Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Candace Owensová má zákaz vstupu na Nový Zéland po kontroverzných výrokoch o holokauste

Vo vyhlásení zo štvrtka Nový Zéland neuviedol konkrétne politické názory Owensovej, avšak zdôraznil, že zákaz vstupu je v súlade s imigračnými pravidlami a rozhodnutiami susednej Austrálie.

Imigračné úrady uviedli, že rozhodnutie súvisí so skutočnosťou, že americká konzervatívna komentátorka má zákaz vstupu aj do Austrálie, kde jej odmietli vízum pre popieranie nacistických lekárskych pokusov na Židoch počas druhej svetovej vojny.

Owensová mala vo februári a marci 2024 vystúpiť na sérii podujatí v Austrálii a na Novom Zélande, kde plánovala diskutovať o slobode prejavu a kresťanskej viere. Napriek zamietnutiu víz sú vstupenky na jej podujatia stále v predaji, pričom organizátori nepotvrdili zrušenie jej vystúpení.

Komentátorka, známa svojimi kontroverznými názormi, má na YouTube viac ako tri milióny sledovateľov. Kritici ju obviňujú z propagácie konšpiračných teórií, antisemitizmu a podnecovania rozporov v spoločnosti.

Owensová čelila širokej kritike po tom, čo v júli vo videu na YouTube bagatelizovala holokaust. V marci 2024 sa rozišla s médiom Daily Wire po konflikte ohľadom jej výrokov o Židoch a nesúhlasu s vojenskou podporou Izraela zo strany USA.

Austrálsky minister pre imigráciu Tony Burke pri októbrovom rozhodnutí zakázať jej vstup uviedol, že Owensová „podnecuje nezhody takmer vo všetkých smeroch“. Židovské organizácie v Austrálii vyzvali úrady, aby jej odmietli víza, a podobný tlak zrejme ovplyvnil aj rozhodnutie novozélandských úradov.

(lup)

Minúta  |  

Fínsko začne vyrábať drony pre Ukrajinu a NATO

Fínska obranno-priemyselná spoločnosť Summa Defence plánuje začiatkom roka 2025 otvoriť nový závod na výrobu bezpilotných lietadiel vo Fínsku.

Drony budú určené pre potreby Ozbrojených síl Ukrajiny, NATO a krajín Európskej únie. Ako uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Jussi Holopainen, tieto technológie majú byť kľúčové pre civilnú bezpečnosť, obranu a ochranu kritickej infraštruktúry.

Výrobu zabezpečí dcérska spoločnosť Summa Drones v spolupráci s ukrajinskými partnermi. Okrem lietajúcich dronov plánujú v budúcnosti vyrábať aj pozemné a námorné verzie. Podľa Holopainena presun výroby do Fínska zvýši spoľahlivosť dodávok a umožní efektívnejšiu podporu Ukrajiny i ďalších regiónov.

Zatiaľ čo Fínsko rozbieha svoje projekty, Nemecko už pripravuje dodávku inovatívnych útočných dronov Mini-Taurus pre Ukrajinu. Tieto zariadenia, vybavené pokročilou umelou inteligenciou, prekonávajú bežné drony svojím doletom a schopnosťami, ako je obchádzanie elektronických obranných systémov.

Nové technológie, vrátane dronov z Fínska a Nemecka, môžu predstavovať významný posun v podpore Ukrajiny a v modernizácii obranných stratégií v regióne.

(lup)

Minúta  |  

Moskva by mohla otestovať spustenie článku 5, varuje šéf nemeckej rozviedky

Bruno Kahl uviedol, že rastúce napätie a rozšírené využívanie ruských sabotáží či kyberútokov môžu zvýšiť riziko aktivácie článku 5.

Rusko môže skúsiť otestovať platnosť článku 5 Organizácie Severoatlantickej zmluvy, ktorý zaručuje kolektívnu obranu členov NATO, tvrdí Kahl. Podľa jeho slov by Moskva nemusela siahnuť po otvorenej vojne, ale skôr po izolovanej vojenskej operácii alebo hybridných praktikách.

„Ruské hybridné taktiky môžu NATO vtiahnuť do konfrontácie, ktorá by sa mohla stať realitou,“ povedal počas diskusie v berlínskej organizácii DGAP.

