Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Financovanie a jasné pravidlá pre zber textilu má zaviesť Európska komisia, tvrdí envirorezort

Samosprávy nesúhlasia s tým, že všetka zodpovednosť za zber textilu má prejsť na ne.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR si v súvislosti so zavedením zberu textilného odpadu chce počkať na Európsku komisiu. Tá má nastaviť jasné a zrozumiteľné pravidlá pre nakladanie s týmto odpadom a tiež jeho financovanie. Predpokladá, že sa tak stane v budúcom roku.

Slovensko je povinné zaviesť triedený zber textilu od 1. januára 2025. Následne MŽP pripraví mechanizmus financovania tejto povinnosti cez tzv. rozšírenú zodpovednosť výrobcov (RZV). „Ministerstvo situáciu dôsledne sleduje, vyhodnocuje, aby následnú RZV nastavilo efektívne, spravodlivo aj na základe odborných odporúčaní predstaviteľov samospráv," deklaruje.

Envirorezort podľa vlastných slov komunikuje tému textilného odpadu na pravidelnej a odbornej báze s predstaviteľmi samospráv a ďalšími kľúčovými hráčmi. V tejto súvislosti sa uskutočnilo niekoľko rokovaní vrátane online webinára so Združením miest a obcí Slovenska.

Ministerstvo zverejnilo na začiatku augusta metodickú príručku pre zber textilného odpadu. Určuje v nej povinnosti pre obce od 1. januára 2025.

Obce musia podľa príručky okrem iného uzavrieť zmluvy s osobou oprávnenou nakladať s textilným odpadom, napríklad zberovými spoločnosťami.

Únia miest Slovenska aj Združenie miest a obcí Slovenska príručku kritizovali. Celá zodpovednosť za zber sa podľa nich prenesie na samosprávy, s čím nesúhlasia.

(tasr)

Minúta  |  

Univerzity na Slovensku museli evakuovať. Dôvodom je teroristická hrozba

Zamestnanci aj študenti museli vo štvrtok opustiť budovy Slovenskej technickej univerzity, Univerzity Komenského v Bratislave, Trnavskej univerzity i Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach.

„Práve nás vyhodili z roboty, je nahlásený teroristický útok,“ uviedol pre Štandard jeden zo zamestnancov Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Na pracovisko Rektorátu STU prišiel vo štvrtok ráno pred šiestou hodinou e-mail s hrozbou ozbrojeného útoku, respektíve odpálenia výbušnín, ozrejmil manažér pre komunikáciu s médiami STU Juraj Rybanský. Univerzita sa podľa neho riadi odporúčaniami polície.

Na Stavebnej fakulte STU pracuje v súčasnosti 379 zamestnancov a študuje viac ako 2 300 študentov. 

"Podobne ako niektoré ďalšie inštitúcie, aj Univerzita Komenského dnes dostala e-mailom výhražnú správu. Hrozba síce bola nejasná, ale rektor preventívne udelil rektorské voľno a žiada všetkých študentov a zamestnancov, aby opustili priestory fakúlt a išli domov. Žiadne vyučovanie už nebude prebiehať. Pokyn platí od 28. novembra 2024 od 12:00 do konca pracovného dňa," napísala Univerzita Komenského (UK) na sociálnej sieti.

Študenti Filozofickej a Právnickej fakulty UK preto opúšťajú priestory univerzity. Štandardu potvrdili, že im z dôvodu výhražného e-mailu nariadili okamžitý odchod z budovy školy. “Nič viac nevieme,” dodali.

Keďže rektor udelil študentom na štvrtok rektorské voľno, dav spred univerzity sa pomaly rozpúšťa. Foto: redakcia

Okolie Šafárikovho námestia v Bratislave je zaplnené množstvom študentov, ktorí sa v hlúčikoch rozprávajú a diskutujú o možnej bombovej hrozbe. Zmätení sa pýtajú, či sa už v piatok budú môcť do školy vrátiť. Na mieste sú aj policajné zložky.

Medzi univerzitné budovy, ktoré museli pre údajnú bombovú hrozbu evakuovať, patrí aj Trnavská univerzita. Po prekontrolovaní priestorov sa však ukázalo, že hrozba bola falošná. Trnavská univerzita o tom informovala na sociálnej sieti.

„Ďakujeme všetkým zamestnancom a študentom za pochopenie tejto výnimočnej situácie a za pokojný priebeh evakuácie," priblížila univerzita. Postup príslušníkov integrovaného záchranného systému, najmä hasičov a policajtov, označila za profesionálny.

Výhražnú emailovú správu dostala vo štvrtok aj Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. „V súčinnosti s usmernením policajných zložiek boli vykonané bezpečnostné opatrenia na celej univerzite vrátane evakuácie všetkých budov," uviedla na sociálnej sieti.

(su, let, tasr)

Minúta  |  

Rusko zaútočilo na ukrajinskú infraštruktúru. Viac ako milión ľudí je bez elektriny

Prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko použilo pri štvrtkových útokoch rakety s kazetovou muníciou.

