Preskočiť na obsah
  |  

Peter Kažimír je oslobodený. Najvyšší súd rozhodol o premlčaní jeho prípadu

Bývalý minister financií a súčasný guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír sa deň pred súdnym pojednávaním dozvedel, že jeho trestné stíhanie v korupčnej kauze musí byť zastavené.

Dôvodom je premlčanie skutku, ku ktorému Najvyšší súd poskytol jasné stanovisko vo štvrtok, čím zjednotil postupy pre sudcov pri rozhodovaní o premlčaní.

Kažimír čelil podozreniu, že počas éry vlády Smeru podplatil vtedajšieho šéfa finančnej správy Františka Imreczeho sumou 48-tisíc eur. Rozhodnutie Najvyššieho súdu prišlo v poslednej chvíli, keďže sudca Milan Cisarik sa zdráhal stíhanie zastaviť a plánoval pojednávať ďalej.

Zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu prináša významné dôsledky aj pre ďalšie kauzy. Pomohlo napríklad oligarchovi Miroslavovi Výbohovi či podpredsedovi parlamentu Petrovi Žigovi (Hlas), ktorého prípad ešte pred súdom nebol. Koľko ďalších prípadov bude musieť byť pozastavených, zatiaľ nie je známe.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu znamená, že sudca už nemôže rozhodovať o vine či nevine Kažimíra v tejto kauze. Tento krok tak ukončil jednu z najsledovanejších korupčných káuz v krajine.

(lup)

  |  

SNS upozorňuje na ohrozenie 60 miliónov eur pre šport. Poslancovi Migaľovi vyčíta sabotáž

Andrej Danko vyzval Samuela Migaľa na stretnutie so zástupcami športových zväzov, aby vysvetlil svoje konanie.

Slovenská národná strana (SNS) na tlačovej konferencii upozornila, že zákon o financovaní športovej infraštruktúry, ktorý mal garantovať každoročnú podporu vo výške 60 miliónov eur, bol zablokovaný poslancom Hlasu Samuelom Migaľom.

Migaľ podľa ministra cestovného ruchu a športu SR Dušana Keketiho návrh zákona sabotoval aj napriek tomu, že prešiel celým legislatívnym procesom a mal podporu všetkých športových zväzov vrátane olympijského a paralympijského výboru.

„Toto nie sú návrhy SNS, ale športovej obce, od ktorej SNS má plnú podporu,“ zdôraznil Andrej Danko. Podľa lídra SNS ide o hrubé porušenie koaličnej zmluvy.

„Pán Migaľ adresoval nášmu právnemu oddeleniu návrh týkajúci sa zákonu, ktorý považujeme za spoločensky nebezpečný, keďže zahŕňal požiadavky na financovanie určitých občianskych združení. Oficiálne návrhy však nepredložil," doplnil Danko.

Štátny tajomník Ján Krišanda dodal, že ak sa peniaze nepodarí schváliť tento rok, mnohé športové podujatia a investície môžu byť ohrozené. Pripomenul tiež, že Slovensko má vo financovaní športovej infraštruktúry dlh takmer pol miliardy eur a plánované projekty by sa tak mohli zastaviť.

SNS vyzýva Migaľa na diskusiu so zástupcami športových zväzov, aby svoje dôvody verejne vysvetlil. Ministerstvo verí, že do budúceho týždňa nájde kompromis a zákon bude opäť predložený do parlamentu.

Migaľ ocenil, že sa hlasovanie odložilo na budúci týždeň a vytvoril sa tak priestor na ďalšie rokovanie. „Ja si myslím, že balík peňazí, ktorý sa v čase šetrenia a uťahovania opaskov podarilo vydobyť na športy a na športovcov, je veľmi záslužná činnosť, ale naozaj budem veľmi rád, keď tieto peniaze neskončia v betóne, ale tam, kde majú patriť, a to teda v športe," dodal.

Poukázal na to, že na športových novelách chcel pracovať. „Nebolo mi to umožnené," povedal. Deklaroval, že jeho návrhy k legislatíve má minister športu na stole.

(lipa, tasr)

  |  

Biely dom odmieta prevod jadrových zbraní na Ukrajinu

Uviedol to v reakcii na vyjadrenia podpredsedu ruskej bezpečnostnej rady Medvedeva.

Medvedev vo svojom príspevku na platforme Telegram tvrdil, že Washington „vážne diskutuje o dôsledkoch“ presunu jadrových zbraní do Kyjeva.

Vo svojom príspevku z 26. novembra označil takéto diskusie za prípravu na jadrový konflikt s Ruskom. Varoval, že presun jadrových zbraní na Ukrajinu by Rusko považovalo za akt agresie, pričom pripomenul paragraf 19 ruskej jadrovej doktríny. „Následky sú zrejmé,“ vyhrážal sa.

Niekoľko dní predtým denník The New York Times informoval o údajných diskusiách medzi americkými a európskymi predstaviteľmi o možnom prevode jadrového arzenálu na Ukrajinu, ktorá oň prišla po rozpade Sovietskeho zväzu. Tieto informácie však neboli oficiálne potvrdené.

Ruský prezident Vladimir Putin 19. novembra schválil novú verziu jadrovej doktríny, podľa ktorej bude agresia nejadrového štátu proti Rusku alebo jeho spojencom s podporou jadrovej veľmoci považovaná za spoločný útok. Takýto scenár by Moskve umožnil rozšíriť podmienky na použitie jadrových zbraní.

