Päťdesiat rokov od ničivej povodne

V obci Drietoma sa v dôsledku prudkých dažďov a prietrže mračien vyliala v júli pred 50 rokmi rozvodnená Drietomica. Obcou prešla taká silná prívalová vlna, že viaceré domy voda strhla so sebou a iné vážne poškodila.

Voda brala stromy a rúcala domy

Starosta Jaroslav Mego mal v čase povodne osem rokov. Na spustošenie obce si pamätá veľmi dobre. „S úžasom sme hľadeli na tú obrovskú vodu, ktorá sa našou obcou hnala divokým prúdom.“ Starosta vraví, že v júli roku 1972 výdatne pršalo celý týždeň. „Po týždni došlo v bošáckej, súčanskej, ale najmä drietomskej doline v sobotu ráno k takej prietrži mračien, až sa Drietomica zdvihla o niekoľko metrov. Vtedy sa začala skaza našej obce,“ opísal osudné okamihy Mego. Voda sa vyliala z koryta, k čomu, podľa slov starostu, dopomohlo aj uskladnenie guľatiny v píle, ktorá sa nachádzala v hornej časti obce pri riečke Drietomica. Stromy voda vzala so sebou a tie pri plavbe rozbíjali, čo im prišlo do cesty. Zrútilo sa niekoľko stodôl i domov.

„Voda sa valila jednou stranou domov dovnútra a druhou von. Drevo sa zastavilo na moste, ktorý mal pôvodne dva piliere. Tam vytvorilo bariéru a voda sa liala na ulicu Rádek a ďalej do Kráľovan. Na ulici Rádek siahala až do výšky 1,5 metra a všetky domy, ktoré sa tu nachádzali, boli zaplavené, zanesené bahnom. Ľudia prišli o všetko. Zostalo im len to, v čom vybehli na ulicu.

Ľudí ratovala armáda aj vrtuľník

Do obce prišla pomáhať aj armáda. Záchranársky vrtuľník ratoval ľudí uviaznutých v zatopených domoch. „Iba zázrakom pri tejto katastrofe neprišiel nik o život. V rozbúrenej vode sa ale topili domáce zvieratá. Sliepky ešte sedeli na kurínoch a bralo ich dole. Niektoré vlny boli vysoké až 2,5 metra,“ povedal starosta s tým, že voda strhla aj všetky lávky ponad Drietomicu. Aj keď veľa ľudí prišlo o domy, začali si pomáhať navzájom.

„Tento čierny deň odštartoval v obci veľký impulz rozvoja. Krátko na to sa pristúpilo k regulácii vodného toku Drietomica. Vybudoval sa nový most, následne cesty, vystavala sa nová ulica. Zaujímavosťou bolo, že pri tejto výstavbe nám prišli pomôcť ľudia z Komárna, ktorým niekoľko rokov predtým pomáhali Trenčania pri veľkej povodni na Dunaji. Dodnes táto ulica nesie meno Komárňanská,“ uzavrel starosta. Oľga Samáková, rodáčka z Drietomy, v ten deň utekala do rodnej obce z Trenčína.

Otec ťahal kravy z vody

„Vtedy som bývala už v Trenčíne a mali sme ísť do Machaloviek hrabať seno. Telefonoval mi švagor, aby som sa nechystala, že strašná tma a veľká voda ide. U nás bol plný dvor vody, rodičia boli hore na briežku. Otec ťahal kravy z vody. Videli sme Kristínku Zavadinkovú z domu naproti, ako stojí pri komíne. Volala sa helikoptéra, aby ju zachránili. Voda, keď už klesala, strašné bahno dovliekla a to bolo pomaly aj 50 centimetrov vysoko,“ spomína Samáková.

Jej suseda Viera Michalíková uviedla, že najprv sa začalo mračiť a potom tak veľmi pršať, až sa zdvihol potok a nedalo sa ním prejsť. „Strašne rýchlo to šlo. Bralo zhora veľké drevá a tam, ako je most, postavili sa kolmo a zatarasili potok. Hneď sa to zdvihlo a zalialo nás vodou. V našom dome to prerazilo stenu, prešlo to cez dvor a dom Macharových padol. My sme mali vodu do výšky okien. To bolo ako jedno more. Doteraz máme poznačené, pokiaľ siahala voda,“uzavrela Michalíková. Tá bude mať spomienky na deň, ktorý navždy zmenil tvár obce, už naveky v živej pamäti.