Preskočiť na obsah
  |  

Rusko odsúdilo advokáta na sedem rokov za obhajobu kritikov vojny na Ukrajine

Dmitrij Talantov podľa súdu šíril nepravdivé informácie o ruskej armáde a podnecoval nenávisť.

Prokuratúra pre Talantova (63) požadovala 12-ročný trest pre príspevky na sociálnej sieti Facebook, v ktorých odsudzoval činy ruských vojakov na Ukrajine. Talantov obvinenia odmietol.

Osobitná spravodajkyňa OSN pre ľudské práva v Rusku Mariana Katzarova v stredu vyzvala na oslobodenie advokáta. „Talantov musí byť okamžite prepustený a zbavený akejkoľvek trestnej zodpovednosti, pretože činy, akými sú vyjadrenie nenásilného názoru alebo pokojný nesúhlas s vojnou sú chránené medzinárodným právom," uviedla.

Šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde je trestným činom od marca 2022. Ruský parlament reagoval na celoplošnú inváziu na Ukrajine sériou zákonov, ktorými sa trestajú verejné vyjadrenia o vojne odchyľujúce sa od oficiálnej línie Kremľa.

Podľa ruskej ľudskoprávnej skupiny OVD-Info úrady obvinili podľa nových paragrafov už viac ako tisíc ľudí kritických k vojne.

(tasr)

  |  

Europarlament neuznal výsledky volieb v Gruzínsku, krajina zastavila prístupové rokovania

Europoslanci odsúdili závažné porušenia volebného zákona, vrátane zastrašovania voličov, manipulácie s hlasmi, zasahovania do činnosti pozorovateľov a médií, a údajnej manipulácie s elektronickými hlasovacími zariadeniami.

Za uznesenie hlasovalo 444 poslancov Európskeho parlamentu (EP), 72 bolo proti a 82 sa zdržalo hlasovania. Gruzínsko je kandidátska krajina EÚ a parlamentné voľby sa tam konali ešte 26. októbra, podľa europarlamentu neboli slobodné, spravodlivé a predstavujú ďalší prejav pokračujúceho demokratického úpadku krajiny, „za ktorý je plne zodpovedná vládnuca strana Gruzínsky sen".

Oficiálne výsledky volieb, ktoré oznámila gruzínska ústredná volebná komisia, europoslanci neuznávajú a podľa nich by to malo urobiť aj medzinárodné spoločenstvo. Poslanci požadujú, aby sa voľby do roka zopakovali pod dôkladným medzinárodným dohľadom a s nezávislou volebnou správou.

V uznesení sa uvádza, že EÚ musí zaviesť sankcie a obmedziť formálne kontakty s gruzínskou vládou. EP tiež podporuje výzvy na nezávislé medzinárodné vyšetrovanie obvinení z volebných manipulácií a zároveň chce, aby EÚ a jej členské štáty uvalili osobné sankcie na úradníkov a politických lídrov v Gruzínsku, ktorí sú zodpovední za porušovanie volebných zákonov a noriem.

Podľa nich ide najmä o premiéra Irakliho Kobachidzeho, starostu Tbilisi a generálneho tajomníka vládnucej strany Gruzínsky sen Kachu Kaladzeho, predsedu gruzínskeho parlamentu Šalvu Papuašviliho a bývalého premiéra a oligarchu Bidzinu Ivanišviliho.

Parlament v uznesení dôrazne odsudzuje aj údajné systematické zasahovanie Ruska do demokratických procesov v Gruzínsku prostredníctvom dezinformácií. Varovali tiež, že súčasná politika vládnej strany odďaľuje Tbilisi od jeho cesty smerom k Európskej únii.

Pozastavenie prístupových rokovaní s EÚ

Gruzínsky premiér vo štvrtok oznámil, že jeho krajina pozastavuje prístupové rokovania s Európskou úniou, a to do roku 2028. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na agentúru Interpress.

Gruzínsko v reakcii na "sériu útokov" zo strany Bruselu zároveň odmieta aj všetky predvstupové fondy z EÚ, povedal Kobachidze.

Táto 3,7-miliónová krajina na Južnom Kaukaze (niekdajší zaužívaný názov: Zakaukazsko) má cieľ stať sa členom EÚ zakotvený aj v ústave, ale jej vzťahy s Bruselom sa za ostatné mesiace výrazne zhoršili. EÚ pred časom vyhlásila, že prístupový proces s Gruzínskom je zmrazený.

(tasr)

  |  

Pokuty za priestupky proti majetku pôjdu hore. Novela zákona sprísňuje sankcie

Poslanci schválili novelu priestupkového zákona, ktorá zvýši horné hranice pokút za majetkové priestupky až na dvetisíc eur.

Horné hranice sadzby pokút za priestupok proti majetku sa zvýšia. Vyplýva to z novely priestupkového zákona, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR schválili. Do parlamentu ju predložila skupina koaličných poslancov za Hlas.