(lup)

  |  

Tokio a Washington zatiaľ neplánujú rozmiestniť rakety INF na japonskom území

Ruskí predstavitelia však túto možnosť sledujú.

„Môžem jednoznačne povedať, že takéto plány momentálne neexistujú,“ uviedol japonský veľvyslanec v Moskve Akira Muto. Zdôraznil, že ak by sa v budúcnosti takéto rozhodnutie zvažovalo, japonská vláda ho prijme nezávisle a výlučne na základe svojich národných záujmov.

Námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov upozornil na možné rozmiestnenie INF v ázijsko-tichomorskom regióne ako reakciu na kroky USA. Andrej Rudenko, ďalší z námestníkov, zdôraznil, že Rusko pri svojom vojenskom plánovaní berie do úvahy hypotetické rozmiestnenie týchto rakiet v Japonsku.

Na druhej strane, štátna tajomníčka ministerstva obrany Spojených štátov Christine Wormuthová uviedla, že Spojené štáty majú záujem rozmiestniť pozemné raketové systémy INF počas cvičení. Tento rok ich už nasadili na severe Filipín v rámci spoločných vojenských cvičení.

(lup)

  |  

Šaško: Interrupčná tabletka nie je témou dňa, riešim naliehavejšie otázky

Šéf rezortu zdravotníctva odsunul tému chemickej interrupcie na neurčito, pričom prioritou sú podľa neho ceny energií, nezamestnanosť a stabilizácia zdravotníctva.

Uviedol to minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) v stanovisku, ktoré v pléne Národnej rady (NR) SR počas štvrtkovej Hodiny otázok predstavil šéf rezortu dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru).

„Dnes riešime iné a naliehavejšie otázky, ako ceny energií, pomoc nezamestnaným, výstavbu nových nemocníc. Riešim tiež to, ako po predchádzajúcich vládach nastaviť stabilizáciu slovenského zdravotníctva,“ poznamenal Šaško v stanovisku.

Ďalej konštatoval, že „interrupčná tabletka dnes nie je témou dňa. Sústreďme sa na to, aby sa deti rodili do stabilizovaných sociálnych rodín a aby boli vytvorené podmienky na ich rozvoj od narodenia, a potom téma potratovej tabletky nebude ani z vášho pohľadu taká akútna“.      

Reagoval tak na otázku poslankyne Viery Kalmárovej (PS), či bude minister pokračovať v úsilí exšéfky rezortu Zuzany Dolinkovej (Hlas) a podpíše vyhlášku o medikamentóznej forme interrupcie.  

Rozhodnutiu o zavedení chemickej interrupcie musí podľa neho predchádzať zhoda v koalícii. Tému označil za citlivú.

„Budem pracovať na nájdení politickej dohody, ku ktorej však musí prísť na úrovni lídrov koalície," podotkol. Je však podľa vlastných slov pripravený poskytnúť k téme informácie a stanoviská podložené dátami a faktami.

Exministerka Dolinková ešte v júni hovorila o tom, že otázku zavedenia medikamentóznej formy interrupcie by mala riešiť koaličná rada po letných prázdninách.

Tému podľa nej detailne prerokovala odborná obec. Tá jej zavedenie podporila a zhodla sa na tom, že jej vykonanie, teda podanie lieku, má v podmienkach SR prebiehať výlučne v zdravotníckom zariadení pod medicínskym dohľadom a len v prípadoch do siedmeho týždňa tehotenstva.  

(tasr)

  |  

Gruzínsko pozastavuje prístupové rokovania s Európskou úniou

O rozhodnutí informoval vo štvrtok gruzínsky premiér Irakli Kobachidze s tým, že pozastavenie by malo trvať do roku 2028.

Gruzínsko v reakcii na "sériu útokov" zo strany Bruselu zároveň odmieta aj všetky predvstupové fondy z EÚ, povedal Kobachidze. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na agentúru Interpress.

Táto 3,7-miliónová krajina na Južnom Kaukaze (niekdajší zaužívaný názov: Zakaukazsko) má cieľ stať sa členom EÚ zakotvený aj v ústave, ale jej vzťahy s Bruselom sa za ostatné mesiace výrazne zhoršili. EÚ pred časom vyhlásila, že prístupový proces s Gruzínskom je zmrazený.

V októbri sa v Gruzínsku konali parlamentné voľby, v ktorých zvíťazila vládnuca strana Gruzínsky sen s takmer 54 percentami hlasov. Opozícia však výsledky odmieta uznať a aj západné štáty tvrdia, že voľby sprevádzali nezrovnalosti.

Európsky parlament vo štvrtok počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu uznesením odmietol výsledky volieb v Gruzínsku a žiada ich opakovanie v priebehu jedného roka. Podľa europarlamentu voľby neboli slobodné ani spravodlivé a predstavujú ďalší prejav pokračujúceho demokratického úpadku krajiny, "za ktorý je plne zodpovedná vládnuca strana Gruzínsky sen".

Europoslanci odsúdili podľa nich početné a závažné porušenia volebného zákona vrátane zdokumentovaných prípadov zastrašovania voličov, manipulácie s hlasmi, zasahovania do činnosti volebných pozorovateľov a médií a údajnej manipulácie s elektronickými hlasovacími zariadeniami.

(tasr)