Podľa článku 5 sa útok na jedného člena NATO považuje za útok na všetkých. Jeho aktivácia však vyžaduje jednohlasné rozhodnutie Severoatlantickej rady a dôkazy o zahraničnom útoku. Kahl nevylúčil, že Kremeľ môže platnosť článku testovať izolovaným útokom. „Stačí vyslať zelených mužíkov k Baltu, aby chránili údajne ohrozenú ruskú menšinu, alebo posunúť hranice na Špicbergoch,“ vyhlásil.

„Cieľom Ruska môže byť dokázať nejednotnosť NATO a nenaplnenie článku 5,“ dodal Kahl, čím upozornil na možné hrozby pre bezpečnosť celej aliancie.

(lup)

Minúta  |  

Financovanie a jasné pravidlá pre zber textilu má zaviesť Európska komisia, tvrdí envirorezort

Samosprávy nesúhlasia s tým, že všetka zodpovednosť za zber textilu má prejsť na ne.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR si v súvislosti so zavedením zberu textilného odpadu chce počkať na Európsku komisiu. Tá má nastaviť jasné a zrozumiteľné pravidlá pre nakladanie s týmto odpadom a tiež jeho financovanie. Predpokladá, že sa tak stane v budúcom roku.

Slovensko je povinné zaviesť triedený zber textilu od 1. januára 2025. Následne MŽP pripraví mechanizmus financovania tejto povinnosti cez tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcov (RZV). „Ministerstvo situáciu dôsledne sleduje, vyhodnocuje, aby následnú RZV nastavilo efektívne, spravodlivo aj na základe odborných odporúčaní predstaviteľov samospráv," deklaruje.

Envirorezort podľa vlastných slov komunikuje tému textilného odpadu na pravidelnej a odbornej báze s predstaviteľmi samospráv a ďalšími kľúčovými hráčmi. V tejto súvislosti sa uskutočnilo niekoľko rokovaní vrátane online webinára so Združením miest a obcí Slovenska.

Ministerstvo zverejnilo na začiatku augusta metodickú príručku pre zber textilného odpadu. Určuje v nej povinnosti pre obce od 1. januára 2025.

Obce musia podľa príručky okrem iného uzavrieť zmluvy s osobou oprávnenou nakladať s textilným odpadom, napríklad zberovými spoločnosťami.

Únia miest Slovenska aj Združenie miest a obcí Slovenska príručku kritizovali. Celá zodpovednosť za zber sa podľa nich prenesie na samosprávy, s čím nesúhlasia.

(tasr)

Minúta  |  

Univerzity na Slovensku museli evakuovať. Dôvodom je teroristická hrozba

Zamestnanci aj študenti museli vo štvrtok opustiť budovy Slovenskej technickej univerzity, Univerzity Komenského v Bratislave, Trnavskej univerzity i Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.

„Práve nás vyhodili z roboty, je nahlásený teroristický útok,“ uviedol pre Štandard jeden zo zamestnancov Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Na pracovisko Rektorátu STU prišiel vo štvrtok ráno pred šiestou hodinou e-mail s hrozbou ozbrojeného útoku, respektíve odpálenia výbušnín, ozrejmil manažér pre komunikáciu s médiami STU Juraj Rybanský. Univerzita sa podľa neho riadi odporúčaniami polície.

Na Stavebnej fakulte STU pracuje v súčasnosti 379 zamestnancov a študuje viac ako 2 300 študentov. 

"Podobne ako niektoré ďalšie inštitúcie, aj Univerzita Komenského dnes dostala e-mailom výhražnú správu. Hrozba síce bola nejasná, ale rektor preventívne udelil rektorské voľno a žiada všetkých študentov a zamestnancov, aby opustili priestory fakúlt a išli domov. Žiadne vyučovanie už nebude prebiehať. Pokyn platí od 28. novembra 2024 od 12:00 do konca pracovného dňa," napísala Univerzita Komenského (UK) na sociálnej sieti.

Študenti Filozofickej a Právnickej fakulty UK preto opúšťajú priestory univerzity. Štandardu potvrdili, že im z dôvodu výhražného e-mailu nariadili okamžitý odchod z budovy školy. “Nič viac nevieme,” dodali.

Keďže rektor udelil študentom na štvrtok rektorské voľno, dav spred univerzity sa pomaly rozpúšťa. Foto: redakcia

Okolie Šafárikovho námestia v Bratislave je zaplnené množstvom študentov, ktorí sa v hlúčikoch rozprávajú a diskutujú o možnej bombovej hrozbe. Zmätení sa pýtajú, či sa už v piatok budú môcť do školy vrátiť. Na mieste sú aj policajné zložky.