Rusko sa pri útokoch zameralo najmä na západné regióny Ukrajiny. „V tejto chvíli je v Ľvovskej oblasti bez elektriny 523-tisíc odberateľov," uviedol na sociálnych sieťach gubernátor oblasti Maxym Kozyckyj. Úrady informovali, že 280-tisíc odberateľov je bez prúdu v Rivnenskej oblasti a ďalších 215-tisíc vo Volynskej oblasti.

Zelenskyj, ktorý to označil za „podlú eskaláciu", zároveň opätovne vyzval západných spojencov Kyjeva, aby poskytli ukrajinskej armáde prostriedky na posilnenie protivzdušnej obrany a zabezpečili včasné dodávky pomoci najmä počas zimných mesiacov, keď sa Ukrajina sa snaží ochrániť svoju energetickú infraštruktúru pred útokmi.

Hlavná ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK uviedla, že výpadky elektriny postihli aj hlavné mesto Kyjev i Kyjevskú, Odeskú, Mykolajivskú, Dnepropetrovskú a Doneckú oblasť.

Jermak: Rusi zhromaždili veľké množstvo rakiet

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v príspevku na Telegrame uviedol, že Rusko na tento útok zhromaždilo veľké zásoby rakiet a vedie vojnu voči civilistom počas zimného obdobia. „Pomáhali im pri tom ich šialení spojenci vrátane tých zo Severnej Kórey," napísal.

Ukrajinské vzdušné sily informovali, že zachytili 79 z 91 rakiet a 35 z 97 dronov, ktorými v noci na štvrtok útočila ruská armáda. Dodali, že 62 dronov sa stratilo z radarov.

Reuters pripomína, že Rusko v minulosti uskutočnilo desať masívnych útokov na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, ktoré ochromili celý systém a vyvolali obavy z dlhodobých výpadkov prúdu pred zimnými mesiacmi.

Putin povedal, že šlo o odvetu

Ruský prezident Vladimir Putin na margo situácie vyhlásil, že rozsiahly ruský úder na Ukrajinu bol reakciou na ukrajinské útoky proti Rusku západnými zbraňami.

"Bola to reakcia na pokračujúce útoky na naše územie raketami ATACMS," povedal Putin v televíznom vyjadrení na návšteve Kazachstanu, kde sa zúčastňuje na zasadnutí Rady pre kolektívnu bezpečnosť Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB).

Šéf Kremľa zopakoval, že Rusko nenechá útoky zbraňami dlhého doletu na svoje územie bez odpovede. Medzi ciele ruských úderov na Ukrajine by podľa neho mohli patriť aj "centrá rozhodovania" v Kyjeve.

Putin okrem toho tvrdil, že výroba pokročilých raketových systémov v Rusku desaťkrát prekračuje takúto produkciu krajín NATO a Moskva ju plánuje ešte zvýšiť.

Ruské útoky dosiaľ nezasiahli vládne budovy v ukrajinskej metropole, napísal Reuters. Kyjev je dobre chránený protivzdušnou obranou, podľa Putina však hypersonickú raketu Orešnik nemožno zostreliť. Rusko ju po prvý raz odpálilo na ukrajinské mesto Dnipro minulý týždeň.

(tasr)

Minúta  |  

Lov vlkov vyvolal vlnu odporu. Ochranári žiadajú stiahnutie vyhlášky

Ministerstvo životného prostredia bude musieť prerokovať hromadnú pripomienku proti povoleniu lovu vlkov, ktorú podporili tisíce ľudí.

Ochranári z organizácie Aevis a iniciatívy My sme les získali dostatočný počet podpisov pod hromadnú pripomienku, ktorou vyzývajú ministerstvo životného prostredia na stiahnutie návrhu vyhlášky povoľujúcej lov vlkov.

Pripomienku zaradia do legislatívneho procesu a rezort sa ňou bude musieť zaoberať. Oznámila to Ivana Kohutková z organizácie Aevis.

„Ministerský návrh, ktorý povoľuje lov vlkov, je pre nás absolútne neprijateľný. Jeho schválenie by predstavovalo vážnu hrozbu pre ochranu vlka na Slovensku. Výrazne by znížilo jeho spoločenskú hodnotu, čo by mohlo prispieť k nárastu pytliactva," uviedol riaditeľ organizácie Aevis Rastislav Mičaník.

Krok povoliť lov vlkov riaditeľ považuje za neakceptovateľný. Zároveň tvrdí, že je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenska v oblasti ochrany prírody.

„Je zarážajúce, že s iniciatívou odstrelu vlkov prichádza ministerstvo životného prostredia, ktoré by malo byť garantom jeho dôslednej celoročnej a celoplošnej ochrany. Vlk je a má aj naďalej zostať na Slovensku celoročne chránený," poznamenal Michal Haring z iniciatívy My sme les.