„Súčasné horné hranice (331 eur v neskrátenom konaní, 33 eur v blokovom konaní a 250 eur v rozkaznom konaní) nie sú dostatočné. V priestupkovom konaní sa prejednávajú aj priestupky proti majetku, pri ktorých bola spôsobená škoda, ktorá je vyššia ako maximálna pokuta, ktorú možno uložiť (331 eur). Súčasná horná hranica pokuty je preto neprimerane nízka a nemá pre potenciálnych páchateľov odradzujúci účinok," skonštatovala skupina.

Horná hranica sadzby pokuty sa má po novom v neskrátenom konaní zvýšiť na 1400 eur, v blokovom konaní na 500 eur a v rozkaznom konaní na tisíc eur.

Sadzby sa sprísnia aj v prípade priestupkovej recidívy páchateľa, teda pokiaľ sa priestupku proti majetku dopustí opakovane počas 12 mesiacov. V takomto prípade bude horná hranica pokuty na 2-tisíc eur a v prípade rozkazného konania na 1500 eur.

Novela má byť účinná od februára budúceho roka.

(tasr)

  |  

Orešnik má úderovú silu porovnateľnú s jadrovými zbraňami, uviedol Putin

Aj keď Orešnik nie je zbraňou hromadného ničenia, jeho masívne použitie niekoľkých rakiet naraz by mohlo mať rovnaký účinok, ako nasadenie jadrových náloží.

Ruský prezident na zasadnutí Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) upozornil na silu nového hypersonického raketového systému Orešnik, ktorý podľa vojenských expertov dosahuje úderovú silu porovnateľnú s použitím jadrových zbraní.

Putin zároveň zdôraznil, že testy, ktoré sa uskutočnili 21. novembra, potvrdili vysokú presnosť tejto zbrane. „Najdôležitejšie je, že Orešnik neobsahuje jadrovú nálož, a teda po jeho použití neexistuje riziko jadrového zamorenia,“ uviedol ruský líder.

Ruský prezident tiež pohrozil, že Orešnik môže byť použitý proti rozhodovacím centrám v Kyjeve, keďže Ukrajina je podľa neho vedená nelegitímnymi úradníkmi, ktorí nemajú právo vydávať rozkazy ozbrojeným silám. Podľa Putina sa ruský generálny štáb a ministerstvo obrany aktuálne zameriavajú na výber cieľov na Ukrajine, vrátane týchto centier, ako aj na odpoveď na opakované pokusy Kyjeva zasiahnuť ciele v Rusku.

Úderné prvky rakety Orešnik, ktorou ruský vojenský personál zasiahol Južmaš v Dnepropetrovsku, sa zahrejú na teplotu 4 000 stupňov. Kinetický dopad je svojou silou porovnateľný s dopadom meteoritu, povedal Putin.

„Pokiaľ ide o raketu, ktorú sme použili, ako deštruktívne prvky sa použili dosť silné prvky, ktoré sa zahrejú na teplotu 4 000 stupňov. Kinetický dopad je silný, ako keď padá meteorit," dodal.

Rusko, ktoré už začalo s masovou výrobou rakiet Orešnik, má podľa Putina aj ďalšie hypersonické raketové systémy, ktoré sú pripravené na nasadenie. Tieto rakety sa vyznačujú výnimočnými vlastnosťami a v nadchádzajúcich rokoch sa očakáva nasadenie nových systémov, ktoré nebudú mať vo svete obdoby. Putin tiež zdôraznil, že výroba raketových systémov v Rusku je desaťkrát vyššia ako celková produkcia krajín NATO.

Odhady expertov naznačujú, že Orešnik s jadrovou hlavicou by mohol vyprodukovať výbuch s celkovou silou 900 kiloton, čo je ekvivalentom 45 výbuchov v Hirošime. Tento systém má dolet až 5,5 tisíc kilometrov a rýchlosť Mach 10, čo ho robí takmer nezastaviteľným. Strely sa odpália zo strelnice Kapustin Jar v Astrachánskej oblasti.

(lup)

  |  

Opoziční poslanci nesúhlasia s vládnym rozpočtom. Zvyšovanie výdavkov ohrozuje ekonomiku, tvrdia

Vláda plánuje zvýšiť výdavky o 3,7 miliardy eur, čo opoziční poslanci považujú za škodlivé pre ekonomiku a obyvateľov.

Opoziční poslanci nepodporia návrh rozpočtu na budúci rok, v rámci ktorého vláda zvyšuje svoje vlastné výdavky napriek konsolidačným opatreniam s dosahom na občanov a podniky.

Predstavený rozpočet pritom počíta so zvýšením výdavkov každého rezortu a s celkovým výrazným rastom nákladov verejnej správy. Zhodli sa na tom vo štvrtok v rámci rozpravy k návrhu verejného rozpočtu poslanci politických klubov Sloboda a Solidarita (SaS) a Progresívne Slovensko (PS).