Medzi univerzitné budovy, ktoré museli pre údajnú bombovú hrozbu evakuovať, patrí aj Trnavská univerzita. Po prekontrolovaní priestorov sa však ukázalo, že hrozba bola falošná. Trnavská univerzita o tom informovala na sociálnej sieti.

„Ďakujeme všetkým zamestnancom a študentom za pochopenie tejto výnimočnej situácie a za pokojný priebeh evakuácie," priblížila univerzita. Postup príslušníkov integrovaného záchranného systému, najmä hasičov a policajtov, označila za profesionálny.

Výhražnú emailovú správu dostala vo štvrtok aj Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. „V súčinnosti s usmernením policajných zložiek boli vykonané bezpečnostné opatrenia na celej univerzite vrátane evakuácie všetkých budov," uviedla na sociálnej sieti.

(su, let, tasr)

Minúta  |  

Rusko zaútočilo na ukrajinskú infraštruktúru. Viac ako milión ľudí je bez elektriny

Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko použilo pri štvrtkových útokoch rakety s kazetovou muníciou.

Rusko sa pri útokoch zameralo najmä na západné regióny Ukrajiny. „V tejto chvíli je v Ľvovskej oblasti bez elektriny 523-tisíc odberateľov," uviedol na sociálnych sieťach gubernátor oblasti Maxym Kozyckyj. Úrady informovali, že 280-tisíc odberateľov je bez prúdu v Rivnenskej oblasti a ďalších 215-tisíc vo Volynskej oblasti.

Zelenskyj, ktorý to označil za „podlú eskaláciu", zároveň opätovne vyzval západných spojencov Kyjeva, aby poskytli ukrajinskej armáde prostriedky na posilnenie protivzdušnej obrany a zabezpečili včasné dodávky pomoci najmä počas zimných mesiacov, keď sa Ukrajina sa snaží ochrániť svoju energetickú infraštruktúru pred útokmi.

Hlavná ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK uviedla, že výpadky elektriny postihli aj hlavné mesto Kyjev i Kyjevskú, Odeskú, Mykolajivskú, Dnepropetrovskú a Doneckú oblasť.

Jermak: Rusi zhromaždili veľké množstvo rakiet

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v príspevku na Telegrame uviedol, že Rusko na tento útok zhromaždilo veľké zásoby rakiet a vedie vojnu voči civilistom počas zimného obdobia. „Pomáhali im pri tom ich šialení spojenci vrátane tých zo Severnej Kórey," napísal.

Ukrajinské vzdušné sily informovali, že zachytili 79 z 91 rakiet a 35 z 97 dronov, ktorými v noci na štvrtok útočila ruská armáda. Dodali, že 62 dronov sa stratilo z radarov.

Reuters pripomína, že Rusko v minulosti uskutočnilo desať masívnych útokov na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, ktoré ochromili celý systém a vyvolali obavy z dlhodobých výpadkov prúdu pred zimnými mesiacmi.

Putin povedal, že šlo o odvetu

Ruský prezident Vladimir Putin na margo situácie vyhlásil, že rozsiahly ruský úder na Ukrajinu bol reakciou na ukrajinské útoky proti Rusku západnými zbraňami.

"Bola to reakcia na pokračujúce útoky na naše územie raketami ATACMS," povedal Putin v televíznom vyjadrení na návšteve Kazachstanu, kde sa zúčastňuje na zasadnutí Rady pre kolektívnu bezpečnosť Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB).

Šéf Kremľa zopakoval, že Rusko nenechá útoky zbraňami dlhého doletu na svoje územie bez odpovede. Medzi ciele ruských úderov na Ukrajine by podľa neho mohli patriť aj "centrá rozhodovania" v Kyjeve.

Putin okrem toho tvrdil, že výroba pokročilých raketových systémov v Rusku desaťkrát prekračuje takúto produkciu krajín NATO a Moskva ju plánuje ešte zvýšiť.

Ruské útoky dosiaľ nezasiahli vládne budovy v ukrajinskej metropole, napísal Reuters. Kyjev je dobre chránený protivzdušnou obranou, podľa Putina však hypersonickú raketu Orešnik nemožno zostreliť. Rusko ju po prvý raz odpálilo na ukrajinské mesto Dnipro minulý týždeň.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.