Ochranári zároveň pripomínajú, že návrh vyhlášky je nesystémový a mohol by mať negatívne dôsledky nielen na populáciu vlkov, ale aj na dôveru verejnosti v ochranu prírody. Aevis aj My sme les budú podľa vlastných slov aj naďalej sledovať vývoj legislatívneho procesu a podniknú ďalšie kroky na ochranu tohto ohrozeného druhu.

Envirorezort predložil na pripomienkovanie návrh vyhlášky, ktorou sa má vlk dravý preradiť zo zoznamu chránených živočíchov do zoznamu vybraných druhov živočíchov. Opätovne by sa tiež podľa pravidiel spred roka 2021 obnovila možnosť jeho lovu.

Návrh zdôvodnilo ministerstvo tým, že chce zaviesť tzv. racionálny manažment populácie vlka dravého. Jeho zvýšené počty a výskyt v stále nových územiach spolu so stratou plachosti spôsobuje podľa neho rastúce škody na hospodárskych zvieratách. Opatrenie vysvetľujú aj obavou z možnej hybridizácie so psami a rizikom trvalého poškodenia genofondu vlka dravého.

(tasr)

Minúta  |  

Sýrski povstalci prekvapili Asadov režim veľkou ofenzívou

Povstalecké sily hnutia Haját Tahrír aš-Šám (HTS) a ich spojenci zaútočili na západné okraje Aleppa, pričom tvrdia, že obsadili niekoľko dedín a základňu 46. pluku sýrskej armády.

Sýrski džihádisti spustili prvú významnú ofenzívu za uplynulé štyri roky proti vládnym silám neďaleko Aleppa, čím zaskočili režim prezidenta Baššára al-Asada podporovaný Ruskom a Iránom.

Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva pri bojoch zahynulo najmenej 57 ľudí, vrátane 26 členov HTS a 31 príslušníkov Asadových síl. Sýrske a ruské vzdušné sily po rokoch prvýkrát zasiahli džihádistické pozície.

Ofenzíva, ktorá prichádza po období relatívnej stagnácie frontových línií, môže byť prelomovým momentom v konflikte, tvrdí analytik Charles Lister z Middle East Institute. Povstalci obvinili Asadovu vládu a jej iránskych spojencov z eskalácie násilia na severe krajiny a označili svoju akciu za obrannú reakciu.

Sýrska vojna, ktorá sa začala v roku 2011, si vyžiadala viac ako 300-tisíc civilných obetí a donútila milióny ľudí opustiť svoje domovy. Vojna naďalej devastuje krajinu, pričom severozápad Sýrie zostáva baštou povstaleckých skupín.

(lup)

Minúta  |  

Partnerka Petra Kažimíra údajne kúpila vilu po tom, ako jej prišli peniaze od Jozefa Brhela

Dokumenty z obchodného registra Cypru odhalili schému, ktorá viedla k záhadnému získaniu vily vo Francúzsku Katarínou Koreckou, partnerkou Petra Kažimíra, bývalého ministra financií a aktuálneho guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS). 

Luxusnú vilu na Azúrovom pobreží údajne získala za peniaze, ktoré pochádzali od oligarchu Brhela, obžalovaného v kauze Mýtnik.

Ku kauze poslala stanovisko médiám aj Katarína Korecká. "Naša rodina vlastní dom na juhu Francúzska, nie je to tajomstvo. Jeho kúpu sme financovali cez pôžičku, ktorá nie je zrušená a náš záväzok voči veriteľovi trvá. Peter Kažimír nemá a nikdy nemal k tejto nehnutelnosti nijaký vzťah."

Cyperská chránková firma Tyree Trading Limited v roku 2013 poskytla 1,5 milióna eur spoločnosti Merey de Taude, kde pôsobí Korecká so svojím otcom. O tieto peniaze sa postaral Jozef Brhel, známy oligarcha blízky Smeru, ktorý si túto sumu nikdy nevypýtal späť.

Denník N k týmto informáciám prišiel „vďaka dokumentom z cyperského obchodného registra, ale aj z registrov ďalších daňových rajov, ktoré získali a analyzovali v spolupráci s Investigatívnym centrom Jána Kuciaka (ICJK). K dokumentom sa podarilo dostať prostredníctvom medzinárodnej organizácie OCCRP.“

V rovnakom období prebiehala korupčná kauza Mýtnik, týkajúca sa predražených IT zákaziek na finančnej správe, ktoré podľa obžaloby organizoval práve Brhel. Kažimír bol v tom čase ministrom financií vo vláde Smeru a priznal vedomosť o pridelení zákaziek bez verejnej kontroly.

Kažimír svoju úlohu vo financovaní vily či vo väzbách na Brhela nevysvetlil. Korecká dodnes vlastní vilu v luxusnej lokalite pri Nice, pričom dlh bol vymazaný bez vysvetlenia.

Kažimír čelí samostatnému obvineniu z podplácania, no jeho prípad ostáva neuzavretý. Kauza Mýtnik, v ktorej štát prišiel o milióny eur, stále pokračuje.

(lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.