

Prieskum sa zameral aj na to, do akej miery a ako Európania podporujú alebo nesúhlasia s rôznymi iniciatívami na pomoc Ukrajine v súvislosti s Ruskou inváziou. Väčšina opýtaných pritom súhlasila s posielaním humanitárnej pomoci na Ukrajinu (84 percent), umožnením vstupu ukrajinských utečencov do európskych krajín (80 percent) a na ich pracovné trhy (71 percent).

Najzložitejšia je, zdá sa, pre Európanov predstava, že by mali do boja poslať svoje vojská, čo podporuje v priemere len 31 percent opýtaných. Podobne je len menšia časť obyvateľov Európy pripravená prijať vyššie ceny energií v súvislosti so sankciami uvalenými na Rusko, i keď 42 percent je stále za.

Podporu má aj urýchlenie prijatia Ukrajiny za člena EÚ (49 percent) a väčšina je aj za posielanie zbraní a vojenského vybavenia na Ukrajinu (58 percent). Najmä v poslednej zmienenej oblasti sa však opäť ukazuje iný postoj medzi ľuďmi v Bulharsku (17 percent), Grécku (24 percent), Maďarsku (24 percent) a na Slovensku (32 percent).

Štúdia je založená na reprezentatívnych vzorkách zo 16 krajín EÚ a tiež Spojeného kráľovstva, pričom prieskum v teréne sa uskutočnil v období od 1. do 25. apríla tohto roka.

(sita)

Minúta  |  

Putin na Červenom námestí obhajoval inváziu na Ukrajinu: NATO nás nechcelo počuť, malo iné plány

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok v prejave na vojenskej prehliadke na Červenom námestí v Moskve vyhlásil, že ruská vojenská operácia na Ukrajine bola správnym rozhodnutím. Informovala o tom agentúra AFP.

Putin vo svojom prejave okrem iného spomínal na hrdinov Veľkej vlasteneckej vojny a vysvetľoval dôvody vojenskej operácie v Donbase.

V radoch vojakov zhromaždených na Červenom námestí boli aj účastníci tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ktorú Rusko začalo proti Ukrajine ešte 24. februára. O nich Putin vo svojom prejave povedal, že "bojujú za ľudí v Donbase, za bezpečnosť vlasti".

Tisíckam vojakov zhromaždených na moskovskom Červenom námestí Putin povedal, že ruské sily na Ukrajine pokračujú v boji proti nacizmu, a zdôraznil, že je dôležité "urobiť všetko pre to, aby sa hrôza globálnej vojny neopakovala," citovala agentúra AFP.

Moskva podľa ruského prezidenta napriek všetkým nezhodám v medzinárodných vzťahoch "vždy presadzovala vytvorenie systému rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti" a ponúkala západným krajinám dohodu o bezpečnostných zárukách.

Podľa Putina však boli snahy Ruska o kompromis v bezpečnostných otázkach márne.

"Krajiny NATO nás nechceli počuť... to znamená, že v skutočnosti mali celkom iné plány," vyhlásil Putin.

Uviedol, že "pri hraniciach Ruska sa vytvárala bezprostredná hrozba, pripravoval sa útok, aj na ruský Krym".

Tvrdil tiež, že Kyjev hovoril o možnom získaní jadrových zbraní, čo - podľa Putina - bolo pre Rusko neprijateľné. Poukázal i na to, že Severoatlantická aliancia sa začala aktívne etablovať na územiach susediacich s Ruskom.

Putin svoj prejav prerušil, keď vyhlásil minútu ticha za  padlých v druhej svetovej vojne.

Na záver svojho prejavu avizoval, že podpíše výnos o podpore detí vojakov padlých počas prebiehajúcej tzv. vojenskej operácie na Ukrajine.

Slávnostné podujatie k Dňu víťazstva na Červenom námestí vyvrcholilo defilé zhromaždených vojakov a vojenskej techniky.

(tasr)

Minúta  |  

Stoltenberg: Vojna môže trvať roky. Putin chcel menej NATO, dostane opak. Ukrajina musí prejsť na západné zbrane

Severoatlantická aliancia nezaznamenala žiadnu zmenu v jadrovej stratégii Ruska, ale svet sa zrejme musí pripraviť na "ešte masívnejšie ničenie" zo strany ruskej armády na Ukrajine.

Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v rozhovore, ktorý v nedeľu zverejnil belgický denník Le Soir, informuje spravodajca TASR.

Stoltenberg pri tejto príležitosti vyzval na "zintenzívnenie" dodávok zbraní pre Kyjev. "Musíme sa pripraviť na ruskú ofenzívu, na ešte väčšiu brutalitu, viac utrpenia a ešte masívnejšie ničenie kľúčovej infraštruktúry a obytných oblastí," opísal situáciu šéf Aliancie.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine 24. februára NATO nezaznamenalo žiadnu zmenu v ruskej jadrovej stratégii, upozornil Stoltenberg, a to napriek hrozbám ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko môže použiť takéto zbrane.

"Je našou povinnosťou znížiť toto riziko. NATO je najsilnejšou alianciou na svete a náš odkaz je jasný – po použití jadrových zbraní budú vo všetkých táboroch iba porazení," skonštatoval Stoltenberg.

Šéf NATO zároveň varoval, že vojna, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine "môže nanešťastie trvať mesiace alebo dokonca roky".

Podľa jeho slov ak chce Kyjev "udržateľne a úspešne" odraziť ruskú inváziu, musí prejsť na moderné západné zbrane. "Ukrajina naliehavo potrebuje ťažké zbrane. Západ potrebuje zintenzívniť svoje dodávky, urobiť viac a pripraviť sa na dlhodobé záväzky. Musíme sa uistiť, že Ukrajina sa dokáže ubrániť. Iba odvaha a statočnosť ukrajinskej armády nebudú stačiť. Je potrebná aj silná vojenská podpora zo Západu," vysvetlil.

Stoltenberg dodal, že Putin začal vojnu, pretože chcel "menej NATO" na hraniciach s Ruskou federáciou, a dostane "presný opak" - viac NATO na svojich hraniciach, väčšiu vojenskú prítomnosť Aliancie na svojom východnom krídle a možno aj dvoch nových členov NATO.

Tými by sa mohli stať Fínsko a Švédsko. Podľa jeho slov ak sa obe krajiny napokon rozhodnú vstúpiť do Aliancie, budú sa môcť veľmi rýchlo integrovať do tohto zoskupenia.

Stoltenberg očakáva, že na madridskom summite Aliancie koncom júna sa lídri NATO dohodnú na posilnení svojich obranných a odstrašujúcich schopností, pretože Aliancia čelí "najväčšej bezpečnostnej výzve tejto generácie", a to podľa jeho slov nielen pre Rusko, ale aj pre terorizmus, kybernetické útoky a dôsledky vzostupu Číny v bezpečnostnej oblasti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.