„Ľudia zaplatia o 5 miliárd navyše práve preto, aby vláda mohla v roku 2025 zvýšiť svoje výdavky o 3,7 miliardy eur. Teda konsolidácia je niekde na úrovni 1,3 miliardy eur, na úrovni približne 1 percenta hrubého domáceho produktu,“ povedal Marián Viskupič (SaS).   

Ďalej doplnil, že „takýto v úvodzovkách konsolidačný rozpočet spôsobí výrazné spomalenie ekonomiky a vysokú infláciu, čo poškodí všetkých a spôsobí ďalšie škody ľuďom aj ekonomike." Slovensko by malo byť pritom jedinou krajinou v eurozóne, ktorá konsoliduje a zároveň zvyšuje výdavky štátneho rozpočtu.

Medziročný rast výdavkov na strane štátu by mal byť na úrovni viac ako 12 percent. Od občanov, živnostníkov, firiem chce pritom vybrať medziročne takmer o 22 percent viac, a to pri maximálne dvojpercentnom reálnom raste ekonomiky, uvádza Viskupič.

Zároveň upozornil na výšku deficitu, ktorá by mala v budúcom roku dosiahnuť podobnú sumu ako v roku 2023. To podľa opozičného poslanca nepredstavuje správne vykonanú konsolidáciu, a to práve najmä z dôvodu zvyšovania výdavkov vlády.

Na tento stav a rovnako aj predpokladaný negatívny vývoj domáceho podnikateľského prostredia a zvyšovanie výdavkov pre domácnosti upriamil pozornosť aj Štefan Kišš (PS). Uviedol, že predstavený rozpočet prehĺbi chudobu a najviac sa dotkne najzraniteľnejších sociálnych skupín.

Oba poslanecké kluby sa zhodli aj na negatívnych dôsledkoch predpokladanej inflácie na úrovni približne 6 percent, ktorá je trojnásobne vyššia než cieľová inflácia Európskej únie (EÚ). To by malo zapríčiniť ďalšie ochudobňovanie občanov aj v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ.

„Tento rozpočet, rozpočet minulosti, konzervuje súčasný stav, prehlbuje existujúce problémy a nemyslí na budúcnosť nás a našich detí, pretože ľuďom berie a na štáte nešetrí," uviedol Kišš.

(tasr)

  |  

Reforma posudkovej činnosti pre zdravotne znevýhodnených prešla cez parlament

Nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti zrýchli procesy, uľahčí prístup k dávkam a zjednotí hodnotenie zdravotného postihnutia.

Vládny návrh zákona o integrovanej posudkovej činnosti poslanci Národnej rady (NR) SR definitívne schválili. O reforme posudkovej činnosti pre osoby so zdravotným znevýhodnením rokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

Ide o jeden z míľnikov plánu obnovy, Slovensko sa zaviazalo schváliť ju do konca tohto roka. Zmeny majú začať v praxi fungovať od septembra budúceho roka.

Cieľom reformy je zjednotiť a zefektívniť posudkový systém či zrýchliť proces posudzovania na úradoch práce, pričom jeden posudok by mal slúžiť na viaceré účely.

„Prostredníctvom týchto zmien sa očakáva odstránenie nejednotnosti v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti a zavedenie lepšej koordinácie procesov posudzovania," uviedlo ministerstvo práce v predkladacej správe.  

Ďalej tiež dodalo, že „samotný integrovaný posudok bude slúžiť ako jednotný základ pre ďalšie využitie pri poskytovaní kompenzácií sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb a v oblasti sociálnej ekonomiky.“

Zákon bude účinný od 1. septembra 2025.

Posudzovanie budú po novom vykonávať výlučne úrady práce, a to pre oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu, sociálnych služieb aj sociálnych podnikov podľa jednotnej metodiky, čím sa zjednoduší postup pre žiadateľa. Vykonávať sa bude najskôr sociálna posudková činnosť v domácom prostredí žiadateľa a až potom tá lekárska.

V jednoduchých veciach by mal správny orgán rozhodnúť bezodkladne a v zložitejších prípadoch do 60 dní od začatia konania, s možnosťou predĺženia lehoty zo strany odvolacieho orgánu najviac o 60 dní.

Zmena nastane aj v prípade, keď si osoba zo zdravotného dôvodu nemôže sama požiadať o integrovaný posudok. Po novom to môže za ňu urobiť iná fyzická osoba na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára.

Rozšíri sa aj zoznam osôb s ťažkým zdravotným postihnutím o imunologické ochorenia ťažkého stupňa, ktoré budú mať nárok na prepravu osobným motorovým vozidlom.

Poslanci pri hlasovaní neschválili pozmeňujúci návrh opozičných poslankýň Veroniky Veslárovej a Simony Petrík (obidve PS). Navrhovali skrátiť lehotu na vypracovanie posudku na 30 dní. Takisto chceli zjednodušiť podmienky pre ťažko zdravotne postihnutých, aby sa riadne a včas dostali k peňažným príspevkom.

(tasr)